Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/107/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5010200896 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5010200896.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci navrhovateľa: Energetické Centrum a.s., so sídlom Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 35 905 972, právne zastúpený: Capitol Legal Group, s.r.o., so sídlom Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 36 833 151, proti odporcovi: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., (skrátene SSE - D, a.s.), so sídlom ulica Republiky 5, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne
r o z h o d o l :
I. Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 20.03.2012 z a m i e t a .
II. Súd z a m i e t a návrh na vyslovenie zákazu v znení, že odporcovi sa zakazuje odmietnuť vykonanie zmeny dodávateľa elektriny u odberateľa elektriny pripojeného do sústavy odporcu bez spoľahlivého zistenia platnosti alebo trvania zmluvy o dodávke elektriny uzavretej s doterajším dodávateľom a to v prípade, ak ju doterajší dodávateľ namieta.
III. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 23.12.2010 bol podaný na pošte návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy - odporcu, prijatý tunajším súdom dňa 28.12.2010, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým sa odporcovi odo dňa právoplatnosti rozsudku zakazuje odmietnuť vykonanie zmeny dodávateľa elektriny pre účastníkov trhu s elektrinou, ktorých odberné miesto je pripojené do sústavy odporcu na základe námietok doterajšieho dodávateľa elektriny proti zmene dodávateľa elektriny bez toho, aby odporca spoľahlivo zistil, že zmluvu o dodávke elektriny s doterajším dodávateľom nebude ukončená najneskôr ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny.
Navrhovateľ konštatoval, že proces zmeny dodávateľa elektriny vyžaduje ukončenie zmluvy o dodávke elektriny s doterajším dodávateľom, uzavretie novej zmluvy o dodávke elektriny s budúcim dodávateľom a tiež úspešný priebeh procesu zmeny dodávateľa elektriny, ktorý uskutočňuje postupom podľa prílohy č. 2 Nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. ten prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorej je odberné miesto dotknutého odberateľa pripojené.
Nariadenie vlády tiež upravuje oprávnenie prevádzkovateľa sústavy nevykonať zmenu dodávateľa a tým zmene dodávateľa fakticky zabrániť a to v prípade:
a) neodstránenia nedostatkov v žiadosti o vykonanie zmeny dodávateľa a to napriek predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa sústavy (príloha č. 2 časť C odsek 4 Nariadenia vlády)
b) v prípade námietky doterajšieho dodávateľa z dôvodu neukončenia (predchádzajúcej) zmluvy o dodávke elektriny najneskôr ku dňu zmeny dodávateľa elektriny (príloha č. 2 časť B odsek 6 Nariadenia vlády); doterajší dodávateľ môže v zmysle citovaného ustanovenia Nariadenia vlády vzniesť predmetnú námietku najneskôr 22 dní pred požadovaným dňom vykonania zmeny dodávateľa.
Navrhovateľ predložil súdu zoznam odberateľov, s ktorými uzavrel zmluvy a voči ktorým bola zo strany odporcu zamietnutá registrácia zmeny dodávateľa, z dôvodu uplatnenia námietky doterajšieho dodávateľa titulom neukončenia predchádzajúcej zmluvy o dodávke. Námietku predložil doterajší dodávateľ elektriny dotknutým odberateľom a to Stredoslovenská energetika, a.s., ktorá je 100 %-nou materskou spoločnosťou odporcu.
Navrhovateľ uviedol, že dôvodom námietok pôvodného dodávateľa bolo „storno výpovede“ a odporca následne bez toho, aby skúmal, či sa tieto námietky spoločnosti SSE, a.s. zakladajú na pravde, registráciu zmeny dodávateľa nevykonal a to len na základe námietky, bez toho, aby odporca preveril, či skutočne nebude naplnená podmienka vyžadovaná pre zmenu dodávateľa, t.j. ukončenie zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej s doterajším dodávateľom elektriny najneskôr ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny.
Navrhovateľ považuje tento formálny prístup odporcu za nesprávny a ukracujúci práva a právom chránené záujmy navrhovateľa. Odporca má podľa navrhovateľa vystupovať ako nestranný orgán vykonávajúci registráciu zmeny dodávateľa.
Navrhovateľ má za to, že aj na konanie o zmene dodávateľa elektriny uskutočňované odporcom ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy je nevyhnutné aplikovať hlavné zásady spravodlivého procesu štandardne uplatňované v právnom štáte a to osobitne v prípade, ak sa takého konanie považuje za konanie pred orgánom verejnej správy.
Po doručení žalobného návrhu súd vyzval navrhovateľa na preukázanie včasnosti podania návrhu a zároveň zaslal návrh na vyjadrenie odporcovi.
Odporca sa vo vyjadrení vyjadril jednak k procesným podmienkam návrhu a jednak k hmotnoprávnym podmienkam návrhu.
Odporca sa nepovažuje za orgán verejnej správy, keďže takého postavenie môže byť ustanovené len právnym predpisom. V procese zmeny len vykonáva súkromnoprávne dohody. Proces zmeny je podľa odporcu plne v súlade s Prevádzkovým poriadkom odporcu, konkrétne s Prílohou č. 4 (najmä čl. 7 a 8) Prevádzkového poriadku., ktorý bol vydaný na základe zmocnenia Nariadenia vlády vo forme rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Odporca uznáva, že v rámci procesu zmeny má určitú rolu, avšak nemá zákonom stanovenú povinnosť preverovať, skúmať či dokazovať novému dodávateľovi opodstatnenosť vznesenej námietky. Odporca je povinný proces zmeny zastaviť a oznámiť túto skutočnosť novému dodávateľovi, ak sa pôvodný dodávateľ vyjadrí k procesu zmeny formou vznesenej námietky. Odporca uvádza, že táto striktná a jednoduchá aplikácia normy sa uskutočňuje voči všetkým dodávateľom, tzn. je jedno, ktorý dodávateľ námietku podá, proces funguje automaticky a nediskriminačne, a preto petit v žalobnom návrhu označil odporca za petit contra legem, keďže odporcovi má zakázať realizovať postup, ktorý je ustanovený právnym predpisom.
Odporca ďalej zásadne odmieta názor, že pri zmene dodávateľov konal v prospech svojho jediného akcionára, keďže odporca je od svojej materskej spoločnosti plne právne, procesne aj informačne separovaný a nezávislý podľa § 25 zákona o energetike.
Krajský súd v Žiline uznesením pod č.k. 21S 107/2010-203 konanie zastavil z dôvodu nedostatku pasívnej procesnej legitimácie pri aplikácii ust. § 250v ods. 8 O.s.p. v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p., za použitia § 103 O.s.p. a § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p..
Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, pričom Najvyšší súd SR uznesením pod č.k. 3Sžo 40/2011 zo dňa 06.03.2012 napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporca ako právnická osoba, ktorá nie je orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy alebo orgánom záujmovej samosprávy, je správnym orgánom iba pokiaľ jej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že pred zistením toho, či právnická osoba je na účely správneho súdnictva správnym orgánom, je rozhodujúce posúdenie či jej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Preto podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR krajský súd potom ako dospel k záveru, že odporca má právomoc konať v oblasti verejnej správy, nad rámec potrebného skúmal to, aké ciele sleduje navrhovateľ. Je nepochybné, že navrhovateľ ako obchodná spoločnosť sleduje dosiahnutie zisku. Avšak tu je potrebné uviesť, že vo väčšine prípadov právnická osoba bude sledovať výlučne svoje ekonomické záujmy žalobcom, prípadne navrhovateľom v správnom súdnictve môže byť nielen fyzická, ale aj právnická osoba. V prípade nezákonného zásahu je navrhovateľom subjekt, ktorý tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Súd konal o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom v režime piatej hlavy piatej časti O.s.p., ktorá je súčasťou správneho súdnictva. Ustanovenie § 250v ods. 4 O.s.p. stanovuje procesný postup pre súd, ako má o návrhu rozhodovať. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh smeruje proti odporcovi, ktorý nemá pasívnu legitimáciu, mal postupovať v režime piatej hlavy piatej časti O.s.p. a v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR mal návrh ako nedôvodný zamietnuť, konanie nemal zastaviť. Pokiaľ je teda ako odporca označený subjekt, ktorý z hľadiska uplatneného návrhu nie je pasívne legitimovaný, ponesie následky procesného neúspechu navrhovateľ. Dôsledkom neúspechu je zamietnutie návrhu a nie zastavenie konania. Uvedené skutočnosti je však v tomto konaní o nezákonnom zásahu výlučne oprávnený posúdiť vecne príslušný krajský súd.
Navrhovateľ návrh na začatie konania doplnil podaním zo dňa 20.03.2012, v ktorom konštatuje, že krajský súd by v ďalšom konaní mal vyhodnotiť postavenie odporcu v rámci procesu zmeny dodávateľa elektriny ako orgánu verejnej správy - správneho orgánu a tým mu priznať pasívnu procesnú legitimáciu. Naďalej sa domnieva, že súčasná právna úprava procesu zmeny dodávateľa elektriny obsiahnutá najmä v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov nezohľadňuje pravidlá spravodlivého procesu a ani zásadu rovnosti účastníkov konania a preto je daný dôvod, aby sa súd obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Zdôraznil, že proces zmeny dodávateľa prebieha u odporcu na kvartálnej báze, teda od podania návrhu na začatie konania bolo možné meniť dodávateľa elektriny a to k 01.04.2011, k 01.07.2011, k 01.10.2011 a k 01.01.2012. Navrhovateľ pritom eviduje aj ďalšie prípady, kedy bolo voči nemu odmietnuté vykonanie zmeny dodávateľa z dôvodu, ktorý je totožný s dôvodom špecifikovaným v návrhu na začatie konania (námietka doterajšieho dodávateľa - kód transakcie 341). Je teda zrejmé, že aj po podaní návrhu na začatie konania postupoval odporca rovnako a rovnaké konanie z jeho strany naďalej hrozí, pričom ide o zásahy, ktoré nie sú len nezákonné, ale vykazujú aj vyššie uvedené vady ústavného charakteru. Ďalej poukázal na to, že nariadenie vlády ako vykonávací predpis súd nemusí brať do úvahy ani jeho ustanovenia a mal za to, že je možné, aby súd rozhodol aj bez potreby obrátenia sa na Ústavný súd SR. Poukázal na čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní iba zákonom, čo treba chápať tak, že nie sú viazaní nielen podzákonnými normami, ale ani normami, ktoré nie sú súčasťou Právneho poriadku SR. Navrhovateľ v rámci tohto podania upresnil petit návrhu na začatie konania nasledovne:
Odporcovi sa zakazuje odmietnuť vykonanie zmeny dodávateľa elektriny u odberateľa elektriny pripojeného do sústavy odporcu bez spoľahlivého zistenia platnosti alebo trvania zmluvy o dodávke elektriny uzavretej s doterajším dodávateľom a to v prípade, ak ju doterajší dodávateľ namieta.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil pojednávanie. Na nariadenom pojednávaní sa nezúčastnil odporca, pričom doručenie predvolania mal vykázané riadnym spôsobom, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal aj v jeho
neprítomnosti dňa 27.06.2012, 25.07.2012 a využil právo odročiť pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku pri aplikácii ust. § 250ia O.s.p. na termín dňa 22.08.2012.
Právny zástupca navrhovateľa zotrval na písomne podanom návrhu, poukázal na porušovanie práv navrhovateľa - možnosť dodávať elektrinu odberateľom s ktorými má uzatvorené navrhovateľ riadne zmluvy v obchodnom procese. Zdôraznil, že v ich prípade sa jedná o stovky, dokonca tisícky zákazníkov, ktoré následne je potrebné zazmluvniť v rámci nového procesu zmeny dodávateľa. Nejde o problematiku regiónu žilinského kraja, ale celoslovenskú.
Podľa čl. 146 ods. 1 Ústavy SR súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestných veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa § 244 ods. 5 O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 2 O.s.p. orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
Podľa § 250v ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
Podľa § 250v ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo jeho dôsledky bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledku trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd
uložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.
Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých úkonov. To platí aj rovnako pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupe orgánu verejnej správy, v jeho činnosti, (úkon, pokyn), prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práv na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochrancu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.
Súd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 25Ov O.s.p. vymedzený:
Musí ísť o návrh, v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch a
- ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy,
- zásah nie je rozhodnutím,
- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný,
- dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie,
- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis,
- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Z citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak sa navrhovateľ domáha iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný.
Právne posúdenie splnenia definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O.s.p. vymedzený, predstavuje rozhodovanie vo veci samej, t.j. v merite veci.
Vo vzťahu k návrhu navrhovateľa k predloženiu návrhu zo strany súdu podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR a z toho plynúci návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konštatuje, že takýto návrh je otázkou posúdenia zo strany súdu, nie je viazaný návrhom navrhovateľa, resp. účastníkov konania. Navyše súd zdôrazňuje, že konanie o zásahu by malo byť konanie rýchle, promptné, ako napr. konanie o predbežnom opatrení. Z tohto dôvodu sa takýto návrh, pokiaľ súd zistí neprípustnosť a nedôvodnosť takéhoto návrhu javí ako neúčelný, preto bol zamietnutý.
Súd konštatuje včasnosť podania návrhu v zmysle § 250v ods. 3 O.s.p. s poukazom na podanie navrhovateľa, ktoré sa nachádza na čl. 129, 130 spisu s tým, že o prvom zamietnutí žiadosti o zmenu dodávateľa sa navrhovateľ dozvedel už dňa 29.11.2010, resp. dňa 07.12.2010, pričom o tomto predložil navrhovateľ aj dôkaz, ktorý sa nachádza na č.l. 134 spisu.
V zmysle intencií Najvyššieho súdu SR uvedených v zrušujúcom rozhodnutí súd pokračoval v konaní vo vzťahu k odporcovi s tým, že mal za to, že odporca, Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. je obchodnou spoločnosťou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, Oddiel Sa, Vložka č. 10514/L. Jediným akcionárom odporcu je Stredoslovenská energetika a.s., ktorej 51% akcií vlastník Fond národného majetku Slovenskej republiky. Podľa výpisu z Obchodného registra je predmetom činnosti odporcu je distribúcia elektriny. K podnikaniu v tomto obore je oprávnený odporca na základe povolenia Úradu pre reguláciu v sieťových odvetviach č. 2007E 0260 o dňa 13.06.2007.
V zmysle § 14 ods. 7 a prílohy č. 2 Nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z. odporca vykonáva zmenu dodávateľa elektriny ako prevádzkovateľ sústavy, ku ktorému je odberné miesto účastníkov trhu s elektrinou pripojené. Týmto procesom sa zabezpečuje právo odberateľov elektriny na zmenu dodávateľa elektriny, ktoré im garantuje § 20 ods. 6 zák. č. 656/2004 Z.z.. Úlohou odporcu v procese zmeny dodávateľa elektriny je teda v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. a Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z. vykonať zmenu dodávateľa elektriny účastníkovi trhu s elektrinou, ktorého odberné miesto je pripojené k odporcovi ako prevádzkovateľovi sústavy.
Z uvedeného je možné vyvodiť, že odporca disponuje právomocami v procese zmeny dodávateľa elektriny a teda rozhoduje, či túto zmenu dodávateľa elektriny schváli alebo neschváli. Odporcovi bola teda zverená právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, nakoľko od jeho samotného je závislé, či sa vykoná zmena dodávateľa elektriny účastníkovi trhu s elektrinou alebo sa nevykoná. Proces zmeny dodávateľa elektriny je upravený zákonom č. 656/2004 Z.z. o energetike, zákonom č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach - § 3 ods. 1 písm. f), § 12a ods. 1, ods. 2. Z ustanovenia § 12a ods. 5 predmetného zákona výslovne vyplýva, že pravidlá trhu podľa odsekov 1 až 4 na návrh úradu ustanoví vláda nariadením do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nariadenie vlády č. 317/2007, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou upravujú v § 1, ktorá je nazvaná ako predmet úpravy - pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou pri a) pripojení účastníka trhu s elektrinou do sústavy, b) prístupe účastníka trhu s elektrinou do sústavy, c) prenose elektriny, d) cezhraničnej výmene elektriny podľa osobitného predpisu, e) distribúcie elektriny, f) dodávke elektriny, vrátane dodávky regulačnej elektriny a dodávky elektriny domácnostiach, g) poskytovaní podporných služieb, h) poskytovaní systémových služieb, i) prevzatí zodpovednosti za odchýlku, vyhodnocovaní, zúčtovaní a vysporiadaní odchýlky účastníka trhu s elektrinou a odchýlky sústavy, j) spôsobe predchádzania vzniku, preťaženia sústavy a riešení preťaženia sústavy, k) organizovaní krátkodobého trhu s elektrinou.
Pri hľadaní odpovede na otázku, či odporca je orgánom verejnej správy (§ 250v ods. 1 O.s.p.) je potrebné vychádzať z povahy činnosti - materiálne je proces zmeny dodávateľa a rola odporcu v tomto procese činnosť vykonávaná vo verejnom záujme - verejná je ochrana záujmov odberateľov energie, resp. minimálne ide o kombináciu záujmov súkromnoprávnych a verejnoprávnych - kombinácia ochrany odberateľov, ale zároveň zmena dodávateľa sleduje určité ekonomické - súkromnoprávne záujmy dodávateľov (navrhovateľa) s cieľom dosiahnuť zisk. Ak by išlo čisto o súkromnoprávny záujem, podľa názoru súdu nemusel by byť proces zmeny pod kontrolou prevádzkovateľa distribučnej sústavy (odporcu). Tento proces zmeny dodávateľa by takýmto spôsobom nemusel byť upravený, išlo by sa iba cez výpoveď starej zmluvy s pôvodným dodávateľom (odberateľ elektrickej energie a pôvodný dodávateľ) a cez uzavretie novej zmluvy (odberateľ a nový dodávateľ elektrickej energie). Odporca teda vystupuje v procese zmeny dodávateľa ako orgán, ktorému bolo zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach pri výkone verejnej moci a táto činnosť - proces zmeny je vykonávaná vo verejnom záujme - ide teda o materiálne poňatie verejnej správy, kde nie je rozhodujúce organizačné formálne postavenie odporcu, ale skutočný charakter jeho činnosti. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať medzi právom dodávateľa na dodávanie energie a právom odberateľov na zmenu dodávateľa - pokiaľ ide o zásah, treba brať do úvahy to právo, do ktorého malo byť údajne zasiahnuté vo vzťahu
k navrhovateľovi a to je právo dodávať elektrinu, čo vyplýva z ust. § 27 ods. 1 Zákona o energetike, nazvaná ako časť - práva a povinnosti dodávateľa elektriny - § 27 ods. 1 Zákona o energetike písm. c) dodávať elektrinu odberateľovi elektrinu vrátane odberateľa elektriny v domácnosti. Z § 26 ods. 6 Zákona o energetike tiež vyplýva, že odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo zmeniť dodávateľa elektriny, alebo dodávateľa plynu. Dodávateľ elektriny, alebo dodávateľ plynu nesmie požadovať od odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti finančnú úhradu za vykonanie zmeny.
Podrobný postup pri zmene dodávateľa elektriny a zmene bilančnej skupiny je upravený v prílohe č. 2 k predmetnému Nariadeniu vlády pod bodom B a bodom C. Z prílohy je zrejmé, že zmenu dodávateľa je možné vykonať raz štvrťročne, pričom z odseku 6 písmena B je zrejmé, že doterajší dodávateľ elektriny môže vzniesť námietku proti zmene dodávateľa elektriny pre príslušné odberné miesta prevádzkovateľovi sústavy (odporcovi) do 22 dní pred požadovaným dňom vykonania zmeny dodávateľa elektriny, a to výlučne z dôvodu neukončenia zmluvy o dodávke elektriny, vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku na príslušnom odbernom mieste, najneskôr ku dňu zmeny dodávateľa elektriny. Ak bola vznesená námietka podľa prvej vety, prevádzkovateľ sústavy (odporca) zmenu dodávateľa elektriny nevykoná a bezodkladne o tom informuje doterajšieho dodávateľa elektriny a žiadateľa o vykonanie zmeny dodávateľa elektriny.
Podľa písmena C odsek 1 prílohy podmienkou na zmenu dodávateľa elektriny je ukončenie zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej s doterajším dodávateľom elektriny najneskôr ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny a uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny s novým dodávateľom elektriny s účinnosťou ku dňu vykonania zmeny dodávateľa. Podľa odseku 2 na zmenu dodávateľa elektriny sa vzťahujú lehoty uvedené v časti B ods. 1, 2, 4 a 6. Podľa odseku 3 dodávateľ elektriny, s ktorým účastník trhu s elektrinou uzatvoril zmluvu o dodávke elektriny, oznámi túto skutočnosť prevádzkovateľovi sústavy, ku ktorému je odberné miesto účastníka trhu s elektrinou pripojené.
Podľa odseku 4 uvedeného písmena C, prevádzkovateľ sústavy preverí úplnosť a správnosť údajov oznámených dodávateľom elektriny podľa odseku 3 a uskutočnenie zmeny oznámi dodávateľovi elektriny. Ak zistí nedostatky, vyzve dodávateľa elektriny na ich odstránenie. Ak dodávateľ elektriny neodstráni nedostatky v lehote určenej prevádzkovateľom sústavy, prevádzkovateľ sústavy zmenu nevykoná.
Podľa odseku 6 uvedeného písmena C podrobný proces zmeny dodávateľa elektriny je uvedený v Prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa sústavy.
Následne podrobný proces zmeny u dodávateľa je uvedený aj v Prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa sústavy - rozhodnutie ÚRSO č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010, resp. Prevádzkového poriadku odporcu schváleného zo strany ÚRSO zo dňa 23.12.2009 (bod 2 prílohy č. 4, resp. č. 5 poriadku), kde sa opäť zdôrazňuje, že podmienkou na zmenu bilančnej skupiny a súčasne dodávateľa elektriny je ukončenie zmluvy o dodávke elektriny účastníkom trhu s elektrinou s doterajším dodávateľom elektriny a uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny s novým dodávateľom, pričom odporca preverí správnosť a úplnosť údajov oznámených dodávateľom elektriny podľa odseku 3 a uskutočnenie zmeny oznámi dodávateľovi elektriny. Ak zistí nedostatky, vyzve dodávateľa elektriny na ich odstránenie. Ak dodávateľ elektriny neodstráni nedostatky v lehote určenej odporcom, zmenu nevykoná. Zároveň je tu odkaz, že podrobný proces zmeny dodávateľa elektriny je uvedený v technickej špecifikácii pre výmenu dát s PDF. Predmetné Prevádzkové poriadky schvaľoval ÚRSO zo dňa 06.12.2010 a 23.12.2009.
Následne zo strany navrhovateľa bola predložená aj Technická špecifikácia pre výmenu dát s prevádzkovateľom distribučnej sústavy.
Súd po zistení, že odporcu je možné považovať za orgán verejnej správy a zistení, že nešlo o rozhodnutie v danej veci, v prvom rade súd preskúmal z hľadiska ust. § 250v ods. 3 O.s.p., či
teda bola dodržaná lehota na podanie návrhu na začatie konania a tiež súd skúmal, či navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, nakoľko pokiaľ by tieto podmienky neboli splnené, návrh by bol neprípustný. Lehota na podanie návrhu ako vyplynulo z vyššie uvedených skutočností, bola zachovaná. Podľa názoru súdu navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa konštantnej judikatúry k tejto veci je takýmto osobitným predpisom zvyčajne zákon č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Je zrejmé, že navrhovateľ takýto prostriedok nápravy, keď tvrdí, že odporca je orgánom verejnej správy, teda s právomocou rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb takýto prostriedok nápravy nevyčerpal v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Sťažnosťou sa podľa ust. § 3 zákona rozumie podanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania ani netvrdil, že takúto možnosť by sa vôbec pokúsil využiť vo vzťahu k odporcovi.
Je zrejmé z technickej špecifikácie pre výmenu dát s prevádzkovateľom distribučnej sústavy ( s odporcom ), že komunikácia medzi účastníkmi trhu s elektrinou môže prebiehať dvoma spôsobmi a to formou elektronickou ( vyžaduje sa od každého dodávateľa, pokiaľ súčasne zasiela viac ako 20 zmenových zoznamov ) a doručením vyplnených formulárov. Z dokladov predložených navrhovateľom a z vyjadrenia odporcu vyplýva, že teda proces zmeny dodávateľa elektrickej energie prebieha výlučne tzv. elektronickou formou. Z výpisu jednotlivých transakcií medzi navrhovateľom, odporcom a pôvodným dodávateľom elektrickej energie - Stredoslovenská energetika a.s., so sídlom ulica Republiky 5, Žilina bolo preukázané, že proces zmeny dodávateľa prebieha tzv. elektronickou formou, pričom jednotlivé transakcie majú pridelené jednotlivé kódy (čísla transakcií). Zmena dodávateľa je na č.l. 30 až 33 technicky znázornená, pričom podrobný popis procesu sa nachádza na č.l. 34 až 42 spisu. Jednotliví odberatelia, ku ktorým bola odmietnutá zmena sa nachádzajú v zozname na č.l. 43 až 46 súdneho spisu. Ako príklad elektronickej komunikácie alebo transakcie súd poukazuje na č.l. 49 až 51 spisu (vo vzťahu k jednému odberateľovi), kde číslo transakcie 101 znamená žiadosť o zmenu dodávateľa zo strany navrhovateľa - odoslanie žiadosti vo vzťahu k odporcovi, transakcia č. 341 znamená prijatie námietky proti zmene dodávateľa, ktorú podal starý dodávateľ SSE a.s., Žilina, pričom je zrejmé, že nový dodávateľ (navrhovateľ) prijal túto transakciu a následne (č.l. 37 a 51 spisu) mal právo sa k tejto námietke vyjadriť. Je preukázané, že táto námietka navrhovateľovi bola postúpená a navrhovateľ ako nový dodávateľ sa mohol k tejto vyjadriť a to odoslaním odpovede na námietku a to prostredníctvom transakcie kód č. 142 najneskôr do 3 kalendárnych dní po obdržaní námietky. Z predloženej elektronickej komunikácie nevyplýva, že by navrhovateľ tak vykonal pričom, toto jednak vyplýva z jeho návrhu a aj z predloženej elektronickej komunikácie, ktorú doložil samotný navrhovateľ. Následne bol proces zmeny dodávateľa transakciou č. 350 odmietnutý, teda bola oznámená navrhovateľovi akceptácia námietky zo strany pôvodného dodávateľa ( tzv. storno výpovede zo zmluvy ) a oznámenie zamietnutie zmeny dodávateľa.
Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že teda navrhovateľ tiež nevyužil prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis. Navrhovateľ v procese zmeny dodávateľa elektrickej energie nevyužil dokonca možnosť v rámci výmeny dát (predpoklad elektronickej komunikácie) a vôbec nereagoval svojou odpoveďou na podanú námietku (námietku neukončenia zmluvy s doterajším dodávateľom danú doterajším dodávateľom), pričom tak mohol vykonať. Podľa názoru súdu mu v tom nič nebránilo. Rovnako navrhovateľ nevyužil ani možnosť domáhať sa svojej ochrany prostredníctvom, ako už bolo vyššie konštatované, prostredníctvom zákona o sťažnostiach.
Podľa názoru senátu krajského súdu vzhľadom k tomu, že proces zmeny dodávateľa je takýmto spôsobom upravený a navrhovateľ nevyužil všetky možnosti, resp. prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis ( jednak možnosť vyjadriť sa v samotnom procese zmeny dodávateľa, že s takouto námietkou navrhovateľ nesúhlasí a jednak tiež nevyužil ustanovenia zákona o sťažnostiach ), súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný, resp. neprípustný zamietol.
Rovnako súd zdôrazňuje a poukazuje aj na nevykonateľnosť navrhovaného petitu návrhu na začatie konania po jeho upresnení v podaní dňa 20.03.2012. Odporca nie je podľa názoru súdu oprávnený riešiť
( súdiť ) platnosť alebo neplatnosť (trvanie) výpovede zo zmluvy o dodávke elektriny. Odporca v danom prípade môže postupovať v danom prípade len tak ( v zmysle špecifikovanej úpravy ), pokiaľ zistí, že zmluva o dodávke elektriny s pôvodným dodávateľom nie je ukončená na základe námietky doterajšieho dodáveteľa, že zmenu dodávateľa elektriny nevykoná. Súd poukazuje na to, že spory o platnosť a neplatnosť výpovede zo zmluvy o dodávke elektriny patrí rozhodovaniu do právomoci všeobecného súdu.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 250v ods. 5 O.s.p., navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250v ods. 7 O.s.p.).