KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina5. 3. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/11/2011 z 5. 3. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 5. marca 2012, sp. zn. 20S/11/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011200146.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/11/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200146
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200146.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Milana Repáňa v právnej veci žalobcu: B. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. N. XX, K., štátny občan Afganistanu, právne zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou
so sídlom T. XXX, G. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko
Žilina so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. AZ/2010/02505-02 zo dňa 22.12.2010, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č. 2010/74628/Ma/DHNneprizn. zo dňa 25.10.2010 Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina rozhodol, že podľa § 1, § 2, § 3 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zák. č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca
je občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka
a príspevky v hmotnej núdzi. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v § 1 zák. č. 599/2003 Z.z. tento
zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovanie dávky hmotnej
núdzi a príspevkov k dávke, pričom ich cieľom je zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť
v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne
posudzujú. Základnými životnými podmienkami na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne,
nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Žalobca ako cudzinec s doplnkovou ochranou je podľa vyjadrenia
Migračného úradu Ministerstva vnútra SR zo dňa 01.10.2010 ubytovaný na adrese P. N. XX, K. a je
zaradený do projektu INTAS III., realizovaného občianskym združením Spoločnosť ľudí dobrej vôle so
sídlom v Košiciach. V súlade s Grantovou zmluvou uzavretou medzi MV SR a Spoločnosťou ľudí dobrej
vôle je pre nezamestnaných cudzincov s doplnkovou ochranou zabezpečené bezplatné ubytovanie na
uvedenej adrese až do konca kalendárneho roka 2010. Z účelovo viazaných finančných prostriedkov
tohto projektu sa im poskytuje vreckové a stravné vo výške 3,20 € na osobu a deň a materiálna podpora
vo forme sezónneho ošatenia, uhrádzaním administratívnych poplatkov, základného balíka potrieb a iné.
Finančná pomoc určená len na stravné 3,20 €. t.j. 96,- € mesačne prevyšuje nárok na pomoc v hmotnej
núdzi 62,50 € (dávka 60,50 € a príspevok na zdravotnú starostlivosť 2,- €) podľa platných právnych
predpisov. Nejedná sa o jednorázovú pomoc, ale o pravidelnú mesačnú pomoc. Vzhľadom na tieto
preukázané skutočnosti prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi dávku a príspevky v hmotnej
núdzi z dôvodu, že cudzinec má už v plnom rozsahu zabezpečené základné životné podmienky, ako to
vyplýva z vyjadrenie Migračného úradu MV SR. Priznaním dávky a príspevku v hmotnej núdzu by boli
zabezpečené základné životné podmienky duplicitne.



Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný. Ten rozhodnutím
č. AZ/2010/02505-02 zo dňa 22.12.2010 napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na
to, že v prípade žalobcu nie je možné uplatniť § 5 ods. 4 písm. v) zákona o pomoci v hmotnej núdzi,
nakoľko poskytnutá pomoc prostredníctvom projektu INTAS III. realizovaná občianskym združením sa
nepovažuje za podporu alebo príspevok na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi. Na posilnenie
účinkov pomoci v hmotnej núdzi sa považuje podpora alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií
a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia
účelovo určené pre jednotlivca vo zvlášť nepriaznivej životnej udalosti. To, či sa osoba nachádza v
hmotnej núdzi závisí od jej príjmov. Ak sú príjmy vyššie ako je zákonom stanovená suma životného
minima, osoba nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávku a príspevky. Ak sú príjmy nižšie ako je suma
životného minima, občan sa nachádza v hmotnej núdzi, ale to ešte neznamená, že má automaticky nárok
aj na pomoc v hmotnej núdzi. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov, pričom ich výška je pevne
stanovená v zák. č. 599/2003 Z.z.. Bolo preukázané, že z účelovo viazaných finančných prostriedkov
predmetného projektu sa žalobcovi poskytuje finančná pomoc, pričom samotná finančná pomoc určená
len na vreckové a stravné v mesiaci prevyšuje nárokovú sumu stanovenú pre jednotlivca na pomoc v
hmotnej núdzi, do ktorej sa pri splnení podmienok v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi môže
doplniť príjem účastníka konania. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán rozhodol vecne
správne, pretože žalobca má poskytnutú pomoc prostredníctvom projektu INTAS III. a preto nespĺňa
podmienky na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sú
fakultatívne.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu žalobca. Žalobou
rozhodnutie napadol v rozsahu potvrdenia výrokov o nepriznaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi a
nepriznaní dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. V tomto rozsahu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Ako žalobné dôvody uviedol, že príjem, ktorý žalobca poberá od Spoločnosti ľudí dobrej vôle, je pomocou
v zmysle § 5 ods. 4 písm. v) zák. č. 599/2003 Z.z.. Pre posudzovanie skutočnosti, či sa žalobca nachádza
v hmotnej núdzi mal žalovaný za preukázané, že tento príjem sa za príjem nepovažuje. Súčasne však
konštatuje, že pre určenie nároku pre pomoc v hmotnej núdzi a dávky a príspevkov sa už pomoc zo strany
Spoločnosti ľudí dobrej vôle považuje za príjem, ktorý je potrebné započítať. Zároveň z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutie vyplýva, že pomoc zo strany Spoločnosti ľudí dobrej vôle sa nepovažuje za
príjem podľa § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona, pretože nejde o jednorazové plnenie jednotlivcovi v
obzvlášť nepriaznivej životnej situácii a z tohto dôvodu žalovaný zaujal názor, že ho je potrebné započítať
do jeho príjmov a preto žalobca nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a
príspevky v hmotnej núdzi. Napriek rozdielnemu postoju k otázke, či možno žalobcu považovať za osobu
v hmotnej núdzi, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu potvrdil. Potvrdil tak
i jeho rozhodnutie o tom, že žalobca je osobou v hmotnej núdzi. Odôvodnenie k otázke posudzovania
postavenia osoby v hmotnej núdzi je však v rozpore s výrokom jeho rozhodnutia. V uvedenom vidí
rozhodnutie ako nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že opierať odôvodnenie rozhodnutia žalovaného len
o § 1 zák. č. 599/2003 Z.z. bez ďalšieho je nesprávnou aplikáciou zákona. Mal za to, že žalobcovi
poskytovaná podpora zo strany Spoločnosti ľudí dobrej vôle je podporou v zmysle § 5 ods. 4 písm. v)
citovaného zákona - takouto podporou nie je možné chápať len jednorazové plnenie. Keďže tento príjem
nie je uvedený pod písm. a) a ž h) §-u 5 ods. 4 tohto zákona, nie je možné ho považovať za príjem.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 17.03.2011. Uviedol v ňom, že správne
orgány nezapočítavajú príjem v zmysle § 5 ods. 4 písm. v) zákona o hmotnej núdzi len v prípade,
že ide o jednorázovú podporu alebo príspevok poskytnutý na podporu účinkov pomoci v hmotnej
núdzi, napr. o príspevky z nadácií. Uvedená pomoc z nadácií slúži len na posilnenie účinkov pomoci v
hmotnej núdzi. Na základe metodického usmernenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
sekcia sociálnych vecí a rodiny, nemožno do príjmu započítať peňažné a nepeňažné príspevky
nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií, ktoré sú poskytnuté v nepriaznivých sociálnych
situáciách (choroba) a slúžia len na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi a nie na zabezpečenie
základných životných podmienok. Hodnotenie zabezpečenia základných životných podmienok v zmysle
§ 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi je v praxi jednotné. Cieľom pomoci štátu ohrozeným skupinám
obyvateľov formou dávky a príspevkov je zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej



núdzi s prispením aktívnej účasti občana. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci a
žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 247 a nasl. O.s.p. a v medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že žalobné námietky sú
v celom rozsahu nedôvodné a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z nasledujúcich dôvodov:

Súčasťou správneho spisu je vyjadrenie Spoločnosti ľudí dobrej vôle zo dňa 05.10.2010, podľa ktorého
Spoločnosť ľudí dobrej vôle je mimovládna nezisková organizácia registrovaná ako občianske združenie.
Ako príjemca grantu na projekt SK2009 ERF OC 2/4 INTAS III. - integrácia azylantov z regiónov
východného a stredného Slovenska, zabezpečuje pre osoby s priznanou doplnkovou formou ochrany
vyplácanie stravného a vreckového vo výške 3,20 € za deň počas pobytu v SR a poskytuje ubytovanie
na základe mesačnej objednávky na ubytovni K.. Táto pomoc sa považuje za humanitárnu pomoc a je
nenárokovateľná. Organizácia je limitovaná schváleným rozpočtom a v prípade, že finančné prostriedky
na projekte budú vyčerpané, spoločnosť neposkytne žiadnu finančnú pomoc pre tieto osoby.

Z vyjadrenia Migračného úradu MV SR zo dňa 01.10.2010 vyplýva, že žalobca s poskytnutou doplnkovou
ochranou je zaradený do projektu INTAS III. realizovaného občianskym združením Spoločnosť ľudí
dobrej vôle v súlade s Grantovou zmluvou (kód projektu: SK2009 ERF OC 2/4) uzavretou medzi
Ministerstvom vnútra SR a Spoločnosťou ľudí dobrej vôle pre nezamestnaných cudzincov s doplnkovou
ochranou, podľa ktorej je im zabezpečené bezplatné ubytovanie na uvedenej adrese až do konca
kalendárneho roka 2010 a taktiež sa im poskytuje vreckové a stravné vo výške 3,20 € na osobu a
deň a materiálna podpora vo forme sezónneho ošatenia, uhrádzaním administratívnych poplatkov,
základného balíka potrieb a iné.

Podľa § 1 zák. č. 599/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2010 tento zákon upravuje právne vzťahy
pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka") a
príspevkov k dávke (ďalej len "príspevok"), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné
životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé
jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Podľa § 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 31.12.2010 hmotná núdza je stav, keď príjem
občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a
občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo
zvýšiť vlastným pričinením.

Podľa § 3 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 31.12.2010 na účely zabezpečenia základných
životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi rovnaké postavenie ako občan má aj cudzinec, osoba
bez štátnej príslušnosti, azylant, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídenec s pobytom
na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu a zahraničný Slovák s pobytom
na území Slovenskej republiky, ak sa im pomoc neposkytuje podľa osobitných predpisov 2) alebo podľa
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 31.12.2010 za príjem sa
pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej
núdzi na účely tohto zákona nepovažuje podpora alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií a
občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia
účelovo určené pre jednotlivca na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi najviac však do výšky 12-
násobku životného minima získaných v bežnom roku.

Prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, avšak nespĺňa nárok
na pomoc v hmotnej núdzi a preto sa mu nepriznáva dávka a príspevky v hmotnej núdzi. Žalovaný



tento výrok v celom rozsahu potvrdil. Keďže správna žaloba smerovala len voči výroku o potvrdení
výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi a
nepriznaní dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, súd sa nezaoberal prvým výrokom v poradí, t.j. výrokom,
podľa ktorého žalobca je občanom v hmotnej núdzi. Preskúmal zákonnosť výroku žalovaného, ktorým
potvrdil výrok prvostupňového správneho orgánu, že žalobca nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi
a nepriznáva sa mu dávka a príspevky v hmotnej núdzi.

Krajský súd v Žiline zastáva právny názor, že rozhodujúcim v posudzovaní tohto prípadu bolo, či plnenia,
ktoré poberá žalobca od občianskeho združenia Spoločnosť ľudí dobrej vôle možno subsumovať pod ust.
§ 5 ods. 4 písm. v) zák. č. 599/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania druhostupňového správneho
rozhodnutia. V prípade, ak by tieto plnenia nebolo možné považovať za príjem, z uvedeného dôvodu
by potom žalobca nedisponoval žiadnym príjmom na území SR a patrila by mu dávka v zmysle § 10 a
ďalšie príspevky v zmysle § 11 a nasl. citovaného zákona. Výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel
medzi sumou nárokov uvedených v § 10, § 11, § 12, §13 a § 14 a príjmom (§ 17 ods. 1 citovaného
zákona). Je teda právne významné určiť, či žalobca disponuje alebo nedisponuje príjmom na účely tohto
zákona. Ako bolo vyššie uvedené, je teda rozhodujúce posúdiť, či príjem, ktorý mu je poukazovaný od
občianskeho združenia Spoločnosť ľudí dobrej vôle, je príjmom, ktorý sa považuje za príjem na účely
zák. č. 599/2003 Z.z. v znení úč. ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia.

Podľa názoru žalobcu tento príjem je príjmom v zmysle § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona a teda
sa za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze nepovažuje. Krajský súd zastáva názor, že uvedený príjem
nie je príjmom podľa § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona. Z gramatického aj logického výkladu tohto
ustanovenia je zrejmé, že sa musí jednať o podporu alebo príspevok poskytnutý z prostriedkov nadácií
a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov. Táto podmienka v danom
prípade splnená nebola. Z vyjadrenia Migračného úradu MV SR zo dňa 01.10.2010 ako aj zo správy
od Spoločnosti ľudí dobrej vôle zo dňa 05.10.2010 vyplýva, že žalobca poberá vreckové a stravné vo
výške 3,20 € na deň a tiež službu bezplatného ubytovania v súlade s Grantovou zmluvou uzavretou
medzi Ministerstvom vnútra SR a Spoločnosťou ľudí dobrej vôle. Z uvedeného vyplýva, že finančné
prostriedky, ktorými Spoločnosť ľudí dobrej vôle disponuje, nie sú prostriedky jej vlastné, t.j. prostriedky
občianskeho združenia, ale sú to prostriedky poskytnuté z uvedeného grantu. Sama spoločnosť ľudí
dobrej vôle uvádza, že je príjemca grantu. Tým nie je splnená podmienka, že musí ísť o prostriedky
výlučne organizácií, ktoré tieto prostriedky občanom poskytujú. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť
naplnená je, aby takto poskytovaná podpora alebo príspevok boli určené pre jednotlivca na posilnenie
účinkov pomoci v hmotnej núdzi. Z teleologického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva,
že sa musí jednať o podporu, ktorá je poskytovaná popri samotnej pomoci v hmotnej núdzi a nesmie
ju vo svojej podstate nahrádzať. Súd dáva za pravdu žalobcovi v tom, že zákon neuvádza, že by sa
muselo jednať len o jednorazové príspevky alebo dary. Skutočne takáto podpora vymedzená podľa
§ 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona môže byť aj opakovaná. Avšak pri jej poskytovaní musí byť
splnená podmienka subsidiarity tejto podpory vo vzťahu k poskytovanej dávke v hmotnej núdzi. Ak však
žalobca poberá pomoc, ktorá v celom rozsahu zabezpečuje jeho základné životné potreby vo všetkých
oblastiach, na ktoré poukazuje § 1 citovaného zákona, tzn. v oblasti stravy (žalobca poberá stravné
a vreckové vo výške 3,20 € na deň), v oblasti nevyhnutného ošatenia (materiálna podpora vo forme
sezónneho ošatenia, rovnako časť poskytovaného vreckového) a prístrešia (poskytované bezplatné
ubytovanie v ubytovni v K. na ulici P. N. XX), tým je vyčerpaný celý rozsah možností, ktoré dávka v
hmotnej núdzi má fyzickej osobe zabezpečiť. Preto v danom prípade nie je možné hovoriť o posilnení
účinkov pomoci v hmotnej núdzi a o jej podpornosti, ale o nahradení takejto pomoci v plnom rozsahu.

Keďže príjem, ktorý dosahoval v rozhodnom období roku 2010 žalobca je potrebné považovať za príjem v
zmysle § 5 ods. 2 písm. a) citovaného zákona a nie je možné ho vyňať z takéhoto režimu ani v zmysle § 5
ods. 4 písm. v) citovaného zákona, prvostupňový správny orgán správne porovnal jeho takto dosiahnutý
mesačný príjem s dávkou, na ktorú by mal nárok. Keďže bolo preukázané, že príjem žalobcu je vyšší
ako najvyššia možná výmera dávky v hmotnej núdzi, ktorá by mu inak patrila, ak by príjem nemal,
správne rozhodol, že nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznávajú sa mu dávky a príspevky v
hmotnej núdzi. Ak druhostupňový správny orgán rozhodnutie potvrdil v týchto výrokoch, toto rozhodnutie
je zákonné.



Z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe v plnom rozsahu za
nedôvodné. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia, vzhľadom na rozsah napadnutia
druhostupňového správneho rozhodnutia žalobcom nepovažuje toto rozhodnutie za nezrozumiteľné,
keďže nebol napadnutý výrok o potvrdení výroku prvostupňového rozhodnutia o tom, že žalobca je
občanom v hmotnej núdzi. Čo sa týka námietky, že žalovaný svoje rozhodnutie opiera len o § 1
citovaného zákona, uvedená námietka nie je namieste, pretože z odôvodnenia vyplýva, že boli použité
i ostatné relevantné ustanovenia zák. č. 599/2003 Z.z. vo vzájomnom súvise. Námietka vo vzťahu k
výkladu § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona je taktiež v plnom rozsahu nedôvodná už vzhľadom na
odôvodnenie tohto rozsudku uvedené vyššie. Opakovane súd uvádza, že námietka žalobcu, že zákon
nikde neobmedzuje pomoc na jednorazové plnenie je dôvodná, avšak v konkrétnom prípade žalobcu
neboli splnené kumulatívne podmienky dané v § 5 ods. 4 písm. v) vo vzťahu k podpore, ktorú v roku 2010
požíval. Námietka, že iba príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm. a) až h) citovaného zákona sa považujú
za príjmy, ktoré slúžia na zabezpečenie základných životných potrieb, nie však príjmy uvedené pod
ostatnými písmenami § 5 ods. 4 nie je namieste, pretože žalovaný rovnako ako aj súd konštatoval,
že podpora prijímaná žalobcom nebola podporou podľa § 5 ods. 4 písm. v) a teda takýto príjem je
započítateľný do príjmov na zabezpečenie základných životných potrieb. Na záver treba uviesť, že ak
žalobca stratí tento zdroj príjmov, nič mu nebráni podať novú žiadosť podľa z.č. 599/2003 Z.z..

Vzhľadom na to, že v medziach žalobných námietok nebola zistená žiadna nezákonnosť napadnutého
výroku rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, súd žalobu ako nedôvodnú podľa§ 250j ods. 1 O.s.p.
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní
úspech nemal, preto mu nepatrí právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.