Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/335/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105231590 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5010899783.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a z členov JUDr. Amálie Paulerovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľky: G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, B., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Ftorkovou, so sídlom B., V. R. XXXX/XA, B., proti odporcovi: V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe odvolania oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/337/2005-267 zo dňa 7.5.2010, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu v časti výroku o prikázaní vecí z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva účastníkov s tým, že : - rok výroby osobného motorového vozidla Land Rover (položka č. 2) je 1999, - zostatková hodnota televízora zn. Philips 21 (položka č. 4) je 66,39 Eur, - do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje debetný zostatok finančných prostriedkov, vložených na osobnom účte navrhovateľky č. XXXXXXXXXX, vedenom G. bankou R. a.s., ktorý bol ku dňu 5.7.2005 vo výške 246,60 Eur. M e n í rozsudok okresného súdu v časti výroku o povinnosti odporcu poskytnúť finančné vyrovnanie navrhovateľke tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 38.271,64 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len BSM) navrhovateľky a odporcu, ktoré vzniklo 25.6.1983 a zaniklo 5.7.2005 tak, že do výlučného vlastníctva odporcu prikázal nehnuteľnosť - záhradnú chatku s príslušenstvom postavenú na parcele č. 1217/31 kat. úz. Z. Z., hnuteľné veci konkrétne označené v rozsudku pod položkou 1-37 a zostatok finančných prostriedkov vložených na osobnom účte odporcu (taktiež presne označenom). Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal zostatok z finančných prostriedkov uložených na jej osobnom účte a zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov sumu 38.058,24 Eur v lehote 100 dní od právoplatnosti rozsudku. Do BSM okresný súd zaradil hnuteľné veci podľa zhodného vyjadrenia sporových strán, vrátane súhlasného určenia ich hodnoty. Rovnako na základe zhodných tvrdení účastníkov ustálil, že hodnota podniku odporcu, ako podnikateľa, ku dňu zániku BSM bola nulová. Pri ustálení hodnoty záhradnej chatky s príslušenstvom vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely prebiehajúceho súdneho konania, pričom podrobne vysvetlil dôvody neakceptovania dielčich námietok odporcu. Taktiež na základe znaleckého posudku stanovil okresný súd hodnotu členského podielu družstevného bytu (aktuálne je byt po jeho odkúpení odporcom prevedený na tretiu osobu - dcéru účastníkov). V rámci zistenia zostatkov osobných účtov účastníkov vychádzal zo správ príslušných peňažných ústavov ohľadne stavu ku dňu zániku BSM. Neakceptoval námietky navrhovateľky ohľadne dispozície s značnou časťou prostriedkov z osobného účtu odporcu v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa o rozvode do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko navrhovateľka nepreukázala, žeby odporca v predmetnom období peniaze použil na nadobudnutie majetku výlučne do jeho vlastníctva. Pri rozdelení/vyporiadaní majetku z BSM okresný súd vychádzal zo zákonného predpokladu (§ 150 veta prvá Obč. zák.), že podiely oboch manželov sú rovnaké. S poukazom na to, že výlučným nájomcom bytu, ku ktorému mali účastníci pôvodne právo spoločného nájmu, bol v samostatnom konaní určený odporca, prikázal hnuteľné veci nachádzajúce sa v dotknutom byte do jeho výlučného vlastníctva. Zohľadnil aj trvanie sporu a skutočnosť, že jednotlivé hnuteľné veci sa postupne amortizovali, pričom navrhovateľka nemala možnosť tieto užívať. Rovnako do výlučného vlastníctva odporcu prikázal motorové vozidlá, o ktorých všetkých odporca v priebehu konania výslovne prehlásil, že ich nevyhnutne potrebuje pre výkon podnikania. Okresný súd pri ustálení výšky finančného vyrovnania prihliadol aj na hodnotu vecí, ktoré po zániku BSM odporca previedol na tretie osoby (byt, auto zn. Volkswagen Passat). Rozhodnutie o trovách konania si súd prvého stupňa vyhradil v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. na samostatné rozhodnutie. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja účastníci. Navrhovateľka sa domáhala jeho zmeny tak, že odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť jej titulom vyrovnania podielov z BSM sumu 41.117,29 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zdôrazňovala, že k 1.3.2005 bol zostatok na osobnom účte odporcu 500.397,70 Sk, pričom všetky výbery z tohto účtu realizoval odporca, ktorý mal jediný dispozičné oprávnenie k účtu. V danom čase účastníci spolu nežili a ani nenadobudli spoločný majetok, preto nie je prípustné vychádzať len zo sumy 8.738,65 Eur. Výbery v sume 7.871,50 Eur rozhodne nepredstavujú malé hodnoty. Navrhovateľka mala za to, že predmetné výbery majú charakter neplatných právnych úkonov podľa § 145 ods. 1 Obč. zák. Taktiež nesúhlasila s hodnotou zostatku na jej účte, keďže dotknutá čiastka nebola kreditom, ale naopak debetom. Navrhovateľka s poukazom na dĺžku sporu a disponovanie s prostriedkami patriacimi do BSM výlučne odporcom, žiadala určiť kratšiu lehotu na výplatu vyrovnania, a to 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca sa domáhal alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, že navrhovateľke budú prikázané viaceré hnuteľné veci, vrátane motorových vozidiel Nissan Primera a Land Rover, pričom výška vyrovnávacieho podielu bude činiť 27.886,88 Eur a odporca bude túto čiastku splácať v sume 332 Eur mesačne. Poukazoval na to, že po rozvode manželstva aj navrhovateľka užívala vecí (najmä hnuteľné), ktoré boli zahrnuté do BSM; zo spoločnej domácnosti odišla až v priebehu roku 2008. Odporca dával do pozornosti „chybu v rozsudku“, keď televízor Philips (položka č. 4) nemá zostatkovú hodnotu 132,78 Eur, ale len 66,39 Eur. Obdobne osobné motorové vozidlo Land Rover nemá rok výroby 2004, ale 1999. Odporca nesúhlasil ani so znaleckým posudkom ohľadne záhradnej chatky, osobitne jej príslušenstva; tvrdil, že reálna hodnota príslušenstva je maximálne 900 Eur a nie 1.800 Eur. Namietal taktiež vykonanie pojednávania dňa 7.5.2010 v jeho neprítomnosti, keď túto ospravedlnil podaním z 5.5.2010 z titulu oznámenia mu advokátom, ktorý ho mal zastupovať, že ho zastupovať nebude. Odporca rozhodne nesúhlasil s lehotou na vyplatenie vyrovnávacieho podielu navrhovateľke. Poukazoval na to, že mal/má výdavky aj v súvislosti so zabezpečovaním výchovy a výživy dcéry, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Vo vyjadrení k odvolaniu protistrany navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s prikázaním hnuteľných vecí do jej vlastníctva. Všetky sa totiž nachádzajú v byte na Z. XX v B., ktorý byt trvale užíva odporca, hoci ho formálne previedol darovacou zmluvou na spoločnú dcéru účastníkov H. V.. Rovnako výlučne odporca (dlhodobo) užíval aj všetky motorové vozidla, ktoré boli predmetom vyporiadania BSM, a to napriek tomu, že navrhovateľka mala záujem (deklarovaný výslovne aj na pojednávaní 11.4.2008) užívať aspoň jedno motorové vozidlo. Navrhovateľka sa stotožnila s nepresnosťou ohľadne hodnoty televízora Philips 21 a roku výroby vozidla Land Rover. Rozhodne nesúhlasila s tým, aby odporca vyrovnávací podiel splácal iba v ním uvedených/navrhovaných splátkach. Z celého prístupu odporcu (prevod záhradnej chatky, ktorý úkon bol vyhlásený za neplatný, prevod motorového vozidla Volkswagen Passat) je zrejmé, že tento nemá reálnu snahu navrhovateľku vyplatiť. Navrhovateľka poukázala na to, že odporca už po dobu 5 rokov vie o tom, že ho bude zaťažovať povinnosť vyplatenia vyrovnávacieho podielu. Byt, ktorý bol pôvodne v spoločnom nájme účastníkov, po nadobudnutí jeho vlastníctva odporcom, tento účelovo previedol na dcéru, pričom nesplnil povinnosť zabezpečiť navrhovateľke primeraný náhradný byt. Naopak, agresívnym správaním a rôznymi schválnosťami znemožnil navrhovateľke užívať predmetný byt do tej miery, že bola nútená (spoločne s ďalšou dcérou účastníkov) ho opustiť. Navrhovateľka uviedla, že odvolacia námietka o hodnote príslušenstva záhradnej chatky je len všeobecná bez vymedzenia konkrétnych dôvodov, či jej preukázania dôkazmi. Obdobne účelovým je i tvrdenie odporcu o vykonaní pojednávania v jeho neprítomnosti. Okresný súd rozhodoval 7.5.2010 a ospravedlnenie odporcu bolo doručené až 10.5.2010, navyše v spise nie je založené ani plnomocenstvo pre JUDr. Dikoša na zastupovanie v prebiehajúcom konaní, ale len plnomocenstvo na nahliadnutie do spisu. Nedošlo teda k odňatiu možnosti odporcovi konať pred súdom. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky považoval za správne, ak okresný súd vychádzal vo vzťahu k finančným prostriedkom na jeho osobnom účte zo stavu ku dňu zániku BSM. Do BSM patrí suma 8.738,- Eur, a nie 16.610,- Eur, ako požaduje navrhovateľka. Je síce pravdou, že dispozičné oprávnenie k tomuto účtu má len odporca, ale finančné prostriedky, ktoré boli z neho vyberané v období po prvostupňovom rozhodnutí o rozvode manželstva účastníkov, slúžili pre potreby spoločnej domácnosti a osobitne detí účastníkov. Odporca zdôraznil, že z týchto prostriedkov nenadobudol žiaden majetok do svojho oddeleného vlastníctva, ani ho nepoužil na svoj oddelený majetok. Naopak, použil financie výhradne na potreby domácnosti (v širšom význame; zahrňujúcom aj úhradu splátok za vozidlo Land Rover, ktoré je zaradené do BSM). Odporca dodal, že navrhovateľka iné použitie finančných prostriedkov nepreukázala. Súhlasil s tým, že pri vymedzení zostatku na osobnom účte navrhovateľky došlo k nepresnosti. Nechápal však snahu navrhovateľky spochybniť jeho konanie pri prevode bytu na ich spoločnú dcéru. Týmto prevodom totiž sledoval jej zabezpečenie do budúcnosti. V danom smere dával do pozornosti jeho dlhodobé zdravotné ťažkosti, ktoré mu tiež znemožňujú riadne podnikať, teda zabezpečiť dostatočný zdroj na poskytnutie vyrovnacieho podielu. Trval na tom, že je primerané, aby tento podiel zaplatil v splátkach po 332 Eur mesačne. Odvolací súd vykonal pojednávanie dňa 26.1.2012 v neprítomnosti odporcu. Tento sa síce ospravedlnil z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti, ale nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že jeho (odporcov) zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní. V danej spojitosti je nutné zdôrazniť, že od 1.1.2012 je účinné novelizované znenie § 119 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého zdravotný stav účastníka je dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Zároveň v zmysle § 372u O.s.p. predpisy účinné od 1.1.2012 sa použijú aj na konanie začaté do 31.12.2011. Je žiaduce ešte uviesť, že odporca v ospravedlnení neúčasti na pojednávaní dňa 26.1.2012 neoznačil žiaden kontakt (telefonický, telefaxový alebo elektronickú adresu), na ktorý by mu bolo možné zo strany odvolacieho súdu poskytnúť spätnú informáciu o posúdení jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Zároveň (tvrdený) dôvod na odročenie neoznámil odporca bez zbytočného odkladu; učinil tak až dňa 24.1.2012, hoci predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 17.1.2012, v ktorom čase už dotknutá práceneschopnosť existovala, resp. trvala. Vzhľadom na obsah nižšie spomínaných správ ošetrujúcich lekárov krajský súd považoval za preukázané trvanie práceneschopnosti odporcu aj ku dňu pojednávania dňa 26.1.2012, hoci odporca predložil fotokópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti z 30.11.2011, vystavenej odo dňa 1.12.2011, t.j. 8 týždňov pred termínom pojednávania. Bez ohľadu na popísaný, jednoznačný právny i procesný, stav v súdenej veci ohľadne vykonania pojednávania dňa 26.1.2012, krajský súd dopĺňa ďalšie okolnosti, z ktorých je zrejmé, že aplikácia aktuálneho znenia ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k odporcovi nie je neprimerane prísna. Odvolací súd v prejednávanej veci opakovane nariaďoval termíny pojednávaní, dôvodom odročenia ktorých boli najčastejšie zdravotné problémy - práceneschopnosť odporcu. Krajský súd (opätovne) vykonal podrobnejšie šetrenie ohľadom konkrétneho charakteru zdravotných problémov odporcu. Zo správy (pôvodného) ošetrujúceho lekára MUDr. F. vyplýva, že odporca trpí viacerými ochoreniami (dispenzarizovaný je v diabetologickej a neurologickej ambulancii) a medikamentózna liečba je nutná prakticky po celý život. Zároveň lekár konštatoval, že odporca nemá výraznejšie problémy s mobilitou a môže sa zúčastniť súdneho pojednávania i počas práceneschopnosti. V neskoršom štádiu odporca zmenil všeobecného (praktického) lekára a stal pacientom MUDr. Y.. Menovaná potvrdila, že odporca má dlhodobejšie zdravotné problémy súvisiace s ochorením obličiek, diabetom a ich komplikáciami a taktiež ochorením pohybového aparátu. Podľa jej vyjadrenia nemal odporca povolené počas PN vychádzky, uvedené je však v rozpore s dokladom o práceneschopnosti vystaveným práve MUDr. Y., ktorý predložil samotný odporca; v jeho zmysle má vychádzky povolené dva krát denne po dve hodiny. V súvislosti s dlhodobejšou práceneschopnosťou odporcu je nutné poukázať tiež na to, že pri šetrení Sociálnej poisťovne v auguste 2011 bola práceneschopnosť (práve) ku dňu kontroly ukončená, avšak v krátkom čase (čiastočne sa prekrývajúcom so zahraničnou dovolenkou odporcu) bola opätovne obnovená. Skutočnosť, že zdravotné komplikácie nebránili/nebránia odporcovi ani z hľadiska jeho psychickej dispozície brániť svoje práva (procesné i hmotné) svedčí jeho podrobné vyjadrenie k veci zo 7.9.2011, vykonané počas trvania práceneschopnosti. Zásadnou odvolacou námietkou navrhovateľky bolo, že do BSM má byť zahrnutý zostatok na účte odporcu v sume 16.610,16 Eur (500.397,70 Sk). To znamená, že nemajú byť zohľadnené výbery vykonané odporcom po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva účastníkov do nadobudnutia jeho právoplatnosti, ktoré činili celkovo 7.871,50 Eur. Hoci bolo nesporné, že predmetné výbery boli realizované výlučné odporcom, navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a v podstate ani bremeno (konkrétnych) skutkových tvrdení o tom, že by odporca dotknuté prostriedky použil na nadobudnutie vecí do jeho výlučného vlastníctva, eventuálne výlučne pre jeho osobné potreby. V danom období (od 9.2.2005 do 5.7.2005) manželstvo účastníkov ešte v zmysle práva existovalo a rovnako bol (právne) daný režim BSM. Pokiaľ došlo k spotrebovaniu uvedených finančných prostriedkov, bez preukázania opaku, je nutné konštatovať ich spotrebovanie v rámci hospodárenia v režime BSM. Rovnako neobstojí všeobecné vyjadrenie navrhovateľky, že malo ísť o neplatné úkony v zmysle § 145 ods. 1 Obč. zák. Vzhľadom na rozsah majetku v BSM účastníkov, priebežnosť jednotlivých výberov a vykonanie aj vkladu nie nepatrnej hodnoty (55.000,- Sk) na predmetný účet v danom období, nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že sa v rámci jednotlivých výberov jedná o inú ako „bežnú vec“ týkajúcu sa spoločných vecí. Takúto „bežnú vec“ pritom môže vybaviť (sám) každý z manželov; v tomto prípade odporca. Nadväzne krajský súd konštatoval na strane navrhovateľky v danej otázke dôkaznú núdzu, preto nebolo možné vyhovieť jej (čiastočnému) návrhu o zvýšenie rozsahu masy BSM, a tým aj o zvýšenie vyrovnávacieho podielu, ktorý je povinný zaplatiť jej odporca. Zhodne, ako nedôvodnú, vyhodnotil krajský súd aj (prioritnú) odvolaciu námietku odporcu ohľadne prikázania do výlučného vlastníctva navrhovateľky viacerých vecí, vrátane motorových vozidiel Nisan Primera a Land Rover. Vo vzťahu k uvedeným motorovým vozidlám zodpovedá plne stavu veci a postoju samotného odporcu vyjadrenie navrhovateľky, ktorá poukázala na jednoznačný a výslovný nesúhlas odporcu s prikázaním do vlastníctva čo i len jedného z motorových vozidiel v BSM účastníkov. Ak práve pre nesúhlas odporcu (jednoznačne deklarovaný v roku 2008) došlo k prikázaniu (vo svojej podstate k „ponechaniu“) motorových vozidiel odporcovi pri rozhodovaní okresného súdu v roku 2010, je neakceptovateľné v roku 2012 tieto veci prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľke. Za celý čas od rozvodu manželstva účastníkov v roku 2005 boli predmetné vozidlá užívané výlučne odporcom a po ich (objektívne danom) opotrebovaní ich prikázať do vlastníctva navrhovateľke by rozhodne nezodpovedalo spravodlivému usporiadaniu pomerov účastníkov. Totožný princíp je nutné uplatniť aj ohľadne iných hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v pôvodnom spoločnom byte účastníkov, ktoré odporca navrhoval prikázať navrhovateľke. Hoci niektoré z nich mohli byť v určitom čase po rozvode manželstva, keď navrhovateľka ešte bývala v byte na Z. XX v B., užívané (aj) ňou, po jej odchode, t.j. takmer 4 roky sú vo výlučnej dispozícii odporcu. Nadväzne je plne rešpektujúcim základné zásady vyporiadania spoločného majetku, že budú/sú prikázané do vlastníctva odporcu, ktorý predmetný byt naďalej užíva. Pre uvedený časový odstup a dlhodobý fakticky stav nie je možné v danej otázke v súdenej veci aplikovať zásadu, aby každý z bývalých manželov získal približne rovnakú hodnotu v rámci prikázania jednotlivých (hnuteľných) veci patriacich do BSM. Opodstatnením nebolo odvolanie odporcu ani vo vzťahu k namietaniu záverov znaleckého posudku, týkajúcich sa hodnoty záhradnej chatky a jej príslušenstva. Odhliadnuc od všeobecnosti danej odvolacej námietky, s jej obsahom sa konkrétne a podrobne vyporiadal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 9-10 napadnutého rozsudku), s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje. Napokon neopodstatneným je odvolanie odporcu v otázke údajného odňatia možnosti konať pred súdom vo vzťahu k pojednávaniu pred okresným súdom dňa 7.5.2010. Odporca oznámil vypovedanie plnomocenstva jeho pôvodnému právnemu zástupcovi JUDr. Zummerovi dňa 30.3.2010. V danom období predložil tiež plnomocenstvo pre Advokátsku kanceláriu JUDr. Müller & Mgr. Dikoš z 23.3.2010, ktoré však bolo udelené len vo veci nahliadnutia do spisu. Pokiaľ na termín dňa 7.5.2010 predvolával okresný súd (len) bezprostredne odporcu, postupoval procesne správne, keďže v danom období nebol odporca zastúpený zástupcom s plnomocenstvom na zastupovanie v celom konaní, eventuálne vo vzťahu k pojednávaniam konajúceho súdu. Skutočnosť, že účastník sa rozhodne krátko pred termínom úkonu súdu, o ktorom je riadne a včas upovedomený, zvoliť si „nového“ právneho zástupcu (vrátane situácie, že nedôjde k prevzatiu zastupovania advokátom, s ktorým prebiehali predbežné rokovania) nemôže ísť vo všeobecnosti na ťarchu druhého účastníka. Bez ohľadu na to, že odporca ani nepreukázal jeho tvrdenia o neprevzatí zastupovania, je zároveň nutné zdôrazniť, že žiadosť o odročenie pojednávania, nariadeného na deň 7.5.2010, učinil odporca podaním na pošte až 6.5.2010. Uvedené je preukázané z poštovej pečiatky na zásielke obsahujúcej dotknutú žiadosť (č. l. 265). Predmetné podanie došlo súdu I. stupňa až dňa 10.5.2010, t.j po vykonaní úkonu súdu. Neprítomnosť odporcu na dotknutom pojednávaní tak bola len dôsledkom jeho vlastného prístupu k procesným povinnostiam a právam v súdenej veci; rozhodne nešlo o postup súdu I. stupňa, ktorým by mu odňal právo konať pred súdom. Je pritom vhodné doplniť, že predvolanie na dané pojednávanie odporca prevzal už dňa 7.4.2010, teda s veľkým časovým predstihom pred termínom pojednávania. Daný časový úsek bol dostatočný tak na zvolenie si „nového“ právneho zástupcu, ako aj na prípadné včasné zaslanie žiadosti o odročenie pojednávania. V rámci posúdenia odvolaní oboch procesných strán bolo nesporne preukázané, že pri vymedzení masy BSM a ustálení hodnoty jednotlivých vecí došlo k drobným nepresnostiam ohľadom roku výroby osobného motorového vozidla Land Rover (rok výroby je 1999 a nie 2004), zostatkovej hodnoty televízora zn. Philips 21 (táto činila 66,39 Eur a nie 132,78 Eur) a zostatku na osobnom účte navrhovateľky (nejednalo sa o kreditný/“plusový“ zostatok, ale o debetný/“mínusový“ zostatok 246,60 Eur). Nakoľko v ostatných častiach bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o prikázaní vecí z BSM do výlučného vlastníctva účastníkov vecne správne, krajský súd predmetné nedôslednosti (vo svojej podstate chyby v písaní resp. počítaní) „opravil“ v rámci potvrdzujúceho výroku tak, že ich uviedol v správnom znení. V dôsledku spresnenia hodnoty televízora zn. Philips a správneho vymedzenia zostatku na osobnom účte navrhovateľky ako zostatku debetného, bolo potrebné upraviť/zmeniť aj výšku vyrovnania, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke. Zostatková hodnota predmetného televízora je 66,39 Eur, a nie 132,78 Eur, čiže odporca má vyplatiť navrhovateľke polovičný podiel 33,19 Eur, a nie 66,39 Eur. Výška finančného vyrovnania sa týmto znižuje o 33,20 Eur. Zostatok na účte navrhovateľky ku dňu zániku BSM bol debetný, t.j. - 246,60 Eur, z ktorého titulu má odporca povinnosť znášať tento dlh (v polovičnej hodnote 123,30 Eur), namiesto v rozhodnutí súdu prvého stupňa zohľadnenému nároku odporcu na túto sumu ako polovicu z „plusového“ zostatku na osobnom účte navrhovateľky, ktorý bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva. Vo vzťahu k zostatku na osobnom účte navrhovateľky sa jej vyrovnací podiel teda zvyšuje o 246,60 Eur. Pri zohľadnení zníženia vyrovnania o 33,20 Eur sa celkovo výška finančného vyrovnania zvyšuje z pohľadu navrhovateľky o 213,40 Eur (246,60 - 33,20) t.j. na sumu 38.271,64 Eur (38.058,24 + 213,40), v ktorom smere krajský súd čiastočne zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle § 220 O.s.p. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k lehote, v ktorej je odporca povinný zaplatiť predmetnú sumu navrhovateľke titulom vyrovnania podielov z vyporiadavaného BSM. Prioritne krajský súd vzal do úvahy tú skutočnosť, že odporcovi je už dlhodobo (niekoľko rokov) zrejmé, že bude povinný poskytnúť dotknuté finančné vyrovnanie navrhovateľke. O tejto svojej povinnosti nepochybuje ani on sám, čo je zrejmé z jeho prednesov v prebiehajúcom konaní (napr. aj v rámci vyjadrenia k odvolaniu protistrany). Prirodzeným a štandardným spôsobom správania sa osoby, ktorá vie o nutnosti skôr, či neskôr zaplatiť nemalý finančný obnos inej osobe, je určitá kumulácia zdrojov, usporiadanie vlastných finančných a majetkových záležitostí tak, aby mohla svoj záväzok riadne a čo najskôr splniť. Správanie odporcu je však úplne opačné, snaží sa (neraz i protiprávne - neplatný prevod záhradnej chatky s príslušenstvom na jeho sestru) viac o zníženie hodnoty svojho majetku, ako o vytvorenie podmienok pre splnenie dlhu. Nielen z hľadiska práva, ale aj z hľadiska dobrých mravov je neakceptovateľné odporcu „podporovať“ v takomto prístupe, okrem iného, aj stanovením neprimerane dlhej lehoty na poskytnutie „výplatku“ navrhovateľke. Navrhovateľka získala z majetku BSM iba dlh - debetný zostatok na jej osobnom účte; všetky aktíva, nielen titulom vyporiadania, ale predovšetkým na základe dlhodobého faktického stavu užíva odporca. Za takejto situácie je nutné určiť relatívne kratšiu lehotu - 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku - na splnenie povinnosti odporcu. Vo svojej podstate ide o faktické predĺženie lehoty oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Ten síce určil lehotu v trvaní 100 dní od právoplatnosti rozsudku, ale podaním odvolania a dlhším trvaním odvolacieho konania (prioritne z dôvodov na strane odporcu) „získal“ odporca na splnenie svojej povinnosti „k dobru“ viac ako jeden a pol roka. V predmetnej súvislosti krajský súd dáva do pozornosti tiež fakt, že najvýznamnejšou položkou v rámci majetku BSM účastníkov je hodnota členského podielu k bytu (pôvodne) v spoločnom nájme účastníkov. Tento byt trvalo užíva odporca, aj keď ho formálne previedol na spoločnú dcéru účastníkov H. V.. Navrhovateľke v danom smere neplynú žiadne pôžitky, hoci podľa rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 16C/94/2005-135 zo dňa 11.4.2007 jej mal odporca zabezpečiť náhradný byt, ktorú povinnosť si do dnešného dňa žiadnym spôsobom nesplnil. Nie bez významu je tiež fakt, že odporca v priebehu konania výslovne tvrdil, že všetky štyri motorové vozidlá, patriace do BSM, potrebuje pre svoju podnikateľskú činnosť. Z uvedeného je zrejmé, že podnikateľské aktivity odporcu (minimálne v danom období) boli rozsiahle, čomu zákonite zodpovedal i jeho príjem z tejto činnosti. Nakoľko takýto stav sa týka (určite) obdobia roku 2008, kedy už odporcovi bola známa jeho povinnosť poskytnúť vyrovnanie navrhovateľke (nie je podstatné, že konkrétna výška vyrovnania sa mala ustáliť až neskôr a rovnako až neskôr mala nastať jeho splatnosť), bolo primerané od neho požadovať vytvorenie si náležitej finančnej rezervy na riadne a včasné splnenie budúcej povinnosti. Napokon odvolací súd ako vecne správny potvrdil výrok napadnutého rozsudku o trovách konania. Postup okresného súdu, kedy si rozhodnutie o trovách vyhradil na samostatné uznesenie, je vo svojich dôsledkoch akceptovateľný, hoci procesnej situácii v súdnej veci by viac zodpovedalo vyhradenie rozhodnutia o trovách konania na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.