Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 12Sd/331/2006 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5006201053 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2007 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Bjalončík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5006201053.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, samosudcom JUDr. Štefanom Bjalončíkom, v právnej veci navrhovateľky F. K., bytom v L. - U., S. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Ladislavom Sedlákom, bytom v L., Y. XX/XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX z 3. novembra 2006 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca podľa § 21 ods. 1, 3, § 26a zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 273 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok k 1. 1. 2004. Z odôvodnenia označeného rozhodnutia vyplýva, že odporca vychádzal z ustanovenia § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len Zákon o sociálnom zabezpečení), má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Ďalej z ustanovenia § 273 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len Zákon o sociálnom poistení) podľa ktorého poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok pred 1. 1. 2004 a podmienku potrebnej doby zamestnania podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 splní len s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. 12. 2003, má nárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003. Vychádzajúc zo zistenia, že navrhovateľka ku dňu uplatnenia nároku na dôchodok získala len 12 rokov a 323 dní zamestnania, nezískala teda najmenej 25 rokov zamestnania, nesplnila týmto jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok a nárok na tento dôchodok jej nevznikol, lebo po 1. 1. 2004 nezískala dobu poistenia potrebnú pre splnenie podmienky potrebnej doby zamestnania. Proti rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok tvrdiac, že odporca napadnutým rozhodnutím nerešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí z 27. 4. 2006 sp. zn. 2 So 12/2005. Tvrdila, že z označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie o odňatí už raz podľa zákona nadobudnutého starobného dôchodku je v rozpore s Ústavou SR, i v rozpore s medzinárodným dohovorom. Napriek tomu odporca i napadnutým rozhodnutím akceptoval, a to retroaktívne ustanovenie § 173i ods. 1, ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť od 1. 7. 2003. Na pojednávaní zástupca navrhovateľky trval na opravnom prostriedku navrhovateľky. Tvrdil, že odporca napadnutým rozhodnutím nereagoval na dôvody, ktoré uviedol Najvyšší súd SR v rozhodnutí, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie odporcu z 18. 5. 2004, nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR. Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozhodnutia a priznania starobného dôchodku. Zástupca odporcu poukazoval na písomné vyjadrenie vo veci a žiadal napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, i konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že navrhovateľke bol 1. 8. 1999 priznaný výsluhový príspevok, ktorý od 1. 7. 2002 bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok v zmysle ustanovenia § 124 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rovnako medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľka okrem doby zamestnania, ktorá bola zhodnotená ako doba služobného pomeru od 1. 1. 1974 do 31. 7. 1999 (podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru, Bratislava z 11. 9. 2006) získala i dobu 12 rokov 323 dní zamestnania mimo služobného pomeru. Odporca žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok k 1. 1. 2004 zamietol pôvodne rozhodnutím z 18. 5. 2004 poukazujúc na podmienky nároku uvedené v ustanovení § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 a § 273 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení. Označené rozhodnutie bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 27. 4. 2006 v konaní 2 So 12/2005 zrušené a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí Najvyšší súd SR okrem iného konštatoval, že zo spisového materiálu odporcu, zo zamietajúceho rozhodnutia je možné bez ďalšieho konštatovať, že navrhovateľke nie je poskytovaný dôchodok za dobu zamestnania v rozsahu 12 rokov 323 dní rovnako ako iným pracovníkom, ktorým vzniká nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku, a to bez ohľadu na to, či vykonávali službu policajta alebo civilné povolanie a že touto skutočnosťou sa odporca pred vydaním zamietajúceho rozhodnutia nezaoberal. Napriek tomu, uvádza Najvyšší súd SR v napadnutom rozhodnutí, že ustanovenie § 173i ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. ukladá odporcovi rozhodnúť o nároku na starobný dôchodok, alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok podľa predpisov účinných po 30. 6. 2003, nemohol pri posudzovaní nároku postupovať retroaktívnym spôsobom, ktorým vylúčil, aby navrhovateľke doba služby v policajnom zbore zhodnotená pre nárok na starobný alebo invalidný dôchodok, alebo dôchodok výsluhový, alebo rovnocenný ekvivalent v inom systéme dôchodkového poistenia. Z dávkového spisu súd má preukázané, že navrhovateľke bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím z 2. 4. 2003. Tento dôchodok bol odňatý navrhovateľke a jeho výplata zastavená rozhodnutím z 11. 7. 2003, a to podľa § 21 ods. 3 v spojení s § 173i ods. 1 a v spojení s ustanovením § 96 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení v platnom znení. Z ustanovenia § 173i Zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že Sociálna poisťovňa v súvislosti s rozhodovaním podľa tohto ustanovenia rozhodne i o nároku na starobný dôchodok, alebo o nároku na pomerný starobný dôchodok. Pretože navrhovateľka splnila podmienky nároku na výsluhový dôchodok, bol výsluhový príspevok práve z tohto dôvodu prekvalifikovaný od 1. 7. 2002 na výsluhový dôchodok. Podľa názoru krajského súdu odporca zároveň týmto mal rozhodnúť o nároku na starobný, alebo nároku na pomerný starobný dôchodok navrhovateľky, ako to vyplýva z už označeného ustanovenia § 173i zák. č. 222/2003 Z. z.. Vzhľadom na neprípustnosť rektroaktivity ustanovenia § 173i už citovaného zákona odporca pri rozhodovaní mal vychádzať z predpokladu, že navrhovateľka dosiahnutím dôchodkového veku pre výsluhový dôchodok splnila zároveň i podmienku veku pre nárok na pomerný starobný dôchodok. Krajský súd vychádzajúc z uvedeného napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec odporcovi vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporca v tomto konaní nemá právo na náhradu trov a navrhovateľka právo na náhradu trov neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Najvyšší súd SR v Bratislave pros- tredníctvom Krajského súdu v Žiline. Písomne sa odvolanie podáva d v o j m o .