Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 5Tos/255/2024 2123012018 23. 01. 2025 JUDr. Martin Žovinec ECLI:SK:KSTT:2025:2123012018.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu na zmenu formy ochranného liečenia z ambulantnej na ústavnú ,o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6.11.2024 č.k. 105Nt/9/2023-98, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.1.2025 takto rozhodol: I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu. II. Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa návrh A. B. C., vykonávajúcej ochranné protialkoholické liečenie, na zmenu ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, ktoré bolo odsúdenému A. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C., E. XXX/XX, uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/14/2014 zo dňa 25.03.2014, právoplatným dňa 25.03.2014, v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5Nt/83/2015 zo dňa 16.11.2015, právoplatným dňa 16.11.2015 na ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, zamieta. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 6.11.2024 č.k. 105Nt/9/2023-98 rozhodol o návrhu na zmenu formy ochranného liečenia odsúdeného A. A. tak, že podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 odsúdenému A. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C., E. XXX/XX mení ochranné ambulantné liečenie protialkoholické, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/14/2014 zo dňa 25.03.2014, právoplatným dňa 25.03.2014, v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5Nt/83/2015 zo dňa 16.11.2015, právoplatným dňa 16.11.2015 na ochranné ústavné liečenie protialkoholické. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť, bezprostredne po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí. Prokurátor sa vzdal sťažnosti. Odsúdený podanú sťažnosť bližšie neodôvodnil. 3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Napadnuté uznesenie je v poradí druhým rozhodnutím prvostupňového súdu o návrhu lekárky A. B. C. zo dňa 20.04.2023, u ktorej odsúdený vykonáva uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ktoré bolo odsúdenému A. A. uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/14/2014 zo dňa 25.03.2014, právoplatným dňa 25.03.2014, v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5Nt/83/2015 zo dňa 16.11.2015, právoplatným dňa 16.11.2015. 6. V poradí prvým rozhodnutím, uznesením zo dňa 20.11.2023 č.k. 105Nt/9/2023-44 prvostupňový súd rozhodol podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona tak, že zmenil odsúdenému A. A., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom C., E. XXX/XX ochranné ambulantné liečenie protialkoholické, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/14/2014 zo dňa 25.03.2014, právoplatným dňa 25.03.2014, v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 5Nt/83/2015 zo dňa 16.11.2015, právoplatným dňa 16.11.2015 na ochranné ústavné liečenie protialkoholické. 7. Na základe sťažnosti odsúdeného rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 22.02.2024, č. k. 5Tos/7/2024 - 51 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia bola potreba doplniť dokazovanie, ktoré nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Nedostatkom zrušeného rozhodnutia tiež bola absencia adekvátneho odôvodnenia k otázke potreby zmeny formy ochranného liečenia. 8. Po vrátení veci prvostupňový súd doplnil dokazovanie v zmysle zrušujúceho uznesenia tunajšieho súdu, citovaného v predchádzajúcom bode a znovu rozhodol napadnutým uznesením. 9. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol obsah vykonaného dokazovania, ktoré vyhodnotil tak, že v prípade odsúdeného sú splnené zákonné podmienky na premenu ochranného protialkoholického liečenia s ambulantnej formy na ústavnú formu. 10. Tento záver odôvodnil tým, že pre posúdenie stavu a formy ochranného liečenia sú rozhodujúce odborné lekárske znalosti, podstatným pre rozhodnutie je aj doba vykonávania ochranného liečenia, prístup a postoj odsúdeného k prebiehajúcemu ochrannému liečeniu. Odsúdenému bolo uložené ochranné liečenie najskôr ústavnou formou a následne v ambulantných podmienkach. Z návrhu ošetrujúcej lekárky A. B. C. zo dňa 20.04.2023, jej lekárskych správ zo dňa 31.07.2023 a dňa 23.10.2023, z výsluchu na verejnom zasadnutí i zo samotného vystupovania a výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí mal okresný súd za jednoznačne preukázané, že doteraz uložené ochranné liečenie protialkoholické v ambulantnej forme zjavne neplní svoj účel. Okresný súd tak aj vzhľadom na správy A. B. C. v kontexte (súvislosti) jej skutkových tvrdení uvedených na verejnom zasadnutí (odsúdený nebol ochotný a schopný abstinovať, nedalo sa ambulantným liečením dosiahnuť efekt, ústavná liečba predtým pomáhala, zlyhalo to v ambulantnej liečbe, v Hrnčiarovciach nad Parnou zjavne veľmi dobre spolupracoval, keď bol v ústavnej liečbe) dospel k záveru, že v prípade odsúdeného účel ochranného protialkoholického liečenia v súčasnosti možno dosiahnuť len jeho absolvovaním v ústavnej formou. Aby tak ochranné liečenie splnilo svoj účel, je potrebné a súčasne nevyhnutné, aby odsúdený získal na svoju závislosť dostatočne kritický pohľad a bol k abstinencii motivovaný, čo nie je možné realizovať v ambulantných podmienkach. Odsúdený mal už v roku 2023 preukázateľne zvyšujúci sa sklon k protiprávnemu konaniu, čo je odôvodnené tým, že sa neprimerane správal k občanom úmyselným narúšaním občianskeho spolunažívania, ako aj vzbudením verejného pohoršenia. Okresný súd dospel k záveru, že doposiaľ uložená ambulantná forma ochranného liečenia u odsúdeného zjavne neplní svoj účel. Nie je dostatočná, preto je nevyhnutné, aby táto forma ochranného protialkoholického liečenia bola zmenená na ústavnú formu ochranného liečenia, na čo sú napokon splnené zákonnom stanovené podmienky. 11. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel tunajší súd k záveru, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom vykonané dokazovanie vyhodnotil správnym spôsobom v tom smere, že bolo preukázané, že výkon ambulantnej formy uloženého ochranného liečenia aktuálne neplní svoj účel, nakoľko odsúdený nedodržuje režim potrebný na úspešné vykonanie ochranného liečenia. 12. Prvostupňový súd sa dopustil tej chyby, že na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenia §§ 73 a 74 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. 13. Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024
(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. (2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v súvislosti s duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, alebo c) v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách. Podľa § 73 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 súd zmení formu ochranného liečenia, ak uložená forma neplní svoj účel a možno dôvodne očakávať dosiahnutie účelu inou formou. Ústavnú formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou. Podľa § 73 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 ochranné liečenie trvá, kým to vyžaduje jeho účel; o zmene jeho formy, o prepustení z jeho výkonu alebo jeho ukončení rozhoduje súd. Podľa § 73 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 ochranné liečenie uložené páchateľovi podľa § 73 ods. 2 písm. c) ambulantnou formou trvá najviac dvanásť mesiacov a ústavnou formou trvá najviac tri mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac dvanásť mesiacov. Ak sa počas výkonu ochranného liečenia zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť alebo ak na dosiahnutie jeho účelu nie je potrebná určená doba alebo súdom uložená forma, súd zmení formu ochranného liečenia alebo rozhodne o prepustení z výkonu ochranného liečenia alebo o ukončení ochranného liečenia. Podľa § 73 ods.1, ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 (1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. (2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. 14. Prvostupňový súd bol povinný aplikovať pri rozhodovaní o návrhu na zmenu ochranného liečenia odsúdeného ustanovenia Trestného zákona, ktoré boli účinné v čase vydania jeho rozhodnutia, teda ustanovenia Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. 15. Odsúdenému bolo ochranné liečenie, o ktorého forme prvostupňový súd rozhodoval, uložené rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/14/2014 zo dňa 25.03.2014, právoplatným dňa 25.03.2014, podľa ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c) písm. d) Trestného zákona v znení účinnom ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku. Znenie ustanovenia § 73 ods. 2 Trestného zákona v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku, bolo obsahovo identické so znením § 73 ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024. Odsúdenému bolo vtedy uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou z dôvodu podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, teda, že spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať. Rovnako mu bolo toto ochranné liečenie uložené podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, teda, že spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo súvislosti s jej užívaním. 16. Podľa Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, ktoré bol povinný prvostupňový súd v danom prípade aplikovať, zanikol dôvod na uloženie ochranného liečenia, ktorý bol dovtedy uvedený v § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona (v znení účinnom do 05.08.2024), pričom zostal zachovaný dôvod na uloženie ochranného liečenia z dôvodu spáchania trestného činu v dôsledku závislosti od návykovej látky - § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona - ktorý možno obsahovo identifikovať s dôvodom na uloženie ochranného liečenia uvedenom v ustanovení § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024. 17. Rozhodovanie o zmene ochranného liečenia u odsúdeného bolo teda viazané na to, že dôvod na uloženie tohto ochranného liečenia je potrebné posudzovať podľa aktuálne účinnej právnej úpravy, uvedenej v ustanovení § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Takomto prípade je potrebné rozhodovanie o ochrannom liečení posudzovať aj podľa ustanovenia § 74 ods. 5 Trestného zákona znení účinnom od 06.08.2024, čo prvostupňový súd pri vydaní napadnutého uznesenia neurobil.
18. Odsúdený si začal vykonávať ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou dňa 20.05.2015. K zmene ochranného formy liečenia na ambulantnú formu došlo uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 16.11.2015, spisová značka 5Nt/83/2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň. Odsúdený si vykonával najskôr ústavnú formu protialkoholického liečenia a neskôr ambulantnú formu protialkoholického liečenia popri treste odňatia slobody, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa 15.12.2016. Následne mu bol odo dňa 20.04.2021 nariadené vykonávať ambulantnú formu ochranného protialkoholického liečenia, ktoré nebolo ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu ukončené. 19. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že odsúdený vykonával ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou od 20.05.2015 do 16.11.2015. Následne vykonával ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou od 17.11.2015 do 15.12.2016 a následne od 20.04.2021 doteraz. 20. Výkon ochranného liečenia ústavnou formou z dôvodu, ktorý je v súčasnosti daný u odsúdeného, môže v zmysle ustanovenia § 74 ods. 5 Trestného zákona trvať najviac 3 mesiace s následným doliečovaním ambulantnou formou, ktorá trvá najviac 12 mesiacov. Odsúdený dosiaľ vykonal ochranné liečenie v oboch jeho formách v rozsahu prevyšujúcom limity uvedené v predchádzajúcej vete. Prvostupňový súd preto nemohol u odsúdeného rozhodnúť o zmene formy ochranného liečenia z ambulantnej na ústavnú, nakoľko odsúdený v čase rozhodovania prvostupňového súdu už vykonal maximálnu dobu liečby pre obe formy ochranného liečenia, ktorá je prípustná podľa znenia Trestného zákona účinného v čase rozhodovania prvostupňového súdu. 21. Preto rozhodol tunajší súd o zrušení napadnutého uznesenia prvostupňového súdu a zároveň sám rozhodol o tom, že návrh na zmenu formy ochranného liečenia zamietol. Tunajší súd v rámci opravného konania nemohol sám rozhodovať o ďalšom postupe, ktorý vyplýva zo záverov uvedených v bode 20. tohto uznesenia, nakoľko by to presahovalo jeho právomoc, teda právomoc rozhodnúť o opravnom prostriedku proti vydanému uzneseniu. Ďalšie rozhodnutia vyplývajúce z vysloveného právneho názoru tunajšieho súdu, je oprávnený uskutočniť výlučne prvostupňový súd. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.