Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/138/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5010200838 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyova ECLI: ECLI:SK:KSZA:2011:5010200838.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a sudcov JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Márie Urbanovej, v právnej veci žalobcu: SILEX, s.r.o., so sídlom 038 42 Folkušová č. 108, IČO: 44 398 018 proti žalovanému: Daňový úrad Martin, Jesenského 23, 036 32 Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 666/420/76437/10/Kor zo dňa 16.09.2010, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutie žalovaného č. 666/420/76437/10/Kor zo dňa 16.09.2010, ktorým správny orgán podľa § 4 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov žiadosti žalobcu o registráciu na daň z pridanej hodnoty zo dňa 19.08.2010 nevyhovel. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že v súlade so zákonom o DPH vykonal dňa 07.09.2010 u daňového subjektu miestne zisťovanie zamerané na preverenie adresy sídla a vykonávanie ekonomickej činnosti žalobcu. Konštatoval, že sídlo žalobcu sa nachádza v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva, na vstupnej bráne bola pripevnená tabuľa s označením asi 10 spoločností, medzi nimi uvedený aj žalobca, vstupná brána bola otvorená , v areáli sa pohyboval pán v stredných rokoch, ktorý nevedel zodpovedať na otázku, či žalobca v tomto objekte sídli. Správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že areál s hospodárskymi budovami bol inak opustený a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v niektorej z budov vykonávala nejaká ekonomická činnosť. Poukazoval na skutočnosť, že na základe stretnutia s F. P., ktorý sa na základe telefonického rozhovoru z 13.09.2010 dostavil k žalovanému a mal vystupovať za žalobcu ako splnomocnený zástupca, nezistil skutočnosti, či skutočne v označenom sídle žalobca sídli a vykonáva ekonomickú činnosť. Žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané žalobcom vykonávanie ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a z tohto dôvodu nemohol žiadosti žalobcu vyhovieť. Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca a žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V podanej žalobe tvrdil, že žiadosťou z 19.08.2010 sa domáhal registrácie pre DPH, k žiadosti priložil prílohu na tlačive správneho orgánu, kde uviedol, okrem iného, dodávateľské a odberateľské vzťahy, ktoré plánoval po pridelení registrácie realizovať. Tvrdil, že žalovaný jeho žiadosti o registráciu nevyhovel s tým, že má za to, že pri miestnom zisťovaní žalovaný mal preukázané, že žalobca nevykonáva v mieste svojho sídla ekonomickú činnosť. Žalobca tvrdil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že ekonomickú alebo podnikateľskú činnosť žalobca musí vykonávať priamo vo svojom sídle. Vyslovil názor, že stanovisko žalovaného z tohto dôvodu je v rozpore so zákonom a žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní nielen zrušil napadnuté správne rozhodnutia, ale uložil správnemu orgánu povinnosť žalobcu zaregistrovať ho pre DPH. Po podaní žaloby na vytýčenom pojednávaní dňa 04.10.2011 žalobca zotrvával na svojom názore, že nie je podstatné, či žalobca vykonáva ekonomickú a teda aj podnikateľskú činnosť v sídle, ktoré je uvedené ako sídlo žalobcu zapísané v obchodnom registri, tvrdil, že žalobca túto činnosť vykonáva prostredníctvom svojich zástupcov, ktorí aj prostredníctvom komunikačných prostriedkov, ako i osobným stykom zabezpečujú uzatváranie obchodných kontraktov žalobcu s inými subjektmi a zabezpečujú realizáciu ekonomickej činnosti žalobcu. Na otázku predsedu senátu nevedel uviesť konkrétne miesto, kde by konkrétny predmet činnosti, ktorý je špecifikovaný ako predmet činnosti žalobcu zapísaný v obchodnom registri vo vložke 50272/L odd. s.r.o. obchodného registra Okresného súdu v Žiline sa vykonával. Taktiež potvrdil, že žiadny obchodný prípad zatiaľ nebol realizovaný. Uviedol, že je ochotný správnemu orgánu predložiť všetky doklady, ktoré má k dispozícii, ktoré by preukazovali doterajšiu obchodnú činnosť žalobcu vrátane rokovaní a snahy o uzavretie obchodných kontraktov žalobcu s inými subjektmi. Žalovaný správny orgán žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvával na skutkových a právnych záveroch vyslovených v preskúmavanom rozhodnutí. Uviedol, že nezdieľa právny názor, že žalobca má vykonávať ekonomickú činnosť iba výlučne v sídle, ktoré je uvedené ako sídlo žalobcu zapísané v obchodnom registri, avšak poukázal na to, že nebolo preukázané, že by akúkoľvek ekonomickú, podnikateľskú činnosť vôbec žalobca realizoval. Žalobca nepredložil správnemu orgánu žiadne doklady, predfaktúry, iné účtovné doklady, ktoré by preukazovali vykonávanie akejkoľvek podnikateľskej činnosti. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná pri aplikácii § 250 j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, a to z nasledovných dôvodov: Ust. § 3 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) predpokladom registrácie zdaniteľnej osoby na DPH je vykonávanie nezávislej akejkoľvek ekonomickej činnosti, ktorá je v § 3 ods. 2 citovanej normy definovaná. Ekonomickou činnosťou, teda podnikaním v súlade s ustanoveniami zákona o DPH bude teda každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, môže to byť tak výroba, obchod, dodávanie služieb vrátanie ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, slobodné povolanie, duševná tvorivá činnosť a športová činnosť. Za podnikanie sa bude považovať v zmysle zákona o DPH aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely dosahovania príjmu. Vymedzenie zdaniteľných osôb v porovnaní s Obchodným zákonníkom (§ 2 zák. č. 513/1991 Zb.) zahŕňa širší okruh osôb, ktoré na účely zákona o DPH sa budú považovať za podnikateľské subjekty. Ekonomickou činnosťou v zmysle zákona o DPH sa rozumie širší pojem ako podnikanie vymedzené v § 2 zák. č.513/1991 Zb.. Ako vyplýva z ust. § 4 v spojení s § 3 zákona o DPH žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1 alebo 2, pričom na účely tohto zákona s pouk. na § 4 ods. 7 zákona o DPH sa prevádzkarom rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania, tzn. že žiadosti o tzv. dobrovoľnú registráciu pre DPH je možné vyhovieť subjektu v prípade, že preukáže, že vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa § 2 ods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 2 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného k 31.12.2010 zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného k 31.12.2010 ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného k 31.12.2010 zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného k 31.12.2010 zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení 3) alebo inej obdobnej zmluvy (ďalej len "zmluva o združení"), sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat 49 790 eur. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat z ich spoločného podnikania. Zdaniteľné osoby sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli obrat 49 790 eur. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného k 31.12.2010 zdaniteľné osoby podľa odseku 2 sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení a poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov podľa § 70 za združenie. Poverená osoba je povinná predložiť daňovému úradu poverenie, zoznam účastníkov združenia s uvedením sídla alebo miesta podnikania a miestne príslušného daňového úradu každého účastníka združenia; ak dôjde k zmenám týchto skutočností, je poverená osoba povinná každú túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 20 dní odo dňa, keď zmena nastala. Poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitne záznamy podľa § 70 a vo svojom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného k 31.12.2010 žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1 alebo 2. Ak sa jeden z účastníkov združenia, ktorý podniká spoločne na základe zmluvy o združení, rozhodne registrovať pre daň pred dosiahnutím obratu podľa odseku 2, sú povinní podať žiadosť o registráciu pre daň všetci účastníci tohto združenia k rovnakému dňu. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného k 31.12.2010 daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu podľa odsekov 1 až 4 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len "platiteľ"); tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného k 31.12.2010 platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, 4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom. Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 222/2004 Z.z. účinného k 31.12.2010 na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. Krajský súd súhlasí s názorom žalobcu, že pre posúdenie žalobcu z hľadiska vyhovenia žiadosti o registráciu pre DPH, tzv. dobrovoľná registrácia, nie je podstatné, či zdaniteľná osoba-žalobca vykonáva ekonomickú činnosť v súlade s § 3 zákona o DPH len v sídle podnikania. Súčasne krajský súd poukazuje, že pokiaľ žalobca požiadal o dobrovoľnú registráciu správne orgány postupovali správne, keď v súlade so žiadosťou, v ktorej uviedol základné informácie, teda obchodné meno, sídlo žalobcu preverovali predovšetkým v označenom sídle žalobcu, či žalobca reálne, fakticky nejakú konkrétnu činnosť vykonáva. Ako vyplýva z obsahu vykonaného dokazovania miestnym šetrením zo dňa 07.09.2010 nebolo preukázané, že by v sídle žalobcu, tak ako má žalobca zapísané v obchodnom registri, akúkoľvek podnikateľskú činnosť vykonával. Tieto skutočnosti nielen že neboli preukázané vykonaním miestneho zisťovania, ale ani sám žalobca po podaní žiadosti neoznačil a nepreukázal správnemu orgánu, kde konkrétne žalobca, v akom rozsahu a akého druhu ekonomickú činnosť vykonáva. S pouk. aj na ust. § 2 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. kde je nielen právom, ale aj povinnosťou všetkých daňových subjektov úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní súd poukazuje, že je a bolo v záujme žalobcu, pokiaľ podal žiadosť o registráciu pre DPH (tzv. dobrovoľná registrácia) preukazovať vykonávanie svojej ekonomickej činnosti. Ako vyplýva z obsahu správneho spisu a postoja žalobcu, žalobca okrem podania žiadosti, oznámenia indentifikačných údajov žalobcu, teda obchodného mena a sídla v štandardnej prílohe k žiadosti o registráciu pre DPH v kolónke priestory na podnikanie, neuviedol žiadne faktické priestory, v ktorých by sa ekonomická činnosť akýmkoľvek spôsobom realizovala. Ako vyplýva z výpovede zástupcu žalobcu pred krajským súdom, žalobca tvrdil, že túto činnosť vykonávajú fyzické osoby, ktoré sú oprávnené, resp. poverené za žalobcu konať a ktoré priamo osobne alebo prostredníctvom komunikačných prostriedkov komunikujú s potencionálnymi a skutočnými obchodnými partnermi žalobcu. Žalobca však ani pred krajským súdom nevedel preukázať, aké konkrétne obchodné transakcie a obchodné prípady boli zrealizované a ako vyplýva z obsahu spisu nepreukázal žalovanému konkrétne vedenie účtovníctva, teda predloženie predfaktúr, faktúr, obchodných zmlúv bez ohľadu na výsledok týchto obchodných prípadov, i keď v prílohe žiadosti uviedol, že osoba, ktorá je tu uvedená p. F. vedie aj účtovníctvo žalobcu. Žalovaný nie je povinný za žalobcu preukazovať realizáciu ekonomickej činnosti. Postup žalovaného, ktorý pristúpil po podaní žiadosti k miestnemu šetreniu a začal toto miestne šetrenie v sídle žalobcu bol vecne správny a logický, nakoľko z údajov, ktoré poskytol žalobca, skutočnosti o vykonávaní ekonomickej činnosti mimo sídla žalobcu nenasvedčovali. Pokiaľ sám žalobca vedel, že fyzicky a fakticky v sídle podnikania žalobca, jeho štatutárny zástupcovia, resp. pracovníci, príp. poverené osoby sa nezdržujú, musel si byť vedomý, že bude potrebné iným spôsobom preukázať realizáciu ekonomickej činnosti. Žalobca však napriek tomu, že vedel o miestnom zisťovaní a jeho záveroch nepreukázal žiadnymi inými dôkazmi, napr. predložením účtovníctva, pracovno-právnej dokumentácie preukazujúcej zamestnávanie konkrétnych zamestnancov, obchodných zmlúv, zmlúv o budúcej zmluve, resp. inými dokladmi nepreukázal, aké konkrétne obchodné prípady sa či už realizovali alebo sa snažil zrealizovať, na ktorých obchodných rokovaniach sa zúčastnil, neoznačil svedkov, ktorí by tieto skutočnosti, teda realizáciu ekonomickej činnosti žalobcu mohli preukázať. Nakoľko žalobca po podaní žiadosti bol pasívny a neprejavil ani základnú súčinnosť vo vzťahu k žalovanému, ktorý preveroval v súlade s § 3, § 4 zákona o DPH jeho ekonomickú činnosť, sám žalobca svojim postojom, svojou nečinnosťou, nesúčinnosťou sa dostal do situácie, keď z dokazovania, ktoré vykonal správny orgán nebolo preukázané vykonanie ekonomickej činnosti. Za daného zisteného skutkového stavu potom správny orgán dospel k vecne správnemu právnemu názoru, že neboli splnené podmienky zákona o DPH, aby žiadosti žalobcu o registráciu pre DPH bolo vyhovené. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie žalovaného je zákonné a vecne správne a bolo zistené na základe riadne zisteného skutkového stavu a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca nemal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k O.s.p. nevzniká mu právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. . Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.