Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/29/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5008200212 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5008200212.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika,, v právnej veci žalobcu Róbert Florek, SNP č. 1198/32, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 40170322, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou, so sídlom Y. č. XX, V. V. proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova č. 2, Bratislava ( do 31.12.2011 Daňové riaditeľstvo Slevenskej republiky ), v konaní o preskúmania rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/1175-18471/2008/993202-r zo dňa 12.02.2008, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Daňového riaditeľstva č. I/228/1175-18471/2008/993202-r zo dňa 12.02.2008 z r u š u j e pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania v celkovej výške 1 265,83 Eur, spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,39 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 1199,44 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu Daňového riaditeľstva SR č. č. I/228/1175-18471/2008/993202-r zo dňa 12.2.2008, pričom toto rozhodnutie žiadal zrušiť, takisto žiadal zrušiť aj nadväzujúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch žaloby poukazoval na to, že zo strany správcu dane neboli uznané ako vynaložené výdavky - faktúry zaúčtované v jeho účtovnej evidencii, vystavené od spoločnosti KRAHAL, s.r.o., Letná 45, IČO: 11998415 v celkovej výške 5.030.641,-Sk, ktoré faktúry boli vystavené za dodanie tovaru touto spoločnosťou. Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie nerozvádza a nešpecifikuje konkrétne nedostatky daňových dokladov, len sa všeobecne obmedzoval na konštatovanie, že vynaloženie týchto výdavkov nebolo zo strany žalobcu dostatočne preukázané. Poukázal na to, že považuje napadnuté rozhodnutie za neurčité, nejasné a nepreskúmateľné. V danom prípade zo strany správcu dane ide len o domnienky a svoje závery opiera len o výpovede svedkov konateľov spoločnosti MVDr. Milana Moczu a Mgr. Viery Moczovej, ktorí mali zhodne uviesť, že jeho osobu nepoznajú, v rokoch 2005 a 2006 s ním nemali žiadne obchodné kontakty, a to ani sprostredkovane a ich spoločnosť nevyvíjala v rokoch 2005 a 2006 žiadnu podnikateľskú činnosť. Poukázal ďalej na to, že konatelia spoločnosti KRAHAL, s.r.o., manželia Moczovci, boli dňa 2.10.2007 vypočutí do zápisnice z ústneho pojednávania, avšak bez žalobcovej prítomnosti, nakoľko sa o tomto úkone nedozvedel. Nebolo žalobcovi umožnené klásť dotyčným osobám otázky a rovnako s menovanými nemohol byť k sporným skutočnostiam ani konfrontovaný. Vypočutiu p. Mocza a jeho manželky dňa 2.10.2007 predchádzalo zo strany správcu dane určenie skoršieho termínu ich vypočutia, o ktorom bol upovedomený. Následne, ale zo strany správcu dane obdržal vyrozumenie, že tento termín sa zrušuje a o novom termíne bude včas informovaný. Žiadne vyrozumenie o novom termíne vypočutia manželov Moczových neobdržal. Podľa následného vyjadrenia správcu dane počas oboznámenia jeho osoby s výsledkami dožiadania mu bolo uvedené, že správcovi dane sa vrátila jeho doručenka nevyzdvihnutá. Žalobca zotrval na stanovisku, že žiadnym spôsobom nebol upovedomený o novom termíne vypočutia, ani o uložení zásielky poštovým doručovateľom. Postupom správneho orgánu v prebiehajúcom správnom konaní, ktorý nenariadil za daného stavu konfrontáciu medzi ním a menovanými osobami, mu bolo odňaté právo, aby mohol predvolaným svedkom klásť otázky, naviac s tak závažnými dôsledkami pre jeho osobu, ako ich správny orgán v dôsledku svojho nezákonného postupu vyvodil. Správca dane nezobral do úvahy žalobcom predložené dôkazy, ktoré spochybňovali vierohodnosť výpovedí manželov Moczových. Výpoveď pána Mocza a jeho manželky vyhodnotil ako vierohodnú bez ďalšieho, a to aj napriek už spomínanému spochybneniu vierohodnosti ich výpovedí. Poukázal na to, že na vlastné náklady bol nútený angažovať do daného prípadu detektívnu kanceláriu a tá zistila, že na adrese B. XX, M., sa nachádza bytový dom, v ktorom býva pán Moczo, nikde na zvončekoch ani na inom mieste tohto bytového domu sa nenachádza označenie sídla spoločnosti KRAHAL, s. r. o.. Správny orgán sa s predloženým dôkazom nevysporiadal. Obdobná situácia vo veci hodnotenia dôkazov zo strany správneho orgánu bola aj vo vzťahu k tvrdeniu pána Mocza a jeho manželky, že ich spoločnosť mala sídlo len časť roka 2004 na ulici Letná 45. Poukázal na to, že oficiálne mala spoločnosť v nájme kancelárske priestory na ulici Letná 45, Košice od 01.09.2004 do 01.05.2005. Poukázal na to, že k zrealizovaniu obchodu - nákupu kolkových známok od spoločnosti KRAHAL, s. r. o. skutočne došlo a od menovanej spoločnosti prevzal tovar - kolkové známky v nominálnych hodnotách a v počte kusov tak, ako boli vystavené faktúry a pokladničné doklady o uhradení kúpnej ceny. Následne takto nadobudnutý tovar od spoločnosti KRAHAL, s.r.o., bol ním odpredaný ďalším spoločnostiam, ktoré ho distribuovali ďalej. Tieto skutočnosti neboli zo strany správcu dane spochybnené. V prípade, ak správca dane nespochybnil, že tovar - kolkové známky, ktoré následne predával ďalším spoločnostiam, reálne existoval, nevie, akým iným spôsobom mal podľa názoru správcu dane nadobudnúť, ako tým, že ho skutočne nakúpil od spoločnosti KRAHAL, s. r. o.. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť od ktorej odoberal tovar, za ktorý je touto spoločnosťou riadne vystavená faktúra, žalobca za ňu riadne zaplatí kúpnu cenu, si tieto účtovné doklady nevnesie do svojho účtovníctva. Žalovaný, resp. správca dane nepostupoval v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, keď mu neuznal vynaložené výdavky zaúčtované v účtovnej evidencii vystavené od spoločnosti KRAHAL, s. r. o., v celkovej výške 18.024.930,-Sk. Poukázal na to, že neporušil žiadnu zákonom uloženú povinnosť, tovar prebral vždy osobne na ulici Letná 45, Košice, od osôb, ktoré sa mu vždy predstavili buď ako pán Moczo, ako zamestnanci spoločnosti KRAHAL, s. r. o. Žalobca ďalej tvrdil, že postup a následné rozhodnutie správcu dane, ktoré žalobou namieta, sú v rozpore s právnym poriadkom SR, správca dane sa nijakým spôsobom nevysporiadal s rozporom v tvrdení pána Mocza a jeho manželky, že jeho spoločnosť nebola v rokoch 2005 a 2006 aktívne činná vo vzťahu k ním predloženým dôkazom. Namietal aj to, že dokazovanie zo strany správcu dane, nebolo v súlade s ustanoveniami § 29 Zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb.. Tvrdil, že v danom prípade spôsobom vykonania dokazovania bola výrazne porušená rovnosť strán v celom konaní a dôkazy boli hodnotené zo strany žalovaného, resp. správcu dane jednostranne. Vo vzťahu k neuznaniu výdavkov spočívajúcich v cestovných výlohách vo výške 676.187,-Sk uviedol, že PaeDr. L. B. mal uzatvorenú so žalobcom dohodu o vykonaní práce, v ktorej bolo písomne dohodnuté, že pri pracovnej ceste môže zamestnanec používať cestné motorové vozidlo iné od cestného motorového vozidla zamestnávateľa. Poukázal na to, že správca dane vykonal dňa 26.09.2007 výsluch svedka L. B., z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a tento uviedol, že mal uzatvorenú so žalobcom dohodu o vykonaní práce, potvrdil, že absolvoval so žalobcom pracovné cesty, ktoré sa vykonávali po celom Slovensku s tým, že tieto sa uskutočňovali niekedy každý deň v týždni, niekedy menej často. Zároveň svedok uviedol, že auto, ktoré používal pri pracovných cestách, mal požičané od pána G., ktorý potvrdil, že predmetné vozidlo používal pán L. B.. Svedok ďalej uviedol, že úhrady cestovných výdavkov mu žalobca vyplácal mesačne v hotovosti, rovnako uviedol, že paušálne náhrady za prejazdené kilometre mu vyplácal asi mesačne v hotovosti. Poukázal na ust. § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z., kde bol oprávnený v danom prípade zamestnancovi PaeDr. L. B. vyplatiť základnú náhradu za každý jeden kilometer jazdy a náhradu za spotrebované pohonné látky, ktoré skutočnosti aj svedok L. B. potvrdil. Na základe uvedených skutočností mal za to, že bol oprávnený výdavok predstavujúci základnú náhradu 6,20 Sk za každý kilometer jazdy, ktorý bol z jeho strany vyplatený zamestnancovi PaeDr. L. B. uplatniť v súlade s ust. § 19 ods. 2 písm. d) zák. č. 595/2003 Z. z.. Uviedol, že mu nie je známe, na základe akej skutočnosti správca dane, napriek vyššie označeným dôkazom, ktoré boli vykonané z jeho strany, svoje rozhodnutie o neuznaní predmetných výdavkoch oprel o ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) zák. č. 595/2003 Z. z., ktoré ustanovenie hovorí o úplne inej situácii využívania motorového vozidla priamo daňovníkom a nie jeho zamestnancom. V danom prípade ide teda o rozhodnutie aj v tejto časti, ktoré je prejavom svojvôle správneho orgánu, ktoré nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona, a ktoré nemá nič spoločné s princípmi uplatňovanými v demokratickej spoločnosti. Na základe uvedeného žiadal, aby Krajský súd v Žiline rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), c), d) O.s.p.. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré Krajskému súdu v Žiline bolo doručené dňa 28.4.2008, žiadal, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, zotrval na prijatých stanoviskách, že námietky žalobcu uplatnené v žalobe sú neopodstatnené a správca dane rozhodol v danom prípade v súlade s platnými právnymi predpismi. K jednotlivým námietkam žalovaný správny orgán uviedol, k tvrdeniu žalobcu, že sa nedozvedel o úkone vypočutia svedkov konateľov spoločnosti KRAHAL, s. .r o., MVDr. Milana Moczu a Mgr. Viery Moczovej, čím mu nebolo umožnené klásť dotyčným osobám otázky, uviedol, že dožiadaný správca dane Daňový úrad Košice I zaslal žalobcovi oznámenie o vypočutí svedka č. 695/320/69680/2007/poj zo dňa 31.7.2007, ktorým žalobcovi oznámil, že dňa 3.9.2007 vykoná vypočutie svedka. Na základ zmeny miestnej príslušnosti Daňový úrad Košice I listom č. 695/320/71879/2007/poj zo dňa 7.8.2007 oznámil žalobcovi, že termín vypočutia svedka dňa 3.9.2007 má považovať za bezpredmetný a následne zaslal žalobcovi upovedomenie o vypočutí svedka č. 696/320/2372-59462/07/her zo dňa 4.9.2007 a túto zásielku žalobca neprevzal v odbernej lehote, pričom bola uložená na Pošte Dolný Kubín odo dňa 7.9.2007 do dňa 26.9.2007, písomné oznámenie o uložení zásielky bolo žalobcovi zanechané dňa 7.9.2007 a zásielka bola vrátená na Daňový úrad Košice II dňa 1.10.2007. Správca dane túto písomnosť doručoval žalobcovi v súlade s platnými právnymi predpismi doporučene do vlastných rúk, pričom vychádzajúc z ust. § 17 ods. 3 zákona č. 511/92 Zb. v znení neskorších predpisov posledný deň lehoty uloženia zásielky považoval za deň jej doručenia. Ďalej poukázal žalovaný na to, že námietka žalobcu v tomto smere nebola obsiahnutá v odvolaní zo dňa 20.12.2007, ktoré žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Poukázal na to, že námietky neuplatnené v odvolacom konaní a uplatnené v žalobe sú v zmysle § 250i O.s.p. vylúčené z preskúmavacej právomoci súdov. Neuplatnenou námietkou sa žalovaný ako odvolací orgán v čase vydania rozhodnutia nemohol zaoberať. Pokiaľ žalobca vyššie uvedenú námietku v odvolacom konaní neuplatnil, vychádzajúc z II. hlavy 5. časti O.s.p. žalovaný považuje túto námietku za právne bezpredmetnú. Žalobca ďalej namietal, že správca dane nezobral do úvahy ním predložené dôkazy vyplývajúce zo správy o poskytnutí detektívnej služby, v tomto smere považuje žalovaný správny orgán túto námietku za irelevantnú, nakoľko ako vyplýva z obsahu záverečnej správy o poskytnutí detektívnej služby, ktorá tvorí prílohu odvolania zo dňa 20.12.2007, poskytovatelia detektívnej služby vykonali šetrenie v predmetnej veci dňa 4.12.2007, kedy bola súčasne vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca zvončeky jednotlivých bytov, ako aj vstup do bytu p. Mocza. K obchodným aktivitám žalobcu so spoločnosťou KRAHAL, s.r.o., malo dochádzať v období od júna 2005 do decembra 2006, čo vyplýva z dátumu vystavenia sporných faktúr a vzhľadom na tento časový posun, keďže fotodokumentácia obsiahnutá v správe o poskytnutí detektívnej služby nezachytáva obdobie, kedy malo dochádzať k obchodným aktivitám žalobcu s predmetnou spoločnosťou, nie je možné túto namietanú skutočnosť považovať za relevantný dôkaz v spornej veci a vyvodiť z neho záver, že spoločnosť KRAHAL, s. r. o. na adrese sídla Hemerkova č. 13 sa nenachádzala, čím žalobca chcel spochybniť výpovede svedkov manželov Moczových, konateľov uvedenej spoločnosti. K námietke žalobcu, že z obsahu ním predložených dôkazov vyplýva, že spoločnosť KRAHAL, s. r. o. mala v nájme kancelárskej priestory na ulici Letná 45, Košice od 1.9.2004 do 1.5.2005 žalovaný uvádza, že toto tvrdenie je v spornej veci nedôvodné a to vzhľadom na skutočnosť, že obchodné aktivity žalobcu so spoločnosťou KRAHAL, s.r.o., mali prebiehať od júna 2005, kedy mala byť dňa 7.6.2005 vystavená prvá faktúra za kolkové známky, t. j. v čase, kedy spoločnosť KRAHAL, s.r.o., už nemala priestory na ulici Letná 45 ani prenajaté. Na tejto faktúre ako aj na všetkých ďalších, pričom posledná bola vystavená dňa 4. 12. 2006, je pri dodávateľovi, ako i na pečiatke uvedená adresa Letná 45, Košice na ktorej spoločnosť už nemala prenajaté priestory, ani tam nikdy nemala svoje sídlo. Ďalej žalovaný podotkol, že vo všetkých dokumentoch predložených žalobcom, t. j. zmluva o nájme nebytových priestorov, splátkovom kalendári a vo výpovedi zmluvy o nájme je ako sídlo spoločnosti uvedená adresa Hemerkova 13, Košice, pričom z doručenky priloženej k výpovedi zmluvy o nájme vyplýva, že pán Moczo ako konateľ spoločnosti uvedenú písomnosť zaslanú na adresu sídla spoločnosti Hemerkova 13, Košice aj prevzal. Uvedené protirečí tvrdeniu žalobcu, že spoločnosť na adrese Hemerkova 13 nesídlila. Ďalej námietka žalobcu, podľa ktorej tvrdenie p. Mocza a jeho manželky, že nebola ich spoločnosť v rokoch 2005 a 2006 aktívne činná, je v rozpore so skutočnosťou, že táto spoločnosť mala na základe nájomnej zmluvy prenajaté kancelárske priestory od 1.9.2004 do 1.5.2005 na ulici Letná 45, Košice, za ktoré bola povinná platiť nájomné a tento výdavok bola povinná v súlade so zákonom vniesť do svojho účtovníctva, je podľa názoru odporcu neopodstatnená. Pán Moczo do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.7.2007 uviedol, že spoločnosť KRAHAL, s.r.o., nevyvíjala žiadnu činnosť, z uvedeného dôvodu nevedie ani účtovníctvo, ani nepodáva žiadne daňové priznania. Dňa 2.10.2007 pán Moczo spolu s manželkou vypovedali ako svedkovia a uviedli, že spoločnosť KRAHAL, s. r. o., v období, keď obaja vystupovali ako konatelia tejto spoločnosti s ničím neobchodovala, ani s kolkami. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že došlo k uskutočneniu tohto obchodného prípadu k vystaveniu faktúr spoločnosťou KRAHAL, s. r. o. a k úhradám predmetných faktúr, čím neuniesol žalobca dôkazné bremeno. Z výpovedí svedkov MVDr. Milana Mocza a Mgr. Viery Moczovej vyplynulo, že Róberta Floreka nepoznajú, nemajú s ním žiadne obchodné kontakty, a to ani sprostredkovane. Spoločnosť KRAHAL, s.r.o., mala časť roku 2004 kanceláriu na ulici Letná 45 Košice, ale nie sídlo spoločnosti a spoločnosť nikdy s kolkami neobchodovala. Svedkovia tvrdili, že predmetné faktúry nikdy nevystavili, neprijali hotovosť od navrhovateľa, pečiatky na faktúrach nikdy nevideli, pričom neexistuje osoba, ktorá by v zastúpení KRAHAL, s.r.o., Košice podpisovala doklady a preberala finančné čiastky od navrhovateľa Róberta Floreka. Svedkovia vyjadrili presvedčenie, že predmetné doklady sú falošné. K námietke, ktorá sa týkala vylúčenia výdavkov vo výške 676.187,- Sk, ktorý predstavoval celkovú sumu základnej náhrady za každý kilometer jazdy, žalovaný uviedol, že pri posudzovaní oprávnenia vylúčenia tohto výdavku vychádzal zo skutočnosti, že daňovník predložil k daňovej kontrole knihu jázd predmetného vozidla za rok 2005, v ktorej bol uvedený ako vodič tohto vozidla počas celého zdaňovacieho obdobia sám daňovník. Až po upozornení správcu dane na nesprávne účtovanie cestovných náhrad sa daňovník prostredníctvom účtovníčky a následne telefonicky domáhal vrátenia účtovných dokladov týkajúcich sa používania motorového vozidla, nakoľko chcel to právne došetriť. Dňa 7.9.2007 dodatočne predložil žalobca doklady, ktoré boli špecifikované v odôvodnení rozhodnutia. K námietke žalobcu, že mu nie je známe, na základe akých skutočností správca dane svoje rozhodnutie o neuznaní predmetného výdavku oprel o ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) zák. č. 595/2003 Z. z., žalovaný uviedol, že správca dane pri rozhodovaní vychádzal z dokladov predložených prvotne daňovníkom ku kontrole a to z knihy jázd vozidla SEAT Leon s ev. č. DK 248AH za rok 2005. Podľa ust. § 19 ods. 2 písm. e), ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy. Keďže správca dane z predloženého technického preukazu zistil, že držiteľom vozidla je Ing. Y. G., Y. M., došlo k porušeniu citovaného zákona a výdavok predstavujúci základnú náhradu za každý kilometer jazdy nebol uznaný. Žalovaný hodnotil tento postup správcu dane ako správny, nakoľko dodatočné predloženie účtovných dokladov považoval len za účelové. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, vrátane prvostupňového správneho orgánu, tak ako je toto rozhodnutie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko z obsahu žaloby a z pripojenej prílohy bolo zrejmé, že žalobca žiadal preskúmať predmetné rozhodnutie, napokon o preskúmaní rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/1176-18475/2008/993202-r zo dňa 12.02.2008 súd rozhodoval v konaní pod sp. zn. 21S/30/2008. Krajský súd v Žiline taktiež poukazuje na to, pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu žiadala pripustiť zmenu označenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 01.02.2012. Súd o tejto zmene nerozhodol samostatným procesným uznesením, nakoľko zmena označenia žalovaného vyplynula priamo zo zák. č. 331/2011 Z.z., a teda s účinnosťou od 01.01.2012 orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva je Finančné riaditeľstvo SR so sídlom v Bratislave. Bolo potrebné aplikovať ust. § 107 ods. 4 O.s.p., preto súd o takejto zmene nerozhodol samostatným procesným uznesením. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom pod č.k. 21S/29/2008-99 zo dňa 29.06.2010. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany Daňového riaditeľstva SR so sídlom v Banskej Bystrici podané odvolanie. Najvyšší súd SR uznesením pod č.k. 21S/29/2008-154 zo dňa 05.09.2011 rozhodol tak, že predmetný rozsudok Krajského súdu v Žiline, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/29/2008-151 zodňa 17.08.2011 a opravným uznesením č.k. 21S/29/2008-152 zo dňa 05.09.2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola tá skutočnosť, že výrok rozsudku prvého stupňa bol v rozpore s jeho odôvodnením a nezodpovedal obsahu spisu a preskúmavaného rozhodnutia. Takisto poukázal na to, že boli vydané dve opravné uznesenia, z ktorých obsahu nie je jasné, ktorý z dvoch dátumov vyhlásenie rozsudku je správny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol rozsudok krajského súdu zrušený.. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 01.02.2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, pričom predvolanie na nariadený termín pojednávania mal vykázané riadnym spôsobom. Krajský súd v Žiline pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného správneho orgánu. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov: Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na žalobných dôvodoch uvedených v žalobe. Žalovaný rozhodnutím č. I/228/1175-18471/2008/993202-r zo dňa 12.2.2008 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Dolný Kubín č. 657/230/43294/07/Pav zo dňa 26.11.2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. za zdaňovacie obdobie roku 2005 vo výške 1.084.298,- Sk. Správca dane vykonal u daňovníka kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2005, na základe ktorej mu bol napadnutým rozhodnutím vyrubený rozdiel dane vo výške 1.084.298,-Sk. Rozdiel dane vznikol z dôvodu zníženia daňových výdavkov o sumu 676.187,-Sk - doklad č. SC 13 a o sumu 5.030.641,-Sk - úhrada faktúr č. 200504, 200506, 200509, 200511, 200512, 200514, 200518, 200521, 200522. Výdavky v sume 676.187,-Sk predstavovali uplatnenú základnú náhradu vo výške 6,20 Sk za každý najazdený kilometer počas celého zdaňovacieho obdobia, vypočítanú podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane uvedenú sumu neuznal ako daňový výdavok z dôvodu porušenia ust. § 19 ods. 2 písm. e) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, teda sa nejednalo o využívanie vlastného motorového vozidla, ale vozidla prenajatého. Výdavky vo výške 5.030.641,-Sk predstavovali úhrady faktúr vyplatených v hotovosti spoločnosti KRAHAL, s. r. o., Letná 45, Košice za dodanie kolkových známok. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uvedené výdavky nespĺňali charakter daňového výdavku tak, ako ho definuje ust. § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z., pretože daňový subjekt dostatočne nepreukázal ich vynaloženie v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.. Žalovaný poukázal na to, že dôvodom pre neuznanie výdavku vo výške 676.187,- Sk bola skutočnosť, že daňovník nepoužíval na pracovné cesty vlastné motorové vozidlo, ale vozidlo SEAT Leon evidenčné číslo DK 248AH, ktoré mal vypožičané od Ing. Y. G.. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že daňovník predložil k daňovej kontrole knihu jázd predmetného vozidla za rok 2005, v ktorej bol ako vodič počas celého zdaňovacieho obdobia uvedený sám daňovník. Ďalej poukázal nato, že po upozornení správcu dane na nesprávne účtovanie cestovných náhrad sa daňovník prostredníctvom účtovníčky a následne telefonicky domáhal vrátenia účtovných dokladov, nakoľko chcel právne ošetriť pochybenie vo veci účtovania cestovných náhrad a predložiť kúpnu zmluvu, ktorá by dokazovala, že predmetné vozidlo v roku 2005 vlastnil. Daňovník dodatočne predložil výpoveď zmluvy o výpožičke osobného vozidla SEAT Leon DK 248AH zo dňa 21.12.2004, dohodu o vykonaní práce zo dňa 22.12.2004 uzatvorenú s pánom L. B. a knihu jázd za rok 2005, potvrdenie o prevzatie hotovosti vyplatenej J. B.. Ďalej správca dane vykonal vypočutie svedkov Ing. Y. G. a PaeDr. L. B., pričom Ing. Y. G. uviedol, že predmetné vozidlo požičal daňovníkovi na základe zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú a táto bola skončená výpoveďou zo strany nájomníka. L. B. uviedol, že s daňovníkom uzatvoril dohodu o vykonaní práce, ale dohodnutá odmena mu vyplácaná nebola, s daňovníkom vykonával pracovné cesty čiernym vozidlom SEAT požičaným od Ing. G., cestovné príkazy písomne nedostával a úhrady cestovných výdavkov vrátane paušálnych náhrad mu boli vyplácané mesačne, pričom ale žiadne doklady týkajúce sa výplaty mzdy a náhrad v roku 2005 k dispozícii nemá. Správca dane vyhodnotil predloženie účtovných dokladov ako účelové a ďalej poukázal na to, že daňovník nebol u správcu dane zaevidovaný ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov a Sociálna poisťovňa Dolný Kubín oznámila, že daňovník v roku 2005 nebol platiteľom poistného. Vo vzťahu vylúčenia výdavkov úhrad faktúr spoločnosti KRAHAL, s. r. o., požiadal správca dane miestne príslušného správcu dane Daňový úrad Košice II o vypočutie svedkov MVDr. Milana Mocza, bytom B. XX, M. a Mgr. Viery Moczovej, bytom B. XX, M., ktorí sú od 28.4.2004 konateľmi spoločnosti KRAHAL, s.r.o., Košice. Daňový úrad Košice II vykonal vypočutie uvedených svedkov dňa 2.10.2007 o čom upovedomil daňovníka listom č. 696/320/2372-59462/07/Her zo dňa 4.9.2007, ktorý však daňovník v odbernej lehote neprevzal a výsluchu svedkov sa nezúčastnil. Menovaní svedkovia zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že daňovníka Róberta Floreka nepoznajú, nemali s ním žiadne obchodné kontakty, a to ani sprostredkovane. Spoločnosť KRAHAL, spol. s.r.o. mala časť roku 2004 kanceláriu na ulici Letná 45, Košice, ale nie sídlo spoločnosti a spoločnosť nikdy s kolkami neobchodovala. Svedkovia tvrdili, že predmetné faktúry nikdy nevystavili, neprijali hotovosť od daňovníka, pečiatky na faktúrach nikdy nevideli, pričom neexistuje osoba, ktorá by v zastúpení KRAHAL, spol. s.r.o., Košice, podpisovala doklady a preberala finančné čiastky od daňovníka Róberta Floreka. Svedkovia vyjadrili presvedčenie, že predmetné doklady sú falošné. Správca dane postupoval správne v súlade s platnými právnymi predpismi, keď vyhodnotil vykonané dokazovanie so záverom, že úhrady predmetných faktúr od spoločnosti KRAHAL, s.r.o. nespĺňajú charakter daňového výdavku tak, ako je definovaný v zákone č. 595/2003 Z. z. v platnom znení, pretože daňový subjekt dostatočne nepreukázal jeho vynaloženie v súlade s ust. § 21 ods. 1 citovaného zákona. K vyjadreniu daňovníka, podľa ktorého nepravdivé tvrdenie svedkov p. Mocza a p. Moczovej, že spoločnosť KRAHAL, s.r.o., nikdy nesídlila na adrese Letná 45, Košice, odvolací orgán uviedol, že vychádzajúc z výpisu z obchodného registra mala spoločnosť KRAHAL, s.r.o., Košice, sídla na adresách L. Novomeského 9, Košice a Zimná 20, Košice od 28.4.2004 spoločnosť sídli na adrese Hemerkova 13 Košice. Z dôkazov predložených v odvolaní, konkrétne zo zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1702/2004, zo splátkového kalendára a z výpovede zmluvy o nájme, nevyplývalo, že adresa Letná 45 Košice bola sídlom spoločnosti. Z uvedených dôkazov vyplývala len skutočnosť, že spoločnosť mala na tejto adrese v čase od 1.9.2004 do 29.4.2005 prenajaté nebytové priestory. Túto skutočnosť svedkovia zhodne vo svojich výpovediach potvrdili. Časť roka 2004 mala spoločnosť KRAHAL, s.r.o., Hemerkova 13, Košice, kanceláriu na ulici Letná 45, ale nie sídlo spoločnosti. Pokiaľ daňovník uvádzal, že spoločnosť KRAHAL, s.r.o. podľa svedkov nemala sídlo na adrese Hemerkova 13 Košice, tak odvolací orgán túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Odvolací orgán hodnotiac uvedené skutočnosti dospel k záveru, že podmienky pre uznanie sporných výdavkov úhrad faktúr vyplatených v hotovosti spoločnosti KRAHAL, s.r.o., splnené neboli. Daňový subjekt nevyvrátil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti predložených dokladov, ani nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že v konkrétnom prípade došlo k úhradám predmetných sporných faktúr, čím daňovník neuniesol dôkazné bremeno. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva kontrola ( ďalej len „ kontrolovaný daňový subjekt",) má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo podľa písm. e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, písm. f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti, a) o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon, b) ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou, c) ak tak určí správca dane. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú - podľa pís. d) výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov (zákon č. 283/2002 Z.z.), podľa pís. e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a2 vynaložené v súvislosti s činnosťou v inom mieste, ak je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40% nároku na stravné podľa osobitného predpisu ak daňovník na cestovanie využije vlastné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základné náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí č. I/228/1175-18471/2008/993202-r zo dňa 12.02.2008 rozhodnutie Daňového úradu Dolný Kubín č. 657/230/43294/07Pau zo dňa 26.11.2007, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 1.084.298,-Sk žalobcovi potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu dane z príjmov fyzických osôb za rok 2005, na základe ktorej mu bol vyrubený rozdiel dane v sume 1.084.298,-Sk, ktorý vznikol z dôvodu zníženia daňových výdavkov o sumu 5.030.641,-Sk a 676.187,- Sk. Uvedené výdavky predstavovali neuznanie výdavkov za úhrady faktúr č. 200504, 200506, 200509, 200511, 200512, 200514, 200518, 200521, 200522 a tiež neuznanie daňových výdavkov o sumu 676.187,-Sk, ktoré predstavovali uplatnenú základnú náhradu vo výške 6,20Sk za každý najazdený kilometer jazdy počas celého zdaňovacieho obdobia vypočítaného podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a uvedená suma nebola uznaná ako daňový výdavok z dôvodu porušenia ust. § 19 ods. 2 písm. e) zák. č. 595/2003 Z. z.. Výdavky vo výške 5.030.641,- Sk predstavovali úhrady faktúr vyplatených v hotovosti spoločnosti KRAHAL, s. r. o., Letná 45 za dodanie kolkových známok a tieto nespĺňali charakter daňového výdavku tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z.z., nakoľko daňový subjekt dostatočne nepreukázal jeho vynaloženie v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. Z obsahu pripojeného správneho spisu bolo zistené, že upovedomenie na uskutočnenie výsluchu svedkov, a to MVDr. Milana Mocza, bytom B. č. XX, M. a Mgr. Viery Moczovej, bytom B. č. XX, M., ktorý výsluch mal byť vykonaný dňa 2.10.2007 na Daňovom úrade Košice II, bolo žalobcovi doručené podľa pripojeného správneho spisu upovedomením o vypočutí svedka zo dňa 4.9.2007 č. 696/320/2372-59462/07/Her, kde bol zároveň poučený žalobca o tom, že má právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Doručenka k tomuto upovedomeniu o vypočutí svedka, ktorá je pripojená v pripojenom správnom spise, svedčí o tom, že k uloženiu uvedenej zásielky došlo dňa 7.9.2007. V danom prípade ide doručenku do vlastných rúk, z ktorej však nevyplývajú náležitosti také, ako vyplývajú z ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do 15-tich dní od jej uloženia, považuje s posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Z uvedeného je teda zrejmé, že zásielka sa vrátila daňovému úradu ako žalobcom neprevzatá a bolo teda potrebné pri posudzovaní postupu pošty pri doručovaní vychádzať z § 17 ods. 3 zák č.511/1992 v rozhodnom čase k dátumu doručovania. Z údajov na uvedenej doručenke nachádzajúcej sa v spise, ktoré údaje považoval krajský súd za pravdivé, nevyplývali skutočnosti potrebné pre posúdenie fikcie doručenia. Nevyplývalo, kedy poštový doručovateľ vykonal neúspešný pokus o doručenie žalobcovi s výzvou, ani kedy došlo k opakovanému doručeniu, ktoré bolo bezvýsledné a po ktorom nasledovalo uloženie zásielky na pošte dňa 7.9.2007. Zásielka sa daňovému úradu vrátila podľa prezentačnej pečiatky na rubovej stránke obálky dňa 1.10.2007, ktorý za absencie zákonných náležitostí v zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., nemožno považovať za deň doručenia upovedomenia o vypočutí svedkov žalobcovi. Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že žalobca nebol oboznámený s upovedomením o vypočutí svedkov, ktorý sa mal uskutočniť dňa 2.10.2007. Tým, že žalobca nebol upovedomený o dátume vykonania vypočutia svedkov Moczových a napriek tomu boli svedkovia vypočutí, došlo k porušeniu § 15 zákona č. 511/1992 Zb. (v znení k dátumu posudzovaného doručovania) stav doručovania upovedomenia o vypočutí svedka, a to tým, že mu nebolo umožnené klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní a ani nemal možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia k nim. Žalovaný správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje, resp. poukázal najmä na to, že rozhodujúce pre zistený skutkový stav pri daňovej kontrole za nosné a rozhodujúce považoval práve skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkov MVDr. Milana Moczu a Mgr. Viery Moczovej ako konateľov spoločnosti KRAHAL, s.r.o., Košice. Vzhľadom na to, že tieto skutočnosti, resp. výpovede týchto svedkov sa stali rozhodnými a nosnými pre celé rozhodnutie vo veci, v rámci prvostupňového rozhodnutia a aj teda vychádzal z týchto výpovedí aj odvolací správny orgán, za stavu, keď krajský súd konštatoval, že žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k ich svedeckým výpovediam, nemal možnosť klásť týmto svedkom otázky, prípadne nebolo v danom prípade ani možné, aby bola vykonaná medzi konateľmi spoločnosti KRAHAL, s. r. o. a žalobcom konfrontácia, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský súd má za to, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť vo vzťahu k neuznaniu špecifikovaných výdavkov vo vzťahu k spoločnosti KRAHAL, s. r. o, resp. k jednotlivým faktúram a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému, kedy došlo k situácii, že postupoval žalovaný správny orgán v rozpore so zákonom a s ďalšími všeobecnými právnymi predpismi a týmto postupom účastníkovi konania - žalobcovi odňal procesné právo, ktoré mu priznáva zákon č. 511/1992 Zb. Krajský súd poukazuje na to, že neobstojí námietka žalovaného vznesená v priebehu pojednávania, že v danom prípade doručoval predmetné upovedomenie o výsluchu svedkov nad rámec zákona č. 511/1992 Zb. a nebolo potrebné doručovať upovedomenie o výsluchu svedkov žalobcovi do vlastných rúk v zmysle § 17ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že z predloženej doručenky bolo zrejmé, že v zmysle § 17 ods. 2 písm. c) zák. č. 511/1992 Zb. správca dane určil spôsob doručovania upovedomenia o vypočutí svedka a to do vlastných rúk, tak v danom prípade už potom nevyhnutne platí postup podľa ust. § 17 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžf/6/2010 zo dňa 20. apríla 2010, podľa ktorého Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/30/2008-98 zo dňa 20.04.2010 potvrdil s tým, že v prejednávanej veci išlo v rámci konania pred Krajským súdom v Žiline o rovnaký dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu s poukazom na to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nepostupovali v súlade s ust. § 17 ods. 3 Zákona o správe daní pri vypočutí svedkov MVDr. Milana Mocza, bytom B. XX, M. a Mgr. Viery Moczovej, bytom B. XX, M., ktorý sa uskutočnil dňa 02.10.2010 a o výsluchu ktorom mal byť upovedomený žalobca písomne podaním zo dňa 04.09.2010, kde bol zároveň poučený o tom, že môže klásť svedkom otázky, pričom prvostupňový správny orgán doručoval predvolanie na základe doručenky do vlastných rúk a k uloženiu uvedenej zásielky na pošte došlo dňa 07.09.2007. V danom prípade Najvyšší súd SR sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Žiline, že zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu § 17 ods. 3 Zákona o správe daní. Správca dane - prvostupňový správny orgán sám rozhodol, že upovedomenie o výsluchu svedkov sa bude doručovať do vlastných rúk, teda využil svoje oprávnenie podľa § 17 ods. 2 písm. c) Zákona o správe daní a určil, že písomnosť sa bude žalobcovi doručovať do vlastných rúk. Preto bol žalovaný následne povinný dodržať procesný postup pri doručovaní zásielky podľa § 17 ods. 3 Zákona o správe daní. Ak tak žalovaný nepostupoval, bolo nutné považovať toto procesné pochybenie za tak zásadné, ktoré mohlo mať vplyv na jeho zákonnosť, a preto správne krajský súd postupoval, ak rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, ktorá sa týka neuznania výdavkov spočívajúcich v cestovných výlohách vo výške 676.187,- Sk, krajský súd uvádza a považuje námietky žalobcu v tejto časti za nedôvodné. Podľa názoru súdu, žalovaný správny orgán, ako aj prvostupňový správny orgán - správca dane správne vychádzali z prvotných dokladov, ktoré boli zo strany daňovníka, teda žalobcu, predložené k daňovej kontrole. Je nesporné, že žalobca predložil k daňovej kontrole knihu jázd vozidla za rok 2005, v ktorej bol uvedený ako vodič tohto vozidla - SEAT LEON s EČ DK - 248 AH počas celého zdaňovacieho obdobia sám daňovník - žalobca. Až po upozornení správcu dane na nesprávne účtovanie cestovných náhrad sa sám žalobca domáhal vrátenia účtovných dokladov týkajúcich sa používania motorového vozidla, nakoľko chcel pochybenie vo veci vedenia účtovníctva odstrániť. Dodatočne daňovník predložil doklady, ktoré sú špecifikované v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia. Správne preto žalovaný správny orgán vyhodnotil dodatočné predloženie dokladov, aj výpovede všetkých svedkov, ktoré vykonal prvostupňový správny orgán ako účelové. Vo výkaze o príjmoch a výdavkoch, ktorý tvoril prílohu daňového priznania za rok 2005, žalobca neuviedol žiadne vyplatenie mzdy, štvrťročné prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti za rok 2005 a hlásenie o vyúčtovanie daní a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2005 podal až po lehote stanovenej zákonom, a to všetky súčasne dňa 07.09.2007, t.j. až počas daňovej kontroly, v deň, keď dodatočne predložil všetky účtovné doklady. Takisto Sociálna poisťovňa Dolný Kubín správcovi dane oznámila, že daňovník v roku 2005 nebol platiteľom poistného. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v časti neuznania výdavkov v sume 676.187,-Sk je dostatočne odôvodnené, prečo neboli uznané špecifikované cestovné výdavky podľa ust. § 19 ods. 2 písm. e) Zákona o dani z príjmov. Bolo dostatočne preukázané, že v danom prípade nešlo o vozidlo žalobcu, keď držiteľom predmetného vozidla podľa technického preukazu bol Y. G.. Všetky ostatné úkony, ktorými žalobca chcel odstrániť nezrovnalosti, ktoré mali viesť k uznaniu predmetných výdavkov podľa § 19 ods. 2 pís. d) zák. zák. č. 595/2003 Z.z. ( kedy následne žalobca tvrdil, že výdavok - základná náhrada 6,20 Sk za každý 1 km jazdy, ktorý mal byť vyplatený zamestnancovi PaeDr. L. B. ) považoval aj súd za účelové. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola v tejto časti žalobná námietka žalobcu nedôvodná. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právnej zástupkyne vo vyčíslení trov konania prijatom na pojednávaní dňa 01.02.2012 v celkovej výške 6 432,49 Eur. Pre prehľadnosť, keďže trovy konania boli vyčíslené za roky 2007 až 2012, uvádza súd rozpis uplatnených trov konania v znení špecifikácie. Žalobcom uplatnená náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,39 € (2000 Sk) a z trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby, ktoré právna zástupkyňa vyčíslila v hodnote 6 366,10 €. Právna zástupkyňa uvádza, že trovy právneho zastúpenia predstavuje celkom 15 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 31.05.2009 a § 11 ods. 3 vyhlášky v znení platnom od 01.06.2009 a § 11 ods. 4 cit. vyhlášky v znení platnom od 01.06.2010. Rok 2007 17.12.2007- prevzatie a príprava zastúpenia - 14 850 Sk 20.12.2007- odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa - 14 850 Sk režijné náklady 2 x 178 Sk- 356 Sk DPH- 5 711 Sk Rok 2008 11.03.2008- podanie žaloby- 14 850 Sk 08.04.2008- odvolanie proti daňovej exekučnej výzve- 14 850 Sk 23.05.2008- žiadosť o vrátenie originálov daňových dokladov- 14 850 Sk 27.05.2008- podanie na súd vo veci samej s vyjadrením- 14 850 Sk 11.06.2008- podanie vo veci súdneho poplatku- 14 850 Sk 16.06.2008- odvolanie voči zastaveniu konania- 14 850 Sk 29.12.2008- podanie s návrhom na prerušenie konania- 7 425 Sk režijné náklady 7x 190 Sk- 1 330 Sk DPH- 18 592,50 Sk Rok 2009 01.04.2009- podanie s návrhom na prerušenie konania- 246,46 € 03.08.2009- odvolanie- 57,95 € režijné náklady 2 x 6,95 €- 13,90€ DPH- 60,48 € Rok 2010 29.06.2010- účasť na pojednávaní- 120,23 € 29.06.2010- cestovné náhrady- 57,34 € 29.06.2010- náhrada z stratu času- 72,12 € režijné náklady 1 x 7,21 €- 7,21 € DPH- 48,81 € Trovy odvolacieho konania za rok 2010 09.08.2010- podanie odvolania- 120,13 € 24.08.2010- podanie vyjadrenia- 120,13 € režijné náklady 2x 7,21 € DPH- 48,42 € Rok 2012 01.02.2012- účasť na pojednávaní - 127,16 € 01.02.2012- cestovné náhrady- 60,37 01.02.2012- náhrada za stratu času-76,26 € režijné náklady 1x 7,63 €- 7,63 € DPH- 54,28 € Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnou zástupkyňou žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66,39 € a z trov právneho ho zastúpenia v celkovej výške 1199,44 € za desať úkonov právnej služby a niektoré hotové výdavky (viz nižšie podľa rozpisu). Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výpočtový základ pre rok 2007 predstavuje sumu 17 822 Sk, pre rok 2008 sumu 19 056 Sk, pre rok 2009 sumu 695,41 €, pre rok 2010 sumu 721,40 € a pre rok 2012 sumu 763 €. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do 31.05.2009 je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2007 predstavuje sumu 1 371 Sk, pre rok 2008 sumu 1 466 Sk a pre rok 2009 pre úkony vykonané do 31.5.2009 predstavuje sumu 53,49 €. Právna zástupkyňa žalobcu vychádzala pri vyčíslení trov právneho zastúpenia pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty. Vo vyčíslení zo dňa 01.02.2012 túto bližšie nerozviedla, ale spôsob výpočtu sa nachádza vo vyčíslení prijatom dňa 06.07.2010 na tunajšom súde. Za úkony do 31.05.2009 je odmena za jeden úkon stanovená podľa tarifnej hodnoty a tou je podľa nej výška dane z príjmov fyzických osôb vyrubenej dodatočným platobným výmerom za zdaňovacie obdobie 2005 v sume 1 084 298 Sk (34 992,10 €). Súd sa nestotožnil s týmto určením odmeny za jeden úkon právnej služby, z dôvodu, že správne súdnictvo je založené na preskúmavaní zákonností rozhodnutí a postupov správnych orgánov, t.j. pri aplikácii verejných práv správnymi orgánmi. Ani v prípade uloženie sankcie alebo povinnosti vyčíslenej v peniazoch, nie je možné vychádzať z tohto číselného údaja ako z tarifnej hodnoty. Aj v prípade obmedzenia súdneho prieskumu rozhodnutia len na spornosť výšky vyrubeného rozdielu dane, nemožno toto číslo považovať za tarifnú hodnotu, keďže tento údaj je výsledkom postupu správneho orgánu v rámci správnej činnosti, ktorý určil správny orgán na základe svojho prieskumu v rámci daňovej kontroly. Výška vyrubeného rozdielu dane nie je základom sporovej veci, napr. ako pri náhrade škody, žaloby na zaplatenie z titulu nezaplatenej splatnej pohľadávky, kedy výška odmeny záleží od hodnoty veci uplatnenej na súde samotným žalobcom. Tento číselný údaj v správnom súdnictve nie je v dispozícií žalobcu, ale vyplýva zo správneho rozhodnutia. Nie je preto ani spravodlivé, aby výška odmeny záležala od výšky vyrubenej dane alebo uloženej sankcie. Zakladalo by to nerovnoprávny prístup účastníkov správneho konania k súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, kedy v prípade neúspechu by hrozilo, že účastníkovi nebudú nahradené trovy právneho zastúpenia zo strany žalovaného a znášal by ich na vlastné trovy. Je preto žiadúce, aby prieskum rozhodnutí prebiehal za rovnakých podmienok bez ohľadu na výšku uloženej sankcie alebo povinnosti o čom svedčí aj novela vyhlášky v znení od 01.06.2010, ktorá práve výslovne zaviedla výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v hodnote 1/6 (resp. 1/13 v tax. vymenovaných veciach) výpočtové základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p. Súd pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 250k O. s. p. postupuje výlučne podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a teda v rámci tohto postupu môže priznať len náhradu tých trov konania, ktoré vznikli v súvislosti so súdnym konaním. Z uvedeného teda vyplýva, že súd priznáva trovy konania až od začiatku súdneho konania, t. j. od podania žaloby (resp. pri prevzatí a príprave právneho zastúpenia sa uplatňujú trovy spred začiatku súdneho konania, avšak v úzkej časovej súvislosti). Výnimkou je rozhodovanie podľa § 250j ods. 5 O.s.p., o ktoré sa v našom prípade nejedná. Za rok 2007 priznal súd odmenu za prevzatie a prípravu zastupovania vo výške 1 371 Sk ku dňu prevzatia zastúpenia ako uviedla právna zástupkyňa žalobcu vo vyčíslení trov konania 17.12.2007. Súd nepriznal ako trovy konania odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktoré považuje za trovy konania vzniknuté v konaní pred správnym orgánom. Za rok 2008 priznal súd odmenu za podanie žaloby zo dňa 11.03.2008 vo výške 1 466 Sk, za podanie vo veci samej zo dňa 27.05.2008 vo výške 1 466 Sk, za odvolanie voči uzneseniu č. k. 21S/29/2008-39 zo dňa 03.06.2008 o zastavení konania zo dňa 16.06.2008 vo výške 733 Sk a za podanie návrhu na prerušenie konania zo dňa 29.12.2008 vo výške 733 Sk. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky v znení účinnom ku dňu 16.06.2008 odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto odvolaniu. Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí odmena za úkony, ktoré sú im povahou a účelom najbližšie. Súd má za to, že podanie návrhu na prerušenie konania má najbližšie k ust. § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky a preto priznal odmenu vo výške 733 Sk (t.j. polovica základnej sadzby). Súd nepriznal odmenu za podanie vo veci súdneho poplatku zo dňa 11.06.2008, pretože má za to, že sa jedná o duplicitné podanie k odvolaniu zo dňa 16.06.2008 a rovnako nepriznal odmenu za úkony zo dňa 08.04.2008 a 23.05.2008, ktoré považuje za trovy správneho konania a nie súdneho konania. Za rok 2009 priznal súd odmenu v súlade s § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky v znení účinnom ku dňu 03.08.2009 za jeden úkon právnej služby a to odvolanie zo dňa 03.08.2009 voči uzneseniu tunajšieho súdu č. k. 21S/29/2008-72 zo dňa 15.07.2009 o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania vo výške 57,95 € (t.j. polovica základnej sadzby). Podľa § 11 ods. 3 (od 01.06.2010 sa jedná o § 11 ods. 4) vyhlášky v znení účinnom od 01.06.2009 je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2009 predstavuje sumu 115,90 €, pre rok 2010 sumu 120,23 € a pre rok 2012 sumu 127,16 €. Za rok 2009 súd nepriznal odmenu za podanie s návrhom na prerušenie konania zo dňa 01.04.2009, pretože toto podanie považuje súd za duplicitné k podaniu zo dňa 29.12.2008 a čom svedčí aj to, že súd sa vysporiadal s podaním obdobného znenia zo 29.12.2008 vo svojom uznesení č. k. 21S/29/2008-72 zo dňa 15.07.2009 o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Za rok 2010 priznal súd odmenu v súlade s § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky za účasť na pojednávaní dňa 29.06.2010 vo výške 120,23 €. Za rok 2010 priznal súd aj trovy odvolacieho konania a za podanie odvolania zo dňa 09.08.2010 vo výške 60,12 € (t.j. polovica základnej sadzby) pri aplikácií § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky v znení ku dňu 09.08.2010, keďže sa jednalo o odvolanie do trov konania a ďalej v rámci trov odvolacieho konania priznal súd aj odmenu za podanie vyjadrenia zo dňa 24.08.2010 vo výške 120,23 €. Za rok 2012 priznal súd odmenu v súlade s § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky za účasť na pojednávaní dňa 01.02.2012 vo výške 127,16 €. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby- tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál, a to za rok 2007 1 x 178 Sk, za rok 2008 4 x 190 Sk, za rok 2009 1 x 6,95 €, za rok 2010 3 x 7,21 €, za rok 2012 1x 7,63 €; režijný paušál spolu 67,35 €. C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 66,39 €€. D/ Zároveň súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky a v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách priznal aj náhradu preukázaných cestovných výdavkov- cestovné za použitie osobného motorového vozidla Nissan Note, ev. č. BB 420 CJ na pojednávanie dňa 29.06.2010 v sume 57,34 € - počet kilometrov (110) x počet ciest (2) x náhrada za jeden kilometer jazdy podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách účinného ku dňu pojednávaní (0,183 €) pri spotreba paliva na 100 km (6,3 l) a cene paliva - benzín Natural 95- stanovenej Štatistickým úradom SR za 26.týždeň roku 2010 (1,280 €/ l). Rovnako súd priznal aj cestovné za použitie osobného motorového vozidla Nissan Note ev. č. BB 420 CJ na pojednávanie dňa 01.02.2012 v sume uplatnenej právnou zástupkyňou vo výške 60,37 € (udaná cena benzínu 1,499 €/l), keďže súdom prepočítaná výška náhrady cestovného aj pri nižšej cene benzínu stanovenej Štatistickým úradom SR za 5.týždeň roku 2012 (1,491 €/l) bola vyššia a v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať viac ako si žalobca uplatnil. E/ Súd priznal v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Banská Bystrica-Žilina v súvislosti s pojednávaním dňa 29.06.2010 v trvaní 6 polhodín. Jedna šesťdesiatina výpočtového základu pre rok 2010 predstavuje sumu 12,02 €. Spolu 6 x 12,02 €; 72,12 €. Rovnako súd v súlade s § 1 ods. 3, § 15 písm. b), § 17 vyhlášky priznal náhradu za stratu času za čas strávený na ceste Banská Bystrica-Žilina v súvislosti s pojednávaním dňa 01.02.2012 v trvaní 6 polhodín. Jedna šesťdesiatina výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 12,71 €. Spolu 6 x 12,71 €; 76,26 €. F/ Súd priznal DPH v celkovej sume 188,81 € podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 06.09.2006 v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky o ktorú sa zvýšili odmeny, ktoré priznal súd a náhrady, ktoré vznikli po 01.06.2009. Za roky 2007-2010 priznal súd DPH vo výške 19% v celkovej hodnote 134,53 € a za rok 2012 priznal súd DPH vo výške 20% v celkovej hodnote 54,28€. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Konečnú sumu priznaných trov konania za rok 2007 a 2008 Sk súd v súlade s úpravou zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov prepočítal konverzným kurzom. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 265,83 € (z toho 66,39 € z titulu zaplateného súdneho poplatku a 1199,44 € z titulu náhrady trov zastupovania advokátom), k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa Advokátska kancelária GEREG & partneri JUDr. Diane Hrončekovej, advokátke, so sídlom Y. XX, XXX XX V. V. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.