Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/36/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200431 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200431.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a sudcov JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Milana Repáňa, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Ivica Firstová, nar. XX.XX.XXXX, J. XXXX/X, XXX XX C. P., IČO: 42 054 591, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, Nová ul. 13, Banská Bystrica č. I/228/1836-27906/2011/993202-r zo dňa 07.03.2011, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou 13.06.2011 sa žalobkyňa domáhala voči Daňovému riaditeľstvu SR, Nová 13, Banská Bystrica preskúmania rozhodnutia č. I/228/1836-27906/2011/993202-r zo dňa 07.03.2011, ktorým druhostupňový správny orgán rozhodol o odvolaní žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu v Dolnom Kubíne č. 657/230/52659/10/Pov z 09.11.2010, ktorým Daňový úrad Dolný Kubín dodatočným platobným výmerom podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobkyni rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 v sume 32.155,41 €. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane neuznal žalobkyňou uplatnený výdavok v sume 5.000.000,- Sk, ktorým si žalobkyňa znížila príjem z odmeny správcu konkurznej podstaty pred zdanením, tento výdavok predstavoval výdavok za archiváciu PT Žilina, a.s., a to vynaloženú obchodnej spoločnosti KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice na základe výdavkového pokladničného dokladu z účtovnej evidencie žalobkyne vyhotoveného počítačom č. 28120001 zo dňa 11.01.2008. Správca dane konštatoval, že sumu 5.000.000,- Sk nemožno podľa § 17 ods. 2 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. zahrnúť do daňových výdavkov a znížiť základ dane v roku 2008 na základe vypísaného výdavkového pokladničného dokladu, nepotvrdené príjemcom, lebo k plneniu zmlúv medzi JUDr. Ivicou Firstovou ako správkyňou konkurznej podstaty úpadcu PT Žilina, a.s. a obchodnou spoločnosťou KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice nedošlo, archivácia písomností úpadcu nebola vykonaná obchodnou spoločnosťou KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice, správkyňa konkurznej podstaty od zmlúv odstúpila 12.07.2007, s čím obchodná spoločnosť KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice súhlasila a vystavila dobropis, čím uznala záväzok 5.000.000,- Sk v plnej výške voči JUDr. Ivici Firstovej správkyne konkurznej podstaty PT Žilina, a.s.. Správca dane konštatoval, že nie je rešpektovaná časová súvislosť výdavku podľa § 2 písm. j) zák. č. 595/2003 Z.z., a to z toho dôvodu, že výdavok nesúvisí so zdaňovacím obdobím 2008, nakoľko výdavok nebol preukázateľne vynaložený v roku 2008 a v jednoduchom účtovníctve nebol výdavok fyzicky vyplatený v roku 2008. Ďalej konštatoval, že nie je rešpektovaná vecná súvislosť výdavku podľa § 2 písm. j) zák. č. 595/2003 Z.z., a to z dôvodu, že výdavok na archiváciu písomností právnickej osoby v konkurze je výdavkom úpadcu, v danom prípade výdavkom PZ Žilina, a.s. v konkurznom konaní, ale nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici ho za pohľadávku voči konkurznej podstate PZ Žilina, a.s. v konkurze neuznal, výdavok bol vyplatený úpadcom PT Žilina, a.s. v konkurznom konaní obchodnej spoločnosti KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice a JUDr. Ivica Firstová 5.000.000,-Sk vrátila na účet PT Žilina, a.s. ako výdavok na konkurz PT Žilina, a.s. vyplatený v rozpore s § 31 zákona o konkurze a vyrovnaní práve podľa stanoviska Krajského súdu Banská Bystrica. Správca dane poukázal, že suma 5.000.000,- Sk bola vyplatená obchodnej spoločnosti KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice v decembri 2002 ako záloha z účtu úpadcu PT Žilina, a.s., ktorá na základe fakturácie obchodnou spoločnosťou KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice, bola v apríli 2003 na Krajskom súde v Banskej Bystrici ako záloha na vykonanie archivačných prác uplatnená 5.000.000,- Sk pohľadávka voči konkurznej podstate úpadcu PT Žilina, a.s.. Konštatoval, že suma 5.000.000,- Sk bola v septembri 2003 vrátená na účet úpadcu PT Žilina, a.s. v konkurze (ako vyplatená v rozpore s § 31 zákona o konkurze a vyrovnaní) práve na základe stanoviska Krajského súdu v Banskej Bystrici a v roku 2008 bola suma 5.000.000,- Sk uplatnená ako daňový výdavok žalobkyne znižujúci príjmy odmenu správkyne konkurznej podstaty. Uviedol, že správkyňa konkurznej podstaty mala peniaze vymáhať od KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice, a to z toho dôvodu, že zmluva, na základe ktorej bola poskytnutá úpadcom PT Žilina, a.s. v decembri 2002 záloha vo výške 5.000.000,- Sk obchodnej spoločnosti KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice bola zrušená, a to odstúpením od zmluvy, ktorú adresovala JUDr. Ivica Firstová ako správkyňa konkurznej podstaty PT Žilina, a.s. obchodnej spoločnosti KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice a i napriek tomu, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a obchodná spoločnosť KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice vydala dobropis a uznala záväzok 5.000.000,- Sk, táto suma zo strany tejto obchodnej spoločnosti na účet úpadcu nebola poskytnutá. Ďalej poukazoval, že v jednoduchom účtovníctve žalobkyne bola zaúčtovaná skutočnosť, ktorá sa v roku 2008 nestala, nakoľko suma 5.000.000,- Sk v roku 2008 fyzicky vyplatená nebola a uvedený účtovný prípad nevznikol a ani neexistuje účtový prípad, ktorý by mohol byť zapísaný v peňažnom denníku v účtovnej knihe a ktorý by bol zdokumentovaný práve vystaveným výdavkovým pokladničným dokladom č. 28120001 zo dňa 11.01.2008, ktorý je zaúčtovaný do daňových výdavkov žalobkyne účtovného obdobia roku 2008. Druhostupňový správny orgán (ďalej len žalovaný) v dôvodoch napadnutého rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Okrem iného konštatoval, že dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice a PT Žilina, a.s. nie je priamym vzťahom medzi daňovníčkou - žalobkyňou (fyzická osoba) a dodávateľom služby a preto nemôže mať vplyv na posudzovanie jej príjmov a výdavkov. Konštatoval, že vložením uvedenej čiastky v hotovosti do pokladne úpadcu žalobkyňa vlastne nahrádzala plnenie záväzku namiesto samotného povinného, teda poskytovateľa služieb archivácie dokladov úpadcu, a to namiesto spoločnosti KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice, čo je podľa žalovaného podstatné pre posúdenie veci a neuznanie predmetného výdavku ako daňového výdavku žalobkyne. Ďalej žalovaný konštatoval, že zákonom stanovená lehota na vykonanie kontroly bola dodržaná, nakoľko na základe žiadosti správcu dane bola Daňovým riaditeľstvom SR lehota na vykonanie kontroly predĺžená do 18.11.2010 a daňová kontrola u daňovníčky tak bola vykonaná v čase od 18.11.2009 do 05.11.2010, keď bol prerokovaný protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly a týmto dňom bola kontrola ukončená. Dôvodom predĺženia lehoty na vykonanie kontroly bolo aj preverovanie sporných skutočností formou dožiadaní, ktoré správca dane zaslal príslušným daňovým úradom. Taktiež žalovaný neakceptoval námietku žalobkyne, že nebolo jej umožnené prerokovať predmetný protokol a konštatoval, že dňa 18.10.2010 splnomocnená zástupkyňa daňovníčky - žalobkyne p. Martauzová osobne prevzala výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie pod č. 657/320/49581/2010/Furi zo dňa 18.10.2010, v ktorej správca dane stanovil deň prerokovania protokolu 05.11.2010. Dňa 26.10.2010 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie sa k protokolu zo dňa 26.10.2010, na základe ktorého správca dane vypracoval dňa 04.11.2010 dodatok č. 1 k protokolu. Dňa 29.10.2010 správca dane metodicky konzultoval predmetnú problematiku s Daňovým riaditeľstvom SR, pracovisko Žilina, pričom z úradného záznamu č. 657/320/52341/2010/Furi vyplýva, že dňa 02.11.2010 sa splnomocnená zástupkyňa žalobkyne p. Martauzová osobne informovala u správcu dane, aký je výsledok metodickej konzultácie, nakoľko však tento ešte nebol správcovi dane zaslaný oznámila, že sa bude informovať 03.11.2010. Žalobkyňa sa v určený termín prerokovania protokolu dňa 05.11.2010 k správcovi dane nedostavila, ani jej splnomocnená zástupkyňa, preto vychádzajúc z ust. § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, žalovaný deň určený vo výzve na prerokovanie k protokolu, teda deň 05.11.2010 považoval za deň prerokovania a doručenia protokolu. Proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR podala riadne a včas žalobu žalobkyňa. Žiadala napadnuté rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe poukázala na § 2 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a konštatovala, že zhodnotenie dôkazov a potvrdenie rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR neumožňuje správne vyrubiť a vybrať daň, nakoľko správca dane je povinný pri uplatňovaní daňových predpisov brať do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre určenie alebo vybratie dane. Poukazovala, že správca dane na str. 5 svojho rozhodnutia konštatuje, že spoločnosť KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice nepriznala príjmy v takej výške a v takej štruktúre príjmov, aby mohli byť súčasťou zdaniteľných príjmov aj príjmy 5.000.000,- Sk od JUDr. Ivice Firstovej. Toto tvrdenie správcu dane nie je vôbec podstatné pre správne určenie príjmov a výdavkov daňového subjektu JUDr. Ivice Firstovej. Suma 5.000.000,- Sk nebola vrátená od spoločnosti KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice a správkyňa, aby dodržala stanovisko dozorujúceho konkurzného sudcu poukázala na účet PT Žilina, a.s. finančné prostriedky 08.09.2003 v sume 2.000.000,- Sk a 22.09.2003 v sume 3.000.000,- Sk. Konštatovala, že výdavok 5.000.000,- Sk v evidencii uvádzaný ako výdavkový pokladničný doklad č. 28120001 zo dňa 11.01.2008 má charakter interného dokladu ponižujúci príjem správkyne konkurznej podstaty, čo nebolo možné urobiť počas konkurzného konania, nakoľko odmena bola vyplatená jednorázovo 11.01.2008 a krátenie mohlo nastať len v tomto období v roku 2008. Z tohto dôvodu správkyňa konkurznej podstaty zo svojich prostriedkov vrátila sumu 5.000.000,- Sk, čo je dokladované výpismi na bežnom účte a o túto čiastku si ponížila odmenu. Žalobkyňa tvrdila, že príjmy a výdavky konkurznej podstaty sú dlhodobého charakteru, ktoré sa počas celého konkurzného konania napočítavajú, na základe čoho vznikne výťažok konkurznej podstaty, ktorý sa rozvrhovým uznesením rozdelí medzi jednotlivých veriteľov v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní. Z uvedených dôvodov výdavok v sume 5.000.000,- Sk vrátený správcom konkurznej podstaty do konkurznej podstaty úpadcu v roku 2003 sa považuje za krátený príjem z výťažku pripísaného v roku 2008 a preto nemohol byť v skutočnosti výdavkom vynaloženým a uhradeným v roku 2008. Žalobkyňa k argumentácii daňových orgánov konštatovala, že skutočnosť, či si daňový subjekt uplatní právo vymáhania svojho dlhu je vecou daňového subjektu a táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na zaúčtovanie daňového výdavku. Tvrdila, že ak existuje dobropis, potom úhradou tohto dobropisu vznikne JUDr. Ivici Firstovej zdaniteľný príjem, čo je logické, keďže suma 5.000.000,- Sk účtovala ako daňový výdavok, vrátenie sumy 5.000.000,- Sk bude účtovať ako zdaniteľný príjem, keď k úhrade dôjde. Ďalej poukazovala, že správca dane neuviedol, podľa ktorého zákonného ustanovenia sa príjmy fyzickej osoby správcu konkurznej podstaty získané v roku 2008 krátia o výdavky z roku 2003. Tvrdila, že konkurz môže trvať aj niekoľko rokov, ako to bolo aj v danom prípade, tzn. že správca konkurznej podstaty dostane vyplatenú odmenu až po úplnom skončení konkurzu. Výdavky však správca má počas celého konkurzu, ktoré si čiastkovo uplatní v rozvrhu. Konštatovala, že správca konkurznej podstaty má po piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach len výdavky. Ak by o týchto výdavkov len účtoval, vykázal by o týchto výdavkov len stratu. Následne v ďalšom období má len príjem a k nemu by nemal daňový výdavok. Z tohto dôvodu stratu z predchádzajúcich rokov si môže v pomernej výške uplatniť, v roku 2003 si teda mohla odpočítať len 1/5 straty. Výdavok rovnajúci sa 4/5 by ostal neuplatnený. Preto je logické, podľa žalobkyne, že vidí uplatnenie výdavku v čase, keď dôjde ku skutočnému príjmu. Poukazovala, že chybné vedené účtovníctvo nemôže mať vplyv na skutočnosť existencie výdavku a možno si ho uplatniť do daňových výdavkov. Ďalej tvrdila, že zo strany Daňového úradu v Dolnom Kubíne nebolo je umožnené prerokovať protokol, aj keď daňový subjekt na tom trval, o čom svedčia skutočnosti popísané v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. Tvrdila, že správca dane mal brať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo. A nakoľko neuznal daňový výdavok z dôvodu zlého časového posúdenia, avšak dodatočná možnosť uplatnenia daňového výdavku, ktorý sa jednoznačne viaže k príjmu roku 2008 neexistuje, nakoľko strata z roku 2003 by sa v roku 2008 nemala započítať v plnej výške. Poukázala na čl. 13 ods. 1 Ústavy SR § 2 ods. 1, 2, 3 a 6 zák. č. 511/1992 Zb. a konštatovala, že správca dane porušil zákon vo vzťahu k § 2 ods. 1, 3, 6 zák. č. 511/1992 Zb., rovnako a aj porušil ust. § 29 ods. 2, 4 a 6 zák. č. 511/1992 Zb., ktoré vyložil v neprospech daňového subjektu, a to tým, že správca dane sa v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadal s dôkazmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že správca dane posúdil vec po právnej stránke nesprávne a rozhodol v rozpore so zákonom. Taktiež poukazovala, že Daňové riaditeľstvo SR postupovalo účelovo, ťaživo a reštriktívne a vykladá zákon v neprospech žalobkyne, čo je v rozpore s čl. 2 Ústavy SR, ako aj s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Daňové riaditeľstvo SR vo vyjadrení k žalobe žiadalo napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. S poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. b), § 4 zák. č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 2 ods. 1 písm. b), § 10 ods. 1 zák. č. 333/2001 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, súd ďalej konal s Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava ako so žalovaným. V konaní je podstatné vyriešenie otázky, či výdavok zaúčtovaný výdavkovým pokladničným dokladom žalobkyne č. 28120001 s dátumom vystavenia 11.01.2008 je výdavkom, ktorý znižuje základ dane z príjmov fyzických osôb žalobkyni ako daňového subjektu za zdaňovacie obdobie v roku 2008. Súd sumarizuje chronológiu celej prejednávanej veci a konštatuje, že žalobkyňa ako správkyňa konkurznej podstaty (ďalej „SKP“) úpadcu PT Žilina, a.s. v čase prebiehajúceho konkurzného konania vyplatila z účtu úpadcu v prospech tretej osoby obchodnej spoločnosti KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice titulom zálohy poskytnutej na základe predfaktúry č. 20020001 s dátumom vystavenia 10.12.2002 sumu 5.000.000,- Sk ako zálohu poskytnutú na základe zmluvy o prehliadke, vytriedení a vyčlenení spisovej registratúry a zmluvy o úschove písomnosti, ktorú uzavrel ukladateľ PT Žilina, a.s. v konkurze, (úpadca) v zastúpení SKP JUDr. Ivicou Firstovou so skladovateľom KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice, IČO: 31 717 209 dňa 09.12.2002. V čase prebiehajúceho konkurzu úpadcu PT Žilina, a.s. konkurzný sudca s vyplatením uvedeného výdavku nesúhlasil a konštatoval, že suma vo výške 5.000.000,- Sk je vyplatená v rozpore s § 31 zákona o konkurze a vyrovnaní. Z chronológie vyplýva, že 08.09.2003 a 22.09.2003 poukázala na účet úpadcu PT Žilina, a.s. žalobkyňa finančné prostriedky spolu v sume 5.000.000,- Sk. V konaní je preukázané, že konkurz na úpadcu PT Žilina, a.s. bol zrušený rozhodnutím č. KS BB č.k. 25-24K 222/98-1731 zo dňa 22.01.2008, právoplatné 29.05.2008 a súčasne bola žalobkyňa zbavená funkcie SKP a žalobkyni vyplatená titulom výkonu funkcie SKP úpadcu PT Žilina, a.s. odmena dňa 11.01.2008. Žalobkyňa ako daňový subjekt si výdavkovým pokladničným dokladom č. 28120001 z 11.01.2008 vystavila výdavkový doklad na sumu 5.000.000,- Sk s podpisom archivácia PT Žilina, a.s., na základe ktorého si následne znížila odmenu SKP vyplatenú 11.01.2008 o tento výdavok. V konaní bolo nesporné, že v roku 2002 úpadcom PT Žilina, a.s. vyplatená suma 5.000.000,- Sk sa týkala záväzkového vzťahu, ktorý bol uzavretý medzi úpadcom PT Žilina, a.s. a obchodnou spoločnosťou KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice v čase konkurzu, kedy za úpadcu bola kompetentná konať JUDr. Ivica Firstová ako SKP. Taktiež v konaní bolo preukázané, že od zmluvy o prehliadke, vytriedení, vyčlenení spisovej registratúry pri príprave na jej odovzdanie do príslušného štátneho archívu a medziarchívu zmluva z 09.12.2002 a zmluvy o úschove písomností z 09.12.2002 uzavretej medzi rovnakými subjektmi, SKP JUDr. Ivica Firstová úpadcu PT Žilina, a.s. v čase konkurzu odstúpila a obchodná spoločnosť KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice záväzok vo výške 5.000.000,- Sk uznala, avšak fyzicky na účet úpadcu ho do ukončenia konkurzu neposkytla. Ako vyplýva z obsahu spisu bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa zo svojich prostriedkov poskytla sumu 5.000.000,- Sk tak, ako konštatoval správca dane v roku 2003, a to formou dvoch splátok 08.09.2003 a 22.09.2003 a nebolo v konaní preukázané, že by existoval právny podklad, existujúci záväzkový vzťah, na základe ktorého by JUDr. Ivica Firstová bola povinná finančné prostriedky na účet úpadcu PT Žilina, a.s. z vlastných prostriedkov v tejto výške poskytnúť. Podľa § 2 písm. i) a j) zák. č. 595/2003 Z.z. stav k 31.12.2008 na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom i) výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 písm. a), b), c) zák. č. 595/2003 Z.z. stav k 28.02.2009 (účinný v roku 2008) výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 v znení účinnom do 31.12.2008 daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( § 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( § 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, g) výdavky na technické zhodnotenie ( § 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( § 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa v hodnote neprevyšujúcej 500 Sk za jeden predmet, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e) a p), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 595/2003 v znení účinnom do 31.12.2008 daňovými výdavkami nie sú tiež a) zvýšenia dane, prirážky k poistnému platenému na zdravotné poistenie, úroky platené za obdobie odkladu platenia dane a cla, penále a pokuty s výnimkou zaplatených zmluvných pokút, b) prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a za ukladanie odpadov, c) prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd, d) tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu, e) manká a škody 1) presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. g), stratného v maloobchodnom predaji na základe ekonomicky odôvodnených noriem úbytkov tovaru určených daňovníkom a s výnimkou nezavinených úhynov zvierat, ktoré nie sú na účely tohto zákona hmotným majetkom; škodou nie je preukázaný úhyn alebo nutná porážka zvieraťa zo základného stáda, f) zostatková cena trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 19 ods. 3 písm. b) až d), g) daň podľa tohto zákona, h) dane zaplatené za iného daňovníka, i) daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 19 ods. 3 písm. k) a s výnimkou dodatočne vyrubenej dane z pridanej hodnoty za minulé zdaňovacie obdobia účtovanej ako náklad, j) tvorba rezerv a tvorba opravných položiek s výnimkou podľa § 20, k) platí od 1.1.2010, l) rozdiel medzi hodnotou pohľadávky a nižším príjmom z jej postúpenia pri postúpení nadobudnutej pohľadávky ďalšiemu postupníkovi okrem postúpenej pohľadávky alebo jej nesplatenej časti, ak táto pohľadávka spĺňa podmienku na tvorbu opravnej položky uznanej za daňový výdavok podľa § 20 ods. 10 až 12. Podľa § 54 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) zák. č. 328/1991 Zb. právo na prednostné uspokojenie vo vyrovnaní majú: a) pohľadávky týkajúce sa trov konania; b) pohľadávky z právnych úkonov dlžníka alebo správcu konajúceho za dlžníka [§ 52 ods. 2 písm. a) a b)] a nárok správcu na odmenu a výdavky; c) daňové a colné pohľadávky, poplatky, pohľadávky na poistnom na zdravotné poistenie, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, pohľadávky na poistnom na dôchodkovom zabezpečení, pohľadávky na príspevkoch na poistenie nezamestnanosti a pohľadávky na príspevkoch do garančného fondu, ak vznikli po povolení vyrovnania a ak nebudú uspokojené z majetku zaťažených pre ne záložným právom, d) všetky záväzky dlžníka vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, pokiaľ nepresahujú nároky za posledné tri mesiace pred povolením vyrovnania; e) pohľadávky trov konaní prerušených podľa § 49 ods. 3 a § 52 ods. 2 písm. f); f) zrušené od 1.8.2000 g) zrušené od 1.8.2000. Podľa § 6 ods. 2 písm. a), b), c) zák. č. 595/2003 Z.z. stav k 28.02.2009 (účinný v roku 2008) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy a) z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, 27) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. stav k 31.12.2008 účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len "účtovné obdobie"). Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 431/2002 Z.z. účtovná jednotka postupuje v účtovnom období v účtovníctve podľa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli, bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom. Výdavky a príjmy účtuje účtovná jednotka vždy v tom účtovnom období, v ktorom dôjde k ich úhrade alebo inkasu. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 431/2002 Z.z. účtovným obdobím je kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. v znení účinnom k 05.11.2010 po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu. V konaní bolo preukázané, že úpadcovi PT Žilina, a.s. v čase konkurzného konania voči subjektu KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice vznikla pohľadávka vo výške 5.000.000,- Sk, ktorú napokon uvedená obchodná spoločnosť uznala, avšak na účet úpadcu PT Žilina, a.s. neposkytla, teda existoval zmluvný vzťah medzi úpadcom PT Žilina, a.s. a KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice. Nie je zrejmé, aký právny základ mala žalobkyňa ako daňový subjekt, keď uvedenú finančnú hotovosť z vlastných prostriedkov v roku 2003 na účet úpadcu PT Žilina, a.s. zaplatila. Pokiaľ žalobkyňa mala za to, že to bol výdavok, ktorý poskytla v súvislosti s výkonom funkcie SKP úpadcu PT Žilina, a.s. (výdavok SKP), tak v súlade s ustanoveniami vtedy platného zákona o konkurze a vyrovnaní bola oprávnená v rámci konkurzu si uplatniť všetky výdavky, ktorý v súvislosti s výkonom správcovskej funkcie jej vznikli a keďže jej vznikol výdavok v roku 2003 v čase existujúceho a prebiehajúceho konkurzného konania úpadcu PT Žilina, a.s. bola oprávnená si tento výdavok ako výdavok SKP v rámci konkurzu uplatniť a konkurzný súd bol oprávnený rozhodnúť nielen o výške priznanej odmeny SKP, ale aj o výške a účelnosti uplatnených a vynaložených výdavkov SKP. Pokiaľ však takýmto spôsobom SKP nepostupovala a neuplatnila si tento výdavok ako výdavok SKP, nie je možné na túto skutočnosť prihliadať po ukončení konkurzu a výdavok ako výdavok SKP zahrnúť a uplatňovať v rámci výdavkov žalobkyne ako daňového subjektu fyzickej osoby JUDr. Ivice Firstovej. Súd poukazuje na ustanovenia zák. č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý bol platný a účinný v čase konkurzného konania úpadcu PT Žilina, a.s., kde v ust. § 54 sú upravené prednostné pohľadávky a aj právo na ich uspokojenie, okrem iného, aj nárok správcu konkurznej podstaty JUDr. Ivice Firstovej úpadcu PT Žilina, a.s. na odmenu, ako aj na existujúce výdavky SKP. To znamená pokiaľ tento výdavok vznikol v čase, keď žalobkyňa vykonávala funkciu SKP a má za to, že je to vynaložený výdavok v súvislosti s výkonom SKP úpadcu PT Žilina, a.s. bola oprávnený si tento výdavok uplatniť ako prednostnú pohľadávku a vzniklo je právo na prednostné uspokojenie po tom, čo by bola preukázaná výška, účelovosť vynaloženého výdavku ako výdavku SKP v súvislosti s konkurzom úpadcu PT Žilina, a.s. V konaní nebolo preukázané, že by takýto výdavok SKP JUDr. Ivica Firstová v konkurznom konaní úpadcu PT Žilina, a.s. si uplatnila. Súd na záver poukazuje na tú skutočnosť, že nie je možné po ukončení konkurzu si uplatňovať výdavky SKP. Tieto je možné si uplatňovať len ako výdavky SKP v rámci prebiehajúceho konkurzného konania konkrétneho úpadcu, a to do skončenia konkurzu a tak ako o odmene SKP aj o uplatnených vynaložených výdavkov SKP rozhoduje konkurzný súd v rámci konkurzného konania úpadcu. Z tohto dôvodu nie je potom možné predmetný výdavok žalobkyne považovať za výdavok SKP a preto mohol byť posudzovaný len ako výdavok žalobkyne ako fyzickej osoby. Na druhej strane súd posudzoval, či preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa sú vecne správne aj z toho hľadiska, či predmetný výdavok je takým výdavkom daňového subjektu - žalobkyne (nie SKP úpdcu PT Žilina, a.s.), ktorý napĺňa definíciu ust. § 2 písm. i), j) zák. č. 595/2003 Z.z. účinného v roku 2008, teda či je to výdavok alebo náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovník, ak tento zákon neustanovuje inak a tiež, či je to výdavok rešpektujúci vecnú a časovú súvislosť zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Ako súd vyššie uviedol, nie je možné hovoriť o časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov, nakoľko príjem, ktorý je predmetom zdanenia, okrem iného aj vyplatenie odmeny SKP 11.01.2008 a výdavok, ktorý si uplatňovala vo výške 5.000.000,- Sk, ktorý fyzicky vyplatila žalobkyňa zo svojich prostriedkov v roku 2003, uvedené skutočnosti nenapĺňajú rešpektovanie časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov a súčasne na druhej strane nie je tu evidentná vecná súvislosť zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov, a to práve z dôvodu, že neexistuje právny základ, na základe ktorého bola povinná uvedené finančné prostriedky žalobkyňa ako daňový subjekt, ako fyzická osoba (už nie SKP) vynaložiť. K tomuto záveru súd dospel na základe zistených skutkových okolností veci, teda skutočnosti, že nebolo preukázané, že by daňový subjekt - žalobkyňa bola povinná (na základe zmluvnej alebo zákonnej povinnosti) uvedené finančné prostriedky na účet úpadcu PT Žilina, a.s. vynaložiť. Pokiaľ bez právneho dôvodu zaplatila, čo urobila v septembri 2003, uvedenú sumu na účet úpadcu PT Žilina, a.s. plnila za obchodnú spoločnosť KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice, ktorá bola povinná a mala zmluvný záväzok voči úpadcovi PT Žilina, a.s. vrátiť poskytnutú zálohu, ktorá bola poskytnutá na základe predfaktúry č. 2002001 vystavenej 10.12.2002, a to titulom platenia na základe zmluvy o prehliadke, vytriedení a vyčlenení spisovej registratúry pri príprave na jej odovzdanie do príslušného štátneho archívu a medziarchívu a zmluvy o úschove písomností, ktoré uzavrel úpadca PT Žilina, a.s. v zastúpení SKP JUDr. Ivicou Firstovou a obchodnou spoločnosťou KOZMOPOLI-Trade, s.r.o. Košice, obe dňa 09.12.2002. Nakoľko neexistuje právny základ, na základe ktorého bola povinná finančné prostriedky žalobkyňa ako fyzická osoba (nie ako SKP) poskytnúť, nie je naplnené ust. § 2 písm. i), ako aj j) zák. č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom v roku 2008, nakoľko nebolo preukázané, že by predmetný daňový výdavok žalobkyňa vynaložila na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a s poukazom na ust. § 21 ods. 1 prvá veta zák. č. 595/2003 Z.z. účinného v roku 2008 a žalobkyňa nepreukázala, že uvedený výdavok súvisí s príjmami v roku 2008. Potom postup správcu dane podľa § 17 ods. 2 zák. č. 595/2003 Z.z. účinný v roku 2008, keď zvýšil rozdiel medzi príjmami a výdavky pri zisťovaní základu dane o sumy, ktoré nemožno podľa zák. č. 595/2003 Z.z. zahrnúť do daňových výdavkov je vecne správny a aj preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov v inštančnom postupe sú zákonné. Z vyššie uvedených dôvodov súd neakceptoval argumenty žalobkyne, že je vecou daňového subjektu, či daňový subjekt uplatní právo vymáhania svojho dlhu a že táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na zaúčtovanie daňového výdavku, pokiaľ existuje dobropis, potom úhradou tohto dobropisu vzniká zdaniteľný príjem a tvrdenie, že keď sumu 5.000.000,- Sk účtovala žalobkyňa ako výdavok, vrátenie sumy bude účtovať ako zdaniteľný príjem, keď dôjde k úhrade. Čo sa týka tvrdenia, že zo strany Daňového úradu Dolný Kubín nebolo jej umožnené prerokovať protokol, i keď daňový subjekt na takomto postupe výslovne trval, súd poukazuje, že z obsahu spisu zistil, že výzva na jeho prerokovanie bola doručená zástupkyni žalobkyne určenej v daňovom konaní 18.10.2010 a v ňom bol určený deň jeho prerokovania 15.11.2010. Vyjadrenie k protokolu doručila žalobkyňa 26.10.2010. Samotné prerokovanie protokolu a dodatku k protokolu zo 4.11.2010 bolo vykonané 05.11.2010. Na toto prerokovanie sa však žalobkyňa, ani jej ustanovené splnomocnená zástupkyňa nedostavili, neospravedlnili svoju neúčasť na prerokovaní, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o stanovenie ďalšieho termínu prerokovania protokolu. Žalobkyňa napriek tomuto skutkovému tvrdeniu neuviedla žiadne iné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že nedošlo v súlade s ust. § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. k prerokovaniu protokolu a dodatku č. 1 k protokolu o daňovej kontrole a preto záver správneho orgánu, že protokol bol prerokovaný a doručený v súlade s § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. dňa 05.11.2010 je vecne správny a súd nezistil procesné pochybenia v procesnom postupe žalovaného v súvislosti s prerokovaním protokolu o kontrole. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že aj v tomto smere žalobný bod nie je dôvodný. Žalobkyňa nemala v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. jej nevzniká právo na náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. . Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.