Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/7/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200170 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200170.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľky: E. P., nar. X. X. XXXX, bytom S. ul. č. XXXX/XX, XXX XX W., právne zast. JUDr. Richardom Karkóom, advokátom so sídlom D. C. č. XX, XXX XX W., proti odporcovi: Správa katastra Liptovský Mikuláš, so sídlom Kollárova č. 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, za účasti účastníkov konania: 1/ Z. J., bytom O. č. XXX, A. E., 2/ R. Z., bytom O. č. XXX, A. E., 3/ J. Z., bytom Na F. č. XX, T. R., M. S., 4/ Ing. O. H., bytom H. č. XXX/XX, A. U., 5/ Mgr. E. Z., bytom R. č. XXXX/X, A. E., 6/ JUDr. I. E., bytom T. č. XXX/X, P., 7/ E. Z., bytom F. č. XX, G., 8/ C. O., bytom W. ul. č. XXXX/X, H., v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V 352/2008 zo dňa 21. 12. 2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V 352/2008 zo dňa 21. 12. 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a v e c v r a c i a Správe katastra Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania na účet právnej zástupkyne navrhovateľky vo výške 318,84 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ostatným účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. V 352/2008 zo dňa 21. 12. 2010 Správa katastra Liptovský Mikuláš rozhodla podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. tak, že návrh na vklad darovacej zmluvy zo dňa 24. 1. 2008, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva - spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedených na liste vlastníctva č. XXX a č. XXX v kat. úz. C. C. a na liste vlastníctva č. XXX a č. XXX v kat. úz. T. zamietla. Rozhodnutie odôvodnila tým, že predmetom darovacej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi pani L. Z. ako darkyňou a obdarovanými JUDr. I. E., E. Z., E. P. a C. O., pričom predmetom darovacej zmluvy bol prevod spoluvlastníckych podielov zo strany darkyne na obdarované, a to konkrétne v prospech JUDr. I. E. - spoluvlastnícky podiel 1500/62100 k pozemkom parcely č. 314/1, č. 315/2, č. 317/2 a podiel 1500/496800 k pozemku parcela EKN č. 330/2 kat. úz. C. C., v prospech E. Z. podiel 1500/62100 k pozemkom parcely EKN č. 317/1, č. 320/2, podiel 1500/248400 k pozemku parcela EKN č. 330/2, podiel 1500/62100 k pozemku parcela EKN č. 314/3 (všetky v kat. úz. C. C.), podiel 3/127 k pozemkom parcely EKN č. 27/501, č. 33 a 231, ako aj podiel 3/254 k pozemku parcela EKN č. 236 (všetky v kat. úz. T.), v prospech E. P. podiel 1500/62100 k pozemku parcela EKN č. 315/1, č. 316/1, podiel 1500/248400 k pozemku parcela EKN č. 330/2 všetky v kat. úz. C. C., podiel 3/127 k pozemkom parcely EKN č. 31/502 a č. 30, ako aj podiel 3/254 k pozemku parcela EKN č. 236 všetky v kat. úz. T. a v prospech C. O. podiel 1500/62100 k pozemkom parcela EKN č. 310 a č. 331/2 podiel 1500/496800 k pozemku parcela EKN č. 330/2 všetky v kat. úz. C. C.. Správa katastra Liptovský Mikuláš uviedla, že pôvodne bolo konanie zastavené a následne na základe rozhodnutia Katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-23/2008-Ľu zo dňa 7. 9. 2009 bolo toto rozhodnutie o zastavení konania zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. V priebehu správneho konania darkyňa L. Z. zomrela dňa 14. 2. 2010, pričom ako dedičia zo zákona podľa potvrdenia Notárskeho úradu JUDr. E. E. boli zistení: Z. J., R. Z., J. Z., Ing. O. H. a Mgr. E. Z. ako potencionálni dedičia. Správny orgán s týmito ako s právnymi nástupcami pokračoval v rámci vkladového konania. Správa katastra Liptovský Mikuláš návrh zamietla z dôvodu toho, že spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti nemôžu nakladať s podielmi na jednotlivých častiach (pozemkoch) spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko ide o podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti, členovia pozemkového spoločenstva nie sú spoluvlastníkmi pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ale ako to zákon výslovne uvádza, sú spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. Spoluvlastník spoločných nehnuteľností nenakladá s podielom na spoločnej nehnuteľnosti, ale nakladá s podielom k časti spoločnej nehnuteľnosti (len k určitým pozemkom), čo odporuje obsahu a účelu zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a zmluva je teda absolútne neplatná. Zároveň podľa zmluvy zo dňa 24. 1. 2008 dochádza k rozdeleniu spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti na podiely na častiach spoločnej nehnuteľnosti. Spoločná nehnuteľnosť má jednotný právny režim a nemôže nastať situácia, že jedna jej časť má iného spoluvlastníka ako ktorákoľvek iná časť spoločnej nehnuteľnosti. Spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti nesmie samostatne nakladať s časťou spoločnej nehnuteľnosti, teda len s niektorými pozemkami. V danom prípade sa v zmluve nakladá samostatne s jednou skupinou pozemkov a samostatne s druhou skupinou pozemkov, t. j. rozličné časti spoločnej nehnuteľnosti sa prevádzajú na rozličných vlastníkov. Zmluvné strany neprevádzajú podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ale len na konkrétnych pozemkoch, t. j. v časti spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň poukázala aj na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 154/2010, z ktorého je možné vyvodiť pojem spoločná nehnuteľnosť. Podľa názoru správy katastra je možné, že prevodca bude prevádzať celý spoluvlastnícky podiel - celé majetkové teleso, t. j. spoluvlastnícky podiel na všetkých pozemkoch, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť a nevznikne spoluvlastnícky podiel v spoločnej nehnuteľnosti v súhrne menší ako 2 000 m2. Podiel spoluvlastníka sa podľa názoru správy katastra vzťahuje na pozemky a podiel spoluvlastníka v spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahuje na celé majetkové teleso. Predmetom prevodu musí byť podiel na celom majetkovom telese, t. j. nadobúdateľ musí nadobudnúť podiel na spoločnej nehnuteľnosti, tzn. podiel na všetkých pozemkoch tvoriacich predmetnú spoločnú nehnuteľnosť. Z vyššie uvedeného teda vyplynulo, že Zákon o pozemkových spoločenstvách nepozná pojem podiel na jednotlivých pozemkoch tvoriacich predmetnú spoločnú nehnuteľnosť a z týchto dôvodov je predmetná darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko odporuje Zákonu o pozemkových spoločenstvách, konkrétne ust. § 4 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu podala opravný prostriedok navrhovateľka. Žiadala rozhodnutie Správy katastra v Liptovskom Mikuláši zrušiť a vrátiť vec správe katastra na ďalšie konanie. Opravný prostriedok odôvodnila tým, že darovacia zmluva zo dňa 24. 1. 2008, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva (spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam vedeným na listoch vlastníctva LV č. XXX a č. XXX v kat. úz. C. C. a na LV č. XXX a LV č. XXX kat. úz. T.) bola v čase jej uzatvorenia v súlade so zákonom a svojim obsahom alebo účelom neodporovala zákonu, ani ho neobchádzala. Z dikcie § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. vyplýva, že podielové spoluvlastníctvo je nedeliteľné. Navrhovatelia v predmetnom konaní však nenavrhujú rozdelenie podielového spoluvlastníctva, ale prevod spoluvlastníckych podielov darkyne obdarovaným. Rozdelenie jednotlivých vlastníckych podielov je nielenže zákonom č. 181/1995 Z. z. nezakázané, tento zákon s rozdeľovaním podielov spoluvlastníkov priamo počíta, keď v § 4 ods. 2 predmetného zákona sa nachádza ustanovenie: podmienky drobenia jednotlivých vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti upravia ich vlastníci tak, aby nevznikali vlastnícke podiely v spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako je 2 000 m2. Správa katastra Liptovský Mikuláš však priamo a v jednoznačnom rozpore s touto dikciou trvá na tom, že vlastnícky podiel nemožno deliť či drobiť a dokonca, že ho nemožno ani scudziť. Rovnako poukázala na účel dotknutej právnej úpravy. Z dikcie § 4 zákona č. 181/1995 Z. z. je zrejmý účel zákazu delenia spoluvlastníctva spoločnej veci, a tým je záujem spoločnosti, aby nedochádzalo k nekonečnému drobeniu pozemkov. Aký by však bol záujem spoločnosti na zákaze prevodu alebo absolútnom zákaze delenia iných spoluvlastníckych podielov nevedno. Zákonodarca teda iste nemal záujem upravovať v § 4 ods. 1 predmetného zákona úplný zákaz delenia alebo scudzenia podielov spoluvlastníkov, zvlášť keď hneď v nasledujúcom odseku 2 toto delenie a scudzovanie jasne umožňuje a s jedným jediným obmedzením, ktorému však účastníci tohto konania vyhoveli. Zároveň si právny zástupca navrhovateľky uplatnil náhradu trov konania. Krajský súd v Žiline uznesením pod č. k. 29Sp/7/2011-19 zo dňa 14. 3. 2011 opravný prostriedok navrhovateľky odmietol s poukazom na ust. § 250p O.s.p. Na základe odvolania navrhovateľky Najvyšší súd SR svojím uznesením č. k. 10Sžr 74/2011 zo dňa 25. 4. 2012 predmetné uznesenie Krajského súdu v Žiline zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v danom prípade sa na doručovanie písomností nevzťahovalo ust. § 25 ods. 3 Správneho poriadku a vo vzťahu k právnemu zástupcovi navrhovateľky sa nevzťahuje fikcia doručenia, nakoľko zásielka bola z jeho strany prevzatá, a to dňa 3. 1. 2012. Následne súd zisťoval, či je právoplatne skončené dedičské konanie po neb. L. Z. ( darkyni ), pričom zistil, že toto podľa vyjadrenia OS Liptovský Mikuláš je vedené pod sp. zn. 6D/221/2010 u súdneho komisára JUDr. Miroslava Ďuriša a toto nebolo doposiaľ právoplatne skončené. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 31. 8. 2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavila navrhovateľka a ani ostatní účastníci konania: Z. J., R. Z., J. Z., O. H., Mgr. E. Z., JUDr. I. E., E. Z. a C. O., pričom mali vykázané predvolanie na termín pojednávania riadnym spôsobom, svoju neúčasť na termíne pojednávania neospravedlnili, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodol v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti neprítomných účastníkov. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľky, mal za to že rozhodnutie je potrebné zrušiť s pokazom a za použitia § 250 l ods. 2 O.s.p. pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 pís. a) a c) O.s.p. pretože, rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a to z nasl. dôvodov : Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní vo svojom prednese zotrvala na podanom opravnom prostriedku. Podľa nej spoluvlastnícke podiely boli prevedené na 4 obdarované, tak na toto by sa nemal vzťahovať zákaz nedeliteľnosti, na ktorý by sa malo vzťahovať ust. § 4 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. Nedochádza tu k deleniu ale len ide o dispozičné oprávnenie - nakladanie s príslušnými pozemkami vlastníka. Pozemkové spoločenstvo zostáva zachované. Na otázky súdu uvádzala, že navrhovateľka určite nebola členkou pozemkového spoločenstva, vo vzťahu k ostatným obdarovaným nevedela uviesť či títo boli alebo neboli členmi pozemkového spoločenstva. Na otázku či darkyňa prevádzala darovacou zmluvou všetky podiely na pozemkoch v spoločnej nehnuteľnosti uviedla, že má takú informáciu, že darkyňa mala previesť všetky podiely na nehnuteľnostiach ktoré vlastnila označeným obdarovaným. Poverený zamestnanec odporcu zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na otázky súdu uvádzal, že nemá vedomosť či darkyňa prevádzala všetky podiely na pozemkoch v spoločnej nehnuteľnosti a ani či obdarované boli alebo neboli členkami pozemkového spoločenstva. Podľa § 79i zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) konanie o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté do 31. 8. 2009 sa vzťahujú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. 8. 2009. Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene a práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti). Podľa ust. § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 16 ods. 2 veta prvá Katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä: a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľnosti, f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba, g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu. Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona správa katastra je návrhom účastníka konania viazaná. Podľa § 30 ods. 6 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ust. § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Podľa § 31 ods. 8 Katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Podľa § 1 zákona č. 181/1995 Z. z. tento zákon upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. podielové spoluvlastníctvo v spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov (§ 141 Občianskeho zákonníka). Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. podmienky drobenia jednotlivých vlastníckych podielov v spoločnej nehnuteľnosti upravia ich vlastníci tak, aby nevznikali vlastnícke podiely v spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 m2. Podľa § 7 zákona č. 181/1995 Z. z. členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel v spoločnej nehnuteľnosti a sním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto zákone a vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise (§ 140 Občianskeho zákonníka). Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. nadobúdateľ vlastníctva podielu v spoločnej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom vlastníctva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. dohoda o prevode vlastníctva podielu v spoločnej nehnuteľnosti musí mať písomnú formu a nadobúda účinnosť dňom vkladu do katastra nehnuteľností. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 24. 1. 2008 vrátane dodatku č. 1 k nej, ktorý bol uzatvorený dňa 25. 2. 2008, darkyňa L. Z., rod. E. darovala obdarovaným JUDr. I. E., E. Z., E. P. a C. O. spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným Správou katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXX, č. XXX, v kat. úz. C. C., a tak isto spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na LV č. XXX a č. XXX v kat. úz. T. so špecifikáciou spoluvlastníckych podielov na jednotlivých nehnuteľnostiach v predmete zmluvy pod čl. I a II. darovacej zmluvy vrátane jej dodatku č.1.. V priebehu vkladového konania darkyňa L. Z., rod. E. zomrela, a to dňa 14. 2. 2010. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v týchto veciach (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu 6Sžo 132/2010 zo dňa 27. 4. 2011) je zrejmé, že smrť darcu nemôže byť sama o sebe dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov prejavmi ich vôle smerujúcich k vzniku vecno-právnych účinkov zmluvy, a týmito prejavmi sú viazaní aj dedičia, ktorí vstupujú do práv a záväzkov zomrelého účastníka občiansko-právneho vzťahu vzniknutých na podklade zhodných prejavov vôle účastníka ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci (porovnaj aj rozhodnutie uverejnené pod č. 78/1968 rozhodnutie o oznámení súdov ČSSR). Vzhľadom k tomu správny orgán a samozrejme aj súd ďalej v konaní pokračoval s tzv. potencionálnymi dedičmi po zomrelej darkyni L. Z., a to konkrétne s Z. J., R. Z., J. Z., Ing. O. H. a Mgr. E. Z., keďže nebolo preukázané, že by dedičské konanie po L. Z. bolo právoplatne skončené, a preto pokračoval s týmito správne správny orgán ako s účastníkmi konania na strane darkyne. Z ust. § 79i zákona č. 162/1995 Z. z. vyplynulo, že na predmetné vkladové konanie mali byť aplikované ustanovenia zákona č. 162/1995 Z. z. účinné do 31. 8.2009, nakoľko darovacia zmluva bola uzatvorená do 31.8.2009, čo bolo splnené. Z darovacej zmluvy vyplynulo, že predmetom prevodu darovacej zmluvy boli tam špecifikované spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam ( vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti, tzv. urbárske podiely), pričom Správa katastra Liptovský Mikuláš zaujala právny názor, že predmetná darovacia zmluva odporuje obsahu a účelu zákona v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, je teda absolútne neplatná z dôvodu toho, že nakoľko v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti, členovia pozemkového spoločenstva nie sú spoluvlastníkmi pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ale sú spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti z dôvodu, že spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti nesmie samostatne nakladať s časťou spoločnej nehnuteľnosti, teda len s niektorými pozemkami, tak ako tomu bolo v danom prípade, keď nakladá samostatne s jednou skupinou pozemkov a samostatne s druhou skupinou pozemkov, t. j. že rozličné časti spoločnej nehnuteľnosti sa prevádzajú na rozličných vlastníkov. Zmluvné strany teda neprevádzajú podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ale len na konkrétnych pozemkoch, t.j. časti spoločnej nehnuteľnosti. Krajský súd v Žiline sa s uvedeným právnym názorom nestotožnil. Krajský súd v Žiline poukazuje v tejto súvislosti najmä aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky - Nález ÚS SR č. III.ÚS 154/2010-44. Z ustanovení Zákona o pozemkových spoločenstvách podľa názoru Ústavného súdu SR možno vyvodiť, že pojem spoločná nehnuteľnosť sa vzťahuje na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva, keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel v spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom k celku. Pri prevode podielu alebo jeho časti dochádza síce k prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie pre účely aplikácie § 4 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách je potrebné zrátať, pretože v uvedenom ustanovení sa jednoznačne hovorí o zákaze vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) spoločnej nehnuteľnosti menších než 2 000 m2. K drobeniu pôdy by dochádzalo len v tom prípade, ak by pri prevode časti vlastníckeho podielu na nečlena spoločenstva bol súčet výmer jednotlivých pozemkov označených parcelnými číslami patriaci do tohto prevádzaného podielu v súhrne menší ako 2 000 m2, resp. vtedy, ak by prevodcovi ostal podiel (v súhrne) menší ako 2 000 m2. Zákon o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z.z. v ust. § 4 ods. 1 ustanovuje, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť alebo vysporiadať podľa Občianskeho zákonníka. Táto zákonom zakotvená nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti naznačuje, že zákonodarca nemal na mysli nedeliteľnosť jednotlivých parciel patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, ale to, že spoločná nehnuteľnosť je ako celok nedeliteľná, teda že má jednotný právny režim. Ak orgán správy katastra, následne aj súd, dospeli de facto k tomu, že pod prevádzaným podielom spoločnej nehnuteľnosti rozumeli každý jednotlivý pozemok, popreli úmysel zákonodarcu odlíšiť tieto dva pojmy od seba a výkladom dospeli k popretiu existencie pojmu spoločná nehnuteľnosť ako právneho termínu a nahradili ho pojmom pozemok, ktorý používa zákon č. 180/1995 Z. z.. Správa katastra, ako aj všeobecné súdy nebrali do úvahy skutočnosť, že obe sťažovateľky sú členmi toho istého spoločenstva, preto je otázne, či vôbec zamýšľaným prevodom časti podielu medzi členmi toho istého spoločenstva mohlo vôbec dôjsť k drobeniu vlastníckych podielov, ak áno, tak na koho strane. Podľa názoru Ústavného súdu SR v prípade zamýšľaného prevodu časti podielu je totiž potrebné rozlíšiť, či ide o prevod medzi členmi toho istého spoločenstva, alebo ide o prevod na nečlena spoločenstva. V prvom prípade (medzi členmi) môže dôjsť k drobeniu vlastníckeho podielu len na strane prevodcu, keďže u nadobúdateľa jeho vlastnícky podiel len rastie. V prípade zamýšľaného prevodu časti podielu medzi členom spoločenstva na nečlena môže dôjsť k drobeniu na oboch stranách, na strane prevodcu (člena) vtedy, ak by mu po prevode mal ostať podiel v súhrne menší ako 2 000 m2 a na strane nadobúdateľa (nečlena), ak by mu zamýšľaným prevodom mal vzniknúť podiel v súhrne menší ako 2 000 m2. Správa katastra pri právnom posúdení veci nevychádzala z týchto hľadísk, a taktiež nezistila spoľahlivo skutkový stav veci. Z vyššie uvedených právnych názorov podľa názoru súdu je potrebné vyvodiť, že Správa katastra Liptovský Mikuláš má zistiť úplne skutkový stav veci v tom zmysle, či v danom prípade pri darovacej zmluve, ktorá je predmetom vkladu vlastníckeho práva v prospech uvedených obdarovaných či išlo o prevod spoluvlastníckych podielov resp. časti spoluvlastníckeho podielu medzi členom a nečlenmi príslušného pozemkového spoločenstva alebo medzi členmi príslušného toho istého pozemkového spoločenstva. V administratívnom spise sa nachádza Zmluva o založení pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou Urbár a komposesorát Iľanovo zo dňa 19.3.2005 a aj Stanovy Urbáru a komposesorátu Iľanovo zo dňa 19.3.2005, pričom z týchto dokladov tieto skutočnosti nie je možné zistiť. Súd sa nestotožnil s názorom správy katastra, že by v danom prípade mohla darkyňa (teraz už právni nástupcovia po zomrelej darkyni) prevádzať len všetky spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam resp. celý spoluvlastnícky podiel (celé majetkové teleso) t. j. spoluvlastnícky podiel na všetkých pozemkoch, ktoré tvoria spoločnú nehnuteľnosť a nevznikne spoluvlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti v súhrne menší ako 2000 m2. T.j. predmetom prevodu podľa názoru odporcu musí byť podiel na celom majetkovom telese, t.j. nadobúdateľ by musel nadobudnúť podiel na spoločnej nehnuteľnosti, tzn. podiel na všetkých pozemkoch tvoriacich predmetnú spoločnú nehnuteľnosť. Zákon o pozemkových spoločenstvách podľa názoru súdu hovorí o tom, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov (§ 141 Občianskeho zákonníka). Avšak nijako nezakazuje možnosť prevádzať vlastnícke podiely v spoločnej nehnuteľnosti, je však potrebné v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z., aby pri prevode nevznikali vlastnícke podiely v spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 m2. Prevod vlastníckych podielov v spoločnej nehnuteľnosti výslovne vyplýva aj z § 7 a § 8 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z., pri ktorom je potrebné zachovať limitáciu stanovenú zákonom, t. j. 2 000 m2, pričom nie je možné, aby sa išlo pod túto hranicu. Pri prevode podielu, alebo jeho časti dochádza síce k prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie pre účely aplikácie § 4 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách je potrebné zrátať, pretože v uvedenom ust. sa jednoznačne hovorí o zákaze vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) v spoločnej nehnuteľnosti menších než 2000 m2. t. j. podľa názoru súdu v prípade, keď by išlo o prevod medzi členmi pozemkového spoločenstva, tzn. medzi členom spoločenstva ako darkyňou a nečlenmi spoločenstva (nadobúdateľmi), v danom prípade by k drobeniu mohlo dôjsť na oboch stranách, tzn. členovi by mohol zostať podiel v súhrne menší ako 2 000 m2, čo je s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. neprípustné, a tak isto by k drobeniu mohlo dôjsť aj na strane nadobúdateľov, keď by zamýšľaným prevodom mal vzniknúť podiel v súhrne menší ako 2 000 m2. Z darovacej zmluvy vyplýva, že na strane obdarovaných takýto podiel v súhrne menší ako 2 000 m2 ani nevyplýva . Je to preukázané z dodatku č. 1 k predmetnej darovacej zmluve, keď v súhrne je vidno z obsahu z čl. II. dodatku, že teda obdarované nadobúdajú v súhrne väčší podiel spoločnej nehnuteľnosti ako 2 000 m2. Nie je však zrejmé z obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, či darkyňa L. Z. (teraz právni nástupcovia) súčasne prevádzala celý svoj vlastnícky podiel k nehnuteľnostiam resp. spoločnej nehnuteľnosti, či jej teda ešte niečo vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach po prevode - po darovaní v pozemkovom spoločenstve malo zostať alebo nie. Zároveň ak by išlo o prevod vlastníckych podielov v spoločnej nehnuteľnosti resp. jeho časti medzi členom ako prevodcom ( darkyňa ) a členmi pozemkového spoločenstva ( nadobúdateľmi ) navzájom , teda pokiaľ by aj obdarované ku dňu uzavretia darovacej zmluvy boli zároveň členkami predmetného pozemkového spoločenstva, bolo tak isto potrebné skúmať, či došlo k drobeniu na strane L. Z., pokiaľ by jej mal zostať podiel v súhrne menší ako 2 000 m2, tak toto by bolo tak isto neprípustné, ale na druhej strane, pokiaľ by obdarované boli členkami pozemkového spoločenstva, ich podiel u obdarovaných - nadobúdateľov by teda mohol už len vzrásť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže aj na vkladové konanie sa vzťahuje Zákon o správnom konaní zákon č. 71/1967 Zb. a to konkrétne s poukazom na § 32 ods. 1 zákona, ak samozrejme Katastrálny alebo iný zákon neustanovuje inak, je potrebné, aby v zmysle uvedených intencií správa katastra dostatočne zistila skutočný stav v prejednávanej veci. V prípade, ak správa katastra zistí, že ide o prevod medzi členmi pozemkového spoločenstva, tak v danom prípade môže drobenie vzniknúť len na strane darkyne, t. j. ak jej zostáva vlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý bude v súhrne menší ako 2 000 m2, potom by Správa katastra Liptovský Mikuláš musela návrh na vklad darovacej zmluvy zamietnuť a rovnako to bude aj v druhom prípade po zistení, pokiaľ by išlo o prevod medzi členom a nečlenom nečlenmi pozemkového spoločenstva, rovnako mal zostať podiel v súhrne menší ako 2 000 m2 na strane darkyne, ak táto neprevádzala celý vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti (ak by darkyni malo niečo zostať, nesmie to byť v súhrne menej ako 2000 m2) na druhej strane na strane obdarovaných je preukázané, že tento podiel spoločnej nehnuteľnosti v súhrne (po sčítaní) je väčší ako 2 000 m2. Zároveň súd poukazuje na to, že v prípade, pokiaľ sú obdarované ako nečlenky pozemkového spoločenstva, zároveň im vyplýva z ust. § 7 zákona č. 181/1995 Z. z., resp. § 8 ods. 1, že nadobúdateľ vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom vlastníctva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu. S tým sú aj spojené všetky hlasovacie práva, na ktoré poukazoval poverený zamestnanec Správy katastra Liptovský Mikuláš, resp. Katastrálneho úradu v Žiline. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš zrušil pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p.. Správa kastra je zároveň viazaná právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 250r O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia pri aplikácii ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní úspešná a preto má podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto jej vznikli v súvislosti s jej zastupovaním advokátom. Advokát si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote v zmysle § 151 O.s.p. v celkovej sume 480,59 Eur a to za úkon právnej služby za rok 2011 (odvolanie voči Správe katastra Liptovský Mikuláš vo výške 123,5 Eur), za dva úkony právnej služby za rok 2012 (splnenie výzvy súdu vo výške 127,16 a účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline vo výške 127,16 Eur), tarifnú odmenu za každý úkon právnej služby (vo výške 7,41 Eur za rok 2011 a vo výške 7,63 Eur za rok 2012) a 20 % DPH z vypočítanej sumy, t.j. (1 x 123,50 + 2 x 127,16 Eur + 1 x 7,41 Eur + 2 x 7,63 Eur) + 20% DPH = 480,59 Eur. Krajský súd v Žiline preskúmal návrh na náhradu trov konania z hľadiska účelnosti jednotlivých trov, ako aj z hľadiska správneho vyčíslenia týchto trov, pričom zistil nasledovné. Trovy právneho zastúpenia boli posudzované podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba „vyhláška“). Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom navrhovateľky a priznal navrhovateľke náhradu trov konania v celkovej výške 318,84 Eur. Súd vychádzal pri posudzovaní výšky trov konania z výšky výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, ktorá pre rok 2011 predstavuje sumu 741 Eur a pre rok 2012 predstavuje sumu 763 €. Súd priznal odmenu za úkon právnej služby podľa špecifikácie v roku 2011, t.j. za odvolanie voči Rozhodnutiu Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V 352/2008 zo dňa 21.12.2010 ako za písomné podanie na súd vo veci samej podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky a za účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 31.8.2012 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Podľa ust. § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Jedna šestina výpočtového základu predstavuje pre rok 2011 sumu 123,50 Eur a pre rok 2012 sumu 127,16 Eur. Za úkony právnej služby patrí navrhovateľke náhrada vo výške 250,66 Eur (123,50 Eur + 127,16 Eur). Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a mieste prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu predstavuje pre rok 2011 sumu 7,41 Eur a pre rok 2012 sumu 7,63 €. Táto náhrada patrí ku každému úkony právnej služby a preto predstavuje sumu 15,04 € (7,41 Eur + 7,63 Eur). Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľky je platiteľom DPH (IČDPH: SK1043796699) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada o 20 % DPH. DPH predstavuje sumu 53,14 Eur, t.j. 20 % zo sumy 265,7 Eur (250,66 Eur + 15,04 Eur). Súd nepriznal navrhovateľke náhradu za úkon - splnenie výzvy súdu zo dňa 12.06.2012. Navrhovateľka v predmetnom podaní vyjadrila svoj súhlas s rozhodnutím o jej opravnom prostriedku bez nariadenia pojednávania a ďalej v ňom zopakovala dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní voči Rozhodnutiu Správy katastra Liptovský Mikuláš č. V 352/2008 zo dňa 21.12.2010. Vzhľadom na obsah tohto podania ho súd nepovažoval za úkon vykonaný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, 1. veta O.s.p.. Nevyjadrovala sa ním k meritu veci, ale odpovedala len na procesnú výzvu súdu. Vzhľadom na to, že v predmetnom podaní neboli uvedené žiadne konkrétne dôvody, ktoré by súdu už z predchádzajúceho podania navrhovateľky neboli známe nemožno tento úkon a trovy v súvislosti s ním vzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania. Z uvedených dôvodov preto krajský súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania v celkovej výške 318,84 Eur (250,66 Eur + 15,04 Eur + 53,14 Eur). Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 318,84 Eur, na účet právneho zástupcu Mgr. Richarda Karkóa, vedeného v Q. T., a.s., č. u. XXXXXXXXXX/XXXX . a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ostatní účastníci konania si náhradu trov konania neuplatnili, preto im ju súd nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V Žiline, dňa 31. augusta 2012 JUDr. Erika Šobichová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková