Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 5To/29/2025 2322011305 25. 09. 2025 JUDr. Martin Žovinec ECLI:SK:KSTT:2025:2322011305.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29.01.2025, č.k. 11T/65/2022 - 384, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.09.2025 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta zamieta. odôvodnenie: 1. Okresný súd Galanta (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa dňa 29.01.2025, č.k. 11T/65/2022 – 384 oslobodil obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 1Pv 155/18/2202-67 zo dňa 25.05.2020 pre úmyselný prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 10. februára 2018 v čase od 03:09 hod. do 03:19 hod. v Galante na ul. Vajanského v priestoroch čerpacej stanice Shell pred viacerými tam prítomnými osobami s C. A. a D. B. (ktorých vina bola v danej veci vyslovená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/55/2020 zo dňa 21.10.2022, čo platí pre tu v texte definovaný skutok ohľadne ich osôb) spoločne napadli E. F. a to tým spôsobom, že najprv E. F. v čase 03:09:23 hod. rukou udrel do oblasti tváre C. A., ktorý ho predtým slovne urazil, následkom čoho sa strhla medzi nimi potýčka vo vnútorných priestoroch predajne Shell pri posuvných dverách v čase o 03:10:47 hod., ktorá vyvrcholila tak, že sa medzi nich zapojil G. H. v čase o 03:10:47 hod., vyšli von pred predajňu k priestoru medzi tankovacími automatmi a predajňou, kde G. H. udrel v čase o 03:11:00 hod. C. A. pravou rukou do oblasti tváre za prítomnosti E. F. a D. B., po čom sa E. F. dostal na zem a nad ním sa medzi sebou bili C. A. a G. H., ktorý následne C. A. dostal na zem, postavil sa nad neho s vystretým ukazovákom pravej ruky E. F., následne v čase o 03:11:08 hod. zobral G. H. spred predajne do pravej ruky bandasku s neznámou kvapalinou a touto C. A., ktorý bol na zemi, opakovane udrel do oblasti hlavy a keď sa potom všetci vrátili do priestorov predajne, doťahovali sa medzi sebou až do doby kým v čase 03:12:06 hod. vyšli von z predajne C. A., ktorý za ruku držal D. B. a spolu išli smerom k vozidlu zn. Volkswagen Passat čiernej farby s EČ: I. XXXXX, odstaveného pri tankovacom automate, kde za nimi išiel E. F., ktorý v čase o 03:12:19 hod. medzi tankovacím automatom a tam odstaveným vozidlom napadol D. B. a C. A., ku ktorým prišiel v čase o 03:12:46 hod. G. H. a odtiahol na zemi C. A. za vozidlo zn. Volkswagen Passat, kde sa s ním doťahoval, následne k nim prišla D. B. s E. F., ktorá bránila pred E. F. C. A., ktorý bol v tom čase na zemi v obrannej pozícii, čoho následkom vznikla v čase o 03:13:47 hod. opäť bitka medzi C. A. a E. F., pričom v čase o 03:17:05 hod. D. B. pravou nohou kopla do E. F., ktorý jej kop vrátil späť pravou nohou. V čase o 03:17:39 hod. prišlo na miesto vozidlo zn. Volkswagen Passat s EČ: I. XXXXX, z ktorého ako spolujazdec vystúpil obžalovaný A. B. s doposiaľ neznámou osobou, pričom D. B. obžalovanému A. B. ukázala smerom k E. F. a tento bezprostredne po príchode k E. F. v čase o 03:17:44 hod. ho udrel
ľavou päsťou do oblasti tváre, ku ktorému sa pridal doposiaľ neznámy páchateľ, v čiernej čiapke, a v čase o 03:17:47 hod. spoločne bili E. F., pričom v tomto čase C. A. napadol G. H., s ktorým skončili v zadnej časti priestorov čerpacej stanice Shell. V čase 03:17:54 hod. obžalovaný A. B. spolu s doposiaľ neznámym páchateľom spoločne kopali E. F., ktorý bol na zemi, následne k nim pristúpila D. B., ktorá sa k nim pridala a kopla E. F. ľavou nohou, pričom v čase 03:18:04 hod. opustil obžalovaný A. B. spolu s neznámym páchateľom miesto a odišli za G. H. do zadnej časti čerpacej stanice, kde ho bili, pričom C. A. zo zadnej časti čerpacej stanice prišiel k E. F. v čase o 03:18:05 hod. a kopol ho ľavou nohou, pričom tento ostal na zemi až do odchodu vozidla zn. Volkswagen Passat s EČ: I. preč z čerpacej stanice v čase o 03:19 hod. so všetkými zúčastnenými, okrem E. F. a G. H., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. 2. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní odvolanie, a to proti výroku rozsudku, ako aj konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní vzdal práva na podanie odvolania a zároveň vyhlásil, že nesúhlasí s podaním opravného prostriedku v prospech obžalovaného oprávnenými osobami. 3. Podané odvolanie prokurátor odôvodnil podaním zo dňa 17.02.2025, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 3.1. Nesúhlasí s tvrdením prvostupňového súdu, že zo žiadneho pred prvostupňovým súdom produkovaného dôkazu nevyplýva, že by sa obžalovaný incidentu popísaného v skutkovej vete obžaloby skutočne nezúčastnil. Uvádza, že výpovede svedkov, vrátane poškodených, ktorí svedčili v prospech obžalovaného, hodnotí ako nevierohodné a účelové, v snahe vyviniť obžalovaného spod trestnej zodpovednosti a najmä trestného postihu, keďže v osobe obžalovaného sa jednalo o ich blízkeho príbuzného, kamaráta alebo známeho. Viacerí z nich totiž potvrdili, že osobu obžalovaného poznajú dlhodobo. 3.2. Namieta, že prvostupňovým súdom prezentovaný názor, že nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by títo svedkovia/poškodení, podávali pred súdom nesprávne informácie (či už úmyselne alebo nie), hodnotí ako ničím nepodložené konštatovanie a preto nemôžu byť vyhodnotené ako kľúčové dôkazy, keďže sú v rozpore s objektívnymi okolnosťami. 3.3. Poukazuje na znalecké skúmanie kamerových záznamov (resp. fotografií z nich) z čerpacej stanice, z ktorých vyplynulo, že sa nedá vylúčiť, že osoba na nich zachytená je obžalovaný. Práve svedkovia A. a B., ktorí uznali vinu (v konaní vedenom na OS Galanta pod sp. zn. 27T/55/2020) ohľadne skutku, ktorý popisuje aj účasť obžalovaného a následne pred súdom vypovedali, že obžalovaný tam nebol, vyznievajú absolútne nevierohodne, keďže v osobe svedkyne B. sa jednalo o sestru obžalovaného a v osobe svedka A. o jeho kamaráta. Uvádza, že po prehratí kamerových záznamov v rámci dokazovania pred súdom je možné jednoznačne konštatovať, že sa obžalovaný žalovaného skutku skutočne zúčastnil. Kamerové zábery boli dostatočne určité na to, aby umožnili súdu konkrétnu identifikáciu osoby obžalovaného, navyše zo znaleckého skúmania z odvetvia antropológie vyplynula typová zhoda s poukazom na znaky tváre a tela s osobou obžalovaného. 3.4. Uvádza, že objektívna skutočnosť, že pred samotným skutkom mala obžalovaného volať jeho sestra D. B. s požiadavkou o pomoc (kvôli napadnutiu) v kontexte s prehratými kamerovými záznamami sú nespochybniteľným dôkazom toho, že po príchode osoby obžalovaného na miesto činu - čerpaciu stanicu, bol tento plne zorientovaný, z kamerových záznamov je tiež zrejmé, že v osobe obžalovaného sa jednalo o osobu očakávanú (konkrétnu a známu osobu), znalú pomerov (bezpochyby aj konfliktu, ktorý predchádzal jeho príchodu), keďže tento ihneď vedel, ku komu má podísť, navyše svedkyni, teda sestre, ktorá mu telefonovala D. B. sa prihovoril a následne spolu aj odišli. Je názoru, že po prehratí kamerových záznamov pred súdom mal prvostupňový súd dospieť k záverom, že malo ísť o obžalovaného, kto sa na miesto skutku dostavil vo vozidle VW Passat a zapojil sa do ruvačky tak, ako popisuje obžaloba. Uvádza, že prvostupňový súd počas prehrávania kamerových záznamov mal možnosť a aj nahliadol na fotografie obžalovaného zaistené zo strany OČTK (č. 1. 156 až 159), ktoré boli dostatočne detailné, aby umožnili konkrétnu identifikáciu páchateľa v osobe obžalovaného. 3.5. Má za to, že prvostupňový súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy jednostranne, výlučne v prospech obžalovaného, pričom nevzal do úvahy tie dôkazy, ktoré ho zo spáchaného skutku jednoznačne usvedčujú. Z prehratých kamerových záznamov a z nich vyhotovených fotografií z miesta činu, fotodokumentácie z prehliadky tela obžalovaného, fotografie obžalovaného z registra obyvateľov a verejnej fotografie obžalovaného z internetovej sociálnej siete, osobu obžalovaného bolo možné identifikovať, že táto sa nachádzala v čase a mieste skutku. Na hlave a tvári osoby obžalovaného zobrazenej na vyhotovených snímkach boli vyhodnotené znaky: výška a šírka čela, profil čela, oblúk nad okrajom očnej štrbiny, profil chrbta nosa, obrys ušnice a helix ušnice, vlasová krajina - hranica,
masívnosť tela a držanie tela, postavenie dolných končatín. Tieto znaky vykazovali typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári a na tele osoby na fotografiách označených „A. B., nar. XX.XX.XXXX“. 3.6. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a súčasne, aby podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 4. K podanému odvolaniu sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 01.03.2025, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene): 4.1. Stotožňuje sa s rozhodnutím a odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu 4.2. Konštatuje, že kamerový záznam neposkytuje dostatočný podklad pre ustálenie viny konkrétnej osoby, pretože neumožňuje individuálnu identifikáciu. Nie je preto relevantné, že osobu obžalovaného nemožno vylúčiť z prítomnosti v čase a mieste skutku, nakoľko podstatné je, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by jeho prítomnosť na mieste skutku založil. Pri jeho hodnotení v korelácií so znaleckým posudkom totiž platí, že kamerový záznam vykazuje len typovú zhodu s osobou obžalovaného a materiál je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci. 4.3. Na podklade dôkazu, ktorý len všeobecne nevylučuje obžalovaného z okruhu páchateľov, podľa názoru obhajoby nie je možné prijať záver o vine bez akýchkoľvek pochybností. Prokuratúra sa však dovoláva uznania viny práve na takomto vzdialenom dôkaze, ktorého výpovedná hodnota je len to, že nevylučuje obžalovaného z prítomnosti na mieste skutku. Určenie, že obžalovaného nie je možné vylúčiť ako páchateľa, pri súčasnom konštatovaní, že záznam nie je postačujúci na individuálnu identifikáciu, preto nevytvárajú nepochybný záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný. 4.4. Ďalej poukazuje na to, že neexistujú žiadne rozpory vo výpovediach a dôkazný stav vytvára ucelenú mozaiku potvrdzujúcu neprítomnosť obžalovaného na mieste činu. Jednoznačne v rámci svojich výpovedí všetci svedkovia (I., A., B.) ako aj všetci poškodení (F., H.) potvrdili, že osoba obžalovaného sa v čase skutku na mieste spáchania skutku nenachádzala. Hodnovernosť takto ustáleného skutkového stavu je posilnená najmä výpoveďou poškodeného F., ktorý mal byť v zmysle kamerového záznamu touto osobou napadnutý v priebehu daného skutku, čo však vylúčil pri realizovanej konfrontácii, kde síce potvrdil, že osobu obžalovaného pozná z doby ešte pred skutkom, avšak táto osoba nebola osobou, s ktorou mal konflikt v inkriminovanom čase. Verbalizoval, že ak by to bol obžalovaný, tak by sa porozprávali a nie pobili. 4.5. Uvádza, že za uvedeného dôkazného stavu v podobe existencie výpovedí, ktoré vylučujú účasť obžalovaného na skutku a nemožnosti zabezpečenia iného dôkazu (materiál nie je postačujúci na individuálnu identifikáciu) je preto nutné konštatovať existenciu pochybností, ktoré pri aplikácii zásady in dubio pro reo s princípom prezumpcie neviny odôvodňujú, že nie je preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. 4.6. Konštatuje, že prokuratúra na podporu svojich tvrdení produkuje viaceré hypotézy a domnienky, ktoré nemajú oporu v dôkaznom stave, ale predstavujú skôr jednostranný výklad skutkového deja v neprospech obžalovaného 4.7. Konkrétne prokuratúra poukazuje na to, že bola osoba, ktorá prišla na čerpaciu stanicu zorientovaná. Takáto interpretácia kamerového záznamu je však tendenčná, nakoľko k opísaniu základných okolností prípadu mohlo dôjsť zo strany vodiča, ktorý tieto osoby priviedol. Zároveň zodpovedá hodnoteniu zorientovania aj druhá osoba, ktorá prišla na miesto činu, čo narúša premisu prokuratúry, že takto zorientovaný mohol byť len obžalovaný (je zrejmé, že obdobné správanie mohla mať akákoľvek osoba). Poukazuje na to, že D. B. má otca, brata, dvoch bratrancov, ktorý majú z genetického titulu podobný fenotyp ako obžalovaný a zároveň pri nich platia všetky domnienky prokuratúry. 4.8. Ďalej nepovažuje za správnu ani interpretáciu prokuratúry, ktorá navodzuje dojem, že D. B. pred skutkom volala obžalovanému s požiadavkou o pomoc. Z výpovede samotnej D. B. totiž vyplýva, že volala otcovi a na iné si nespomína. A z výpovede obžalovaného vyplýva, že hovor s D. B. bol nezrozumiteľný, že revala a vlastne mu nezdelila žiadnu informáciu (hovoru následne obžalovaný nevenoval ďalšiu pozornosť, keďže ju pripísal alkoholovému opojeniu D. B.). Ani táto premisa, ktorú chcela prokuratúra včleniť do skutkového priebehu teda nemá oporu v dôkaznom stave. 4.9. Nakoniec prokuratúra konštatuje, že záznamy boli dostatočne detailné, aby súdu umožnili individuálnu identifikáciu. Tento záver je v priamom rozpore s vykonaným znaleckým dokazovaním a súčasne je v rozpore s názorom a hodnotením súdu, ktorý sa snažil záznam porovnávať aj subjektívne so snímkami obžalovaného v spise. 4.10. Navrhuje odvolanie prokuratúry ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.
5. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Poškodení sa na verejné zasadnutie nedostavili. 6. Prokurátor navrhol, z dôvodov podrobne popísaných v písomnom odvolaní Okresnej prokuratúry Galanta tak, ako bolo predsedom senátu oboznamované, aby v prípade, že tieto písomné dôvody krajský súd vyhodnotí ako opodstatnené, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku na opätovné prejednanie veci a rozhodnutie. Obhajca, s poukazom na písomné podanie, navrhol odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa nevyjadril. 7. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 8. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. 9. Vo veci už raz rozhodol prvostupňový súd, a to rozsudkom zo dňa 19.09.2023, kedy obžalovaného podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. 1Pv 155/18/2202-67 zo dňa 25.05.2020 pre úmyselný prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 10. februára 2018 v čase od 03:09 hod. do 03:19 hod. v Galante na ul. Vajanského v priestoroch čerpacej stanice Shell pred viacerými tam prítomnými osobami s C. A. a D. B. (ktorých vina bola v danej veci vyslovená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/55/2020 zo dňa 21.10.2022, čo platí pre tu v texte definovaný skutok ohľadne ich osôb) spoločne napadli E. F. a to tým spôsobom, že najprv E. F. v čase 03:09:23 hod. rukou udrel do oblasti tváre C. A., ktorý ho predtým slovne urazil, následkom čoho sa strhla medzi nimi potýčka vo vnútorných priestoroch predajne Shell pri posuvných dverách v čase o 03:10:47 hod., ktorá vyvrcholila tak, že sa medzi nich zapojil G. H. v čase o 03:10:47 hod., vyšli von pred predajňu k priestoru medzi tankovacími automatmi a predajňou, kde G. H. udrel v čase o 03:11:00 hod. C. A. pravou rukou do oblasti tváre za prítomnosti E. F. a D. B., po čom sa E. F. dostal na zem a nad ním sa medzi sebou bili C. A. a G. H., ktorý následne C. A. dostal na zem, postavil sa nad neho s vystretým ukazovákom pravej ruky E. F., následne v čase o 03:11:08 hod. zobral G. H. spred predajne do pra-vej ruky bandasku s neznámou kvapalinou a touto C. A., ktorý bol na zemi, opakovane udrel do oblasti hlavy a keď sa potom všetci vrátili do priestorov predajne, doťahovali sa medzi sebou až do doby kým v čase 03:12:06 hod. vyšli von z predajne C. A., ktorý za ruku držal D. B. a spolu išli smerom k vozidlu zn. Volkswagen Passat čiernej farby s EČ: I. XXXXX, odstaveného pri tankovacom automate, kde za nimi išiel E. F., ktorý v čase o 03:12:19 hod. medzi tankovacím automatom a tam odstaveným vozidlom napadol D. B. a C. A., ku ktorým prišiel v čase o 03:12:46 hod. G. H. a odtiahol na zemi C. A. za vozidlo zn. Volkswagen Passat, kde sa s ním doťahoval, následne k nim prišla D. B. s E. F., ktorá bránila pred E. F. C. A., ktorý bol v tom čase na
zemi v obrannej pozícii, čoho následkom vznik-la v čase o 03:13:47 hod. opäť bitka medzi C. A. a E. F., pričom v čase o 03:17:05 hod. D. B. pravou nohou kopla do E. F., ktorý jej kop vrátil späť pravou nohou. V čase o 03:17:39 hod. prišlo na miesto vozidlo zn. Volkswagen Passat s EČ: I. XXXXX, z ktorého ako spolujazdec vystúpil obžalovaný A. B. s doposiaľ neznámou osobou, pričom D. B. obžalovanému A. B. ukázala smerom k E. F. a tento bezprostredne po príchode k E. F. v čase o 03:17:44 hod. ho udrel ľavou päsťou do oblasti tváre, ku ktorému sa pridal doposiaľ neznámy páchateľ, v čiernej čiapke, a v čase o 03:17:47 hod. spoločne bili E. F., pričom v tomto čase C. A. napadol G. H., s ktorým skončili v zadnej časti priestorov čerpacej stanice Shell. V čase 03:17:54 hod. obžalovaný A. B. spolu s doposiaľ neznámym páchateľom spoločne kopali E. F., ktorý bol na zemi, následne k nim pristúpila D. B., ktorá sa k nim pridala a kopla E. F. ľavou nohou, pričom v čase 03:18:04 hod. opus-til obžalovaný A. B. spolu s neznámym páchateľom miesto a odišli za G. H. do zadnej časti čerpacej stanice, kde ho bili, pričom C. A. zo zadnej časti čerpacej stanice prišiel k E. F. v čase o 03:18:05 hod. a kopol ho ľavou nohou, pričom tento ostal na zemi až do odchodu vozidla zn. Volkswagen Passat s EČ: I. preč z čerpacej stanice v čase o 03:19 hod. so všetkými zúčastnenými, okrem E. F. a G. H., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný A. B.. 10. Odvolací súd na základe odvolania podaného prokurátorom rozhodol uznesením zo dňa 21.03.2024, č. k. 5To/177/2023-323 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 11. Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu odmietnutie vykonania obžalobou navrhnutého dôkazu, ktorý spočíval v prehratí kamerových záznamov z miesta a času skutku. Uviedol, že znalecký posudok je dôkazný prostriedok, ktorý je objektom hodnotenia zo strany súdu tak, ako aj iné dôkazné prostriedky. Podáva síce odpoveď na odbornú otázku, ktorú si súd objektívne nie je schopný zodpovedať, no hodnotenie informácie z neho plynúcej je už úlohou súdu. Je výlučne v kompetencií súdu vyhodnocovať jednotlivé dôkazy. Ďalej skonštatoval, že v predmetnom prípade je nevyhnutné pre náležité zistenie skutočného stavu veci oboznámiť a vykonať aj zaistené kamerové záznamy, na podklade ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, tieto vyhodnotiť v súlade zo zásadou voľného hodnotenia dôkazov a náležite svoj záver vyplývajúci z jednotlivých dôkazov odôvodniť. Zistenie, či sa obžalovaný v čase spáchania skutku nachádzal na mieste činu je kľúčovou otázkou predmetného konania. V predmetnom prípade však na konečné rozhodnutie nedošlo k vykonaniu všetkých dostupných dôkazov. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť vykonať kamerové záznamy z miesta a času skutku (č. l. 127 a č. l. 129 – 151) ich prehratím a vykonané dôkazy opätovne vyhodnotiť a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. 12. Po vrátení veci prvostupňový súd nariadil hlavné pojednávanie, doplnil dokazovanie a rozhodol napadnutým rozsudkom. 13. Pokiaľ ide o konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní konkrétne procesné pochybenia nevytýkal, jeho odvolacie námietky smerovali výhradne do spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom. Prokurátor polemizuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a presadzuje vlastnú verziu skutkového deja, ktorá korešponduje s obžalobou a je založená na inom hodnotení dôkazov. Z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že sa vôbec nestotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, ktoré podľa neho nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. 14. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre tento výrok, že prvostupňový súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia a právne závery. Zároveň sa prvostupňový súd veľmi precízne vyrovnal aj s obžalobnými tvrdeniami prokurátora, ktoré prokurátor v odvolaní v podstate len opakuje, keďže závery prvostupňového súdu neakceptuje. 15. Odvolací súd úvodom pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery prvostupňového súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní. 16. Prokurátor v odvolaní poukazuje na obsah zabezpečených kamerových záznamov zo dňa 10.02.2018 z čerpacej stanice Shell na ulici Vajanského v mesta Galanta a na súvisiace znalecké skúmanie (znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, ČES: PPZ-KEU-BAEXP-2019/1648 zo dňa 11.06.2019), avšak s týmito dôkazmi sa prvostupňový súd už vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj odvolací súd je názoru, že na základe kamerových záznamov
nie je možné jednoznačne a bez pochybností ustáliť prítomnosť obžalovaného na mieste činu v čase žalovaného skutku a jeho zapojenie sa do ruvačky. Prvostupňový súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že znaleckým posudkom bola konštatovaná len typová zhoda s osobou obžalovaného, čo znamená, že sa nedá vylúčiť, že osoba obžalovaného bola na mieste skutku, ale ani potvrdiť. Ani prvostupňový súd, po prehratí kamerových záznamov na hlavnom pojednávaní, nevedel jednoznačne určiť, že osoba zachytená na kamerovom zázname z miesta a času skutku je osoba obžalovaného. Konkrétna identifikácia obžalovaného zo zabezpečených kamerových záznamov na mieste skutku teda nebola možná, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. 17. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že preukázanie viny obžalovanému zo spáchania trestného činu vyžaduje, aby súd dospel k rozhodnutiu bez rozumných pochybností, nestačí len určitá miera pravdepodobnosti, ani domnienky smerujúce k určitému záveru. Nejednoznačný, resp. kvalitatívne nedostatočný kamerový záznam, na ktorý neustále poukazuje prokuratúra, teda nemôže byť v žiadnom prípade podkladom pre odsudzujúci rozsudok voči obžalovanému, keďže jeho prítomnosť na mieste činu nebola jednoznačne preukázaná žiadnym dôkazom. Ako na to tiež prvostupňový súd správne poukázal, ani vysoká miera podozrenia (ktorá sa prokuratúre môže javiť z obsahu kamerového záznamu, na ktorom je zachytená typovo podobná osoba ako obžalovaný), nemôže byť sama a osebe dôvodom odsudzujúceho rozsudku. Podobnosť osoby zachytenej na kamerovom zázname spočívajúca vo výške, obrysov tváre a tvarom tela neznamená, že sa musí jednať iba a výlučne o osobu obžalovaného. 18. Vykonané dôkazy na usvedčenie obžalovaného nie sú postačujúce a iné dôkazy neboli v konaní produkované. 19. Aj odvolací súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že v rámci trestného konania nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bola obžaloba podaná, spáchal obžalovaný. Ani z výpovedí svedkov – poškodených E. F. a G. H. a svedkov J. K., L. I., D. B. a C. A. nebolo možné ustáliť, že obžalovaný bol vôbec prítomný dňa 10.02.2018 v čase od 03:09 hod. do 03:19 v Galante na ulici Vajanského v priestoroch čerpacej stanice Shell. Nikto z vyššie uvedených osôb, ktorí boli priamo zainteresovaní na skutku, ktorý je predmetom obžaloby alebo jeho očitým svedkom, priamo obžalovaného v čase a na mieste skutku nevidel, práve naopak, všetci zhodne potvrdili, že tam obžalovaný nebol prítomný (s výnimkou svedkyne K., ktorá uviedla, že nevie uviesť, či tam obžalovaný bol). V súvislosti s výpoveďami týchto svedkov je aj odvolací súd názoru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali účelovosť výpovedí týchto svedkov, čo namieta prokuratúra v podanom odvolaní. Skutočnosť, že sa prokurátor nestotožňuje s obsahom svedeckých výpovedí, neznamená, že sú nevierohodné a klamlivé. Všetci svedkovia v podstatných častiach vypovedajú podobne a všetci zhodne vyvracajú účasť obžalovaného na ruvačke, resp. jeho prítomnosť na mieste činu. Vierohodnosť ich výpovedí nebola podľa názoru odvolacieho súdu objektívne spochybnená žiadnym dôkazom (týmto nemôže byť len priateľský vzťah svedkov k obžalovanému). Z vykonaných dôkazov možno jednoznačne ustáliť len fakt, že sa skutok stal (ruvačka viacerých osôb na mieste a v čase uvedenom v obžalobe), avšak nie skutočnosť, že sa daného skutku dopustil aj obžalovaný. 20. So spôsobom hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Ani podľa názoru odvolacieho súdu na podklade dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, ktorého rozsah prokurátorka v odvolaní nespochybňovala, nebolo možné dospieť k nepochybnému záveru, že obžalovaný sa zapojil do ruvačky, resp. že vôbec bol prítomný na mieste skutku. 21. V trestnom konaní je nositeľom obžaloby prokurátor, ktorý má preukazovať vinu obžalovaného a ktorý v predmetnej veci nezabezpečil a nepredložil súdu také presvedčivé, nespochybniteľné a zákonné dôkazy, ktoré by súd viedli k záveru o vine obžalovaného bez najmenších pochybností. Prokurátor v predmetnej trestnej veci neuniesol dôkazné bremeno. V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, je potrebné taktiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. 22. Odvolací súd opätovne konštatuje, že v konaní nebol vyprodukovaný a vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že práve a len obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené v podanej obžalobe. Prokuratúra v odvolaní poskytuje len vlastný pohľad na sled udalostí, ktorý však nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Gro odvolacích námietok postavil prokurátor na kritike spôsobu, akým prvostupňový súd hodnotil vykonané dôkazy a aké skutkové zistenia ustálil. 23. Pokiaľ ide o výhrady prokurátora voči hodnoteniu dôkazov, odvolací súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie
dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. 24. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992). 25. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. 26. Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal žalovaný skutok a že ho spáchal obžalovaný. 27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že štruktúra použiteľných a usvedčujúcich dôkazov je v tejto trestnej veci natoľko slabá, že neumožňuje vysloviť nepochybný a jednoznačný záver o tom, že skutok tak, ako je opísaný v obžalobe, spáchal obžalovaný. V predmetom prípade teda absentuje komplexná sústava dôkazov, ktorá by sa vzájomne doplňovala, bola by logická, ničím nenarušená a vo svojom celku by nielen spoľahlivo preukazovala všetky okolnosti žalovaného skutku, ale by aj z jeho spáchania bezpečne usvedčovala obžalovaného bez toho, aby súčasne rozumne vylučovala možnosť akéhokoľvek iného záveru. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia vyhodnotil odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné, iné chyby napadnutého rozsudku, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd nenašiel a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.