Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/53/2007 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200420 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2007 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5019200420.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu Mgr. Kazimíry Hallovej a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci navrhovateľky Z. B., bytom Ž., T. X,. proti odporcovi S. R., M. S. SR, so sídlom Ž. N. XX,. B., o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom vo výške 5.000.000,-Sk s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6C/89/2006 - 57 zo dňa 15.11.2006 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľke sumu 5.000.000,- Sk s príslušenstvom ako zadosťučinenie (nemajetkovú ujmu) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vychádzal z toho, že okresný súd Žilina v konaní spisová značka 24S/7/2004, v ktorom podľa navrhovateľky malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, postupoval nielen v súlade s Ústavou SR, ale aj s ďalšími zákonmi, ktoré upravujú postup pri prejednávaní občianskoprávnych vecí. Nebolo zistené, že by prístup k navrhovateľke bol odlišný ako k iným občanom - účastníkom konania pred súdom. Ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu podľa súdu prvého stupňa bolo to, že v zmysle § 9 zákona č. 58/1969 Zb., ktorý sa vzhľadom na dátum vydania rozhodnutia Okresného súdu Žilina v označenej veci - 30.4.2004 - vzťahuje na prejednávaný prípad, nárok na náhradu škody spôsobenú „štátom“ bolo potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom - v danom prípade s M. S. SR, čo zo strany navrhovateľky učinené nebolo. Zároveň zákon č. 58/1969 Zb. nepoznal právny nárok na nemajetkovú ujmu. Okresný súd zdôraznil, že jednak nebolo preukázané, žeby odporca porušil zákon, t.j. nebol preukázaný nesprávny úradný postup a jednak nebolo preukázané, že ľudské práva navrhovateľky boli akýmkoľvek spôsobom poškodené alebo žeby akýmkoľvek spôsobom bola navrhovateľka znevýhodnená. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže v spore úspešný odporca si náhradu trov neuplatňoval. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazovala na to, že sa „cíti byť diskriminovaná v právnej veci, je presvedčená o zaujatosti zákonného sudcu voči jej osobe a domáha sa spravodlivého, nezávislého a nestranného súdneho konania v zmysle článku 46 Ústavy SR, čl. 36 Listiny základných práva a slobôd (ďalej len LZPaS) a článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolateľka uviedla, že zákon č. 514/2003 Z.z. neukladá povinnosť vopred prerokovať nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom s príslušným orgánom. Predbežné prerokovanie, podľa nej, nie je podmienkou uplatnenia návrhu na súde, ale iba snahou o dosiahnutie mimosúdnej dohody. Inak by sa jednalo o obmedzenie základného práva domáhať sa súdnej ochrany. Za bezvýznamné považovala to, že zákon č. 58/1969 Zb. nepoznal právny nárok na nemajetkovú ujmu, keďže toto bolo odstránené prijatím zákona č. 514/2003 Z.z. a podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR a článku 36 ods. 3 LZPaS má právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z. B. tvrdila, že Okresný súd Žilina nemohol konanie vo veci, od ktorej odvíja svoj nárok na náhradu škody, v zmysle § 104 ods. 2 O.s.p. zastaviť, keďže sa nejednalo o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Naopak mal navrhovateľku vyzvať na odstránenie nedostatku, k čomu jej mal stanoviť primeranú lehotu. Odvolateľka namietala taktiež dielčie nedostatky v postupe okresného súdu pri prejednávaní jej návrhu. Rozsudok nebol vyhotovený v zákonom stanovenej lehote. Nie je pravdou, žeby sa neospravedlnila za neúčasť na pojednávaní, naopak riadne zaslala ospravedlnenie a vzdala sa práva na osobné prerokovanie veci. Zo strany okresného súdu nebola písomne poučená o svojich právach, preto nemohla ani využiť právo požiadať o ustanovenie právneho zástupcu. Nebolo jej doručené vyjadrenia odporcu k návrhu, z ktorého dôvodu sa nemohla ešte pred pojednávaním vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Odporca žiadal odvolanie navrhovateľky zamietnuť a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Krajský súd vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a po vykonaní pojednávania napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. Odvolacie pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti účastníkov (§ 101 ods. 2 O.s.p.), nakoľko títo sa na termín pojednávania, na ktorý boli riadne a včas predvolaní nedostavili a súčasne ospravedlnili svoju neúčasť. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že ani jedna procesná strana nepožiadala o odročenie pojednávania. Navrhovateľka spolu s ospravedlnením neúčasti požiadala o pridelenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p., ktorej žiadosti krajský súd nevyhovel, pričom dotknuté uznesenie bolo vyhlásené pred začatím pojednávania odvolacieho súdu. Navrhovateľka tvrdí, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo pri rozhodovaní Okresného súdu Žilina o jej žalobe o zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 24S/7/2004 - 11 zo dňa 30.4.2004 predmetnú žalobu v rámci správneho súdnictva postúpil krajskému súdu ako súdu vecne príslušnému. V zmysle § 250d ods. 2 O.s.p. tak učinil procesným rozhodnutím - uznesením. Toto uznesenie napadla navrhovateľka odvolaním, ktoré Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 10So/9/2004 zo dňa 11.2.2005 odmietol ako oneskorene podané. Odvolateľka nesprávnosť úradného postupu okresného súdu Žilina videla v tom, že nebola riadne poučená o opravnom prostriedku, osobitne o tom, že vo veci počítania lehôt môže byť (bude) aplikovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/17/2001 z 19.4.2001. Podľa navrhovateľky Z. B. v dôsledku dotknutého postupu Okresného súdu Žilina jej vznikla škoda vo forme nemajetkovej ujmy, ktorú požaduje ako zadosťučinenie nahradiť v sume 5.000.000,-Sk. Obe označované rozhodnutia súdov (nielen rozhodnutie Okresného súdu Žilina, ale i rozhodnutie Krajského súdu v Žiline) vychádzajú z právnych predpisov, ktoré upravujú súdne konanie v oblasti správneho súdnictva a ich správnosť nebola nijako relevantne spochybnená. Len samotné tvrdenie navrhovateľky, že ide o nesprávne resp. nezákonné rozhodnutie nemôže podmieniť ich nesprávnosť či nezákonnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že poučenie o opravnom prostriedku, osobitne vo vzťahu k lehote na jeho podanie, nemá v zmysle ustanovení O.s.p. obsahovať poučenie (v zmysle vysvetlenie) o všetkých možných procesných súvislostiach - napr. o spôsobe doručovania, o počítaní lehôt, o judikatúre súdov, osobitne Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR pri ich aplikácii a pod. Nadväzne možno konštatovať, že postup Okresného súdu Žilina vo veci dotknutej správnej žaloby bol správny a zákonný a teda je neopodstatnené uplatňovať náhradu škody voči štátu za údajný nesprávny úradný postup. Bez ohľadu na práve uvedené, krajský súd dodáva, že zároveň, čo je osobitne dôležité, ani jedným z dotknutých rozhodnutí súdov nebolo rozhodované o merite žaloby navrhovateľky proti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina. Rozhodnutia sa týkali výlučne otázky určenia vecnej príslušnosti súdu, t.j. súdu, ktorý bude rozhodovať o podstate predmetnej žaloby. To znamená, že nijakým spôsobom v dôsledku týchto rozhodnutí nedošlo k porušeniu základných práv navrhovateľky. Rovnako z popísaného postupu a rozhodnutí súdov je zrejmé, že Okresný súd Žilina a ani Krajský súd Žilina konanie o žalobe navrhovateľky nezastavil, preto je úplne neopodstatnená jej námietka v zmysle § 104 O.s.p. K jednotlivým konkrétnym odvolacím dôvodom krajský súd pre úplnosť dodáva: Zákon č. 513/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1.7.2004. V zmysle prechodného ustanovenia § 27 ods. 2 označeného právneho predpisu sa zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona posudzuje podľa doterajších predpisov. Keďže navrhovateľka nesprávny úradný postup vymedzila iba vo vzťahu k uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 24S/7/2004 - 11 z 30.4.2004, ktoré jej bolo doručené ešte v júni 2004, na ňou uplatňovanú škodu sa zákon č. 513/2004 Z.z. nevzťahuje. Odhliadnuc od uvedeného, zákonný termín „je potrebné vopred predbežne prejednať“ - § 15 ods. 1 zákona č. 513/2004 Z.z. predstavuje povinnosť prejednania nároku najskôr s orgánom vymedzeným v § 4 alebo v § 11 zákona č. 513/2004 Z.z. Uvedené je zrejmé nielen z gramatického a logického výkladu dotknutého zákonného ustanovenia, ale osobitne zo znenia § 16 zákona č. 513/2004 Z.z., podľa ktorého až po neuspokojení nároku na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti príslušným orgánom, je poškodený oprávnený domáhať sa uplatnenia nároku na súde. Rovnaká povinnosť predchádzajúceho prerokovania bola upravená i v predošlom zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom - § 9 a § 10 zákona č. 58/1969 Zb. Pri odkaze na ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu navrhovateľka účelovo opomína podstatnú časť ústavného textu. V článku 46 ods. 1, 4 Ústavy SR je výslovne zdôraznené, že súdnej ochrany sa možno domáhať „zákonom ustanoveným spôsobom“ resp., že „podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon“. Rovnako Listina základných práv a slobôd v článku 36 ods. 4 uvádza - podmienky a podrobnosti práva na súdnu ochranu upravuje zákon. To znamená, že pri uplatňovaní základného, ústavného práva na súdnu ochranu a na náhradu škody spôsobenej nezákonným postupom štátu resp. jeho orgánu nie je prípustné obchádzať zákonnú úpravu - v súdenej veci zákon č. 58/1969 Zb., ktorý okrem iného neupravoval inštitút nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o procesné výhrady odvolateľky krajský súd dopĺňa: Občiansky súdny poriadok neukladá povinnosť súdu doručovať navrhovateľovi vyjadrenie odporcu k jeho návrhu. Navyše v súdenej veci odporca ani nevykonal písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľky, svoje stanovisko predniesol až na pojednávaní dňa 15.11.2006. Ustanovenie § 5 ods. 1 O.s.p. neukladá súdom povinnosť zaslať účastníkovi podrobné písomné poučenie všetkých jeho procesných právach a povinnostiach v občianskom súdnom konaní. Rovnako nemožno z tohto ustanovenia vyvodiť, že o všetkých právach a povinnostiach je nutné poučiť účastníka už v začiatočnom štádiu konania. Naopak jednotlivé práva a povinnosti sa stávajú aktuálnymi až v priebehu konania, kedy je primerané účastníka o týchto poučiť. Navrhovateľka právo požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov využila v rámci odvolacieho konania, pričom súdne konanie je potrebné vnímať ako celok, zahrňujúci tak prvo i druhostupňové konanie. To znamená, že ani výslovné nepoučenie navrhovateľky o možnosti požiadať o ustanovenie „bezplatného“ kvalifikovaného zástupcu, nebolo prekážkou využitia tohto práva účastníka navrhovateľkou v prebiehajúcom konaní. Priebehu konania síce zodpovedajú námietky odvolateľky o nevyhotovení písomného rozhodnutia súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote (§ 158 ods. 4 O.s.p.) a o jej ospravedlnení sa z pojednávania pred okresným súdom, ktoré nedôslednosti však nemajú žiaden bezprostredný vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Okresný súd vecne správne rozhodol i o trovách konania. Zhodná procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní - odvolateľka (navrhovateľka) nebola v tomto štádiu konania úspešná a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov konania o odvolaní. Naproti tomu odporca si náhradu v súvislosti s odvolacím konaním neuplatnil - § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. účinného do 30.6.2006. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.