Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/11/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200146 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200146.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd Žilina v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Milana Repáňa v právnej veci žalobcu: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. N. XX, K., štátny občan Afganistanu, právne zastúpený Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom T. XXX, G. proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AZ/2010/02505-02 zo dňa 22.12.2010, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím č. 2010/74628/Ma/DHNneprizn. zo dňa 25.10.2010 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina rozhodol, že podľa § 1, § 2, § 3 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca je občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky v hmotnej núdzi. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v § 1 zák. č. 599/2003 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovanie dávky hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, pričom ich cieľom je zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základnými životnými podmienkami na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Žalobca ako cudzinec s doplnkovou ochranou je podľa vyjadrenia Migračného úradu Ministerstva vnútra SR zo dňa 01.10.2010 ubytovaný na adrese P. N. XX, K. a je zaradený do projektu INTAS III., realizovaného občianskym združením Spoločnosť ľudí dobrej vôle so sídlom v Košiciach. V súlade s Grantovou zmluvou uzavretou medzi MV SR a Spoločnosťou ľudí dobrej vôle je pre nezamestnaných cudzincov s doplnkovou ochranou zabezpečené bezplatné ubytovanie na uvedenej adrese až do konca kalendárneho roka 2010. Z účelovo viazaných finančných prostriedkov tohto projektu sa im poskytuje vreckové a stravné vo výške 3,20 € na osobu a deň a materiálna podpora vo forme sezónneho ošatenia, uhrádzaním administratívnych poplatkov, základného balíka potrieb a iné. Finančná pomoc určená len na stravné 3,20 €. t.j. 96,- € mesačne prevyšuje nárok na pomoc v hmotnej núdzi 62,50 € (dávka 60,50 € a príspevok na zdravotnú starostlivosť 2,- €) podľa platných právnych predpisov. Nejedná sa o jednorázovú pomoc, ale o pravidelnú mesačnú pomoc. Vzhľadom na tieto preukázané skutočnosti prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi dávku a príspevky v hmotnej núdzi z dôvodu, že cudzinec má už v plnom rozsahu zabezpečené základné životné podmienky, ako to vyplýva z vyjadrenie Migračného úradu MV SR. Priznaním dávky a príspevku v hmotnej núdzu by boli zabezpečené základné životné podmienky duplicitne. Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval druhostupňový správny orgán - žalovaný. Ten rozhodnutím č. AZ/2010/02505-02 zo dňa 22.12.2010 napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení poukázal na to, že v prípade žalobcu nie je možné uplatniť § 5 ods. 4 písm. v) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nakoľko poskytnutá pomoc prostredníctvom projektu INTAS III. realizovaná občianskym združením sa nepovažuje za podporu alebo príspevok na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi. Na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi sa považuje podpora alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia účelovo určené pre jednotlivca vo zvlášť nepriaznivej životnej udalosti. To, či sa osoba nachádza v hmotnej núdzi závisí od jej príjmov. Ak sú príjmy vyššie ako je zákonom stanovená suma životného minima, osoba nie je v hmotnej núdzi a nemá nárok na dávku a príspevky. Ak sú príjmy nižšie ako je suma životného minima, občan sa nachádza v hmotnej núdzi, ale to ešte neznamená, že má automaticky nárok aj na pomoc v hmotnej núdzi. Tá sa poskytuje formou dávky a príspevkov, pričom ich výška je pevne stanovená v zák. č. 599/2003 Z.z.. Bolo preukázané, že z účelovo viazaných finančných prostriedkov predmetného projektu sa žalobcovi poskytuje finančná pomoc, pričom samotná finančná pomoc určená len na vreckové a stravné v mesiaci prevyšuje nárokovú sumu stanovenú pre jednotlivca na pomoc v hmotnej núdzi, do ktorej sa pri splnení podmienok v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi môže doplniť príjem účastníka konania. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán rozhodol vecne správne, pretože žalobca má poskytnutú pomoc prostredníctvom projektu INTAS III. a preto nespĺňa podmienky na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sú fakultatívne. Voči uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu žalobca. Žalobou rozhodnutie napadol v rozsahu potvrdenia výrokov o nepriznaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznaní dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. V tomto rozsahu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako žalobné dôvody uviedol, že príjem, ktorý žalobca poberá od Spoločnosti ľudí dobrej vôle, je pomocou v zmysle § 5 ods. 4 písm. v) zák. č. 599/2003 Z.z.. Pre posudzovanie skutočnosti, či sa žalobca nachádza v hmotnej núdzi mal žalovaný za preukázané, že tento príjem sa za príjem nepovažuje. Súčasne však konštatuje, že pre určenie nároku pre pomoc v hmotnej núdzi a dávky a príspevkov sa už pomoc zo strany Spoločnosti ľudí dobrej vôle považuje za príjem, ktorý je potrebné započítať. Zároveň z odôvodnenia napadnutého rozhodnutie vyplýva, že pomoc zo strany Spoločnosti ľudí dobrej vôle sa nepovažuje za príjem podľa § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona, pretože nejde o jednorazové plnenie jednotlivcovi v obzvlášť nepriaznivej životnej situácii a z tohto dôvodu žalovaný zaujal názor, že ho je potrebné započítať do jeho príjmov a preto žalobca nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky v hmotnej núdzi. Napriek rozdielnemu postoju k otázke, či možno žalobcu považovať za osobu v hmotnej núdzi, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu potvrdil. Potvrdil tak i jeho rozhodnutie o tom, že žalobca je osobou v hmotnej núdzi. Odôvodnenie k otázke posudzovania postavenia osoby v hmotnej núdzi je však v rozpore s výrokom jeho rozhodnutia. V uvedenom vidí rozhodnutie ako nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že opierať odôvodnenie rozhodnutia žalovaného len o § 1 zák. č. 599/2003 Z.z. bez ďalšieho je nesprávnou aplikáciou zákona. Mal za to, že žalobcovi poskytovaná podpora zo strany Spoločnosti ľudí dobrej vôle je podporou v zmysle § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona - takouto podporou nie je možné chápať len jednorazové plnenie. Keďže tento príjem nie je uvedený pod písm. a) a ž h) §-u 5 ods. 4 tohto zákona, nie je možné ho považovať za príjem. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 17.03.2011. Uviedol v ňom, že správne orgány nezapočítavajú príjem v zmysle § 5 ods. 4 písm. v) zákona o hmotnej núdzi len v prípade, že ide o jednorázovú podporu alebo príspevok poskytnutý na podporu účinkov pomoci v hmotnej núdzi, napr. o príspevky z nadácií. Uvedená pomoc z nadácií slúži len na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi. Na základe metodického usmernenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, sekcia sociálnych vecí a rodiny, nemožno do príjmu započítať peňažné a nepeňažné príspevky nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií, ktoré sú poskytnuté v nepriaznivých sociálnych situáciách (choroba) a slúžia len na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi a nie na zabezpečenie základných životných podmienok. Hodnotenie zabezpečenia základných životných podmienok v zmysle § 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi je v praxi jednotné. Cieľom pomoci štátu ohrozeným skupinám obyvateľov formou dávky a príspevkov je zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci a žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. a v medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že žalobné námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z nasledujúcich dôvodov: Súčasťou správneho spisu je vyjadrenie Spoločnosti ľudí dobrej vôle zo dňa 05.10.2010, podľa ktorého Spoločnosť ľudí dobrej vôle je mimovládna nezisková organizácia registrovaná ako občianske združenie. Ako príjemca grantu na projekt SK2009 ERF OC 2/4 INTAS III. - integrácia azylantov z regiónov východného a stredného Slovenska, zabezpečuje pre osoby s priznanou doplnkovou formou ochrany vyplácanie stravného a vreckového vo výške 3,20 € za deň počas pobytu v SR a poskytuje ubytovanie na základe mesačnej objednávky na ubytovni K.. Táto pomoc sa považuje za humanitárnu pomoc a je nenárokovateľná. Organizácia je limitovaná schváleným rozpočtom a v prípade, že finančné prostriedky na projekte budú vyčerpané, spoločnosť neposkytne žiadnu finančnú pomoc pre tieto osoby. Z vyjadrenia Migračného úradu MV SR zo dňa 01.10.2010 vyplýva, že žalobca s poskytnutou doplnkovou ochranou je zaradený do projektu INTAS III. realizovaného občianskym združením Spoločnosť ľudí dobrej vôle v súlade s Grantovou zmluvou (kód projektu: SK2009 ERF OC 2/4) uzavretou medzi Ministerstvom vnútra SR a Spoločnosťou ľudí dobrej vôle pre nezamestnaných cudzincov s doplnkovou ochranou, podľa ktorej je im zabezpečené bezplatné ubytovanie na uvedenej adrese až do konca kalendárneho roka 2010 a taktiež sa im poskytuje vreckové a stravné vo výške 3,20 € na osobu a deň a materiálna podpora vo forme sezónneho ošatenia, uhrádzaním administratívnych poplatkov, základného balíka potrieb a iné. Podľa § 1 zák. č. 599/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2010 tento zákon upravuje právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi (ďalej len "dávka") a príspevkov k dávke (ďalej len "príspevok"), ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi s prispením aktívnej účasti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Podľa § 2 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 31.12.2010 hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum 1) a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa § 3 citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 31.12.2010 na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi rovnaké postavenie ako občan má aj cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídenec s pobytom na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu a zahraničný Slovák s pobytom na území Slovenskej republiky, ak sa im pomoc neposkytuje podľa osobitných predpisov 2) alebo podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 31.12.2010 za príjem sa pri posudzovaní hmotnej núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona nepovažuje podpora alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia účelovo určené pre jednotlivca na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi najviac však do výšky 12- násobku životného minima získaných v bežnom roku. Prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi, avšak nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a preto sa mu nepriznáva dávka a príspevky v hmotnej núdzi. Žalovaný tento výrok v celom rozsahu potvrdil. Keďže správna žaloba smerovala len voči výroku o potvrdení výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu o nepriznaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznaní dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, súd sa nezaoberal prvým výrokom v poradí, t.j. výrokom, podľa ktorého žalobca je občanom v hmotnej núdzi. Preskúmal zákonnosť výroku žalovaného, ktorým potvrdil výrok prvostupňového správneho orgánu, že žalobca nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu dávka a príspevky v hmotnej núdzi. Krajský súd v Žiline zastáva právny názor, že rozhodujúcim v posudzovaní tohto prípadu bolo, či plnenia, ktoré poberá žalobca od občianskeho združenia Spoločnosť ľudí dobrej vôle možno subsumovať pod ust. § 5 ods. 4 písm. v) zák. č. 599/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu vydania druhostupňového správneho rozhodnutia. V prípade, ak by tieto plnenia nebolo možné považovať za príjem, z uvedeného dôvodu by potom žalobca nedisponoval žiadnym príjmom na území SR a patrila by mu dávka v zmysle § 10 a ďalšie príspevky v zmysle § 11 a nasl. citovaného zákona. Výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v § 10, § 11, § 12, §13 a § 14 a príjmom (§ 17 ods. 1 citovaného zákona). Je teda právne významné určiť, či žalobca disponuje alebo nedisponuje príjmom na účely tohto zákona. Ako bolo vyššie uvedené, je teda rozhodujúce posúdiť, či príjem, ktorý mu je poukazovaný od občianskeho združenia Spoločnosť ľudí dobrej vôle, je príjmom, ktorý sa považuje za príjem na účely zák. č. 599/2003 Z.z. v znení úč. ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu tento príjem je príjmom v zmysle § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona a teda sa za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze nepovažuje. Krajský súd zastáva názor, že uvedený príjem nie je príjmom podľa § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona. Z gramatického aj logického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, že sa musí jednať o podporu alebo príspevok poskytnutý z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov. Táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Z vyjadrenia Migračného úradu MV SR zo dňa 01.10.2010 ako aj zo správy od Spoločnosti ľudí dobrej vôle zo dňa 05.10.2010 vyplýva, že žalobca poberá vreckové a stravné vo výške 3,20 € na deň a tiež službu bezplatného ubytovania v súlade s Grantovou zmluvou uzavretou medzi Ministerstvom vnútra SR a Spoločnosťou ľudí dobrej vôle. Z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky, ktorými Spoločnosť ľudí dobrej vôle disponuje, nie sú prostriedky jej vlastné, t.j. prostriedky občianskeho združenia, ale sú to prostriedky poskytnuté z uvedeného grantu. Sama spoločnosť ľudí dobrej vôle uvádza, že je príjemca grantu. Tým nie je splnená podmienka, že musí ísť o prostriedky výlučne organizácií, ktoré tieto prostriedky občanom poskytujú. Ďalšou podmienkou, ktorá musí byť naplnená je, aby takto poskytovaná podpora alebo príspevok boli určené pre jednotlivca na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi. Z teleologického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa musí jednať o podporu, ktorá je poskytovaná popri samotnej pomoci v hmotnej núdzi a nesmie ju vo svojej podstate nahrádzať. Súd dáva za pravdu žalobcovi v tom, že zákon neuvádza, že by sa muselo jednať len o jednorazové príspevky alebo dary. Skutočne takáto podpora vymedzená podľa § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona môže byť aj opakovaná. Avšak pri jej poskytovaní musí byť splnená podmienka subsidiarity tejto podpory vo vzťahu k poskytovanej dávke v hmotnej núdzi. Ak však žalobca poberá pomoc, ktorá v celom rozsahu zabezpečuje jeho základné životné potreby vo všetkých oblastiach, na ktoré poukazuje § 1 citovaného zákona, tzn. v oblasti stravy (žalobca poberá stravné a vreckové vo výške 3,20 € na deň), v oblasti nevyhnutného ošatenia (materiálna podpora vo forme sezónneho ošatenia, rovnako časť poskytovaného vreckového) a prístrešia (poskytované bezplatné ubytovanie v ubytovni v K. na ulici P. N. XX), tým je vyčerpaný celý rozsah možností, ktoré dávka v hmotnej núdzi má fyzickej osobe zabezpečiť. Preto v danom prípade nie je možné hovoriť o posilnení účinkov pomoci v hmotnej núdzi a o jej podpornosti, ale o nahradení takejto pomoci v plnom rozsahu. Keďže príjem, ktorý dosahoval v rozhodnom období roku 2010 žalobca je potrebné považovať za príjem v zmysle § 5 ods. 2 písm. a) citovaného zákona a nie je možné ho vyňať z takéhoto režimu ani v zmysle § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona, prvostupňový správny orgán správne porovnal jeho takto dosiahnutý mesačný príjem s dávkou, na ktorú by mal nárok. Keďže bolo preukázané, že príjem žalobcu je vyšší ako najvyššia možná výmera dávky v hmotnej núdzi, ktorá by mu inak patrila, ak by príjem nemal, správne rozhodol, že nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznávajú sa mu dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Ak druhostupňový správny orgán rozhodnutie potvrdil v týchto výrokoch, toto rozhodnutie je zákonné. Z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe v plnom rozsahu za nedôvodné. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti tohto rozhodnutia, vzhľadom na rozsah napadnutia druhostupňového správneho rozhodnutia žalobcom nepovažuje toto rozhodnutie za nezrozumiteľné, keďže nebol napadnutý výrok o potvrdení výroku prvostupňového rozhodnutia o tom, že žalobca je občanom v hmotnej núdzi. Čo sa týka námietky, že žalovaný svoje rozhodnutie opiera len o § 1 citovaného zákona, uvedená námietka nie je namieste, pretože z odôvodnenia vyplýva, že boli použité i ostatné relevantné ustanovenia zák. č. 599/2003 Z.z. vo vzájomnom súvise. Námietka vo vzťahu k výkladu § 5 ods. 4 písm. v) citovaného zákona je taktiež v plnom rozsahu nedôvodná už vzhľadom na odôvodnenie tohto rozsudku uvedené vyššie. Opakovane súd uvádza, že námietka žalobcu, že zákon nikde neobmedzuje pomoc na jednorazové plnenie je dôvodná, avšak v konkrétnom prípade žalobcu neboli splnené kumulatívne podmienky dané v § 5 ods. 4 písm. v) vo vzťahu k podpore, ktorú v roku 2010 požíval. Námietka, že iba príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm. a) až h) citovaného zákona sa považujú za príjmy, ktoré slúžia na zabezpečenie základných životných potrieb, nie však príjmy uvedené pod ostatnými písmenami § 5 ods. 4 nie je namieste, pretože žalovaný rovnako ako aj súd konštatoval, že podpora prijímaná žalobcom nebola podporou podľa § 5 ods. 4 písm. v) a teda takýto príjem je započítateľný do príjmov na zabezpečenie základných životných potrieb. Na záver treba uviesť, že ak žalobca stratí tento zdroj príjmov, nič mu nebráni podať novú žiadosť podľa z.č. 599/2003 Z.z.. Vzhľadom na to, že v medziach žalobných námietok nebola zistená žiadna nezákonnosť napadnutého výroku rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, súd žalobu ako nedôvodnú podľa§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní úspech nemal, preto mu nepatrí právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. . Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.