Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/58/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5009200652 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5009200652.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Juraja Krupu, v právnej veci žalobcu: Tatra nábytkáreň a.s. Martin v konkurze, IČO: 31 623 280, zastúpená JUDr. Vladimír Herich, správca konkurznej podstaty J. XX, G., proti žalovanému: Daňový úrad v Žiline, J. Kráľa 2, Žilina, o preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu v Martine č. 666/231/52885/09/Sop zo dňa 30.6.2009, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 15.8.2009, ktorá bola Krajskému súdu v Žiline doručená dňa 3.9.2009, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného - daňového úradu v Martine č. 666/231/52885/09/Sop zo dňa 30.6.2009, ktorým správca dane podľa § 50 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov reklamácii daňového subjektu - žalobcu zo dňa 18.6.2009, ktorá bola doručená na Daňový úrad Martin dňa 22.6.2009 proti postupu správcu dane vyplývajúceho z oznámenia o kompenzácii nadmerného odpočtu č. 666/231/42542/9/Sop zo dňa 12.6.2009 nevyhovel. Žalobca žiadal predmetné rozhodnutie žalovaného zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. a), b), d), e) O.s.p. a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný ako správca dane v zmysle § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov žalobcovi oznámením o kompenzácií nadmerného odpočtu č. 666/231/42542/09/Sop zo dňa 12.6.2009, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 18.6.2009 oznámil kompenzáciu časti nadmerného odpočtu vo výške 20.320,02 Eur uplatneného za zdaňovacie obdobie marec 2009, ktorý bude použitý na kompenzáciu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti. Daňový úrad kompenzáciu podľa citovaného oznámenia vykonal dňa 24.6.2009. V reklamácii zo dňa 18.6.2009 podanej dňa 19.6.2009 žalobca namietal porušenie zákazu vykonania zápočtu z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania vedeného Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 1R 1/2009. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podanej reklamácii žalobcu nevyhovel a dôvodí, že jeho postup pri započítaní a rozhodovaní je v súlade so zákonom. 1. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie z formálneho hľadiska nedostatočne a nepresne identifikuje (špecifikuje pohľadávky), ktoré žalovaný ako správca dane navzájom započítal. V oznámení napríklad vôbec nie je špecifikovaná daň (DPH), o ktorej odpočet má ísť. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne a nezákonné. Napadnuté rozhodnutia ako aj oznámenie tak vykazujú vadu nepreskúmateľnosti. Rozhodnutie správcu dane trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko aplikácia a výklad právnych noriem daňovým úradom bola zjavne svojvoľná a ignorujúca celý rad zákonných ustanovení. Napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce súčasne vykazuje znaky nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozpornosti s obsahom spisov. Žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj právnym záverom, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí, je vnútorne protirečiace a argumentačne neudržateľné. 2. Odôvodnenie rozhodnutia je objektívne nedostatočné, nakoľko v ňom absentuje označenie, citácia a výklad všetkých ustanovení právnych predpisov, ktoré žalovaný v danom prípade použil, z ktorých vychádzal. Žalovaný sa obmedzil iba na označenie a čiastočnú citáciu ust. § 95 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, z odôvodnenia však vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní použil aj ďalšie ustanovenia právnych predpisov. 3. Žalovaný ignoroval skutočnosť, že uznesením Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 1R 1/2009 zo dňa 3.3.2009, zverejnený v Obchodnom vestníku č. 45B/2009 dňa 6.3.2009 bolo začaté reštrukturalizačné konanie našej spoločnosti a následným uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 1R 1/2009 zo dňa 2.4.2009 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 67B/2009 dňa 7.4.2009 bola reštrukturalizácia žalobcu povolená. Jedným z účinkov začatia reštrukturalizačného konania je pritom podľa § 114 ods. 1 písm. f) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej iba „ZKR“) zákaz zápočtu (kompenzácie) pohľadávky voči dlžníkovi, ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii prihláškou, na čom bol žalovaný v uznesení súdu o začatí reštrukturalizačného konania výslovne poučený. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia mylne narába s dvoma pojmami odlišného právneho významu - začatie reštrukturalizačného konania (začatie reštrukturalizácie) podľa § 113 a 114 ZKR a povolenie reštrukturalizácie podľa § 116 a § 118 ZKR. 4. Ťažiskové tvrdenie žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov za rok 2008 možno hovoriť až odo dňa 31.3.2009, že žalovaný nemohol pohľadávku z titulu nezaplatenej dane z príjmu zo závislej činnosti za rok 2008 uplatniť formou prihlášky v reštrukturalizačnom konaní vedenom OS v Žiline, sp. zn. 1R 1/2009, je nesprávne, odporujúce zákonu a vo svojej podstate protirečivé. Podporná argumentácia žalovaného ustanovením § 35b písm. c) ZSDP je špekulatívna a zmätočná (citované ustanovenie totiž vecne upravuje oprávnenie správcu dane na vyrubenie sankčného úroku v rámci prípravného konania). Tvrdenie žalovaného, že do 31.3.2009 hovoríme iba o preddavkoch na daň a nie daňovej povinnosti z titulu dane z príjmu za rok 2008 a o daňovej pohľadávke, je preto absolútne zmätočné. Toto tvrdenie je dokonca v priamom rozpore so samotným konštatovaním žalovaného vyjadrenom v oznámení č. 666/231/42542/09/Sop zo dňa 12.6.2009, kde žalovaný zreteľne konštatuje existenciu daňového nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008, t. j. dlžnej sumy dane po lehote splatnosti dane. Predmetné tvrdenie o existencii daňového nedoplatku však žalovaný následne negoval a v napadnutom rozhodnutí sa začal vyjadrovať, že žalobcovi daňová povinnosť nevznikla a to napriek tomu, že ako daňový subjekt žalobca musí daň za rok 2008 platiť vopred preddavkami a vyrovnať, doplatiť najneskôr do 31.3.2009. Zdaňovacím obdobím dane z príjmu je kalendárny rok . Daňová povinnosť za rok 2008 subjektu vznikne uplynutím kalendárneho roka, t. j. 31.12.2008 o 24.00 hod. Nakoľko žalobca bol povinný platiť preddavky na daň, žalobca musel už počas samotného zdaňovacieho obdobia 2008 platiť preddavkovo s tým, že celoročnú daň bol žalobca povinný vyrovnať, t. j. doplatiť najneskôr do 31.3.2009. Ďalej poukázal na to, že na účely reštrukturalizácie sa nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov, považuje za daňovú pohľadávku uplatnenú prihláškou a to bez ohľadu na jej vyrubenie daňovým úradom (§ 95 ods. 1 a ods. 3 ZSDP). Pri daňových pohľadávkach je rozhodujúce, či daňová pohľadávka bola splatná v deň povolenia reštrukturalizácie (a nie v deň začatia reštrukturalizácie), ako tvrdí žalovaný. Je nesporné, že predmetná pohľadávka bola v čase povolenia reštrukturalizácie už splatná, nakoľko lehota na vyrovnanie (doplatenie) dane uplynula dňa 31.3.2009, pričom reštrukturalizácia bola povolená uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 1R 1/2009 zo dňa 2.4.2009 zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 7.4.2009. Žalovaný bol tak povinný zákaz započítania plne rešpektovať a mal si túto splatnú pohľadávku ako správca dane po povolení reštrukturalizácie riadne prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiline sp. zn. 1R1/2009. Žalobca poukázal aj na R12/2004 ZSR, podľa ktorého nevyhnutnou podmienkou na vyrubenie dane podľa § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. nie je o vykonaní opakovanej kontroly alebo kontroly vôbec. Daňová kontrola je síce dôležitým prostriedkom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti ale nie jediným. Na tento účel možno použiť všetky prostriedky, ktoré objasnia vec a preto ak kontrolu nebolo možné z rôznych dôvodov vykonať, neznamená to, že správca dane nemôže daň určiť. Ďalej tiež poukázal na R46/2001 ZSP - skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovanie práva, právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nariadením, avšak výnos dane ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktorá uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a to hmotno-právne ako aj procesno- právne, ktoré sú podľa § 1 zák. č. 1/1993 Z. z. o zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov. Ďalej tiež žalobca poukázal na čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, že Slovenská republika je právnym štátom a jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujem zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty napokon spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Žalovaný správny orgán v zmysle citovaných zákonných ustanovení ako aj judikatúry nepostupoval. Daňový úrad v Martine nekonal na základe právnych predpisov, v ich medziach a spôsobom, ktorý to ustanovuje zákon, ale zjavne svojvoľne s dôsledkom ohrozenia celého procesu reštrukturalizácie žalobcu. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 18.9.2009, ktoré Krajskému súdu v Žiline bolo doručené dňa 28.9.209. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú. K jednotlivým žalobným bodom sa vyjadril nasledovne : v prvom rade k námietke nedostatočnej a nepresnej identifikácii pohľadávky, ktoré žalovaný navzájom započítal žalovaný poukázal na skutočnosť, že v oznámení o kompenzácii nadmerného odpočtu č. j. 666/231/42542/09/Sop zo dňa 12.6.2009 je presne špecifikovaný nadmerný odpočet - zdaňovacie obdobie a výška, ktorý bude použitý na kompenzáciu nedoplatku a je povedané, na aký daňový nedoplatok a za aké obdobie sa kompenzácia vykoná. Zákon o účtovníctve dáva povinnosť daňovníkovi viesť účtovníctvo tak, aby poskytovalo verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a preto subjekt z vlastného účtovníctva má prehľad o pohľadávkach a záväzkoch voči štátnemu rozpočtu a pokaľ má nejaké pochybnosti, je tu inštitút reklamácie alebo možnosť vyžiadať si od správcu dane stav svojho účtu (§ 61 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). V oznámení o kompenzácii nadmerného odpočtu je síce uvedený len termín nadmerný odpočet a nie konkrétny termín DPH, ale termín nadmerný odpočet sa vťahuje výhradne len k dani z pridanej hodnoty. V oznámení o kompenzácii nadmerného odpočtu je odvolávka na § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, po preštudovaní ktorého nemôže byť pochýb, k akej dani termín nadmerný odpočet prislúcha. Ďalej žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí použil citáciu tých častí právnych predpisov, ktoré priamo súviseli s problematikou, o ktorej správca dane rozhodoval na základe podanej námietky. Jednalo sa o nezaplatenú daň zo závislej činnosti za rok 2008 priznanú daňovým subjektom podaným „hlásením“ za rok 2008. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že mal v rozhodnutí uvádzať celú citáciu § 95 ods. 1, v ktorej je riešené kedy za daňovú pohľadávku sú považované pokuty, sankčný úrok a úrok, keď pri rozhodovaní nebola predmetom sankcia. K ďalšiemu žalobnému dôvodu žalobcu, čo sa týka termínov začatia reštrukturalizačného konania a povolenie reštrukturalizačného konania a to konkrétne dňa 6.3.2009 a 7.4.2009, žalovaný sa s týmto vyjadrením žalobcu nestotožňuje. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že dňa 6.3.2009 bolo začaté reštrukturalizačné konanie a do tohto dátumu neuhradené preddavky na závislú činnosť za rok 2008 neboli daňovou pohľadávkou na účely reštrukturalizácie podľa § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., ktoré by mohol žalovaný uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou. Prihláškou v reštrukturalizácii žalovaný prihlasuje všetky daňové pohľadávky, pri ktorých daňová povinnosť vznikla podľa tohto alebo osobitného zákona. Preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti na rok 2008 sa stáva vzniknutou daňovou povinnosťou dňom vykonania ročného zúčtovania, najneskôr však 1. apríla roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Žalovaný vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 podaním „hlásenia“ dňa 30.3.2009. Od 31.3.2009 sa preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 stáva daňovou povinnosťou. Až od tohto momentu je možné hovoriť o daňovej pohľadávke definovanej v § 95 ods. 1 zák. č.511/1992 Zb. o správne daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Podľa § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zároveň platí, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a peňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, iba že s tým ich veritelia súhlasia. Pre vyššie uvedené je zrejmé, že preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti za rok 2008 ako pohľadávka vznikla najskôr 31.3.2009, čo je po začatí reštrukturalizačného konania, t. j. po 6.3.2009 a teda nie je pohľadávkou, ktorú bol žalovaný oprávnený prihlásiť prihláškou. Naopak, na takúto pohľadávku nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Na daň z príjmu zo závislej činnosti sa za rok 2008 ako na pohľadávku, ktorá vznikla najskôr 31.3.2009 nepôsobí ani účinok § 114 ods. 1 písm. f) zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. K problematike preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti žalovaný uviedol, že príjem zo závislej činnosti vyplácaný zamestnávateľom je príjem fyzickej osoby - zamestnanca zaradený do § 5 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Táto fyzická osoba je daňovníkom, nakoľko podľa § 5 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, daňovníkom je osoba, ktorej príjmy priamo podliehajú dani. Pri ich zdanení ukladá zákon o dani z príjmov povinnosti zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom týchto príjmov (§ 5 ods. 2 zák. o dani z príjmov). V dôsledku povinnosti vybrať, resp. zrážať preddavky na daň vyplývajúce z nižšie uvedených ustanovených zákona o dani príjmov, je súčasne aj platiteľom dane. Platiteľ dane podľa § 5 ods. 3 zákona o správe daní je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka, alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. Podľa § 5 ods. 1 o správe daní daňovník aj platiteľ dane sú daňové subjekty. Problematika vyberania platenia preddavkov na dane z príjmu zo závislej činnosti je upravená v § 35 a 40 zákona o daní z príjmov. Podľa § 35 ods. 1 zák. o dani z príjmov, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy. Podľa § 35 ods. 3 zákona preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zníži preddavok na daň o sumu daňového bonusu za predpokladov splnenia podmienok uvedených v § 35 ods. 5 zákona. Podľa § 35 ods. 6 zák. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na žiadosť zamestnávateľa, neurčí inak. Zamestnanec môže po skončení kalendárneho roka, ktorý je zdaňovacím obdobím fyzickej osoby (§ 2 písm. l) zák. o dani z príjmov) požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ak spĺňa podmienky v § 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie najneskôr do 31.3. nasledujúceho roka a súčasne vysporiada rozdiely spôsobom uvedeným v § 38 ods. 6, 7 tohto zákona. Zamestnanec musí vysporiadať preddavky na daň buď ročným zúčtovaním (čo za neho urobí zamestnávateľ vykonaním ročného zúčtovania najneskoršie do 31.3. nasledujúceho roka) alebo podaním daňového priznania do 31.3. nasledujúceho roka. Suma po vysporiadaní preddavkov je daňou fyzickej osoby, jej definitívnou daňovou povinnosťou. Zamestnávateľ okrem toho, že zráža preddavky na daň svojim zamestnancom a v určených lehotách ich odvádza daňovému úradu, má voči správcovi dane povinnosť predkladať štvrťročne prehľad o zrazených a odvodených preddavkov a po skončení roka hlásenie o vyúčtovaní dane podľa § 39 ods. 9 Zákona o správe daní. V hlásení platiteľ dane uvádza rozdiel medzi svojou odvodovou povinnosťou a skutočne odvedenými preddavkami na daň za celé zdaňovacie obdobie. Na riadku 9 - daňový nedoplatok uvedie rozdiel, o ktorý odvodová povinnosť prevyšuje odvedené preddavky za celé zdaňovacie obdobie. Podľa § 1a písm. f) zák. o správe daní je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Hlásenie podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmu podáva v rovnakej lehote ako daňové priznanie, t. j. do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacie obdobia, t. j. do 31.3. nasledujúceho roka. Preto tvrdenie žalovaného v súvislosti s naplnením definície daňovej pohľadávky ako nezaplatenej sumy dane - § 95 ods. 1 zákona o správe daní nie je zmätočné, ako sa uvádza v žalobe, ale podložené konkrétnymi ustanoveniami uvedených právnych predpisov. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu vyjadreným na strane 3 žaloby, že pri daňových pohľadávkach je rozhodujúce, či daňová pohľadávka bola splatná v deň povolenia reštrukturalizácie. Od 1.9.2007 sa aplikujú ustanovenia § 95 a § 95a v znení účinnom od 1.9.2007. V definícii daňovej pohľadávky na účely konkurzu a reštrukturalizácie došlo proti definícii v predchádzajúcej právnej úprave k zmene. V predchádzajúcej právnej úprave bolo pre definovanie daňovej pohľadávky rozhodujúca skutočnosť, že za daňovú pohľadávku sa považovala nezaplatená suma dane, ktorej povinnosť zaplatenia vznikla na základe zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Z uvedeného je neprehliadnuteľné, že daňovník pri argumentácii v danom prípade použil už neplatné znenia zákonných ustanovení. Žalovaný namieta tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal podľa § 95 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov povinnosť splatnú pohľadávku z titulu nezaplatenej dane z príjmov za rok 2008 uplatniť prihláškou v lehote na prihlasovanie pohľadávok, ktorá uplynula od 8.4.2009 do 11.5.2009 rešpektovať a rešpektovať zákaz započítania podľa § 114 ods. 1 písm. f) ZKR a vydané rozhodnutia Okresného súdu v Žiline. Žalovaný konštatuje, že zákon č. 7/2005 Z. z. rozlišuje fázu začatia reštrukturalizačného konania, tiež fázu povolenia reštrukturalizácie. Povolenie reštrukturalizácie je nasledujúca fáza po začatí reštrukturalizačného konania. Podľa § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. v platnom znení platí, že pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa neuplatňujú prihláškou ( ide o tzv. prednostné pohľadávky ). Z uvedeného vyplýva, že v reštrukturalizácii je potrebné prihlásiť pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, t. j. pred zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Ak teba bolo začaté reštrukturalizačné konanie 6.3.2009, správca dane prihlásil prihláškou daňové pohľadávky na účely reštrukturalizácie, ktoré vznikli najneskôr deň predchádzajúci dňu zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania. Do 5.3.2009 nebolo vykonané ročné zúčtovanie na dani zo závislej činnosti za rok 2008 (hlásenie bolo podané 31.3.2009), bez vykonania ročného zúčtovania za rok 2008 nezaplatené preddavky na dani zo závislej činnosti za rok 2008 neboli daňovou pohľadávkou podľa § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a žalovaný ich nemohol v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou. Z uvedeného teda vyplýva, že na pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, tzv. prednostné pohľadávky, zákaz ich započítania sa nevzťahuje a preto bol žalovaný povinný postupovať podľa § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov znení neskorších predpisov. Súd zistil, že na majetok žalobcu bol Uznesením OS Žilina č.k. 1K 15/2011- 78, zo dňa 26.9.2011 vyhlásený konkurz dňa 1.10.2011 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Vladimír Herich. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z.z. platí, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody, tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48. Správne súdnictvo je založené na prieskume rozhodnutí správnych orgánov (§ 244 O.s.p.), ktoré priznávajú najrôznejšie verejné práva alebo ukladajú verejno - právne povinnosti, pričom základným kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume, je posúdenie, či postup a samotné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné alebo nie je. Preto krajský súd konštatuje, že v správnom súdnictve, ktoré nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení, nie je možné zasiahnuť do majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi spôsobom, ktorý predpokladal hore uvedený zákon č. 7/2005 Z.z., tzn. znížiť jeho hodnotu alebo rozsah. Naopak tým, že správne súdnictvo je oprávnené zrušiť nezákonné rozhodnutie správneho orgánu, ktorého dopadom je zrušenie právoplatných majetkových nárokov štátnej moci voči žalobcovi - úpadcovi, čo je spojené s logickým dôsledkom nárastu majetku úpadcu, tým napomáha účelu konkurzného konania, tzn. potencionálnemu uspokojeniu viacerých veriteľov. Vo vzťahu k žalovanému súd uvádza, že prechod kompetencie resp. pôsobnosti z Daňového úradu Martin na Daňový úrad Žilina vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 333/2011 Z.z. a § 5 ods. 1, § 9 zákona č. 479/2009 Z.z.. MF SR určilo vnútornú organizačnú štruktúru daňových úradov a ich pobočiek rozhodnutiami č. MF/27507/2011-76 zo dňa 10.11.2011 a č. MF/207504/2011-76 zo dňa 10.11.2011 z ktorých vyplynulo, že k 1.1.2012 je Daňový úrad v Martine pobočkou Daňového úradu v Žiline. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na termín dňa 23.5.2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalovaný správny orgán. Doručenie predvolania mal vykázané dňom 2.5.2012. Žalovaný žiadal odročiť pojednávanie s odôvodnením, že s účinnosťou od 9.5.2012 je do funkcie prezidenta Finančnej správy SR vymenovaný Ing. K. N., pričom staré poverenia stratili platnosť a do dňa pojednávania nové poverenie vystavené nebolo. Súd v predmetnej veci pojednával aj v neprítomnosti žalovaného správneho orgánu s prihliadnutím na ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a aj vzhľadom na to, že uvedený dôvod súd ani nemôže považovať za vážny dôvod pre odročenie pojednávania. Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu preskúmal v zákonných intenciách inštitútu preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy v správnom súdnictve (§ 247 a nasl. O.s.p.), pričom vychádzal z vymedzeného rozsahu napadnutia rozhodnutia prostredníctvom jednotlivých žalobných bodov žalobcu, s výnimkou postupu § 251 ods. 3 O.s.p., ktorý taxatívne vymedzuje závažné pochybenie, ktoré je súd oprávnený zisťovať ex offo, ktorými žalobnými bodmi je súd viazaný. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Martin oznámením o kompenzácii nadmerného odpočtu ( bez konkretizovania nadmerného odpočtu akej dane ) zo dňa 12.6.2009 č. 666/231/42542/09/Sop oznámil žalobcovi, že časť nadmerného odpočtu vo výške 20320,02 Eur podľa § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., ktorý nadmerný odpočet si uplatnil žalobca dokumentom - Opravné daňové priznanie vzor 2009 dňa 27.4.2009 vo výške 21789,01 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2009 bude použitá na kompenzáciu daňového nedoplatku na Daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008, ktorý nebol zaplatený v lehote splatnosti, s tým, že kompenzácia bude vykonaná dňa 24.6.2009. Žalobca podal proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane reklamáciu podľa ust. § 50 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb.. Žalobca v podanej reklamácii namietal, že je v procese reštrukturalizácie v zmysle ust. § 114 ods. 1 písm. f) cit. Zákona, ktorý zakazuje postup započítania. Uviedol, že začiatok reštrukturalizácie nastal 7.3.2009 zverejnením Uznesenia Okresného súdu v Žiline č. 1R 1/2009 v Obchodnom vestníku č. OV 45B/2009. Žiadal teda o vrátenie dane z pridanej lehoty v zákonnej lehote. Žalovaný správny orgán reklamácii žalobcu rozhodnutím č. 666/231/52885/09 zo dňa 30.6.2009 nevyhovel podľa ust. § 50 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb.. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že kompenzáciou nadmerného odpočtu za mesiac marec 2009 s nedoplatkom na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 správca dane neporušil účinky § 114 ods. 1 pís. f) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázal na ust. § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., podľa ktorého sa na účely reštrukturalizácie za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. O daňovej povinnosti na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 je možné hovoriť až odo dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň, najneskoršie však od 1.4.roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, do tohto termínu možno hovoriť len o preddavkoch na daň, ako to podporne vyplýva aj zo znenia § 35b ods. 1 pís. c) zák. č. 511/1992 Zb. Uviedol, že podľa hlásenia za rok 2008 dňom vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň je deň 30.3.2009, až dňom nasledujúcim t.j. 31.3.2009 je možné hovoriť pri dani z príjmov o daňovej povinnosti za rok 2008. Z uvedeného vyplynulo, že ku dňu začatia reštrukturalizácie - 6.3.2009 nezaplatené preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 nenapĺňali podmienky daňovej pohľadávky podľa ust. § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. a preto správca dane ich nemohol uplatniť formou prihlášky. Žalovaný poukázal na to, že správca dane pri kompenzácii nadmerného odpočtu za marec 2009 s daňovým nedoplatkom na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 evidovaným od 1.4.2009 postupoval v súlade so zákonom, pričom postup podľa ust. § 63 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. nie je vylúčený. Podľa § 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu tento zákon upravuje správu daní. Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon 1) - /zákonný odkaz na zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov/ neustanovuje inak. Podľa § 1a písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu je daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane. Podľa § 1a písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom od 1.5.2004 je daňovým subjektom daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov je daňovníkom osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov je platiteľom dane osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov je daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. Podľa § 63 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitných predpisov, sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na iných daniach alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitných predpisov. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. 1) - / zákonný odkaz na zákon č. 595/2003 Z.z, o dani z príjmov/. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len "sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Podľa § 95 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom k 14.12.2009 na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový záväzok považuje suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov, a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil. Podľa § 95 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom k 14.12.2009 za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5. Podľa § 95 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom k 14.12.2009 sa ustanovenie odseku 3 rovnako vzťahuje aj na daňové záväzky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie. Podľa § 95 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom k 14.12.2009 daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Podľa § 95 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom k 14.12.2009 v reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia. Podľa § 95 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom k 14.12.2009 po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise. 19o) - /zákonný odkaz na § 28, 29, 121 a 122 zákona č. 7/2005 Z.z./. Podľa § 95a ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom k 14.12.2009 proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému subjektu po vyhlásení konkurzu, nemožno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu. Započítanie daňových pohľadávok podľa § 63 ods. 2 až 4 a 8 až 10 tým nie je dotknuté. Podľa § 2 písm. l/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov z zamestnanec, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti uvedené v § 5 a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7, uvedené v § 5 ods. 1 písm. i) a v § 6 až 8 a nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11, môže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ročné zúčtovanie vykonáva zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť zamestnanca uvedeného v odseku 1. Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tento zamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanec preukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na daňový bonus mal nárok. Podľa § 38 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32. Podľa § 38 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie podľa odsekov 1 a 2 na základe údajov o zdaniteľnej mzde (§ 35 ods. 1), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona (§ 39), dokladov preukazujúcich úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období za podmienok a do výšky ustanovenej osobitným predpisom nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a potvrdení o úhrne zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch na daň a zrazenej dani, ak zamestnanec použije postup podľa § 43 ods. 7, z týchto príjmov, o nedoplatku dane z nepeňažných zdaniteľných príjmov a o priznanom a vyplatenom daňovom bonuse od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane. Zamestnanec je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania a nepredloží požadované doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať daňové priznanie (§ 32). Podľa § 38 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu (§ 32a) a daňový bonus alebo jeho časť (§ 33) do výšky ustanovenej týmto zákonom. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo sa uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvod preddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži odvod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 8. Podľa § 38 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 3,32 eura zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 3,32 eura alebo nižšej ako 3,32 eura. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 eura alebo nižšej ako 3,32 eura najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie. Podľa § 39 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49 a) prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej podľa § 43 z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok, b) hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse (ďalej len "hlásenie"), poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, a o zrazených preddavkoch na daň; hlásenie obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu osoby, ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, výšku zrazeného preddavku na daň, sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu, vyplatenú sumu zamestnaneckej prémie a zrazenú daň a základ dane, ak nejde o osoby, na ktoré sa vzťahujú osobitné spôsoby vykazovania údajov podľa osobitného predpisu. V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov sa daň z príjmov právnických osôb podľa odsekov 2 a 3 vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane podľa § 15. Podľa § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov je platiteľ dane povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Túto skutočnosť je platiteľ dane súčasne povinný oznámiť správcovi dane, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Platiteľ dane, ktorý vykonal zrážku z príjmov zo závislej činnosti podľa odseku 3 písm. j), je povinný hlásenie o vykonaní zrážky a odvedení zrazenej dane oznámiť správcovi dane na tlačive podľa § 39 ods. 9 písm. a), v lehote podľa § 49 ods. 2. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňové priznanie (§ 32 a 41), prehľad [§ 39 ods. 9 písm. a)] alebo hlásenie [§ 39 ods. 9 písm. b)] podáva daňovník miestne príslušnému správcovi dane. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť. Podľa § 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať. Podľa § 116 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto vypracoval posudok. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu. Podľa § 118 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. Podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi. Podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Podľa § 120 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov za prednostné pohľadávky sa nepovažujú nároky ručiteľov, spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne po začatí reštrukturalizačného konania pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania. Tieto nároky musia byť v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou ako podmienené pohľadávky, inak v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi. Podľa § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. V predmetnej veci Krajský súd v Žiline zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 666/231/52885/09/Sop, zo dňa 30.6.2009 pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. a) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a to rozsudkom pod č.k. 21S/58/2009-69, zo dňa 30.9.2010. Na základe odvolania zo strany žalovaného správneho orgánu Najvyšší súd SR uznesením pod č.k. 8Sžf/52/2010 rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/58/2009-69, zo dňa 12.10.2010, v spojení s opravným uznesením č.k. 21S/58/2009-84, zo dňa 22.11.2010 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že to, ktoré pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a zároveň na ne nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, medzi ktoré patrí aj nemožnosť započítania pohľadávky voči dlžníkovi upravuje zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Ide o tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, ktoré môže vymedziť len zákon upravujúci reštrukturalizáciu ako zákon špeciálny. Medzi takéto pohľadávky patria podľa § 120 ods. 2 tohto zákona okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania. V zmysle § 113 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o začatí reštrukturalizačného konania rozhodne súd po zistení, že návrh na podanie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti a reštrukturalizačné konanie začína zverejnením rozhodnutia v Obchodnom vestníku. Do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania súd rozhodne o tom, či reštrukturalizáciu povolí alebo reštrukturalizačné konanie zastaví. Zákonná terminológia je v tomto smere celkom jednoznačná a dôsledne rozlišuje medzi začatím reštrukturalizačného konania a povolením reštrukturalizácie, pričom existenciu prednostných pohľadávok, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou, podmieňuje ich vznikom po začatí reštrukturalizačného konania. Na tento záver nemá vplyv ust. § 95 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň povolenia reštrukturalizácie alebo po povolení reštrukturalizácie sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po povolení reštrukturalizácie. Nie je sporné, že v prejednávanej veci začalo reštrukturalizačné konanie dňa 6.3.2009, preto pokiaľ pohľadávka správcu daní vznikla po tomto termíne, nemusela byť uplatnená prihláškou a neplatil by pre ňu ani zákaz jej započítania s pohľadávkou žalobcu. Z hľadiska zákona o konkurze a reštrukturalizácii však v tejto súvislosti nie je relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. V konaní bola zatiaľ riešená iba otázka splatnosti predmetnej pohľadávky, pričom nebolo sporné, že sa stala splatnou 31.3.2009. Avšak vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho posúdenia, nezaoberal sa už námietkou žalobkyne uplatnenou v žalobe, že odporuje zákonu tvrdenie žalovaného, že o daňovej povinnosti z titulu dane z príjmov za rok 2008 možno hovoriť až odo dňa 31.3.2009, pretože daňová povinnosť vzniká daňovému subjektu už uplynutím kalendárneho roka (t.j. 31.12.2008 o 24:00 hod.). Krajský súd sa preto bude musieť vysporiadať s touto námietkou a v závislosti od ustálenia vzniku predmetnej pohľadávky prijať záver, či sa jedná o pohľadávku prednostnú so všetkými dôsledkami s tým spojenými alebo nie. Súd v zmysle intencií vyslovených v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na nariadenom pojednávaní po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov: Predmetom posúdenia v danej právnej veci preto bola otázka správnosti aplikácie právnej úpravy regulujúcej započítanie daňových pohľadávok správnym orgánom, ako aj posúdenie napadnutých formálnych náležitostí správneho rozhodnutia. Z obsahu spisu mal súd preukázané, čo teda nebolo sporné, že vo vzťahu k žalobcovi začalo reštrukturalizačné konanie dňa 6.3.2009, povolená reštrukturalizácia bola dňa 8.4.2009. Vzhľadom na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR, ktorým je v predmetnej veci súd viazaný pre posúdenie v prejednávanej veci, bol relevantný termín začatia reštrukturalizačného konania a to deň 6.3.2009. Z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že predmetom započítania bola časť nadmerného odpočtu DPH žalobcu vo výške 20.320,02 Eur za zdaňovacie obdobie marec 2009 a nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008. V konaní bolo nesporné, že predmetná pohľadávka na dani z príjmov zo závislej činnosti právnickej osoby za rok 2008, žalobcovi sa stala splatnou dňa 31.3.2009. V zmysle intencií Najvyššieho súdu SR však bolo potrebné ustáliť termín vzniku tejto pohľadávky v nadväznosti na znenie ust. § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. S poukazom na ust. § 39 ods. 9 písm. a/ a § 49 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bol žalobca povinný ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti za rok 2008 podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti. Povinnosť podať hlásenie mal do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia s poukazom na ust. § 49 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom v roku 2009. Ako vyplýva z obsahu predloženého spisu hlásenie za rok 2008 podal žalobca dňa 31.3.2009, ako vyplýva z prezenčnej pečiatky hlásenia o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti znížený o sumy podľa § 5 ods. 8 zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a zrazených preddavkov na daň a o daňovom bonuse (ďalej len hlásenie), pričom dátum vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podávali hlásenia, bol uvedený v hlásení dňom 30.3.2009. Z obsahu spisu je zrejmé, že sa jedná o hlásenie za rok 2008. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že predmetom započítania neboli preddavky na dani z príjmov zo závislej činnosti, ale vzniknutá daňová povinnosť žalobcu ako platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti, ktorú je možné, podľa názoru krajského súdu, zistiť až po vykonaní ročného zúčtovania a v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania, ktoré bolo vykonané dňa 30.3.2009 a následne podaním hlásenia o vyúčtovaní dane a úhrnu príjmov zo závislej činnosti, ktoré bolo podané 31.3.2009. Súd konštatuje, že predmetná pohľadávka, ktorú žalovaný vo vzťahu k žalobcovi započítal ako nedoplatok dane z príjmov zo závislej činnosti vo vzťahu, ku ktorej vystupuje žalobca ako platiteľ dane, táto pohľadávka vznikla jednoznačne po termíne začatia reštrukturalizačného konania, teda po 6.3.2009. Mohla najskôr vzniknúť v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania tejto dane a podaním daňového priznania, čo bolo v dňoch 30.03. a následne 31.03.2009. Pred týmito dátumami jednoznačne súd konštatuje, že táto pohľadávka vzniknúť nemohla. Súd dospel k záveru, že postup žalovaného bol vecne správny, keď pohľadávku dane z príjmov právnickej osoby zo závislej činnosti za rok 2008 neprihlásil do reštrukturalizačného konania a započítal ju voči existujúcej pohľadávke a v konaní nespornej pohľadávke žalobcu - nadmerný odpočet DPH za marec 2009 v sume 20.320,02 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, teda dátum začatia reštrukturalizačného konania a dátum vzniku pohľadávky, ktorá bola predmetom započítania a aj vzhľadom na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR súd konštatuje, že mal oprávnenie žalovaný predmetnú pohľadávku na dani z príjmov právnickej osoby zo závislej činnosti za rok 2008 započítať. Tomuto postupu nebránilo ust. § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko predmetná pohľadávka vznikla po začatí reštrukturalizačného konania a jednalo sa o prednostnú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii neuplatňuje prihláškou a nevzťahuje sa na ňu ust. § 114 ods. 1 písm. f/ zák. č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, teda ustanovenie, ktoré vylučuje pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou započítať. Pre úplnosť súd udáva, že aj ďalšie dve žalobné námietky považuje za nedôvodné. Súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že v oznámení o kompenzácii ako aj v napadnutom rozhodnutí chýba riadna identifikácia kompenzovanej pohľadávky (daň z pridanej hodnoty), uvedené pochybenie však vzhľadom na skutočnosť, že predmetný inštitút (nadmerný odpočet dane) sa vyskytuje iba vo vzťahu s daňou z pridanej hodnoty, podľa názoru súdu nemá charakter vady spôsobujúcej nezákonnosť rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Žalovaný správny orgán vo svojom odôvodnení poukázal na to akú právnu úpravu aplikoval a ktorú považoval za relevantnú z hľadiska posúdenia prípadu. Zákonnú požiadavku, aby rozhodnutie správneho orgánu vo svojom odôvodnení obsahovalo okrem iného použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo, nemožno vykladať tak, že rozhodnutie musí obsahovať úplnú citáciu všetkých noriem (vrátene základných definícii) dotýkajúcich sa (aj okrajovo) problematiky riešenej v danom rozhodnutí. Zmyslom predmetného ustanovenia je predovšetkým to, aby bolo účastníkovi správneho konania zrejmé, ktorú právnu úpravu správny orgán aplikoval a aby mohol účastník konania prípadne predložiť svoju odlišnú argumentáciu alebo poukázať na potrebu aplikácie inej právnej normy, pričom uvedený účel, ako vyplýva zo samotnej žaloby v danom prípade bol nepochybne naplnený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné a preto z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom k tomu, že bol neúspešným účastníkom v rámci tohto konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..