Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/205/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 501089037 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:501089037.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľa: B. V., nar. XX.X.XXXX, bytom E. E. XXX, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v E. F., V. XXXX/XX, proti odporcom: v rade 1/ V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. H. XXX, v rade 3/ X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom X., A. Z. XX/XX, v rade 4/ F. C., nar. X.X.XXXX, bytom J., X. XX, v rade 5/ P. V., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H. XXX, v rade 6/ P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. E. XXX, v rade 7/ X. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E. E. XXX, v rade 8/ V. C., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXX, právne zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Škerda, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, o vydanie nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, zo dňa 28. septembra 2009, č.k. 6C 389/1999-527, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. apríla 2012, č.k. 6C 389/1999-608, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. apríla 2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni v rade 8/ trovy odvolacieho konania vo výške 179,20 Eur na účet právneho zástupcu, vedený vo V., a.s., pobočka L. A., č. účtu: XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, do troch dní. Odporcom v rade 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa k povinnosti odporcov vydať mu drevený rodinný dom súp. č. XXX, postavený na KN parcele č. 1671, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. E. E., na základe podmienok uvedených v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na ochranu vlastníckeho práva nie je dôvodný, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal, že dom č. súp. XXX je totožný s pôvodným domom č. XXX/b postavený na pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 536, ktorý podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 1144 mal vlastniť jeho právny predchodca P. O. F. a vo vzťahu ktorému nadobudol vlastníctvo na základe Osvedčenia o dedičstve po nebohom P. O. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel 1.2.1978 v USA, vydaného notárom JUDr. Vladimírom Balúnom dňa 8.7.1999 sp. zn. D 545/95-34, Dnot 216/95. Z vykonaného znaleckého dokazovania znalca Ing. X. Q. a Ing. X. A. vyplýva, že dom č. súp. XXX v katastri nehnuteľností je evidovaný na KN-C parc. 1671, k.ú. E. E., leží na pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 285 a časť pozemku, ktorý je pričlenený k pozemku pod domom, leží na pozemnoknižnej parcele č. 286. Predmetný dom súp. č. XXX nie je totožný so žiadnym domom pôvodne zapísaným ako dom č. XXX/b, zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 1144 alebo s domom XXX/a, pôvodne zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 1182 na V. L. a V. L. (s dodatkom mena P.). Predmetný dom č. súp. XXX aj na základe znaleckého dokazovania leží kolmo na pôvodne evidované položenie domov č. XXX/b a XXX/a, ktoré sa už na tomto mieste nenachádzajú. Znalec Ing. X. A. aj na pojednávaní potvrdil, že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k posunu predmetnej parcely, na ktorej sa mal nachádzať pôvodný dom č. XXX/b. Navrhovateľ sa domáha vydania nehnuteľnosti, ktorá už v súčasnej dobe neexistuje. Na tom nič nemení skutočnosť, že návrh odporkyne v rade 8/ a právneho predchodcu odporcov v rade 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, bol rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. 7C 10/92 zo dňa 8.1.1993 spolu s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/141/92 zo dňa 16.4.1992 zamietnutý. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporkyni v rade 8 trovy konania v celkovej výške 1.866,41 Eur. Ostatným odporcom náhradu trov konania nepriznal. Zároveň bol navrhovateľ povinný zaplatiť na účet okresného súdu trovy štátu (§ 148 ods. 1 O.s.p.) vo výške 224,73 Eur. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil všetky dôkazy, predovšetkým, že predmetný dom nadobudol P. O. F. kúpnopredajnou zmluvou z roku 1949, ktorý po ňom následne zdedil. Poukázal na svedeckú výpoveď F. E. O. na pojednávaní, ktorý žije v USA, ktorý potvrdil, že keď bol mladý a prišiel do E. E. v roku 1947-49, jeho stará mama T. O. F. mu povedala, že strýko sa v tom dome narodil a jeho prastarý otec ten dom staval. Jednoznačne zotrval na stanovisku, že sa nemôže mýliť, že by išlo o nejaký iný dom, ako ten, ktorý je predmetom sporu, pretože určitý čas v tom dome aj býval. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj nápis na tráme domu „F. B. Q.“. Vychádzajúc aj zo znaleckého dokazovania Ing. Q., ktorý uviedol, že pôvodný dom XXX/a a XXX/b neexistuje a terajší dom súp. č. XXX sa nachádza svojou polohou tam, kde stál zhruba svojou polovicou pôvodný dom XXX/b, je pravdepodobné, že F. B. prestavil pôvodný dom do polohy, v akej sa v súčasnej dobe nachádza. To však nič nemení na nadobudnutí vlastníctva k domu P. O. F.. Podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 1144, k vloženiu vlastníckeho práva k parcele č. 286 ako aj k domu č. XXX/b došlo uznesením Okresného súdu Ružomberok dňa 10.9.1950 na základe kúpnopredajnej zmluvy. Dom č. XXX P. O. F. ako vlastník prenajímal a nájomníci mu platili nájomné, ako to uviedla aj svedkyňa V. V., ktorá ho požiadala o opravu strechy, ktorú vykonal a prikryl dom plechom. Tento dom nebol zbúraný, ako uviedla G. V. a je v rozpore s výpoveďou svedka F. L., ktorý uviedol, že bol zbúraný dom rodičov G. V. a tento bol prenesený na iné miesto. Ďalším hodnoverným dôkazom je rozhodnutie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, ktorým majetok P. O. F. prepadol v prospech štátu po odchode do USA. Jedná sa o rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp. zn. 2T 123/71 zo dňa 26.6.1972 ako aj uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. RT 171/91, ktorým bolo rozhodnuté, že P. O. F. je účastný súdnej rehabilitácie. Po prepadnutí majetku P. O. F. bol predmetný dom daný do správy MNV v Liptovskej Lúžnej a tento bol daný do užívania P. C.. Na základe rozhodnutia súdu o rehabilitácii navrhovateľ so svojou sestrou F. A. požiadal v rámci reštitúcie o vrátenie predmetného domu po P. O. F., ktorý medzitým v USA zomrel. Predmetný dom bol rozhodnutím Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici č.k. 1582/1963 dňa 24.3.1963 zapísaný ako kultúrna pamiatka a ako dom, v tom čase bol označený súpisným číslom č. XXX. Taktiež je potrebné vychádzať z tvrdenia F. V. a zdravotnej sestry, že predmetný rodinný dom, ktorý je predmetom sporu, je dom vlastnícky patriaci právnemu predchodcovi navrhovateľa a zbúraný bol iný dom, t.j. dom č. XXX/a. Taktiež podľa svedeckej výpovede F. L., pôvodný dom, ktorý bol rozobratý a bol zbúraný poniže, patril V. L. a V. L., obaja s prímením P. a na mieste, kde stál pôvodný dom č. XXX/a patriaci L., v súčasnej dobe už nestojí nič. Okresný súd sa dôsledne nevysporiadal s hodnovernosťou tvrdenia odporcov, ktorí neustále tvrdia, že dom bol zbúraný, ale pritom hodnoverne neuviedli ani nepreukázali, kedy a kto dal na toto zbúranie povolenie. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporcovia v rade 1/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť, bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností. Odporkyňa v rade 8/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), po nariadení odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov: Navrhovateľ predmetným podaným písomným návrhom na začatie konania sa domáha ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka - vydania rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. KN-C 1671, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. E. E. na tom skutkovom základe, že na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 8.7.1999 sp. zn. D 545/95-34, Dnot 216/95 vydaného súdnym komisárom (notárom) JUDr. V. B. po nebohom P. O., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa 1.2.1978, naposledy bytom v USA, nadobudol dedičstvo - rodinný dom č. súp. XXX v E. E., jednopodlažnú drevenicu, postavenú okolo roku 1880, postavený na pozemku KN parc. č. 1671, vedené v tom čase na evidenčnom liste č. XXX k.ú. E. E. s tým, že predmetný dom je totožný s domom č. XXX/b postavený na pozemnoknižnej parcele 286, zapísaný v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 1144 k.ú. E. E.. V tejto súvislosti poukazoval ďalej na to, že jeho právny predchodca P. O. F. nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnopredajnej zmluvy z roku 1949 od P. B. a V. B., na základe čoho bol vykonaný aj zápis v pozemnoknižnej vložke č. 1144 k.ú. E. E.. Okresný súd žalobný návrh navrhovateľa zamietol dôvodiac, že navrhovateľ podmienky vecnej legitimácie na podanie žalobného návrhu (ochrany vlastníckeho práva) nepreukázal, keďže v konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní, že dom č. XXX, postavený na KN-C parcele č. 1671, zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. E. E., je totožný s pôvodným domom č. XXX/b postavený na pozemnoknižnej parcele 286, zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. 1144 k.ú. E. E., poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania (znalecké dokazovanie, výsluch účastníkov ako aj výpovede svedkov a podobne). Krajský súd na pojednávaní konanom dňa 12. decembra 2012 vyzval účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. k možnému právnemu posúdeniu veci, či navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaný, keďže vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti odvodzuje na základe dodatočného prejednania dedičstva po P. O., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel 1.2.1978, sp. zn. D 545/1995. Krajský súd vychádzajúc zo skutkových okolností uvedených v návrhu na začatie konania, na základe ktorých sa navrhovateľ domáhal uplatnenia nároku na vydanie nehnuteľnosti (ochrany vlastníckeho práva), t.j., že na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 545/95 zo dňa 8/.7.1999 ako právny nástupca po poručiteľovi P. O. - F., nadobudol vlastníctvo k žalovanej nehnuteľnosti, dospel k záveru, že navrhovateľ nie je v spore aktívne (vecne) legitimovaný. Na základe vykonaného dokazovania a zo zisteného skutkového stavu okresným súdom (od ktorého sa krajský súd neodchýlil), doplnením dokazovania v odvolacom konaní - oboznámením sa s trestným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T 123/71 vo veci obvineného P. O., nar. XX.X.XXXX krajský súd zistil, že obžalovaný P. O. bol rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T 123/71 zo dňa 26.6.1972 uznaný vinným z trestného činu opustenia republiky podľa § 109 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na jeden a pol roka odňatia slobody nepodmienečne, pričom pre výkon trestu bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne podľa § 109 ods. 2 Trestného zákona s ohľadom na § 28 ods. 1 Trestného zákona, súd vyslovil prepadnutie všetkého majetku obžalovaného, uvedeného v súpise na č.l. 14, 15 pod položkou 1-27 a na č.l. 16 a pod položkou 1 až 3. Ako vyplýva z prílohy rozsudku - „Zápisu o súpise a popise majetku a jeho zabezpečení“ predmetom súpisu okrem hnuteľných vecí bol aj drevený dom č. XXX pokrytý plechom, asi 80-ročný, dom č. XXX - drevený - pokrytý poškodeným plechom asi 80-ročný a dom č. XXX - bývalá modlitebňa bez vnútorného zariadenia - murovaná stavba, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. E. E.. Skutkovým dôvodom, pre ktorý bol P. O. - F. odsúdený pre trestný čin, bola emigrácia do USA. Podľa vyjadrenia navrhovateľa v priebehu konania, P. O. F. bol účastný súdnej rehabilitácie podľa § 23 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb., na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš pod sp. zn. Rt 178/91. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu krajský súd dospel k záveru, že dedičom P. O. F. po jeho smrti vznikol nárok na vydanie žalovanej nehnuteľnosti na základe podmienok zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 2, § 3 ods. 2 a ďalšie), t.j. na základe reštitučného zákona. Z uvedeného krajský súd ďalej vyvodil, že pokiaľ vznikne oprávnenému podľa reštitučného zákona možnosť uplatniť nárok na vrátenie majetku a oprávnená osoba takýto nárok neuplatnila (a došlo k preklúzii práva), prípadne návrhu na vydanie - vrátenie majetku nebolo vyhovené, treba vychádzať z predpokladu, že majetok, ktorý v rozhodnej dobe prešiel na štát, zostal vo vlastníctve štátu, prípadne vo vlastníctve toho, ktorý vec vlastnil ku dňu účinnosti zákona č. 87/1991 Zb. (viď § 4 ods. 1 citovaného zákona). Pri posudzovaní podmienok nadobúdania vlastníctva podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa o nadobudnutí vlastníctva k domu č. XXX v E. E. na základe prejednania dedičstva po nebohom P. O. - Osvedčenia o dedičstve zo dňa 8.7.1999, krajský súd dodáva, že zaradenie určitej veci do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctvo toho, kto vec nadobudol podľa uznesenia o dedičstve a že rozhodnutie súdu v dedičskom konaní, že poručiteľ bol vlastníkom veci, nie je záväzné pre osoby, ktoré neboli účastníkom tohto konania. Navrhovateľ v predmetnom konaní nemohol sa úspešne domáhať ochrany vlastníckeho práva, ak odvodzoval vlastnícke právo od právneho predchodcu P. O. F. k veci, ktorej vlastníctvo v minulosti prešlo na základe rozsudku o prepadnutí majetku do vlastníctva štátu a ak po vykonaní rehabilitácie podľa zákona 119/1990 Zb. vznikol oprávneným osobám osobitný (reštitučný) nárok na navrátenie vlastníctva, ako opätovného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nebol v tomto spore vecne (aktívne) legitimovaný, keďže podmienkou úspešnosti návrhu na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je preukázanie vlastníckeho práva k veci, vo vzťahu ktorej sa ochrany v občianskom súdnom konaní domáha. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným odporcom v rade 1/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žiadne si neuplatňovali. Odporkyni v rade 8/ priznal náhradu trov odvolacieho konania, uplatnenú jej právnym zástupcom, Advokátskou kanceláriou Július Škerda, s.r.o. za vykonaný jeden úkon právnej služby v odvolacom konaní (účasť právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní dňa 12.12.2012). Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. d/, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, v znení neskorších predpisov vznikol advokátovi nárok na odmenu vo výške 58,69 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, náhradu cestovných nákladov za použitie osobného motorového vozidla značky Audi za cestu vykonanú z Dolného Kubína do Žiliny na odvolacieho pojednávanie podľa špecifikácie v celkovej výške 32,17 eur a náhradu za stratu času za vykonanú cestu na odvolacie pojednávanie 4 x 12,71 Eur vo výške 50,84 Eur. Za jednotlivé čiastkové úkony prináleží advokátovi aj DPH vo výške 29,87 Eur. Trovy odvolacieho konania v celkovej výške 179,20 Eur navrhovateľ zaplatí odporkyni v rade 8/ na účet právneho zástupcu (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Za uplatnený úkon právnej pomoci - vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 26.11.2009, odmena advokátovi nebola priznaná, keďže nebolo preukázané, že uvedený úkon právnej pomoci bol vykonaný. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.