Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/32/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5008200218 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5008200218.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: Róbert Florek, bytom SNP č. 1198/32, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 40 170 322, zastúpený advokátkou: JUDr. Diana Hrončeková, advokátka, N. č. XX, XXX XX R. R., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. I/226/1446-20394/2008/995312-r zo dňa 21.02.2008 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. I/226/1446-20394/2008/995312-r zo dňa 21.02.2008 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.712,11 eur na účet advokátky JUDr. Diany Hrončekovej, N. XX, R. R., do 30. dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 18.3.2008, domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. I/226/1446-20394/2008/995312-r zo dňa 21.02.2008. Žalovaný, podľa názoru žalobcu, neakceptoval v opravnom prostriedku skutočnosti, že rozhodnutie, ktorým bolo zriadené záložné právo, nespĺňa formálne náležitosti vyžadované v zmysle § 71 ods. 2, v spojení s § 30 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení, podľa ktorého daňový subjekt musí byť označený rodným číslom. V prípade, ak žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa, aj napriek vyššie namietaným formálnym nedostatkom, podľa názoru žalobcu takéto rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za zákonné. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí aj v tom, že v prípade, ak správca tvrdí v štádiu, kedy ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní žalobcu voči dodatočným platobným výmerom, ktorými mu bola vyrubená daň, na zabezpečenie, ktorej bolo zriadené záložné právo, že daň z príjmov vyrubená na základe dodatočných platobných výmerov je istou nesplatnou daňovou pohľadávkou, prejudikoval tak rozhodnutie v konaniach o odvolaniach. Odvolací orgán môže v rámci odvolacieho konania podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. napadnuté rozhodnutie zmeniť, zrušiť alebo potvrdiť. Daň vyrubená rozhodnutím, ktoré je v odvolacom konaní zrušené, nie je istou nesplatnou daňovou pohľadávkou. Z tohto dôvodu nemožno za istú nesplatnú daňovú pohľadávku považovať ani daň vyrubenú rozhodnutím, ktoré nenadobudlo právoplatnosť. Správca dane preto nepostupoval v súlade so zákonom, keď priznáva právne účinky rozhodnutiu, ktorému zákon takéto právne účinky nepriznáva. Žalovaný sám v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že zákon nedefinuje pojem istá daňová pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti. Napriek tomu sám tento pojem vykladá bez ďalšieho tak, že ide o pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, pričom jej vznik musí byť istý už v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva. V danom prípade táto podmienka splnená nebola, pretože vznik daňovej pohľadávky nemôže byť istý pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, z titulu ktorého má daná pohľadávka vzniknúť. Takýto výklad nemá oporu v právnom poriadku SR, ani v právnej teórii. Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č: 1/226/1446 - 20394/2008/995312 -r zo dňa 21.02.2008, ako aj nadväzujúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 21S/32/2008-84 zo dňa 08.12.2010 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného je v súlade so zákonom, obsahuje všetky formálne náležitosti podľa § 30 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“). Správca dane zriadil záložné právo podľa § 71 ods. 4 Zákona o správe daní na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Poukázal na to, že z uvedeného je zrejmé, že správca dane záložným právom zabezpečil len budúcu istú pohľadávku, teda len sankčný úrok. V zmysle § 35b ods. 2 Zákona o správe daní, správca dane bol povinný do rozhodnutia o zriadení záložného práva uviesť dlžnú sumu, v ktorej bude vyrubený sankčný úrok. S poukazom na toto ustanovenie nie je možné vyvodiť záver, že správca dane zriadil záložné právo na rozdiel dane z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 a roku 2006. Preto sa súd stotožnil so závermi žalovaného, že správca dane správne zriadil záložné právo podľa § 71 ods. 4 zák. Zákona o správe daní. Proti rozsudku č.k. 21S/32/2008-84 zo dňa 08.12.2010 podal žalobca odvolanie. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, že správca dane zriadil záložné právo len na zabezpečenie sankčného úroku a že nie je možné vyvodiť záver, že správca dane zriadil záložné právo na rozdiel dane z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 a 2006. Tomu svedčí aj výrok rozhodnutia o zriadení záložného práva č. 657/320/45320/2007/Dur zo dňa 18.12.2007, kde s doslovne uvádza: „Daňový úrad Dolný Kubín podľa § 71 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. na zabezpečenie istej nesplatnej daňovej pohľadávky na dani z príjmov fyzických osôb spolu v sume 4 509.035,- Sk (149.672,54 eur). Čo správca dane rozumel istou nesplatnou daňovou pohľadávkou, na zabezpečenie ktorej zriadil záložné právo, je v predmete rozhodnutia veľmi jasne, výstižne a zrozumiteľne vyjadrené dokonca číselným označením „spolu v sume 4 509.035,- Sk“. Poukázal na to, že podľa jeho názoru sankčný úrok ako istá budúca daňová pohľadávka nemôže vzniknúť pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je vyrubená daň, pre nezaplatenie ktorej je správca dane oprávnený uplatniť sankčný úrok. Navrhoval, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane bude zrušené a vec bude vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/1446-20394/2008/995312- r zo dňa 21.02.2008, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Dolný Kubín č. 657/320/45320/2007/Dur zo dňa 18.12.2007, ktorým bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie istej nesplatnej daňovej pohľadávky na dani z príjmov fyzických osôb v sume 4 509.035,- Sk (149.672,54 eur) vyplývajúcej z dodatočného platobného výmeru č. 657/230/43294/07/Pav zo dňa 26. 11.2007, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 1 084.298,- Sk (35.992,10 eur) a dodatočného platobného výmeru č. 657/230/4337/07/Pav zo dňa 26.11.2007, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 3 424.737,- Sk (113.680,44 eur), a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve daňového dlžníka - žalobcu. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR je rozhodujúcim v danej veci posúdenie, čo správca dane, ako aj žalovaný za istú nesplatnú daňovú pohľadávku považovali. Z preskúmavaného rozhodnutia správcu dane vyplýva, že za istú nesplatnú daňovú pohľadávku správca dane, ako aj žalovaný zrejme považovali pohľadávku na dani z príjmu fyzických osôb spolu v sume 4 509.035,- Sk (149.672,54 eur) vyplývajúcu z dodatočného platobného výmeru č. 657/230/43294/07/Pav zo dňa 26.11.2007 a dodatočného platobného výmeru č. 657/230/4337/07/Pav zo dňa 26.11.2007. Naproti tomu, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, Krajský súd v Žiline považoval za istú nesplatnú daňovú pohľadávku, ktorú správca dane zabezpečil zriadením záložného práva, pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, ak daň nebude uhradená, sankčný úrok. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 5Sžf/56/2009 zo dňa 17.03.2010 uviedol, že záložné právo (§ 71 a § 71a Zákona o správe daní) je od roku 2003 novým prvkom daňového konania, ktorý musí zabezpečiť už splatnú daň, teda daňový nedoplatok, ako aj budúcu istú daňovú pohľadávku, ak má správca dane odôvodnenú obavu, že nesplatnú alebo nevyrubenú daň daňový subjekt neuhradí. Novela Občianskeho zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť dňom 01.01.2003 zmenila a doplnila všeobecnú úpravu záložného práva a v súvislosti s ňou aj Zákon o správe daní. Cieľom tejto novely bolo podľa dôvodovej správy, okrem iného, zrovnoprávniť postavenie veriteľov. Jej uplatnením sa však podstatným spôsobom znížila reálna možnosť správcu dane uspokojiť daňové pohľadávky štátu zo založenej veci. Občiansky zákonník zakotvil možnosť, aby si záložný veriteľ záložným právom zabezpečil pohľadávku, ktorá v čase vzniku záložného práva ešte neexistuje, ale vznikne len v budúcnosti, pričom jej vznik závisí od podmienky, ktorá nemusí nastať. Naopak správca dane - daňový úrad na rozdiel od ostatných veriteľov, môže záložným právom zabezpečiť len budúcu istú pohľadávku (§ 71 ods. 4 Zákona o správe daní), teda len sankčný úrok, ktorý je daňový subjekt povinný zaplatiť, ak daňovú povinnosť nesplní riadne a včas. V danom prípade mal najvyšší súd za preukázané, že obidva dodatočné platobné výmery zo dňa 26.11.2007, ktorými bola žalobcovi vyrubená daň z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 a roku 2006 spolu v sume 4 509.035,- Sk (149.672,54 eur) nie sú do dnešného dňa právoplatné. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že sankčný úrok ako istá budúca pohľadávka v kontexte § 71 ods. 4 Zákona o správe daní môže vzniknúť až okamihom právoplatnosti platobného výmeru ukladajúceho daňovému subjektu povinnosť zaplatiť vyrubenú daň, a teda len týmto okamihom sa daňová pohľadávka stáva istou daňovou pohľadávkou a sankčný úrok istou budúcou daňovou pohľadávkou. Krajský súd sa preto bude musieť vysporiadať s otázkou, čo správca dane, ako aj žalovaný považovali za istú nesplatnú daňovú pohľadávku, či nedoplatok na dani za roky 2005 a 2006, špecifikovaný vo vyššie označených dodatočných platobných výmeroch, alebo sankčný úrok, ktorý je daňový subjekt povinný zaplatiť, ak daňovú povinnosť nesplní riadne a včas a až následne v závislosti od tohto zistenia prijať záver, či správca dane mohol rozhodnúť podľa § 71 ods. 1 a ods. 4 Zákona o správe daní so všetkými dôsledkami s tým spojenými alebo nie. Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle právneho záveru Najvyššieho súdu SR a v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p.. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že rozhodnutím o zriadení záložného práva č. 657/320/45320/2007/Dur zo dňa 18.12.2007 správca dane zriadil záložné právo podľa § 71 ods. 1 a 4 zák. č. 511/1992 Zb. k nehnuteľnostiam daňového dlžníka: byt č. 16 na 3. poschodí, vchod č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome č. súpisné XXXX, postavenom na pozemku pare. č. 390/66, zapísaný v KN u Správy katastra Dolný Kubín na LV č.XXXX pre k. ú. H. R. obce N. L. v celosti na vlastníka: W. A., Ul. E. č.XXXX/XX-XX, r.č. XXXXXXX/XXXX, včítane podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele: 7299/227985 na uvedeného vlastníka, rodinný dom č. súpisné XXX na parcele č. 5169, zastavané plochy a nádvoria parc. č. 5169 o výmere 541m2, zapísaný v KN u Správy katastra Námestovo na LV č. XXXX pre k.ú. Q., obec Q. v celosti na vlastníka: W. A., Ul. E. č. XXXX/XX-XX, r.č. XXXXXXX/XXXX. V odôvodnení správca dane uviedol, že záložné právo sa zriaďuje na zabezpečenie istej nesplatnej daňovej pohľadávky na dani z príjmov fyzických osôb spolu v sume 4 509.035,- Sk na základe dodatočného platobného výmeru č. 657/230/43294/07/Pav zo dňa 26.11.2007, ktorým bola vyrubená daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 v sume 1 084.298,- Sk, na základe dodatočného platobného výmeru č. 657/230/4337/07/Pav zo dňa 26.11.2007, ktorým bola vyrubená daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 3 424.737,- Sk. Na odvolanie žalobcu žalované napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím č. I/226/1446-20394/2008/995312-r zo dňa 21.02.2008. V odôvodnení žalovaný uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia správcu dane nezistil dôvod pre zrušenie rozhodnutia č. 657/320/45320/07/Dur zo dňa 18.12.2007 o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, pretože správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb.. Žalobca napadol včas podanou žalobou rozhodnutie žalovaného č. I/226/1446-20394/2008/995312-r zo dňa 21.02.2008. Skutkovo a právne rozsah svojej žaloby žalobca vymedzil nasledovnými žalobnými bodmi - rozsahu žaloby žalobca skutkovo vymedzil nasledovným žalobným bodom. Správca dane vydal rozhodnutie o zriadení záložného práva v štádiu, kedy ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti dodatočným platobným výmerom, bola vyrubená daň na zabezpečenie, v ktorej bolo zriadené záložné právo daň z príjmov vyrubená na základe dodatočných platobných výmerov je istou nesplatnou daňovou pohľadávkou. Daň vyrubená rozhodnutím, ktorý je v odvolacom konaní zrušený, nie je istou nesplatnou daňovou pohľadávkou, pretože vznik daňovej pohľadávky nemôže byť istý pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, z titulu ktorého má daná pohľadávka vzniknúť. Podľa § 71 ods. 1 veta prvá zák. č. 511/1992 Zb., správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Podľa § 71 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. Podľa § 35b ods. l písm. d) sankčný úrok vyrubí správca dane daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane alebo daň určená dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa pomôcok nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí. Záložné právo (§ 71 a § 71a Zákona o správe daní) je od roku 2003 novým prvkom daňového konania, ktorým možno zabezpečiť už splatnú daň, teda daňový nedoplatok, ako aj budúcu istú daňovú pohľadávku, ak má správca dane odôvodnenú obavu, že nesplatnú alebo nevyrubenú daň daňový subjekt neuhradí. Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho zápis alebo registrácia podľa § 15le Občianskeho zákonníka. S cieľom zabezpečiť hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť správca dane je oprávnený žiadať od daňového subjektu súpis majetku a daňový subjekt je povinný takýto súpis predložiť. Správca dane uplatňuje záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka na základe rozhodnutia. Toto rozhodnutie možno napadnúť odvolaním, ktoré však nemá odkladný účinok. V rozhodnutí správca dane musí uviesť výšku a charakter daňovej pohľadávky a jej protihodnotu primeranú výške daňového nedoplatku, teda predmet záložného práva a zákaz nakladať so zálohom bez jeho súhlasu. Rozhodnutie o určení záložného práva zašle správca dane dlžníkovi alebo poddlžníkovi s upozornením, že s predmetom záložného práva nesmie nakladať, pričom v ňom vyznačí aj vykonateľnosť rozhodnutia. Zároveň rozhodnutie o určení záložného práva s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti (§ 30 ods. 9 a 10) zašle, ak ide o nehnuteľnosť, na zápis do katastra nehnuteľností. O nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správca dane upovedomí dotknuté strany. Ak na zálohu vzniklo viac záložných práv, záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky sa uspokojí podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri. Záložné daňové právo teda nemusí byť uspokojené prednostne pred prípadným iným záložným právom k veciam daňového dlžníka. Na rozhodovanie o záložnom práve sa podľa ustanovenia § 71 ods. 10 Zákona o správe daní použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak Zákon o správe daní neustanovuje inak. Novela Občianskeho zákonníka, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. januára 2003, zmenila a doplnila všeobecnú úpravu záložného práva a v súvislosti s ňou aj Zákon o správe daní. Vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt a nebytový priestor (ďalej len „vec"), ktoré sú prevoditeľné a na ktorej viazne záložné právo správcu dane, môže správca dane predať len v rámci daňového exekučného konania, ktorým správca dane - daňový úrad v praxi realizuje vynútiteľnosť práva v prípade neplnenia si daňových povinností, ktoré ustanovuje zákon. Cieľom tejto novely bolo podľa dôvodovej správy okrem iného zrovnoprávniť postavenie veriteľov. Jej uplatnením sa však podstatným spôsobom znížila reálna možnosť správcu dane uspokojiť daňové pohľadávky štátu zo založenej veci. Občiansky zákonník zakotvil možnosť, aby si záložný veriteľ založil právo zabezpečil pohľadávku, ktorá v čase vzniku záložného práva ešte neexistuje, ale vznikne len v budúcnosti, pričom jej vznik závisí od podmienky, ktorá nemusí nastať. Naopak správca dane - daňový úrad, na rozdiel od ostatných veriteľov, môže záložným právom zabezpečiť len budúcu istú pohľadávku (§ 71 ods. 4 Zákona o správe daní), teda len sankčný úrok, ktoré je daňový subjekt povinný zaplatiť, ak daňovú povinnosť nesplní riadne a včas. Krajský súd mal preukázané, že obidva dodatočné platobné výmery zo dňa 26.11.2007, ktorými bola žalobcovi vyrubená daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 a 2006 spolu v sume 4 509.035,- Sk (145.672,54 eur) nie sú právoplatné. Vzhľadom na zistené skutočnosti krajský súd vyhodnotil námietku žalobcu, že správca dane rozhodnutie o zriadení záložného práva v štádiu kedy ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o odvolaní žalobcu proti dodatočným platobným výmerom, ktorými bola vyrubená daň, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené záložné právo, a že daň z príjmu vyrubená na základe dodatočných platobných výmerov nie je istou nesplatnou daňovou pohľadávkou ako dôvodnú. Sankčný úrok ako „istá budúca pohľadávka“ v zmysle § 71 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. môže vzniknúť až okamihom právoplatnosti platobného výmeru ukladajúceho daňovému subjektu povinnosť zaplatiť vyrubenú daň, a teda len týmto okamihom sa daňová pohľadávka stáva istou daňovou pohľadávkou a sankčný úrok istou budúcou daňovou pohľadávkou. S poukazom na citované ustanovenie zák. č. 511/1992 Zb. je možné vyvodiť záver, že správca dane zriadil záložné právo na rozdiel dane z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2005 a roku 2006. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietky žalobcu a právneho záveru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v uznesení sp. zn. 5Sžf/12/2011 zrušil rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške 1.712,11 eur. Trovy konania sú uplatnené v zmysle vyhl. č. 653/2004 Z.z. . Špecifikácia trov konania: rok 2008 1./07.01.2008-prevzatie a príprava (§ 14 ods. 1 písm.a).......................................1.465,-Sk - režijné náklady (§16 ods.3) ............................................190,- Sk 2./14.01.2008 - odvolanie proti rozh. o zriadení založ. pr. (§ 14 ods. 1 písm.c) .......1.465,- Sk - režijné náklady (§16 ods.3)...............................................................190,- Sk 3./14.03.2008 - podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm.c)..................................................1.465,- Sk - režijné náklady (§16 ods.3)................................................................190,- Sk 4./22.05.2008 - vyjadrenie vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm.c)..................................1.465,- Sk - režijné náklady (§16 ods.3)................................................................190,- Sk Spolu....................................................................................................................................6.620,-Sk 19%DPH......................................................................................................................................1.258,- Sk Celkom rok 2008...................................................................... 7.878.-Sk 261.50Eur/ rok 2009 5./17.02.2009 - účasť na pojednávaný 14 ods. 1 písm.c/, § 11 ods. 1 cit. vyhl.).........53,49 Eur - 17.02.2009 - cestovné náhrady (§16 ods. 4 cit.vyhl.) Cesta autom ŠPZ BB-420 CJ Nissan Note (1.386 cm3) R. R. - Žilina a späť Spotreba benzín (1 1 = 0,988 Eur) STN 6,3 1 (0,06224 Eur/1 km + 0,18 Eur paušálna náhrada) 220 km x 0,24224.................................................................................53,29 Eur - 17.02.2009 - náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.)........................................69,54 Eur - režijné náklady (§16 ods.3)..................................................................6,95 Eur 6./30.03.2009 - odvolanie (§ 14 ods. 1 písm.c), § 11 ods. 1 cit. vyhl.)........................53,49 Eur - režijné náklady (§17 ods.l).................................................................6,95 Eur Spolu...........................................................................................................................243,71Eur 19% DPH.................................................................................................................... 46,30 Eur Celkom rok 2009.....................................................................................................290,01 Eur Rok 2010 7/ 29.06.2010 - účasť na pojednávaní (14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 4 cit. Vhl.).......120,23Eur 29.06.2010 - cestovné náhrady (§ 16 ods. 4 cit. Vyhl.) Cesta autom ŠPZ BB-420 CJ Nissan Note (1.386 cm3) R. R. - Žilina a späť Spotreba benzín (1 l = 1,280 Eur) STN 6,31 (0,08064 Eur/1 km + 0,18 Eur paušálna náhrada) 220 km x 0,26064...............................................................................57,34 Eur - 29.06.2010 - náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. Vyhl.)....................................72,12 Eur - režijné náklady (§ 16 ods.3) .................................................................7,21 Eur 8/ 08.12.2010 - účasť na pojednávaní (14 ods. 1 písm. c), § 11 ods. 4 cit. vyhl.)...120,23 Eur 08.12.2010 - cestovné náhrady (§ 16 ods. 4 cit. Vyhl.) Cesta autom ŠPZ BB-420 CJ Nissan Note (1.386 cm3) R. R. - Žilina a späť Spotreba benzín (1 l = 1,280 Eur) STN 6,31 (0,08064 Eur/1 km + 0,18 Eur paušálna náhrada) 220 km x 0,26064...............................................................................57,34 Eur - 08.12.2010 - náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. Vyhl.)....................................72,12 Eur - režijné náklady (§ 16 ods.3) .................................................................7,21 Eur Spolu ........................................................................................................................513,80 Eur 19% DPH ....................................................................................................................97,62 Eur Celkom za rok 2010 ...............................................................................................611,42 Eur Rok 2011 9/ 18.01.2011 - odvolanie (§14 ods. 1 písm.c),§11 ods. 4 cit. vyhl.) ...................123,50 Eur - režijné náklady (§ 17 ods. 1).......................................................... 7,41 Eur Spolu ........................................................................................................................130,91 Eur 20% DPH ................................................................................................................ 26,18 Eur Celkom rok 2011 ................................................................................................... 157,09 Eur Rok 2012 10/ 08.02.2012 - účasť na pojednávaní (14 ods. 1 písm.c),§11 ods. 4 cit. vyhl.)......127,16 Eur 08.02.2012 - cestovné náhrady (§ 16 ods. 4 cit. Vyhl.) Cesta autom ŠPZ BB-420 CJ Nissan Note (1.386 cm3) R. R. - Žilina a späť Spotreba benzín (1 l = 1,499 Eur) STN 6,31 (0,08064 Eur/1 km + 0,18 Eur paušálna náhrada) 220 km x 0,27443...............................................................................60,37 Eur - 08.02.2012- náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.)....................................76,26 Eur - režijné náklady (§ 16 ods.3) .................................................................7,21 Eur 263,79 Eur Režijné náklady 1 x 7,63 Eur (§16 ods. 3 cit. vyhl.).............................................. 7,63 Eur Spolu ...........................................................................................................................271,42 Eur 20% DPH ................................................................................................................... 54,28 Eur Celkom za rok 2012 ............................................................................................... 325,70 Eur Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.