Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/63/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200891 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200891.2 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: P. V., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, proti odporcovi: Mesto Kysucké Nové Mesto, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne r o z h o d o l : I. Na strane navrhovateľa nie sú dané predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov. II. Súd konanie z a s t a v u j e. III. Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 17.08.2011 prijal súd návrh na ochranu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 20.07.2011, postúpený tunajšiemu súdu Najvyšším súdom Slovenskej republiky. I. V podaní zo dňa 03.04.2012 požiadal navrhovateľ, aby mu súd podľa § 25 ods. 2 veta druhá zákona č. 327/2005 Z.z. ustanovil za právneho zástupcu Centrum právnej pomoci. Uviedol, že je osoba bez príjmov, je v úpadku a predlžení. Podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2012 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Novela § 30 O.s.p. vykonaná zákonom č. 332/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2012 odňala súdom rozhodovaciu právomoc ustanovovať účastníkovi zástupcu na účely poskytovania kvalifikovanej právnej pomoci. Túto právomoc preniesla na Centrum právnej pomoci. Súd má v tomto prípade predovšetkým poučovaciu povinnosť. Postup súdu sa teda obmedzuje iba na poskytnutie informácie o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci za splnenia týchto zákonných predpokladov: 1/ žiadosť účastníka konania, 2/ účastník spĺňa predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov. V prípade, že účastník požiada o ustanovenie zástupcu z radov advokátov a súd má za to, že u účastníka sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov je povinný odkázať ho na Centrum právnej pomoci, v opačnom prípade, túto povinnosť odkázania nemá. Táto skutočnosť sa odráža korešpondujúcej povinnosti súdu vyčkať výsledku správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré sa v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive, pričom táto povinnosť vyčkať výsledok správneho konania vyplýva z ústavného garantovaného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). V prípade, ak súd dôjde k záveru, že u účastníka nie sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, nemusí konanie prerušiť do výsledku správneho konania a môže vo veci samej rozhodnúť bez toho, aby účastník bol právne zastúpený a neporuší sa tým jeho ústavné právo na právnu pomoc Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh súd môže priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníkov odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z citovaného ustanovenia § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. vyplýva, že oslobodenie od platenia súdnych poplatkov možno priznať, len ak sú kumulatívne splnené dve podmienky: a/ odôvodňujú to majetkové, resp. širšie pomery žiadateľa majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že ako poplatník celkom či sčasti nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať, b/ zároveň sa nejedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva žiadateľa. Vzhľadom na to, že sa jedná o kumulatívne podmienky a súd mal v danom prípade preukázané, že sa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, musel súd konštatovať, že na strane navrhovateľa nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Zistenie, či zo strany osoby požadujúcej ustanovenie bezplatného právneho zástupcu nejde o svojvoľné uplatňovanie alebo bránenie práva, je ďalším prípadom prípustného prejudikovania sporu. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zrejme bezúspešným uplatňovaním práva bude také uplatňovanie, pri ktorom ani v prípade preukázania všetkých tvrdení účastníka ako pravdivých by nebolo možné vyhovieť jeho meritórnemu návrhu. Zároveň použitie termínu „zrejme“ zdôrazňuje, že neúspešnosť má byť zjavná, bez nutnosti komplikovaného a rozsiahleho posudzovania veci. Súd v danom prípade mal jednoznačne preukázané, že na strane odporcu je nedostatok pasívnej procesnej legitimácie, a preto sa nezaoberal ani námietkami navrhovateľa „do merita veci“, t.j. nepreskúmaval, či skutočne sa jedná o nezákonnú nečinnosť v zmysle žalobných námietok. Takéto posúdenie veci, že na strane odporcu je daná neodstrániteľná podmienka konania, odôvodňuje záver súdu, že sa jedná o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Napriek tomu, že súd konštatoval, že nemá povinnosť odkázať navrhovateľa na Centrum právnej pomoci a nemusí vyčkať jeho rozhodnutia, toto nebráni navrhovateľovi, aby sa sám obrátil na Centrum právnej pomoci. II. Podaným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil odporcovi podľa § 250t ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bezodkladne, najneskôr do konca prvého pracovného dňa po doručení tohto rozhodnutia, v konaní o zmenkovom proteste vedenom pod sp. zn. 2545/2011 riadne konať a vykonať relevantné protestné úkony, resp. protest. Zároveň sa domáhal, aby súd podľa § 250v ods. 4 O.s.p. odporcovi v konaní o zmenkovom proteste vedenom pod sp. zn. 2545/2011 bezodkladne, inak do konca prvého pracovného dňa po právoplatnosti doručenia tohto rozhodnutia, zakázal pokračovať v nečinnosti, ohrozovaní a porušovaní navrhovateľovho zákonného práva na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s porušovaním práva na majetok, jeho ochranu a pokojné užívanie podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR ako aj podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s princípom ústavnosti, zákonnosti, spravodlivosti a právnej istoty podľa čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR; súčasne sa prikazuje obnoviť stav pred nezákonným zásahom, ak je to možné. V návrhu navrhovateľ uviedol, že písomnou žiadosťou zo dňa 27.06.2011 sa obrátil na odporcu so žiadosťou o vykonanie protestu/ inkasa vista zmenky. Na túto žiadosť odporca reagoval zmätočným vyjadrením, pričom odmietol vykonať požadované protestné úkony. Navrhovateľ v návrhu vyslovil svoj právny názor, podľa ktorého protestné orgány uvedené v zákone č. 191/1950 Sb. zákone zmenkovom a šekovom (ďalej len ZZŠ) súdy, notári a obce sú rovnocenné a voľba konkrétneho protestného orgánu je na vôli účastníka konania. Zároveň vyslovil názor, že keďže ZZŠ hovorí o miestnych národných výboroch ako o protestných orgánoch, právomoc vykonávať protest prešla v súlade so zákonom č. 222/1996 Z.z. a § 28 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. na obce. Súd zaslal návrh navrhovateľa na vyjadrenie odporcovi, ktorý sa vyjadril k veci v podaní prijatom na tunajšom súde dňa 22.09.2011 tak, že navrhol, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol. Vo vyjadrení uviedol, že na žiadosť navrhovateľa zo dňa 27.06.2011 reagoval listom zo dňa 06.07.211, v ktorom sa mesto vyjadrilo k vykonaniu zmenkového protestu č. 2545/2011-2 s tým, že mesto nemá dostatočné kapacity na riešenie tejto problematiky a právna prax zastáva pravidlo, že tieto úkony patria hlavne do právomoci notárov, pričom navrhovateľa upozornili, že v jeho prípade sa jedná o zmenku vlastnú, pri ktorej nie je potrebná protestácia. Na opakovanú žiadosť navrhovateľa- objednanie protestu zo dňa 04.08.2011 mesto vykonalo protest zmenky, ktorý bol zaslaný navrhovateľovi. Následne sa navrhovateľ v tej istej veci tretíkrát obrátil na odporcu so žiadosťou o vykonanie protestu. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že odporca podal na Okresnú prokuratúru Žilina podnet pre podozrenie zo spáchania prípravy na zločin podvodu v súvislosti s konaní navrhovateľa vyžadujúcim vykonanie protestu. Priložené doklady podľa odporcu svedčia o tom, že mesto neostalo v konaní nečinné. Súd posúdil návrh podľa obsahu ako návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. a ďalej v konaní pokračoval podľa § 250t O.s.p. Postup súdov na základe podaných žalôb a opravných prostriedkov proti rozhodnutiam správnych orgánov, ktorými sa navrhovatelia, resp. žalobcovia domáhajú preskúmania rozhodnutí správnych orgánov a postup súdov pri preskúmavaní nečinnosti a zásahov orgánov verejnej správy je komplexne upravený v piatej časti O.s.p. - Správne súdnictvo so subsidiárnym použitím prvej, tretej a štvrtej časti O.s.p., v prípade, že niektorú otázku piata časť O.s.p. samostatne neupravuje. Definície účastníkov sú v správnom súdnictve pri jednotlivých konania takmer výlučne upravené špeciálnou úpravou piatej časti O.s.p., okrem spôsobilosti účastníkov, ktoré sú upravené v prvej časti O.s.p. (spôsobilosťami účastníkov sa rozumie procesnoprávna subjektivita a procesná spôsobilosť). Podľa názoru súdu je otázka účastníctva v konaní podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. výlučne upravená v § 250t ods. 1 O.s.p. Podľa názoru súdu pripadá do úvahy primerané použitie § 250 ods. 1 O.s.p pri aplikácií § 250t ods. 8 (primerané použitie prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p.) vo výnimočných prípadoch kedy možno uvažovať, že vyhovením návrhu o ochrane proti nečinnosti, t.j. vyslovením povinnosti vo veci konať a rozhodnúť, by bola dotknutá aj ďalšia osoba napr. pre nerozlučné spoločenstvo s navrhovateľom aj to len v prípade, že sa jedná o účastníka na strane navrhovateľa, keďže účastníctvo na strane odporcu je pevne dané zákonom. Navrhovateľom podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. môže byť len fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný Odporcom podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p. môže byť len orgán verejnej správy. Podľa čl. 1 § 79 ZZŠ protest musí byť urobený súdom, notárom alebo miestnym národným výborom. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. na obce prechádzajú pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona patrili podľa osobitných predpisov miestnym a mestským národným výborom, ak ich osobitný zákon nezveruje orgánom štátu. Navrhovateľ v návrhu označil za odporcu v rade 1/ Mesto Kysucké Nové Mesto a za odporcu v rade 2/ Mestský národný výbor v Kysuckom Novom Meste. V súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2010, sp. zn. 2 Sži 2/2010 „nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby“, súd považoval za odporcu Mesto Kysucké Nové Mesto. Súd poukazuje na terminologickú nejednotnosť O.s.p. V § 7 ods. 2 O.s.p zákonodarca používa pojem orgán verejnej správy v súvislosti s preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a pojem orgán verejnej moci v súvislosti s preskúmavaním zákonností rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. V prvej hlave piatej časti O.s.p. „Všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve“ zákon už pojem orgán verejnej moci nepoužíva, ale hovorí o preskúmavaní rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Zákonodarca v § 244 ods. 2 O.s.p. zavádza legislatívnu skratku „rozhodnutie správneho orgánu“, ktorým je rozhodnutie a postup orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Zároveň, podľa názoru súdu, legislatívna skratka „rozhodnutie správneho orgánu“ v sebe zahŕňa aj ďalšiu legislatívnu skratku a to „správny orgán“. Na viacerým miestach V. časti O.s.p sa pojem „správny orgán“ spomína samostatne bez toho aby bol použitý vo fráze „rozhodnutie správneho orgánu“ (napr. § 250 ods. 4 O.s.p., § 250b ods. 4 O.s.p). Podľa názoru súdu tak pojem „správny orgán“ je legislatívna skratka pre pojem “orgán verejnej správy“, napriek tomu, že zákonodarca používa niekedy legislatívnu skratku „správny orgán“, niekedy pojem „orgán verejnej správy“. Môžeme povedať, že tieto pojmy sú synonymá. Výpočet, ktoré všetky entity spadajú pod všeobecnejší pojem „orgán verejnej správy“ obsahuje § 244 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ zákon používa pojem „správny orgán“ myslí sa ním „orgán verejnej správy“ a naopak a výpočet entít spadajúcich pod tento pojem je v zákone taxatívne vymedzený. Orgánmi verejnej správy sú: - orgány štátnej správy - orgány územnej samosprávy, - orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy Vychádzajúc z vyššie uvedeného za orgán verejnej správy by sa malo bez ďalšieho považovať aj Mesto Kysucké Nové Mesto, ako orgán územnej samosprávy. Účelom správneho súdnictva však podľa názoru súdu nie je preskúmať také úkony orgánov verejnej správy, ktoré svojim charakterom nepredstavujú výkon verejnej správy. V takomto prípade vystupuje orgán verejnej správy v právnom vzťahu k navrhovateľovi ako právnická osoba. Pojmu verejná správa je prikladaný rôzny význam. V zásade pod označením verejná správa rozumieme buď určitý druh činnosti (t.j. spravovanie) alebo inštitúciu (organizáciu, úrad), ktorá verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o správu v materiálnom- funkčnom pojatí, v druhom prípade o správu v pojatí formálnom- inštitucionálnom, organizačnom (viz. Dušan Hendrych a kol. Správní právo. Praha : C. H. Beck, 2009, str. 6). Podľa čl. 1 § 44 ods. 1 ZZŠ odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom pre neprijatie alebo pre neplatenie). Podľa čl.1 § 44 ods. 2 ZZŠ protest pre neprijatie musí byť urobený v lehotách určených pre predloženie na prijatie. Ak bola podľa § 24 ods. 1 zmenka prvý raz predložená posledného dňa lehoty, možno urobiť protest ešte v nasledujúci deň. Podľa čl. 1 § 44 ods. 3 ZZŠ protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie. Podľa § 80 ZZŠ v protestnej listine treba uviesť: 1. meno toho, pre koho a proti komu sa protest robí; 2. údaj, že ten proti komu sa protest robí, bol bez výsledku vyzvaný na zmenečné plnenie alebo že ho nebolo možno zastihnúť alebo že nebolo možno vypátrať miestnosť, kde prevádza svoj podnik, ani jeho byt; 3. údaj miesta a dáta, kde a kedy sa stala výzva alebo bezvýsledný pokus o ňu; 4. ak ide o prijatie alebo zaplatenie pre česť, poznámku, od koho, pre koho a ako bolo ponúknuté alebo ako došlo k prijatiu alebo k zaplateniu pre česť; 5. ak požiada zmenečník, ktorému bola zmenka predložená na prijatie, aby mu bola ešte znovu predložená v nasledujúci deň, poznámku o tom; 6. doslovný odpis zmenky (odpisu) so všetkými indosamentmi a poznámkami; 7. podpis protestného orgánu, úradnú pečať alebo úradnú pečiatku. Podľa čl. 1 § 46 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Podľa čl. 1 § 89 ods.1 ZZŠ vystaviteľ alebo prijímateľ, ktorých zmenečný záväzok zanikol premlčaním alebo tým, že nebol včas vykonaný úkon potrebný na zachovanie zmenečného nároku, zostávajú majiteľovi zmenky zaviazaní, len pokiaľ sa na jeho škodu obohatili. Podľa názoru súdu má materiálne hľadisko prednosť pred inštitucionálnym hľadiskom, teda nie je možné právnickú osobu považovať za orgán verejnej správy, pokiaľ nevykonáva materiálne činnosť sledujúce verejné ciele. Protest je úradným osvedčením o tom, že určitá skutočnosť, s ktorou zmenkové právo počíta, nenastala. Je teda negatívnym dôkazom. Význam tohto dôkazu je v tom, že protestná listina je verejnou listinou v zmysle § 134 O.s.p., a platí teda vyvrátiteľná domnienka pravdivosti učinených zistení. Pri proteste ide o zisťovanie určitého stavu vecí. Nejde o rozhodovanie, či práva zo zmenky existujú nebo neexistujú. Teda pri proteste protestný orgán len zisťuje, či určitá skutočnosť nastala. Preto protestný orgán vyzýva povinného, aby zmenku preplatil, nebo v iných prípadoch ho vyzýva k tomu, aby učinil iný príslušný zmenkový úkon podľa toho, o aký protest sa jedná. Ak výzve protestného orgánu nevyhovie, protestný orgán spíše protestnú listinu, ktorou je toto zistenie, že nebolo výzve vyhovené, osvedčené. Z hmotnoprávneho hľadiska má protest ako úradné zistenie a osvedčenie význam zachovavacieho úkonu, ktorým si majiteľ zmenky zachováva práva zo zmenky voči nepriamym dlžníkom. Protest zmenky nie je procesom, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach, ale postupom, ktorým sa zisťuje, či určité skutočnosti nenastali. Z toho, že protestom zmenky zachováva majiteľ svoje práva voči nepriamym dlžníkom, vyplýva, že protest zmenky nie je nutný v prípadoch, kedy na zmenke nepriamych dlžníkov vôbec nie je. U zmenky vlastnej je to v prípade, kedy je na zmenke len podpis vystaviteľa alebo avalistu, ktorý prevzal ručenie za tohto vystaviteľa. Ak sú na vlastnej zmenke podpisy iných osôb, je protest nutný, inak práva voči týmto ďalším osobám uplynutím prezentačnej doby zanikajú. Podľa názoru súdu protest zmenky nepredstavuje výkon verejnej správy. Súd vychádzal z vyššie uvedenej charakteristiky protetu a významu protestu, kedy materiálne sa nejedná o činnosť, ktorou sa prioritne sledujú verejné záujmy, ale sleduje sa ňou súkromný cieľ, zachovávanie majetkových práv objednávateľa protestu. Tým, že túto činnosť vykonáva orgán z organizačného hľadiska označený ako orgán verejnej správy sa tomuto osvedčeniu prepožičiava charakter verejnej listiny. Materiálne sa však nejedná o správu veci verejných, či už vrchnostenskú alebo obstarávaciu (nevrchnostenskú) - t.j. takú, ktorou sa niečo vo verejnom záujme zabezpečuje, obstaráva. K vyššie uvedenému záveru viedlo súd aj šesť rozhodnutí ESD z mája 2011 vo veci žaloby na nesplnenie povinnosti podanej Komisiou EÚ proti šiestim členským štátom (Belgicko, Grécko, Francúzsko, Luxembursko, Nemecko a Rakúsko) z dôvodu, že tieto vyhradili prístup k notárskemu povolaniu pre svojich štátnych príslušníkov, čo podľa Komisie predstavuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ktorú právo EÚ zakazuje. (Rozsudky ESD vo veciach C-47/08 Komisia/Belgicko; C-50/08, Komisia/ Francúzsko; C-51/08, Komisia/Luxembursko; C-53/08, Komisia/Rakúsko; C-54/08, Komisia/Nemecko; C-61/08, Komisia/Grécko) ESD sa v predmetných veciach zaoberal predovšetkým otázkou, či činnosti zverené notárom súvisia s výkonom verejnej moci v zmysle článku 45 Zmluvy o ES (súčasný článok 51 Zmluvy o fungovaní EÚ), ktorý vylučuje aplikáciu ustanovení zmluvy upravujúcich slobodu usadzovania sa na činnosti, ktoré v tom ktorom členskom štáte súvisia, hoci len príležitostne, s výkonom verejnej moci. Súd pre úplnosť podotýka, že pojem orgán verejnej moci, je pojem najširší, absorbujúci v sebe aj pojem orgán verejne správy, keďže verejná moc zahrňuje orgány moci zákonodarnej a súdnej, v oblasti moci výkonnej je možné pod tento pojem subsumovať tiež štátne orgány (správne úrady) i subjekty neštátne (verejnoprávne korporácie vykonávajúce v prenesenej pôsobnosti štátnu správu a v samosprávnej pôsobnosti vlastnú samosprávnu kompetenciu; súkromné fyzické alebo právnické osoby, ktorým bol na základe zákona prepožičaný výkon štátnej správy), tiež vládu a prezidenta. Čiže, pokiaľ ESD vyslovil, že činnosti zverené notárom v žalovaných členských štátoch, ako napr. vyhotovovanie notárskych zápisníc o právnych úkonov, úkony notárov pri zabezpečení nehnuteľného majetku, či činnosti v oblasti dedičského práva, keď každá z nich sama osebe priamo a špecificky nesúvisí s výkonom verejnej moci, nesúvisí podľa názoru tunajšieho súdu ani s výkonom verejne správy, ako užšieho pojmu k pojmu verejná moc. Súdny dvor tento svoj záver pri jednotlivých činnostiach notárov odôvodnil najmä tým, že notár nemôže bez ingerencie či už jednotlivcov, napr. pri vyhotovovaní notárskych zápisníc v podobe predchádzajúceho prejavu vôle alebo súhlasu účastníkov, alebo ingerencie súdu vykonávať také právomoci, ktoré sú príznačné pre orgány verejnej moci. Súdny dvor taktiež konštatoval, že notárske činnosti síce sledujú cieľ všeobecného záujmu, ktorý spočíva najmä v zabezpečení zákonnosti a právnej istoty právnych úkonov uzatváraných medzi jednotlivcami a ktorý umožňuje odôvodniť prípadné obmedzenia článku 43 Zmluvy o ES vyplývajúce z osobitostí vlastných notárskej činnosti (ako napr. obmedzenie počtu notárov a ich územnej pôsobnosti), no táto skutočnosť sama osebe nepostačuje, aby sa určitá činnosť mohla považovať za činnosť, ktorá priamo a špecificky súvisí s výkonom verejnej moci. Keďže súd považuje protest vykonaný notárom alebo obcou za činnosť založenú na predchádzajúcom prejavu vôle v podobe objednania protestu a následného osvedčenia skutočností, ktorou sa nerozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmenky, a kedy za vykonanie protestu uhrádza odmena, nejedná sa o činnosť s charakterom výkonu verejnej správy, ale ide len o súkromnoprávny vzťah medzi občanom a obcou a teda aj Mesto Kysucké Nové Mesto pri vykonávaní protestných úkonov nevystupovalo ako orgán verejnej správy. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. na riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na skutočnosť, že nedostatok pasívnej procesnej legitimácie nie je vadou podania, ktorú je možné odstrániť postupom podľa ustanovenia § 43 O.s.p., ale neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd musel konanie pri aplikácií § 250t ods. 8 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 103 O.s.p. a v spojení s § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. zastaviť. Keďže súd nemal splnené základné procesné podmienky konania, nezaoberal sa meritórne, či na strane odporcu došlo k tvrdenej nečinnosti v súvislosti s obstaraním protestu zmenky. Z dôvodu, že podľa názoru súdu jedná o súkromnoprávny vzťah, má navrhovateľ ďalej v rámci autonómie výberu možnosť obrátiť sa iný protestný orgán. To že odporca nekonal podľa predstáv navrhovateľa, a tým údajne zasiahol do práv navrhovateľa, je nutné v rámci zásady „právo náleží bdelým“ pripísať na vrub navrhovateľa, ktorý si mal predtým, ako požiadal o vykonanie protestu zaobstarať informácie o personálnej a vecnej vybavenosti odporcu k vykonaniu takéhoto úkonu. Z právnej praxe je známe, že protestné úkony patria hlavne do pôsobnosti notárov, o čom navrhovateľ nepochybne vedel a aj napriek tomu sa opakovane dožadoval vykonania protestu u odporcu. Formuláciu z čl. 1 § 79 ZZŠ, že protest musí byť urobený súdom, notárom alebo miestnym národným výborom, je potrebné interpretovať ako obmedzenie protestných orgánov na tieto tri inštitúcie s vylúčením iných orgánov, nie ako povinnosť vykonať protest na požiadanie navrhovateľa. Uvedenému výkladu nasvedčuje aj to, že v súčasnosti platný Občiansky súdny poriadok nepredvída možnosť súdu pri proteste zmeniek. III. Občiansky súdny poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že je konanie o návrhu na ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy zastavené. O trovách konania preto súd rozhodol per analogiam podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250t ods. 8 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal návrh, ktorý nemožno prejednať podľa IV. hlavy, V. časti O.s.p., zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto bol povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Odporcovi však trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.