Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/68/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5009200740 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5009200740.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Juraja Krupu, v právnej veci žalobcu: Zdenko Kavuliak, Ružomberok, Bystrická cesta 198/46, IČO: 37040227, zastúpený advokátom: Mgr. Maroš Uhaľ, advokátska kancelária R., Z.. Q. X/XX, I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu č. I/228/8243-50775/2009/993169-r zo dňa 05.05.2009, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného I/228/8243-50775/2009/993169-r zo dňa 5. mája 2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 374,23 Eur a ďalšie trovy v sume 132 Eur na účet advokáta Mgr. Maroša Uhaľa, Z.. Q. X/XX, I., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou na Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 5.8.2009 domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného I/228/8243-50775/2009/993169-r zo dňa 5. 5. 2009. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24S/24/2009-16 zo dňa 10.9.2009 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako súdu vecne a miestne príslušnému. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok č. 661/230/25992/2008/Ros-X/292 zo dňa 7.8.2008. Daňový úrad Ružomberok (ďalej len „správca dane“) dodatočným platobným výmerom 661/230/25992/2008/ Ros-X/292 zo dňa 7.8.2008 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2005 v sume 1.171.875,- Sk (38.899,12 Eur). Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie december 2005 zistil porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. tým, že žalobca si odpočítal DPH z faktúr, ktoré vystavili dodávatelia SELIKO Slovakia, s. r. o., Modrý Kameň a SELIKO TRADE Krupina za dodávky veľkého množstva tovarov, ktoré dodanie nebolo preukázané. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že hlavným dôvodom na neuznanie odpočítanej dane z faktúr neboli len zistenia týkajúce sa prepravy tovaru, jeho skladovania, vyskladnenia a platieb za predmetný tovar, ale skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že tovar dodali osoby, ktoré faktúry vystavili. Podľa názoru žalobcu žalovaný ako aj správca dane rozhodnutiami ukrátili žalobcu na jeho právach, pretože rozhodli nezákonne a teda nesprávne. Rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že mu vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), nakoľko daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. vznikla dňom dodania tovaru, keď nadobudol právo s tovarom nakladať ako vlastník, pričom dodanie tovaru potvrdili aj svedkovia Ing. F. L. a Ing. D. E.. Správca dane mal za preukázané, že spoločnosť Haris, a. s., Zvolen, ktorej tovar žalobca následne predal, mal žalobca vystavené faktúry riadne zaúčtované. Skutočnosť, že svedok Ing. D. E. napriek tomu, že dodanie tovaru potvrdil, avšak správcovi dane nepredložil dodacie listy, nie je možné toto dôkazné bremeno prenášať na žalobcu. Ďalej v žalobe uviedol, že dodávky tovaru - nákup a predaj boli zabezpečované v zmysle rámcových kúpno-predajných zmlúv spravujúcich sa ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Režim nakladania s tovarom v skladových priestoroch bol upravený v dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve zo dňa 3.1.2005. Ustanovenie Obchodného zákonníka ako aj ustanovenia zákona o DPH neukladajú účastníkom zmluvného vzťahu povinnosť pri dodaní tovaru potvrdiť dodanie tovaru dodacím listom. Je vecou zmluvných strán, ako prevezmú tovar, ktorý je predmetom ich obchodno-záväzkového vzťahu. Tieto skutočnosti majú vplyv len na práva a povinnosti v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Zákon o dani z pridanej hodnoty nepožaduje preukázanie deklarácie dopravy tovaru ako jednej z podmienok na odpočítanie DPH. Zákon taxatívne vymenúva podmienky (§ 49, § 51 zák. č. 222/2004 Z. z.), za ktorých je možné uplatniť odpočet dane a tieto podmienky boli riadne splnené. Žiadny právny predpis neviaže otázku prechodu vlastníckeho práva na povinnosť tovar niekam dopravovať a z toho dôvodu je otázka dopravy absolútne bezpredmetná. Podľa názoru žalobcu, že nepreukázanie fyzického prijatia tovaru, napríklad dokladom o doprave tovaru alebo dodacím listom, takýto záver nemá oporu v zákone a ide len o závery správcu dane, s ktorými sa bez uvedenia objektívnych dôkazov a zákonných ustanovení stotožnil aj žalovaný. Ustanovenie § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. nevyžaduje fyzické nakladanie s tovarom, ale za deň dodania tovaru sa rozumie deň, keď kupujúci nadobudne vlastnícke právo. V zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka môže kupujúci nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru aj pred jeho odovzdaním. Touto skutočnosťou sa správca dane taktiež nezaoberal, pričom sa touto skutočnosťou zaoberať mal. Táto povinnosť mu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 15. novembra 1994, sp. zn. 3 Sž 77/94, podľa ktorého na účely daňového konania podľa zákona č. 312/1993 Z. z. v znení zákona č. 182/1994 Z. z. je daňový orgán podľa okolnosti povinný skúmať aj čas nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim. Žiadny právny predpis taktiež neukladá povinnosť skladovať tovar vo svojich priestoroch. Odberateľ môže s tovarom nakladať aj mimo svojich vlastných priestorov a tovar dodať priamo tretej osobe bez toho, aby bol predtým prevezený do jeho skladu. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že pokiaľ správca dane ako aj žalovaný poukazujú na skutočnosť, že spoločnosť SLOSE, s. r.o. a Haris, a. s. v roku 2007 na adrese sídla zapísaného v Obchodnom registri nesídlili, resp. vlastník nehnuteľnosti o nich nemal vedomosť, je to pre posúdenie zdaniteľného plnenia v roku 2005 taktiež irelevantné. Správca dane je povinný pre zistenie oprávnenosti posúdenia odpočtu DPH vychádzať z ustanovenia legislatívnych noriem platných pre kontrolované zdaniteľné obdobie, na ktoré sa kontrola vykonáva. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je dodávateľom tovaru, nesídli v čase výkonu kontroly na adrese uvedenej vo výpise z Obchodného registra, nie je postačujúci dôkaz na to, že sa zdaniteľné plnenie v roku 2005 - dodávka tovaru neuskutočnilo. V závere žaloby žalobca uviedol, že dôvodom, prečo mu nevznikol nárok na odpočet nie je tak, ako bolo uvedené doposiaľ, nepreukázanie fyzického prijatia tovaru, ale že v konaní nebolo preukázané, že tovar dodali osoby, ktoré faktúry vystavili. Žalovaný teda nepopiera dodanie tovaru, ale to, že tovar nedodali osoby, ktoré faktúry vystavili. Svedok Ing. D. E. potvrdil, že tovar bol vyskladnený, o čom svedčia dodacie listy a faktúry boli spoločnosťou Seliko Trade, a.s., aj zaúčtované. Pokiaľ by tovar dodávali iné osoby ako osoba, ktorá faktúru vystavila, prečo by táto osoba predmetné faktúry evidovala vo svojom účtovníctve. Na základe tejto skutočnosti neobstojí tvrdenie žalovaného, že tovar nedodali osoby, ktoré faktúry vystavili. Ak správca dane neuznal odpočet DPH z dôvodu, že tovar existoval, ale nebol dodaný, alebo že tovar vôbec neexistoval, musí to aj patrične preukázať a predložiť príslušné dôkazy. Žalobca vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane ako nejasné a nezrozumiteľné zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav a po právnej stránke vec bola správne posúdená. Žalobca pri spornom zdaniteľnom plnení neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti, že plnenie skutočne prijal a pri tomto plnení vznikla aj daňová povinnosť. Uplatnenie odpočítania dane z prijatých plnení je právom daňového subjektu, pričom toto svoje právo musí preukázať. Žalobca nevyužil dôsledne svoje právo vyplývajúce z ust. § 15 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb., teda v rámci výkonu daňovej kontroly nepredložil dôkazy preukazujúce oprávnenosť svojho nároku. Dôvodom neuznania práva na odpočítane dane z faktúr, na ktorých sú ako dodávatelia uvedení Seliko Trade, a. s., Krupina a Seliko Slovakia, s. r. o., Modrý kameň, neboli len zistenia týkajúce sa prepravy tovaru, jeho vyskladnenie a platieb za predmetný tovar, ale skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že tovar dodali osoby, ktoré tovar vystavili. V zmysle § 29 ods. 4 citovaného zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal jednak z vyjadrení žalobcu uvedených do zápisnice o ústnom pojednávaní v spojení s výsledkami dožiadaní, vrátane doplnenia dožiadaní a najmä z toho, že ani konatelia dodávateľských daňových subjektov nevedeli preukázať uskutočnenú dodávku tovaru pre žalobcu. Žalovaný správny orgán z predloženého spisového materiálu mal za preukázané, že žalobca okrem faktúry a dodacích listov, z ktorých nie je zrejmé, kto tovar vyskladnil a kto tovar prijal, nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali, kedy, za prítomnosti akých osôb došlo k dodaniu konkrétneho tovaru podľa predložených faktúr. Žalobca nevedel preukázať ani zaplatenie faktúr, keď okrem výdavkového pokladničného dokladu nepredložil správcovi dane príjmový pokladničný doklad dodávateľa. Správca dane v rámci daňovej kontroly vykonal rozsiahle dokazovanie, pri ktorom využil inštitút dožiadania, tak aj výpovede svedkov, výziev na predloženie dôkazov, rôzne podania a vysvetlenia žalobcu. Žalobca celú svoju dôkaznú povinnosť obmedzil len na predloženie faktúr a kúpnu zmluvu zo dňa 7.1.2005. Právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, to znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu tovaru a tento použije na účely svojho podnikania ako platiteľ (§ 49 ods. 1 a 2 zák. o DPH). Preukázanie tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. povinnosťou daňového subjektu. Navrhuje preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 21S/68/2009-85, zo dňa 30. novembra 2010 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalovaný správne postupoval v súlade s ust. § 29 ods. 2, § 30 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. a skutkový stav veci zistil miestne príslušný správca dane tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými mohol objasniť skutočnosti, t.j. dožiadanie, zápisy o ústnom pojednávaní. Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2005. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie č. 661/230/25992/2008/Ros-X/292 zo dňa 7.8.2008. Predmetným rozhodnutím správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2005 v sume 1.171.875,- Sk. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil dňa 5.5.2009 rozhodnutím č. I/228/8243-50775/2009/993169-r. Žalovaný v odvolaní neuviedol, že správca dane zistil kontrolou faktúr od dodávateľa SELIKO SLOVAKIA, s.r.o., Modrý Kameň a Seliko Trade, a.s., Krupina, že žalobca si odpočítal daň za tovar, ktorý nebol žalobcovi dodaný, čím porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. danej z pridanej hodnoty. V rámci daňovej kontroly správca dane žiadal predložiť dôkazy ohľadne pôvodu tovaru, prepravy a zaplatenia za dodávky od žalobcu. Žalobca, ani dodávateľské subjekty doklady požadované správcom dane nepredložili. Vzhľadom na zistené skutočnosti krajský súd sa stotožnil so závermi žalovaného a správcu dane, a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku č.k. 21S/68/2009-85 zo dňa 30.11.2010 podal žalobca odvolanie. V odvolaní namietal, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým v konaní vykonaným dôkazom. Uvedené porušenie procesných práv žalobca videl v tom, že žalovaný podal v žalobe písomné vyjadrenie spolu s prílohami, pričom tieto prílohy mu neboli doručené, aby sa k ich obsahu mohol vyjadriť a dostatočne sa pripraviť na konanie pred súdom, resp. by nesúhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. V danej súvislosti poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS 202/02, podľa ktorého, ak predseda senátu podľa § 250e O.s.p. nariadi žalovanému, aby sa vyjadril k žalobe a tento súdu predloží vyjadrenie k žalobe, tak ide o súčasť prípravy pojednávania, výsledky ktorej je predseda senátu povinný oznámiť na začiatku pojednávania. Žalobca požadoval preveriť aj postup krajského súdu, či postupoval v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p., t.j. či bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku riadne zverejnené na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku, nakoľko hoci žalobca súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, nemal vedomosť o jeho verejnom vyhlásení. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že krajský súd na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzhľadom k tomu vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru žalobcu, krajský súd aj žalovaný svojvoľne extenzívne vykladajú ustanovenia zákona o DPH v neprospech žalobcu. Žalobca má za to, že zákon o DPH taxatívnym spôsobom vymenúvava podmienky, za ktorých je možné uplatniť si nadmerný odpočet, pričom žalobca tieto podmienky riadne splnil, predložil faktúry od dodávateľov tovaru a dodacie listy (ktorých predloženie žalobca už považoval nad rámec zákona o DPH). Uviedol, že požadovanie predloženia ďalších dokladov preukazujúcich pohyb tovaru, jeho skladovanie, prepravu, úhradu za dodaný tovar, zo strany správcu dane sú nad rámec zákona o DPH a podľa žalobcu nie sú podstatné pre preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia a nároku na odpočet dane. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, ako aj žalovaného, aby za účelom preukázania svojich tvrdení zháňal účtovné doklady od svojich dodávateľov a taktiež nemôže niesť zodpovednosť za to, že dodávatelia si neplnia povinnosti a nevedú riadne účtovníctvo. Žalobca v daňovom konaní predložil faktúry o cene dodaného tovaru v zmysle predložených uzavretých zmlúv na dodávku predmetného tovaru, predložil dodacie listy a okrem uvedeného, dodanie tovaru, bolo potvrdené výpoveďami štatutárnych zástupcov dodávateľa. Žalobca preto nevidel dôvod na predkladanie ďalších dôkazov z jeho strany, nakoľko splnenie podmienok na odpočet dane riadne preukázal. Žalobca uviedol, že predmetný tovar ďalej predával, pričom odberateľ spoločnosť Harris a.s. mala ním vystavené faktúry za dodaný tovar riadne zaúčtované. Zastával názor, že všetky zákonom požadované doklady potrebné na odpočet dane boli riadne predložené a akékoľvek iné doklady sú nad rámec zákona. Ustanovenia Obchodného zákonníka, ani zákon o DPH neukladajú povinnosť potvrdiť dodanie tovaru dodacím listom. Zákon o DPH tiež ustanovuje ako podmienku na odpočet dane preukázanie dopravy tovaru. K tvrdeniu krajského súdu, že neuniesol dôkazné bremeno, žalobca uviedol, že v daňovom konaní predložil rámcovú zmluvu spolu s dodatkami, faktúry, dodacie listy, pričom dodatky tovaru potvrdili štatutárni zástupcovia dodávateľov. Preukazovanie správcom dane požadovali skutočnosti ako je pohyb a skladovanie, jeho preprava a úhrada za tovar, nie sú podstatné pre preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia a nároku na odpočet dane. Navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť mu trovy konania. Najvyšší súd SR po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a dôvodoch uvedených v odvolaní žalobcu dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. V odôvodnení uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, zažurnalizovaný administratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia. Krajský súd sa však uspokojil s neúplnou spisovou dokumentáciou prvostupňového správneho orgánu, ktorého zákonnosť rozhodnutia bola predmetom súdneho prieskumu. Z obsahu priloženej kópie protokolu o výsledku daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie DPH vyplýva dátum vypracovania tohto protokolu, dátum jeho prerokovania so žalobcom, nachádzajú sa v ňom podpisy zamestnanca správcu dane, ktorý ho vypracoval, avšak podpis žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu osvedčujúcu jeho účasť na prerokovaní protokolu, v ňom uvedený nie je. Správca dane v Dodatku č. 1 k Protokolu o výsledku daňovej kontroly síce uvádza, že žalobca podal dňa 16.7.2008 písomné vyjadrenie k protokolu, avšak opäť na dodatku k protokolu podpis žalobcu chýba. V administratívnom spise predloženom prvostupňovému súdu sa nenachádza doklad o doručení protokolu o výsledku daňovej kontroly žalobcovi spolu s výzvou správcu dane na jeho prerokovanie a vyjadrenie sa k nemu, doklad o ich doručenie žalobcovi, zápisnica o záverečnom prerokovaní protokolu a dodatku k protokolu so žalobcom alebo s jeho splnomocneným zástupcom, ako i poznamenanie, že žalobca odmietol podpísať protokol, či už bez uvedenia dôvodu, prípadne z akých dôvodov tak urobil. Taktiež sa v spise nenachádza správcom dane spomenuté písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu. Všetky spomenuté listinné dôkazy z administratívneho spisu by mali svedčiť o dodržaní zákonného postupu správcom dane predchádzajúceho ukončeniu daňovej kontroly podľa vyššie citovaných ustanovení § 15 ods. 10 až 12 Zákona o správe daní, a ako i o dodržaní základných procesných práv žalobcu na oboznámenie sa s výsledkami daňovej kontroly a o poskytnutí mu možnosti účinne sa brániť, prípadne predkladať dôkazy, alebo navrhovať ich vykonanie na preukázanie jeho tvrdení. Dodržanie uvedeného postupu nie je zanedbateľné z hľadiska kompletnej prípravy na začatie vyrubovacieho konania podľa § 44 Zákona o správe daní s prihliadnutím na skutočnosť, že daňový subjekt v daňovom konaní znáša dôkazné bremeno. Odvolací súd v spise krajského súdu v prejednávanej veci nenašiel zmienku o preverovaní vyššie uvedeného procesného postupu pred ukončením daňovej kontroly vyžiadaním si doplnenia chýbajúcich listinných dôkazov od žalovaného, prípadne správcu dane. Pritom v administratívnom spise možno zistiť námietky žalobcu ku kontrolným zisteniam až z obsahu jeho odvolania proti dodatočnému platobnému výmeru, takže prvostupňový súd taktiež nemohol preveriť, či sa správca dane v dodatku k protokolu o výsledku daňovej kontroly vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Krajský súd teda rozhodol bez toho, aby sa zaoberal všetkými podkladmi, na základe ktorých bolo vydané žalobou napadnuté a súdom preskúmavané rozhodnutie v tejto veci. Bez úplnej spisovej dokumentácii, z ktorej bude tiež zistiteľná aj miera a spôsob oboznámenia žalobcu s podkladmi rozhodnutia vo veci preskúmavaného rozhodnutia, nie je možné posúdiť ani vecnú stránku rozhodnutia (skutkovú a právnu). Odvolací súd sa preto v danom štádiu konania vecnou stránkou sporu ani nezaoberal. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle právneho záveru Najvyššieho súdu SR a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p.. Podľa § 15 ods. 10 Zákona o správe daní, o výsledku zistenia z daňovej kontroly, alebo o určenie dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane, správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Podľa § 15 ods. 11 písm. j) - l) Zákona o správe daní protokol musí obsahovať dátum prerokovania protokolu, vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu, alebo ním povereného zástupcu. Podľa § 15 ods. 12 Zákona o správe daní po prerokovaní protokolu, protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám, alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. Odvolací súd zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých bol rozsudok krajského súdu zrušený a zároveň uložil krajskému súdu doplniť chýbajúce doklady a tak napraviť procesné pochybenia správcu dane. Krajský súd preskúmal protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly č. 661/320/19427/08/ BEN-A/60 zo dňa 2.7.2008 v zmysle ustanovení § 15 ods. 11 písm. j) - l) Zákona o správe daní, z ktorých vyplýva, že protokol musí obsahovať dátum prerokovania protokolu, vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu. Podľa názoru súdu toto procesné pochybenie správcu dane nemôže napraviť súd vzhľadom na to, že protokol je potrebné prerokovať kontrolovaným subjektom, ktorý je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia a zároveň protokol musí obsahovať vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu, alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Na základe zistených skutočností a právneho záveru Najvyššieho súdu SR, vyjadrené v uznesení sp. zn. 4Sžf 23/2011 zrušil rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške 374,23 Eur. Trovy konania sú uplatnené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Trovy konania na prvom stupni v celkovej výške 218,46 Eur špecifikácia trov konania: - súdny poplatok - 66 Eur - 31.7.2009 - prevzatie veci á 53,49 + 6,95 Eur režijný paušál = 60,44 Eur - 31.7.2009 - podanie žaloby á 53,49 + 6,95 Eur = 60,44 Eur - 16.3.2010 - odvolanie á 55,49 + 7,21 Eur = 62,70 Eur - 19% DPH - 34,88 Eur. Trovy odvolacieho konania v celkovej výške 155,77 Eur. Špecifikácia trov konania: - súdny poplatok - 66 Eur - 10.1.2011 - odvolanie á 123,50 + 7,41 Eur = 130,91 Eur - 19% DPH - 24,86 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.