Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 5Tos/139/2025 2117011908 16. 10. 2025 Mgr. Kristína Ferencziová ECLI:SK:KSTT:2025:2117011908.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. A., o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.06.2025, č. k. 34T/63/2017-308, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.10.2025 takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, zamieta. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava (ďalej len „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 11.06.2025, č. k. 34T/63/2017-308 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona tak, že odsúdenému A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. (ďalej len „odsúdený“) nariadil výkon trestu odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, ktorý bol odsúdenému uložený rozsudkom prvostupňového súdu sp. zn. 34T/63/2017 zo dňa 26.10.2020, právoplatným dňa 26.10.2020. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odsúdeného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. 3. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, podaním zo dňa 05.08.2025, v ktorej uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Odsúdený považuje uznesenie za nespravodlivé a arbitrárne. Konanie prvostupňového súdu považuje za arbitrárne, keď ako dôvod neosvedčenia bez hlbšieho skúmania uviedol, že odsúdený neviedol riadny život, pretože počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia spáchal deväť priestupkov. 3.2. Ďalej namieta, že prvostupňový súd na verejnom zasadnutí nedostatočne skúmal, za akých okolností spáchal odsúdený priestupky. Rovnako neskúmal závažnosť priestupkov. 3.3. Poukazuje na to, že odsúdený je viac ako 15 rokov bezdomovcom zdržujúcim sa v B.. Hoci žije na okraji spoločnosti a v minulosti spáchal viacero trestných činov, naposledy bol odsúdený za trestný čin v roku 2014 (Okresný súd Trnava 4T/44/14). 3.4. Ďalej poukazuje na to, že viac ako polovica priestupkov (5) odsúdeného je z obdobia 2021, kedy spáchal priestupky súvisiace s epidémiou korona vírusu - ako je zákaz vychádzania a pod. Uvádza, že je dosť obtiažne, ba priam nemožné dodržiavať nariadenia, ak ste človek bez domova. V tejto súvislosti uvádza, že priestupky proti verejnému zdraviu alebo proti civilnej ochrane počas obdobia korona vírusu zvažuje zákonodarca amnestovať. Poukazuje na to, že odsúdený bol z deviatich priestupkov trikrát napomenutý, najvyššia pokuta bola vo výške 30,- eur a celková suma udelených pokút bola vo výške 130,- eur. Má za to, že závažnosť evidovaných priestupkov je veľmi nízka až mizivá. 3.5. Obhajoba uvádza, že vedenie riadneho života nie je šablóna, podľa ktorej je možné posudzovať všetkých páchateľov bez ohľadu na ich reálne predpoklady, treba prihliadať na konkrétne okolnosti
jednotlivých prípadov, vrátane možností páchateľa na prevýchovu, jeho sociálne zázemie, majetkové pomery, osobnostné črty a iné. 3.6. S poukazom na § 52 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že riadnym životom podľa § 50 ods. 4 a § 52 ods. 1 Trestného zákona nemožno rozumieť „bezchybný“ či „vzorový“ život, teda život výrazne cnostnejší než priemer populácie. Naopak, pojem „riadny“ odkazuje na život bežného člena ľudskej spoločnosti, ktorý sa dopúšťa aj menších prehreškov. Ak podľa ustálenej rozhodovacej praxe pojem riadny život nemožno zamieňať s bezúhonnosťou, tak o to viac nemôže záveru riadneho života prekážať okolnosť, že odsúdený bol potrestaný za priestupky, ktorých sa bežne dopúšťajú aj bezúhonní členovia spoločnosti. Spáchanie priestupkov preto nemožno mechanicky považovať za okolnosti odôvodňujúce nariadiť výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. 3.7. Napadnuté uznesenie prvostupňového súdu je podľa obhajoby v rozpore s účelom ukladania trestov podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. 3.8. Preskúmanie vedenia riadneho života považuje za nedostatočné bez bližšieho skúmania okolností udelenia pokút za priestupky s odkazom na počet priestupkov počas skúšobnej doby. Poukazuje na rozsudok NR 2 Tz 69/1972, z ktorého zvýrazňuje, že riadny život nemožno preto stotožňovať len s bezúhonnosťou, ďalej na R 69/1971 a na R 19/1976. 3.9. V súvislosti s judikatúrou konštatuje, že samotné odsúdenie za iný trestný čin počas skúšobnej doby nie je možné bez ďalšieho považovať za nesplnenie podmienky viesť riadny život. Z rozhodnutia R 19/1976 vyplýva, že spáchanie úmyselného trestného činu spravidla svedčí o tom, že sa odsúdený neosvedčil. Z gramatického výkladu slova spravidla vyplýva, že aj v prípade spáchania úmyselného trestného činu odsúdeného počas skúšobnej doby môžu nastať také okolnosti, pre ktoré môže súd skonštatovať, že odsúdený aj napriek spáchaniu úmyselného trestného činu viedol riadny život. 3.10. Poukazuje na to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia snažil viesť riadny život, tak ako je to možné v živote bez domova. Nespáchal žiadny úmyselný ani neúmyselný trestný čin. Spolupracuje s Trnavskou arcidiecéznou charitou, čo potvrdila svojou výpoveďou C. D. E.. 3.11. Poukazuje na to, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že za istých výnimočných okolností môže súd rozhodnúť o tom, že ponechá podmienečné odsúdenie v platnosti, resp. vysloví, že sa odsúdený osvedčil v skúšobnej dobe a to napriek tomu, že odsúdený dal súdu príčinu, aby rozhodol o vykonaní trestu odňatia slobody. Má za to, že v konkrétnom v prípade odsúdeného takáto výnimočná okolnosť nastala. 3.12. K sťažnosti pripojil lekársku správu zo dňa 22.07.2025 ošetrujúceho lekára C. C. B. F., ktorá informuje o diagnóze odsúdeného F 19.9 a potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 17.06.2025, ktoré preukazuje, že v čase kedy odsúdený dostal pokutu 3.32021 za priestupok proti civilnej obrane, hoci bol zamestnaný a opatrenia povoľovali občanom na cestu do práce a z práce. 3.13. Žiada zrušenie napadnutého uznesenia a žiada, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len „sťažnostný súd“) postupoval podľa § 194 písm. a) Trestného poriadku a rozhodol vo veci sám tak, že odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a sú splnené podmienky na rozhodnutie o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. 4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Na podklade podanej sťažnosti, sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a zistil nasledovné. 6. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe 48 mesiacov podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa 26.10.2020, sp. zn. 34T/63/2017, právoplatným 26.10.2020 8. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dospel k záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život, nakoľko sa v priebehu štvorročnej skúšobnej doby dopustil až deviatich rôznorodých priestupkov, pričom piatich sa dopustil v roku 2021, teda vo veľmi krátkom čase po začatí plynutia skúšobnej doby. Prvostupňový súd skonštatoval, že v dvoch prípadoch išlo o priestupky proti verejnému poriadku (26.05.2021 a 04.09.2023) a v dvoch prípadoch o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (08.04.2021 a 30.04.2024), ktoré vo vzťahu ku skutku, za ktorý mu bol v tejto trestnej veci uložený podmienečný trest, vyhodnotil ako druhovo totožné protiprávne konanie. V jednom prípade sa dopustil priestupku dokonca tým spôsobom, že fyzicky napadol iného, čím mu spôsobil drobné zranenia bez PN.
Uviedol, že na uvedenom závere nič nemení argument obhajcu, že išlo o priestupky menšej závažnosti. Ďalej uviedol, že aj keď spáchanie jedného nesúvisiaceho priestupku počas roka skúšobnej doby možno ešte považovať za vedenie riadneho života, spáchanie čo len jediného rovnorodého priestupku v priebehu skúšobnej doby je spravidla dôvodom na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko svedčí o tom, že ani uložený podmienečný trest nepôsobil na odsúdeného dostatočne motivačne, a to ani ako výstraha pred potenciálnym nariadením trestu. Ďalej prvostupňový súd poukázal na to, že v dvoch prípadoch sa odsúdený dopustil priestupkov na úseku ochrany verejného zdravia, ktoré mohli mať súvis s pandémiou koronavírusu, a tieto možno označiť za priestupky nesúvisiace s prejednávanou trestnou vecou, avšak tvrdenie, že predmetné priestupky súviseli vždy s pobytom, prípadne ošetrením odsúdeného v nemocnici, sa preukázať nepodarilo, nakoľko z predloženého potvrdenia sociálnej pracovníčky nevyplynulo, že by sa odsúdený v dané dni (03.03.2021 a 19.04.2021) zúčastnil vyšetrenia, resp. že bol hospitalizovaný ako uviedol, pričom ani prípadné preukázanie takej okolnosti by podľa názoru prvostupňového súdu nijakým spôsobom nezmenilo pohľad na skutočnosť, že odsúdený bol právoplatne uznaný za vinného z priestupku, ktorého spáchanie a objasnenie bolo preukázané ako výpisom z ústrednej evidencie priestupkov, tak zo správy polície. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že tvrdenie, že pokuty a napomenutia neboli odsúdenému uložené zákonným spôsobom, ostali v rovine nepodložených tvrdení. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov, ako aj zo správy polície vyplynulo, že príslušný orgán stotožnil páchateľa priestupku a náležite objasnil skutkový stav. V opačnom prípade by nedošlo k uznaniu viny za protiprávne konanie a záznamu do priestupkovej evidencie. Okrem výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo spáchanie priestupkov aj zo správy polície, prvostupňový súd preto nemal žiadny dôvod výsledok priestupkových konaní spochybňovať. Prvostupňový súd v tejto súvislosti ešte skonštatoval, že pri hodnotení vedenia riadneho života odsúdeným nie je oprávnený preskúmavať skutkový stav a správnosť právnych záverov príslušného orgánu v rámci výkonu právomocí v administratívnom konaní. V závere prvostupňový súd skonštatoval, že vzhľadom na to, že odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody (vo veciach Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/29/2010 a sp. zn. 0T/21/2011), ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (krádež, porušovanie domovej slobody), zaradil ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. 9. Preskúmaním veci dospel sťažnostný súd k záveru, že prvostupňový súd dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správnosť výroku napadnutého uznesenia, postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj sťažnostný súd. 10. Sťažnostný súd má teda na základe skutočností zistených prvostupňovým súdom za dostatočne preukázané, že odsúdený v stanovenej skúšobnej dobe neviedol riadny život, a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď v súlade s § 50 ods. 4 Trestného zákona nariadil odsúdenému trest odňatia slobody vykonať tak, ako je to vyššie uvedené. 11. K sťažnostným námietkam odsúdeného uvádza sťažnostný súd nasledovné. 12. V úvode sťažnostný súd pripomína, že elementárnou povinnosťou odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby bolo viesť riadny život tak, aby sa nedostal do rozporu so zákonom. Práve vedenie riadneho života je základnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma v rámci rozhodovania o osvedčení resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Nikde v zákone pritom expressis verbis (výslovne) obsah tohto pojmu nie je stanovený. Určuje ho len judikatúra, ktorá pod vedením riadneho života ako jeho esenciálnu súčasť rozumie nielen bezúhonnosť pri dodržiavaní právnych noriem, ale aj plnenie si iných občianskych, rodinných a pracovných povinností. Inak povedané, vedením riadneho života má zákon na mysli taký stav, keď odsúdený nepácha nielen trestné činy, ale ani priestupky. 13. Ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ, a že sa neosvedčil v skúšobnej dobe, a preto je potrebné uložený trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykonať. Zákon nevylučuje, aby súd rozhodol o nariadení výkonu trestu odňatia slobody u podmienečne odsúdeného aj vtedy, ak sa v skúšobnej dobe dopustil priestupku, za ktorý bol právoplatne postihnutý. Bude tomu spravidla tak vtedy, ak odsúdený v skúšobnej dobe spáchal viac priestupkov alebo priestupok obdobného charakteru ako je trestný čin, za ktorý mu bol pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody, čo je plne v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Pri rozhodovaní o osvedčení sa alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia však musí súd v takýchto prípadoch, t. j. pri spáchaní priestupku, vždy skúmať závažnosť takéhoto protiprávneho konania
a jeho okolnosti. Rozhodujúca je materiálna stránka priestupku, nie jeho právne posúdenie správnym orgánom. 14. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj podľa názoru sťažnostného súdu je nesporné, že odsúdený napriek hrozbe nariadenia výkonu trestu odňatia slobody v prejednávanej veci, počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol v skúšobnej dobe riadny život, o čom svedčí skutočnosť, že sa v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil 9 priestupkov, z toho, okrem iných, ako správne prvostupňový súd identifikoval, závažných 2 priestupkov proti občianskeho spolunažívaniu (dňa 08.04.2021 a dňa 30.04.2024) a 2 priestupkov proti verejnému poriadku (dňa 26.05.2021 a dňa 04.09.2023). Predmetné protispoločenské správanie sa odsúdeného počas plynutia skúšobnej doby vzhľadom na jeho druh porušeného práva a záujmu nemožno hodnotiť ako málo závažné. Zároveň tieto priestupky svojou povahou súvisí s násilnou trestnou činnosťou odsúdeného, pre ktorú mu bol uložený trest odňatia slobody. Inak povedané, odsúdenému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody za prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva, pričom v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa opakovane dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu ako aj priestupkov proti verejnému poriadku, teda sa jedná o priestupky obdobného násilného charakteru ako trestné činy, pre ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody v pôvodnom konaní. Sťažnostný súd preto vyhodnotil sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú, nakoľko takéto konanie odsúdeného svedčí jednoznačne o jeho ľahostajnom prístupe, keď nemal náležitú snahu viesť riadny život v súlade s pravidlami spoločnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. 15. Okrem toho sa odsúdený počas skúšobnej doby dopustil jedného priestupku proti majetku (krádež) (dňa 28.03.2023), 2 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dňa 17.03.2022 a dňa 07.02.2021) a 2 priestupkov na úseku civilnej ochrany obyvateľstva (dňa 19.04.2021 – nenosenie rúška a 03.03.2021 – porušenie zákazu vychádzania). Nie je teda pravdou tvrdenie obhajcu odsúdeného, že polovicu priestupkov odsúdený spáchal v súvislosti s epidémiou korona vírusu, keďže druhovo sa takých priestupkov dopustil iba v dvoch prípadoch z celkového počtu 9 priestupkov. V súvislosti s námietkou odsúdeného, že odsúdený dostal pokutu za priestupok proti civilnej obrane hoci bol zamestnaný a opatrenia povoľovali občanom na cestu do práce a z práce, sťažnostný súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o priestupku. Aj v prípade „nezohľadnenia“ tohto priestupku, zostáva nezmenený záver o tom, že konanie odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nesvedčí o vedení riadneho života, a to s ohľadom na ostatné, vyššie uvedené priestupky odsúdeného. Zároveň nie je zrejmé, aký význam má poukaz obhajoby na diagnózu odsúdeného. V tejto súvislosti sťažnostný súd len uvádza, že z priloženej lekárskej správy je zrejmé, že odsúdeného je v zmysle predloženej správy diagnostikovaná porucha psychiky a správania zapríčinená práve užívaním viacerých drog a psychoaktívnych látok a alkoholová polyneuropatia. Poukazovanie obhajoby na spoluprácu odsúdeného s Trnavskou arcidiecéznou charitou tiež nie je spôsobilým argumentom pre zmenu prvostupňového rozhodnutia. Svedkyňa D. E. uviedla, že s odsúdeným spolupracujú od februára 2025. Nie je dôvod zohľadniť túto skutočnosť v rámci posudzovania správania sa odsúdeného v skúšobnej dobe, ktorá plynula od 27.10.2020 do 27.10.2024. K otázke, že odsúdený navštevoval charitu aj pred februárom 2025 a k tomu, že je v ich evidencii už niekoľko rokov možno dodať len toľko, že napriek možnostiam, ktoré podľa svedkyne E. charita poskytuje, odsúdený začal spolupracovať až po skončení skúšobnej doby, a skutočnosť, že odsúdený charitu navštevoval už niekoľko rokov (a podľa všetkého aj počas skúšobnej doby) zjavne nemala na správanie odsúdeného dostatočný pozitívny vplyv, keď jeho správanie v skúšobnej dobe nie je vyhodnotené ako vedenie riadneho života. 16. Rovnako sa nestotožňuje s námietkou obhajoby, že sa prvostupňový súd nevysporiadal a neprihliadol na závažnosť a druh priestupkov. Uvedené odôvodnil prvostupňový súd na strane 4 napadnutého uznesenia, pričom s jeho argumentáciou sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožňuje a primerane sa ňu odkazuje. 17. K ďalšej sťažnostnej argumentácii odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že aj spáchanie priestupku je protiprávnym konaním, ktoré nemožno bagatelizovať. Odsúdený si bol vedomý, že v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia je povinný viesť riadny život, pričom vedením riadneho života je aj povinnosť nepáchať priestupky, resp. akúkoľvek protiprávnu činnosť. Závažnosť priestupku, spáchaného odsúdeným počas plynutia skúšobnej doby, nesporne poukazuje na ľahkovážny a nezodpovedný prístup odsúdeného k dodržiavaniu právneho poriadku štátu, a teda v konečnom dôsledku k vedeniu riadneho života. 18. Vyššie opísané závažné protispoločenské správanie sa odsúdeného počas skúšobnej doby podmienečné odsúdenia je jednoznačným potvrdením, že sa počas skúšobnej doby nezmenil a jeho správanie sa nezlepšilo. Navyše skutočnosť, že odsúdený v sťažnosti bagatelizuje spáchanie priestupkov ktorých sa dopustil, vyvoláva zásadné pochybnosti o tom, že si závažnosť a následky svojho
konania v plnej miere neuvedomuje, v dôsledku čoho možno bezpečne vyvodiť záver, že odsúdený nevyužil šancu danú mu prvostupňovým súdom preukázať, že jeho čin, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, bol ojedinelým vybočením z medzí inak riadne vedeného života a súc si vedomý plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa opätovne dopustil násilného protiprávneho konania, teda v danom prípade ide o podstatné porušovanie podmienok vedenia riadneho života, ktoré skutočnosti v súhrne podľa názoru sťažnostného súdu zakladajú bez ďalšieho dôvod na rozhodnutie o vykonaní trestu odňatia slobody. 19. Týmto správaním dal odsúdený najavo, že podmienečné odsúdenie u neho neplní svoj účel a je potrebné rozhodnúť o premene trestu, aby na odsúdeného mohlo byť dôsledne pôsobené nepodmienečným trestom odňatia slobody. Podmienečný trest odňatia slobody sa pre odsúdeného ukázal ako neúčinný a nie dostatočne motivujúci k tomu, aby sa v budúcnosti nedopúšťal ďalšej protiprávnej činnosti. Výkon, pôvodne odloženého, trestu odňatia slobody je teda nevyhnutný pre naplnenie požadovaného preventívneho a výchovného účinku uloženého trestu. 20. Odsúdený vo svojej sťažnosti žiada ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti alebo osvedčenie. V tomto prípade neprichádza do úvahy ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti a predĺženie skúšobnej doby, a to vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na skutočnosť, že skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula dňa 27.10.2024. 21. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 22. S poukazom na uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.