Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/31/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200899 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200899.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa: G. E., nar. X. X. XXXX, trvale bytom, P. O. E. č. XX/XX, S., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Martine, so sídlom P. Mudroňa č. 45, 036 01 Martin, za účasti účastníkov konania: 1/ M. N., nar. X. X. XXXX, bytom N. č. XXX/X, XXX XX G., 2/ Q. E., nar. XX. X. XXXX, bytom N. č. XXX, XXX XX L. u G., 3/ Z. O., nar. XX. X. XXXX, bytom H. č. X, XXX XX G., 4/ Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. J. č. 2, XXX XX G., 5/ M. V., nar. 7. 1. XXXX, bytom L. č. XX, XXX XX S., 6/ RNDr. Z. A., nar. XX. 5. XXXX, bytom T. č. 11XX/XX, XXX XX G., 7/ Ing. Y. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom N. č. XXX/XX, XXX XX J. O., 8/ S. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H. č. XXX, 9/ Z. E., nar. X. X.. XXXX, bytom K. G. č. XXX/X, XXX XX N., 10/ K. H., nar. XX. X. XXXX, bytom P. O. E. č. XXXX/X, XXX XX I., 11/ E. H., nar. XX. X. XXXX, bytom N. č. XXXX/XX, XXX XX S., 12/ Ing. F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX H. J. S., 13/ Mgr. F. X., nar. XX. X. XXXX, bytom E. č. XXXX/X, XXX XX S., 14/ Grandis, s. r. o., so sídlom Dielenská Kružná č. 2, 038 61 Vrútky, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2011/00008-BLA zo dňa 15. 6. 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Martine č. ObPÚ-2011/00008-BLA zo dňa 15. 6. 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Navrhovateľovi a ostatným účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ-2011/00008-BLA zo dňa 15. 6. 2011 odporca vo vzťahu k špecifikovaným oprávneným osobám a dedičom po oprávnených osobách rozhodol tak, že títo nespĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb., a týmto nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo vzťahu k pozemkom v kat. úz. S. pozemnoknižná parcela č. 4156 - lúka, stav podľa registra CKN parcela 7007/9 - zastavaná plocha o výmere 0,0982 ha, 7007/10 - zastavaná plocha o výmere 0,0113 ha, 7007/11 - zastavaná plocha o výmere 0,0272 ha, 7007/12 - zastavaná plocha o výmere 0,0618 ha, 7006/3 - zastavaná plocha o výmere 0,0029 ha, 7006/4 - zastavaná plocha o výmere 0,0005 ha, 7007/13 - zastavaná plocha o výmere 0,0085 ha, 7009/3 - zastavaná plocha o výmere 0,0023 ha v podiele 1/1. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci reštitučného konania od roku 1992 bolo vo veci viackrát rozhodnuté, naposledy Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 6Sžo/465/2009 zo dňa 26. 10. 2010 rozsudok krajského súdu č. k. 25Sp/8/2006 zo dňa 4. septembra 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu zo dňa 24. 1. 2006, podľa ktorého bolo rozhodnuté tak, že oprávnené osoby a dedičia po oprávnených osobách nesplnili podmienky § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. a nepriznal im vlastnícke právo k PKN parcele č. 4156 zapísanej pôvodne v PKN vložke č. 374 v kat. úz. S.. Rozsudok Krajského súdu Žilina bol zmenený tak, že toto rozhodnutie odporcu bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd poukázal na to, že bude potrebné doplniť dokazovanie, či pozemok, resp. jeho časť niekedy slúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, či je zastavaná celá, alebo len časť pozemku a v prípade, že je zastavaná celá, resp. čiastočne, či takýto stav bráni poľnohospodárskemu a lesnému využitiu pozemku, alebo či je možné predmetný pozemok, resp. jeho časť vydať. Na základe uvedeného správny orgán doplnil dokazovanie, pričom vyzval účastníkov konania na doplnenie listinných dôkazov, vykonal šetrenie prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Štátnom archíve v Bytči, pričom sa nepodarilo žiadne nové listinné dôkazy zabezpečiť. Ďalej nariadil ústne pojednávanie na deň 11. 4. 2011 a zjednotil doterajšie stanoviská stavebných úradov stanoviskom č. MSS-14053/2011-Kn zo dňa 10. 5. 2011, s ktorým oboznámil všetkých účastníkov konania. Odporca uviedol, že v priebehu výstavby doškoľovacieho strediska došlo k zmenám v územnoplánnej dokumentácii. Správny orgán skúmal, k akým zmenám oproti pôvodnému stavu došlo. Z technickej správy k stavebnej časti, ktorú vypracoval v roku 1983 Projekčno- organizačný ústav Banská Bystrica, pracovisko Olomouc vypracoval technickú správu stavebnej časti pod č. 010-00842-110/01 vyplýva, že zmeny sa týkali samotného objektu doškoľovacieho strediska, ako aj jeho okolia. V objekte boli vykonané nasledovné zmeny: zrušenie prepojenia bytu správcov s objektom doškoľovacieho strediska, zrušenie garáže - vznikol tak priestor na preberanie tovaru, na druhom poschodí boli jedálne prevedené tak, aby po minimálnych úpravách vznikli účelové miestnosti, zmena vykurovania v jedálňach, v dôsledku toho bola prepracovaná dispozícia kotolne. V okolí doškoľovacieho strediska boli vykonané nasledovné zmeny: zrušenie výstavby objektu 02 - kryté ohnište. K technickej správe stavať na čas 01/1983 je uvedené, že výstavba strediska situovaná do priestoru horskej lúky, na ktorej mimo doškoľovacieho strediska nie je plánovaná žiadna zástavba a po vybudovaní strediska zostane plocha lúky voľná a bude využívaná na rekreačné účely. V kolaudačnom rozhodnutí je uvedené, že boli vybudované objekty zo zastavovacieho plánu č. 01, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10 a 11 a že stavba je realizovaná podľa schválenej územno plánovanej dokumentácie so zmenami, ktoré nemajú vplyv na projektovaný účel stavby, zrušením prístupovej komunikácie k prístrešku na kontajnery - prístup bol vyriešený z opačnej strany. Z uvedenej skutočnosti jednoznačne vyplýva, že došlo k zmenám oproti pôvodne plánovanej dokumentácii, zmeny boli schválené príslušnými orgánmi a zrealizovaním zmien nedošlo k zmene účelu stavby. Poukázal na to, že PKN parcela č. 4156 zapísaná v PKN vložke č. 374 v kat. úz. S. slúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Zároveň správny orgán špecifikoval jednotlivé stanoviská vo vzťahu k predmetnej parcele, pričom uviedol, že tieto boli rozdielne, a preto vykonal ústne pojednávanie dňa 28. 4. 2011, na ktoré prizval aj stavebnú úrad, ktorý bol oboznámený so správnym spisom a vykonala sa fyzická ohliadka, pričom stavebný úrad mal vydať nové stanovisko, aby sa odstránili uvedené rozpory. Stavebný úrad vydal dňa 10. 5. 2011 stanovisko a uviedol, že stavba Doškoľovacie stredisko ZŤS GR Martin bola povolená rozhodnutím Okresného národného výboru - odboru výstavby a územného plánovania v Martine č. Vyst.1009/1977-Mi zo dňa 10. 8. 1977. Podľa projektovej dokumentácie bolo cez pozemok, ktorý je predmetom reštitúcie, navrhované vedenie inžinierskych sietí, t. j. kanalizácie na odvedenie povrchových vôd neďalekého prameňa, vedenie elektrickej energie, rozvod vody a kanalizácie. Projektová dokumentácia navrhovala aj pomerne rozsiahle terénne a sadové úpravy nielen v časti pozemku, kde sa samotné doškoľovacie stredisko malo stavať, ale aj terénne úpravy priľahlého pozemku, ktorý je predmetom sporu. Výstavba mala byť situovaná do priestoru horskej lúky, na ktorej nie je plánovaná mimo doškoľovacieho strediska akákoľvek zástavba. Po vybudovaní strediska ostane plocha lúky voľná a bude využívaná na rekreačné účely. Podľa názoru stavebného úradu bola podstatná tá skutočnosť, že na pozemkoch boli v čase výstavby vykonané rozsiahle terénne úpravy ako samostatný stavebný objekt, ktorý je konkrétne uvedený aj v kolaudačnom rozhodnutí. Pri šetrení bolo zistené, že cez pozemok, ktorý je predmetom reštitúcie, vedie verejná kanalizačná sieť v správe spoločnosti TURVOD, a. s., vodovodná prípojka pre Hotel Grandis a VN a NN rozvod elektrickej energie v správe SEZ, a. s. s trafostanicou. Ďalej uviedol, že v požiadavkách na navrhovanie stavieb tohto typu boli okrem iného stanovené aj požiadavky na riešenie okolia objektu, parkové a sadové úpravy a podobne. Je potrebné podotknúť, že objekty doškoľovacích stredísk spĺňali v minulosti nielen funkciu vzdelávania ale aj rekreácie zamestnancov a iných návštevníkov a umiestňovali sa do prostredia s vysokým podielom zelene a nezastavaných plôch. Stavebný úrad mal za to, že v procese prípravy predmetnej stavby a pri spracovaní projektovej dokumentácie bol určený účel užívania voľného priestranstva vedľa doškoľovacieho strediska na rekreačné účely práve za účelom splnenia zásad na funkčné využitie pozemkov územia - pozemkov priľahlých doškoľovaciemu stredisku. Stavebný úrad teda zastal názor, že realizáciou doškoľovacieho strediska a následne jeho využívaním bol naplnený účel, na aký boli pozemky vyvlastnené. Poukázal na to, že parcela č. 4156 zapísaná v PKN vložke č. 374 v kat. úz. S. je zastavaná a nie je možné ju využívať pre poľnohospodársku alebo lesnú výrobu. V čase uplatneného reštitučného nároku prechádzala CKN parcelami č. 7007 a 7009. Obidve boli vedené v katastri ako zastavané plochy. Po zameraní PKN parcely geometrickým plánom č. 187/2005 zo dňa 19. 9. 2005 bolo zistené, že parcela sa skladá z CKN parciel č. 7006/3, 7006/4, 7007/9, 7007/10, 7007/11, 7007/12, 7007/13 a 7009/3. Správny orgán tiež skúmal, či priznaniu vlastníckeho práva oprávneným osobám bráni zákonná prekážka uvedená v § 11 zákona. Z fyzických ohliadok vykonaných v priebehu správneho konania, ako aj údajov z katastra je nesporné, že parcely CKN 7006/3 a 7006/4 sú zastavané rekreačnou chatou a jej manipulačnou plochou a parcely č. 7009/3, 7009/13 sú zastavané prístreškom na kontajnery a ich manipulačnou plochou. Priznaniu vlastníckeho práva bráni zákonná prekážka uvedená v § 11 ods. 1 písm. d) zákona, ak stavby bránia poľnohospodárskemu a lesnému využitiu pozemku. Na zostávajúcej časti parcely sa nachádzajú inžinierske siete, boli vykonané terénne úpravy a v čase účinnosti zákona bola zarastená trávou a krovinami. Po účinnosti Zákona o pôde povinná osoba na predmetnej parcele postavila prístupovú komunikáciu a parkovisko. Z aplikačnej praxe pozemkových úradov je zrejmé, že zastavaným nerobia pozemok stavby, ktoré možno bez väčších nákladov odstrániť. Rozhodujúcim nie je ani účelovo určenie pozemku podľa územnoplánovanej dokumentácie. Poľnohospodárske alebo lesné využitie pozemku sa posudzuje objektívne, či takéto je využitia možné alebo nie. Správny orgán mal za to, že po schválených zmenách v územnoplánovanej dokumentácii bolo schválené, že lúka ostane voľná a bude slúžiť rekreačným účelom v rámci doškoľovacieho strediska. Správny orgán ďalej podotkol, že objekty doškoľovacích stredísk spĺňali v minulosti nielen funkciu vzdelávania ale aj rekreácie zamestnancov a iných návštevníkov a umiestňovali sa do prostredia s vysokým podielom zelene a nezastavaných plôch. Stavebný úrad mal za to, že v procese prípravy predmetnej stavby a pri spracovaní projektovej dokumentácie bol určený účel užívania voľného priestranstva vedľa doškoľovacieho strediska na rekreačné účely práve za účelom splnenia zásad na funkčné využitia územia - pozemkov priľahlých doškoľovaciemu stredisku. Z tohto dôvodu predmetný pozemok odporca považoval za zastavaný a nie je ho možné využívať pre lesnú alebo poľnohospodársku výrobu. Proti predmetnému rozhodnutiu podal opravný prostriedok právny predchodca navrhovateľa Ing. P. E. v zákonom stanovenej lehote, a to podaním zo dňa 18. 7. 2011, ktoré podanie doplnil podaním zo dňa 4. 10. 2011. Žiadal Krajský súd v Žiline, aby rozhodnutie odporcu bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporca pochybil, keď oprávneným osobám v konaní nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s tým, že nespĺňajú podmienky zákona uvedené v § 6 ods. 1 písm. m) zákona. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžo 465/2009 zo dňa 26. 10. 2010, ktorým rozhodol tak, že zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie obvodného pozemkového úradu a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporca si vymyslel nejaké zjednocujúce stanovisko strana 17 rozhodnutia, pričom poukázal na to, že obe stanoviská sú vypracované vedúcim úradu životného prostredia, sú lživé a účelové. Poukázal na to, že Hotel Grandis neslúži ako doškoľovacie stredisko, nepotrebuje rekreačné plochy pre školiacich a pre pracujúcich, preto žiadal vrátiť nezastavanú časť parcely podľa Reštitučného zákona. Poukázal na geometrický plán na č. 3/2002 vyhotovený Ing. A.. Z tohto je vidieť, že plocha od cesty na parkovisko až po koniec parcely pri chate Dr. H. nič nebráni poľnohospodárskemu využitiu parcely a po odstránení nezákonne vybudovaného parkoviska celá plocha parcely. Poukázal na to, že v rozhodnutí nie sú uvedené odpovede na otázky z rozsudku najvyššieho súdu, ktoré sú podstatné pre vydanie nezastavanej časti parcely. Odporca sa písomne vyjadril k veci tak, že zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a žiadal rozhodnutie správneho orgánu potvrdiť. Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že v priebehu konania pred súdom navrhovateľ Ing. P. E. zomrel, a to dňa XX. XX. XXXX, pričom z osvedčenia od súdneho komisára JUDr. Miroslava Debnára mal súd zistené, že dedičské konanie po navrhovateľovi je vedené pod sp. zn. č. 18D/12/2012, Dnot 23/2012 a jediným zákonným dedičom v prvej dedičskej skupine je syn poručiteľa: G. E., nar. X. X. XXXX, bytom P. O. E. XX/XX, S., pričom súd v predmetnom konaní pred súdom pokračoval s G. E. v zmysle ust. § 107 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ako s právnym nástupcom navrhovateľa. Súd v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 30. 3. 2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavili účastníci konania M. N., Q. E., Z. O., Z. S., M. V., RNDr. Z. A., Ing. Y. Y., S. V., Z. E., K. H., E. H., Ing. F. X., Mgr. F. X.. Všetci účastníci konania okrem E. H., ktorá mala vykázané doručenie predvolania na termín pojednávania náhradným spôsobom podľa § 47 ods. 2 O.s.p., mali predvolanie na termín pojednávania vykázané riadne. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní neospravedlnili, ani nežiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. S poukazom na ust. § 250l ods. 2 a § 250g ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu danom opravným prostriedkom právneho predchodcu navrhovateľa mal za to, že opravný prostriedok bol dôvodný a rozhodnutie bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. a) a c) O. s.p., a to pre nesprávny právny názor, resp. pre nedostatočne zistený skutkový stav vo veci, a to z nasledovných dôvodov: Právny nástupca navrhovateľa sa pridržiaval podaného opravného prostriedku svojho predchodcu. Odporca sa pridržiaval napadnutého rozhodnutia a jeho dôvodov. Poukázal najmä na to, že vyzvali účastníkov konania na doplnenie dôkazov, taktiež vykonali šetrenie v štátnom archíve, pričom boli neúspešní. Nenašli žiadne doklady. Tak isto poukázal na zjednocujúce stanovisko zo strany stavebného úradu ohľadne účelu a dôvodov vyvlastnenia a s týmto názorom sa odporca stotožnil. Uviedol, že doškoľovacie stredisko skutočne fungovalo, a toto v podstate ani nikto nenapadol, resp. nespochybnil. Mali za to, že bol naplnený účel vyvlastnenia vzhľadom k tomu, že doškoľovacie stredisko bolo dostavané. Povinná osoba vo vzťahu k predmetnému konaniu uviedla, že správny orgán v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu doplnil dokazovanie, pričom tieto pokyny boli v plnom rozsahu dodržané, boli zjednotené akékoľvek predchádzajúce stanoviská stavebných úradov s jednoznačným záverom, že bol naplnený účel, na ktorý bola vyvlastnená parcela č. 4156 zapísaná v PK vložke č. 374 kat. úz. S.. Mala za to, že správny orgán prijal v poslednom rozhodnutí správny právny názor. Čo sa týka účelu stavby,tento účel nikdy nebol spochybňovaný. Všetky kolaudačné rozhodnutia, stavebné rozhodnutia, projektová dokumentácia, stavebná dokumentácia sa viaže na tento účel, čo je Doškoľovacie stredisko Martin. Bolo spochybnené len to, či aj táto plocha, ktorá je predmetom reštitúcie, mala byť ako súčasť tohto doškoľovacieho strediska, či aj touto plochou bol naplnený účel. Ďalej poukázala na to, že aj táto voľná plocha naplnila svoj účel, k čomu je teda jednoznačný písomný dôkaz, a to technická správa Projekčno- organizačného ústavu Banská Bystrica, Závod Olomouc, kde je jednoznačne v bode 1.1 konštatované, že výstavba doškoľovacieho strediska má byť situovaná v priestore horskej lúky, a že teda na tejto ploche, ktorá je predmetom reštitučného konania, nemá byť plánovaná žiadna zástavba. Táto má slúžiť rekreačným účelom zamestnancov. Podľa názoru povinnej osoby pre posúdenie bola najdôležitejšia správa a stanovisko stavebného úradu zo dňa 10. 5. 2001, kde stavebný úrad jednoznačne prijal záver, že Mesto Martin ako vecný a územný stavebný úrad zastáva ten názor, že realizáciou doškoľovacieho strediska a následne jeho užívaním bol naplnený účel, na aký boli pozemky vyvlastnené s tým, že stavebný úrad mal k dispozícii v podstate všetku dokumentáciu, ktorá sa týka doškoľovacieho strediska ako takého. Žiadala teda rozhodnutie odporcu potvrdiť. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patrí a v rozsahu stanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti. Podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Účelom zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v platnom znení je zmierniť následky niektorých majetkových krívd z obdobia rokov 1948 až 1990, obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a úprava niektorých vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach. Pri výklade ust. § 1 zákona o rozsahu pôsobnosti je potrebné mať na zreteli najmä záujem oprávnených osôb, pokiaľ uplatnili výzvou nárok na vydanie veci, pôdy, budov a stavieb patriacich pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ak sa obrátili na organizácie, o ktorých podľa objektívnych hľadísk boli presvedčené, že ich majetok držia, a to v lehotách uvedených v zákone č. 229/1991 Zb., pričom súd poukazuje na to, že zmiernenie následkov majetkových krívd podľa tohto zákona spočíva predovšetkým vo vydaní veci, ktorá bola oprávnenej osobe odňatá postupom podľa § 6 zákona č. 229/1991 Zb.. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Povinnosťou správneho orgánu je, aby zistil všetky dôležité skutočnosti pre rozhodnutie, a tak doplnil podklad pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre rozhodnutie. Tejto zákonnej povinnosti nie je správny orgán zbavený ani ust. § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého je účastník konania povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Keďže rozhodnutie správneho orgánu zasahuje do právnych pomerov osôb, musí byť vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu veci. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci znamená, že je jednak nevyhnutné vykonať všetky šetrenia, ktoré sú potrebné na objasnenie rozhodujúcich okolností a pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a jednak zabezpečiť, aby skutkové zistenia odvodené z vykonaných šetrení zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Správny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len podkladmi, ktoré mu poskytnú účastníci konania. Správny orgán teda nie je pasívnym vykonávateľom vôle účastníka konania, ale naopak, zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre jeho rozhodnutie, a to i v prípade, ak účastník konania je nečinný, alebo sa nachádza v dôkaznej núdzi. Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že navrhovateľ a ostatné oprávnené osoby, resp. ako dedičia po oprávnených osobách podľa § 4 zákona č. 229/1991 Zb. uplatnili dňa 28. 12. 1992 na Pozemkovom úrade v Martine reštitučný nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. z dôvodu uvedeného v § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb.. Zároveň bola vyzvaná povinná osoba na vydanie nehnuteľnosti. O uplatnenom nároku rozhodol prvýkrát Obvodný pozemkový úrad v Martine rozhodnutím zo dňa 18. júla 2002 č. OPPLH-C-2002/00294-Ši, ktorý zrušil Krajský súd v Žiline rozhodnutím zo dňa 20. decembra 2002 sp. zn. 10S/112/2002. Obvodný pozemkový úrad v Martine opätovne rozhodol vo veci rozhodnutím č. ObPÚ-C-2004/00055-BL zo dňa 11. 6. 2004, ktoré taktiež zrušil Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 10S 98/2004 zo dňa 29. 3. 2005. Správny orgán ďalej rozhodol rozhodnutím ObPÚ-C-2006/00025-BL zo dňa 24. 1. 2006, ktorý rozhodol tak, že oprávnené osoby, resp. dedičia po oprávnených osobách vo vzťahu k PK parcele č. 4156 nespĺňajú podmienku § 6 ods. 1 písm. m), a teda nepriznal vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Následne toto rozhodnutie Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 25Sp 8/2006-54 zo dňa 10. 7. 2007 potvrdil, o odvolaní voči tomuto rozhodnutiu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vytkol krajskému súdu procesné vady a rozhodnutie bolo zrušené, následne krajský súd preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu opätovne potvrdil pod č. k. 25Sp 8/2006-146 zo dňa 4. septembra 2009. Následne na odvolanie bolo rozhodnutie obvodného pozemkového úradu rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžo/465/2009 zo dňa 26. 10. 2010 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR poukázal na to, že správny orgán v danej veci nezadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, t. j. pre záver, že oprávnené osoby nespĺňajú zákonné podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb., keď v predmetnej veci zostalo sporné, či pôvodná parcela č. 4156 kat. úz. S. vyvlastnená rozhodnutím Mestského národného výboru, odboru územného plánovania a architektúry v Martine č. j. 2805/76 z 19. apríla 1977 niekedy slúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená a či bola po prechode do vlastníctva štátu zastavaná, resp. či takáto stavba bráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Poukázal teda na ust. § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že podmienkou vydania nehnuteľnosti, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu, je skutočnosť, že vyvlastnená nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená. Ak teda správny orgán dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť existuje, prešla na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia na štát alebo inú právnickú osobu, navrhovatelia sú oprávnenými osobami v zmysle citovaného reštitučného zákona a bola im, resp. ich právnym predchodcom pôvodným vlastníkom vyplatená náhrada, bolo úlohou správneho orgánu predovšetkým zistiť, za akým účelom bola predmetná nehnuteľnosť vyvlastnená, a či vôbec takémuto účelu pozemok niekedy slúžil, teda či bol využívaný na účel, ktorý bol uvedený vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Zdôraznil, že táto otázka je otázkou skutkového charakteru a jej zisťovanie prináleží správnemu orgánu. Správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že vyvlastnenie PKN parcely 4156 naplnilo svoj účel. Najvyšší súd na rozdiel od krajského súdu také odôvodnenie rozhodnutia nepovažuje za dostatočné. Pokiaľ z vyvlastňovacieho rozhodnutia vyplýva účel vyvlastnenia - výstavba doškoľovacieho strediska, bolo úlohou správneho orgánu zisťovať, či skutočne bola stavba doškoľovacieho strediska zrealizovaná, a to práve na vyvlastnených pozemkoch. Podľa názoru najvyššieho súdu správny orgán nezameral svoje šetrenie na časť pozemku, ktorá bola predmetom reštitučného nároku, teda pôvodnou parcelou č. 4156, ale si osvojil názor, že pokiaľ bola pôvodná parcela zahrnutá do novovytvorenej parcely č. 4155/1 kat. úz. S., nie je potrebné ďalej zisťovať charakter pôvodnej parcely, teda či v skutočnosti bola alebo nebola niekedy zastavaná. Skládka generálneho dodávateľa stavby nie je stavbou v zmysle Stavebného zákona. Je len dočasnou súčasťou stavby, pre ktorej potreby slúžila. Preto argument odporcu neobstojí ako podklad rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní reštitučného nároku. Tak isto skutočnosť, že v priebehu výstavby strediska došlo k zmenám oproti schválenej územnoplánovanej dokumentácie je kľúčová, nakoľko práve územnoplánovacia dokumentácia je v danom prípade základnou dokumentáciou, z ktorej je možné posúdiť účel zamýšľanej stavby. Touto skutočnosťou sa však správny orgán nezaoberal, čím neozrejmil dostatočne skutkový stav. Tak isto mal venovať náležitú pozornosť zisťovaniu už vyššie spomínanému rekreačnému účelu, na ktorý mala plocha lúky slúžiť, a či takto potom neprichádza do úvahy vydanie aspoň časti pozemku, ak je možné ju geometricky oddeliť. V spise nie je zmienka o skutočnom využití predmetných pozemkov a ani nie je vôbec zrejmé, či doškoľovacie stredisko vôbec slúžilo niekedy svojmu účelu. Tak isto poukázal na to, pokiaľ odporca tvrdí, že časť parcely č. 4156 je zastavaná prístreškom na kontajnery, v ďalšej časti parcely sa nachádzajú terénne úpravy a inžinierske siete pod zemským povrchom. Takéto tvrdenia nie sú dostatočné na nepriznanie reštitučného nároku. Tak isto uviedol, že skutočnosť, že stavba doškoľovacieho strediska bola zrealizovaná, mu postačila pre záver, že vyvlastnenie naplnilo svoj účel. Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd uviedol, že správny orgán doplní dokazovanie v hore naznačenom smere na okolnosti, či pozemok, resp. časť pozemku, ktorá je predmetom reštitučného nároku, niekedy slúžila účelu vyvlastnenia, je zastavaná celá, alebo jej časť a v prípade, že zastavaná, resp. čiastočne zastavaná je, či táto stavba bráni účelu využitia pozemku v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb., alebo či je možné predmetnú časť pozemku vydať, resp. či je možné vydať aspoň jeho nezastavanú časť oddeliteľnú geometrickým plánom. Podľa názoru súdu, tak ako to správne aj namietal právny predchodca navrhovateľa v opravnom prostriedku, správny orgán nedostatočne postupoval v zmysle intencií rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, tak ako je vyššie uvedené. Nesporné je, že predmetná parcela č. 4156 bola vyvlastnená na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru územného plánovania a architektúry v Martine č. j. 2805/76 zo dňa 19. 4. 1977 v prospech Československého štátu - Závodov ťažkého strojárstva, GR Martin. Tak isto Okresný národný výbor v Martine, odbor výstavby a územného plánovania vydal dňa 15. 1. 1976 pod č. Výst 55/1976 územné rozhodnutie - umiestnenie stavby Doškoľovacieho strediska GR ZŤS Martin. Podľa územného rozhodnutia a následne územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. Výst 55/1976-Mi zo dňa 2. 12. 1976 predmetná stavba mala byť umiestnená na EN parcele č. 4155/1 v kat. úz. S.. Vyvlastnenie bolo uskutočnené v súlade so zámermi a cieľmi územného plánu, ako to vyplýva z právoplatného územného rozhodnutia vydaného MSNV, odboru územného plánovania a architektúry v Martine pod č. Výst 55/1976-Mi zo dňa 2. 12. 1976, podľa ktorého výstavba Doškoľovacieho strediska ZŤS GR Martin v lokalite K. bola uvedeným územným rozhodnutím umiestnená na vyvlastnených pozemkoch - PKN parc. č. 4157, 4156, 4155 a 4153 v kat. úz. S. v lokalite K.. Najvyšší súd vo svojom poslednom rozhodnutí zdôraznil, že správny orgán s poukazom na ust. § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb. nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k predmetnému pozemku s poukazom na to, že oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, s tým, že je potrebné aj skúmať, či doškoľovacie stredisko vôbec niekedy slúžilo svojmu účelu. Toto správny orgán bude potrebné, aby skúmal podľa názoru Krajského súdu v Žiline, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia resp. ani z pripojeného správneho spisu toto nie je zrejmé. Nie je teda zrejmé, či nehnuteľnosť - doškoľovacie stredisko skutočne slúžilo, fungovalo ako doškoľovacie stredisko. Pokiaľ by bolo preukázané, že nehnuteľnosť nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, tak by oprávnené osoby, resp. dedičia oprávnených osôb mali nárok na reštitúciu, či už in natura, resp. vo forme náhrady. V zmysle intencii NS SR vyjadrených v zrušujúcom rozhodnutí, nepostačil záver realizácie - dostavby doškoľovacieho strediska, keď pre aplikáciu ust. § 6 ods. 1 pís. m) zák. č. 229/1991 Zb., ale je podstatný záver skutočného fungovania doškoľovacieho strediska, z hľadiska naplnenia (nenaplnenia) účelu vyvlastnenia. Tak isto z odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu vyplynul záver, že je potrebné zvlášť teda skúmať účel vyvlastnenia pri pozemkoch ( pôvodne pk pozemku č. 4156 ), na ktorých sa nachádza samotná budova doškoľovacieho strediska, resp. v danom prípade Hotela Grandis a zvlášť venovať pozornosť časti pozemku (voľná plocha lúky), z ktorého vyplynul rekreačný účel, na ktorý mala plocha lúky slúžiť. Správny orgán v danom prípade síce skutkovo zistil, že na takomto ostatnom pozemku ( okrem CKN č. 7006/3, 7006/4 ) sa nachádzajú inžinierske siete, a to kanalizácia na odvedenie povrchových vôd, vedenie elektrickej energie, rozvod vody a kanalizácie, taktiež terénne úpravy, tak isto tzv. vybudované parkovisko po účinnosti zákona zo zámkovej dlažby, resp. prístupová komunikácia. Podľa názoru súdu však nie je možné vyhodnotiť túto zvyšnú časť pozemku tak, že táto by mala plniť účel spolu vo vzťahu k stavbe doškoľovacieho strediska (Hotela Grandis), a teda súd sa nestotožnil s právnym názorom správneho orgánu, že teda aj tento pozemok naplnil účel vyvlastnenia, nakoľko podľa názoru súdu tento pozemok charakterizovaný rekreačným účelom nenaplnil účel vyvlastnenia v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. m) zákona č. 229/1991 Zb., a tento je možné vydať, resp. priznať oprávneným osobám, resp. dedičom oprávnených osôb zaň náhradu. Súd poukazuje najmä aj na vyjadrenie Mesta Martin zo dňa 23. 7. 2003, kde teda aj v spojitosti s geometrickým plánom č. 3/2002 vyhotovený Ing. A., ktorý geometricky oddelil pozemky, resp. aj na nákres, ktorý sa nachádza v správnom spise pri podaní Mesta Martin č. j. MSS-2003/03754-Vs zo dňa 23. 7. 2003, kde je červenou fixkou ohraničený pozemok, ktorý by bolo možné vydať. Tak isto je potrebné poukázať aj na to, že v spise sa nachádza aj geometrický plán z roku 2005 č. 187/2005 zo dňa 19.9.2005, z ktorého je tiež možné vyvodiť oddelenie časti pozemku a správny orgán opätovne posúdi, či je dané geometrické plány možné použiť pre účely zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti, nakoľko v danom smere sa súd nestotožnil s právnym názorom odporcu, že daná časť pozemku ako voľná plocha lúky ( ktorá mala slúžiť rekreačným účelom ) by mala slúžiť účelu vyvlastnenia, práve naopak je zrejmé, že tomuto účelu neslúžila a bol by tu preto daný reštitučný nárok. Tak isto pokiaľ správny orgán zisťoval skutkový stav na pozemku, je potrebné poukázať na to, že je všeobecne známou skutočnosťou a vyplýva aj z judikatúry v správnych veciach v reštitučných konaniach, že existencia inžinierskych sietí, ktoré sú vedené pod povrchom pozemku, nebránia poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemkov vzhľadom aj na stav, ktorý vyplynul z fotodokumentácie, ktorú vyhotovil správny orgán. Nie je sporné, že ku času účinnosti reštitučného zákona bola daná plocha lúky zarastená trávou, tak isto nebolo sporné ku dňu prechodu na štát, že išlo o lúku resp. pasienok. Tak isto je potrebné poukázať na to, že pokiaľ z fotodokumentácie vidno, že na pozemku sa nachádza parkovisko, resp. prístupová komunikácia, ktorá je vybudovaná zo zámkovej dlažby, tieto nie sú trvalou prekážkou, ktorú nie je možné odstrániť a nie je možné konštatovať, že by predmetné skutočnosti bránili poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Súd je toho názoru, že danú časť pozemku je možné oprávneným osobám, resp. právnym nástupcom oprávnených osôb ako ich dedičom vydať po geometrickom zameraní, resp. geometrickom oddelení pozemku a je na správnom orgáne, či pritom využije geometrické plány z roku 2003 resp. 2005, resp. tieto ďalej vyhodnotí ako spôsobilé na zápis príslušného vlastníckeho práva v spojení s príslušným rozhodnutím do katastra nehnuteľností. Podľa názoru súdu ohľadne účelu vyvlastnenia vo vzťahu k zastavanému pozemku ( Hotelom Grandis ) tento musí správny orgán vyhodnotiť objektívne z vykonaného dokazovania, nie je možné sa spoľahnúť len na vyjadrenie, resp. akési zjednocujúce stanovisko Mesta Martin ako príslušného stavebného úradu, tak ako to napokon správny orgán vykonal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku podľa ust. § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ v konaní bol úspešným účastníkom konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania nepriznal ani ostatným účastníkom konania. Oprávneným osobám, resp. dedičom po oprávnených osobách by prináležala náhrada trov konania, nakoľko boli úspešní, avšak zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú. Povinná osoba, resp. odporca boli v konaní neúspešnými účastníkmi konania, preto im náhrada trov konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave (§ 250s veta druhá O.s.p.). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V Žiline, dňa 30. marca 2012 JUDr. Erika Šobichová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková