Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/423/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201005 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a sudcov JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: Aeroklub Žilina, so sídlom Letisko Dolný Hričov, 013 14 Dolný Hričov, IČO: 17 061 300, združenie, právne zastúpený Mgr. Ninou Smahovou, advokátkou so sídlom V. X, XXX XX F. proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Mierová 23, Bratislava č. 29583/2010-7 zo dňa 01.6.2011, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Colného úradu v Žiline - platobný výmer č. 14919/2010-6069 zo dňa 22.06.2010, ako aj rozhodnutie Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava č. 29583/2010-7zo dňa 01.06.2011 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania z titulu súdneho poplatku vo výške 66,- Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Podanou žalobou pod č. 20S/401/2011 na Krajský súd v Žiline sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí Colného riaditeľstva SR č. 29583/2010/-1 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-2 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-3 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-4 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-5 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-6 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-7 zo dňa 01.06.2011, ktorými rozhodol o odvolaní žalobcu a potvrdil platobné výmery Colného úradu Žilina č. 14911/2010-6069 zo dňa 22.06.2010,, 14913/2010-6069 zo dňa 22.06.2010, 14914/2010-6069 zo dňa 22.06.2010, 14915/2010-6069 zo dňa 22.06.2010, 14917/2010-6069 zo dňa 22.06.2010, 14918/2010-6069 zo dňa 22.06.2010, 14919/2010-6069 zo dňa 22.06.2010. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/401/2011-89 zo dňa 13.09.2011 súd konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Colného riaditeľstva SR Bratislava č. 29583/2010-2 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-3 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-4 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-5 zo dňa 01.06.2011, 29583/2010-6 zo dňa 01.06.2011 a 29583/2010-7 zo dňa 01.06.2011 vylúčil na samostatné konanie. V konaní sp. zn. 20S/423/2011 predmetom preskúmania bolo rozhodnutie Colného riaditeľstva SR Bratislava č. 29583/2010-7 z 01.06.2011, ktorým žalovaný ako správny orgán podľa § 8 ods. 3 písm. s) zák. č. 652/2004 Z.z. a podľa § 48 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina č. 14919/2010-6069 z 22.06.2010, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. platobným výmerom vyrubil žalobcovi na spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie jún 2008 daň vo výške 1.613,22 €. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán konštatoval, že vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún 2008 žalobca nepodal daňové priznanie, ani daň nezaplatil. V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že v konaní bol vyhotovený protokol o daňovej kontrole zn. č. 11471/2010-6069 zo 04.05.2010 (ďalej len „protokol“) a dodatok k protokolu zn. č. 14506/2010-6069 z 08.06.2010, ktorý žalobca odmietol podpísať a bol prerokovaný dňa 09.06.2010 v súlade s ust. § 15 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb. Ďalej správny orgán konštatoval, že daňovou kontrolou colníci zistili, že dňa 27.06.2008 daňový subjekt - žalobca prijal na daňovom území minerálny olej kombinovanej nomenklatúry 2710 11 31-obchodný názov AVGAS 100LL (ďalej len „minerálny olej“) uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte. Poukázal na ust. § 31 ods. 1, 3 a 6 zák. č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2010 a konštatoval, že daňový subjekt podľa plniaceho lístka č. 81072 žalobca prijal na daňovom území 2700 l minerálneho oleja, ktorý v zdaňovacom období jún 2008 prepravil na daňové územie, jednalo sa o minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, čím žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 31 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. a v zmysle § 31 ods. 1 druhá veta citovaného zákona žalobca naplnil štatút daňového dlžníka. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že v zmysle § 31 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. bol daňový dlžník povinný bezodkladne podať daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Žalobca však nepodal daňové priznanie na spotrebnú daň z minerálneho oleja a nezaplatil daň z minerálneho oleja v zákonnej lehote. Colné riaditeľstvo SR Bratislava ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. 29583/2010-7 z 01.06.2011 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne potvrdil. Druhostupňový správny orgán sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ust. § 31 ods. 6 zák. č. 98/2004 Z.z. rozširujúce ust. § 31 ods. 1 až 5 zák. č. 98/2004 Z.z. je možné aplikovať iba na podnikateľský a verejno-právny (štátny) sektor a teda nie je možné ho aplikovať na žalobcu, ktorý je občianskym nezárobkovým združením patriacim do mimovládneho tretieho sektora. Neakceptoval dôvod, že žalobca ako občianske združenie nie je subjektom prepravy minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na území únie na podnikateľské účely podľa § 31 zák. č. 98/2004 Z.z. a teda mu nemohla vzniknúť daňová povinnosť a nie je ani daňovým dlžníkom. Odvolací orgán uviedol, že v konkrétnom prípade nebol podstatný komerčný či súkromný účel dodanie minerálneho oleja odvolateľovi na daňové územie, ale podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona skutočnosť, že minerálny olej uvedený do daňového voľného odberu v inom členskom štáte bol dodaný mimo pozastavenia dane odvolateľovi na daňovom území, pričom odvolateľ (hoci nepodnikateľ) je právnickou osobou. Ďalej neakceptoval tvrdenie, že dodávka minerálneho oleja napĺňa všetky náležitosti zásielkového obchodu podľa § 34 zák. č. 98/2004 Z.z. Konštatoval, že v prejednávanej veci je irelevantné posudzovanie z pozície zásielkového obchodu podľa § 34 zák. č. 98/2004 Z.z., lebo nevyhnutnou podmienkou splnenia štatútu zásielkového obchodu sú formálne a finančné podmienky upravené v ust. § 34 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. a len za ich splnenia je možné konštatovať vznik stavu podľa § 34 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z., teda predmetný obchod klasifikovať ako zásielkový obchod. Konštatoval, že v prípade, že podmienky uvedené v § 34 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. nie sú splnené, nie je možné hovoriť o zásielkovom obchode a nakoľko ust. § 34 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. žalobca nenaplnil, preto daňová povinnosť vzniká odberateľovi minerálneho oleja podľa ust. § 31 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. Druhostupňový správny orgán uviedol, že žalobca nesprávne vykladá § 34 zák. č. 98/2004 Z.z., keď podľa jeho právneho názoru zásielkovým obchodom má byť čo už len situácia dodania minerálneho oleja na súkromné účely bez ohľadu na zákonné podmienky zásielkového obchodu. Druhostupňový správny orgán neakceptoval námietky žalobcu, ktorý poukazoval na českú právnu úpravu, a to z dôvodu, že slovenské štátne orgány sa na daňovom území riadia slovenskými všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ktoré sú pre štátne orgány záväzné. Taktiež konštatoval, že nie je možné brať do úvahy ani odkazovanie žalobcu na dôvodovú správu v zák. č. 98/2004 Z.z., nakoľko dôvodová správa nie je voči štátnemu orgánu normatívne záväzným textom, ale iba metodickým bližším zdôvodnením príčin a pohnútok, ktoré viedli zákonodarcu k vydaniu zákona. Ďalej uviedol, že neodmieta vymedzovanie nekomerčného účelu podľa smernice, avšak má za to, že žalobca porovnáva svoju situáciu v odbere minerálneho oleja so súkromným odberom podľa príslušných dokumentov vytrhnutých z kontextu prípadu. Správny orgán druhého stupňa konštatoval, že v prejednávanej veci nebol podstatný komerčný súkromný účel dodania minerálneho oleja odvolateľovi na daňové územie, ale podľa § 31 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. bola podstatná skutočnosť, že minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte bol dodaný mimo pozastavenia dane žalobcovi na daňovom území, pričom žalobca, hoci nepodnikateľ, je právnickou osobou. Druhostupňový správny orgán taktiež neakceptoval námietky žalobcu o nedostatočnom zdôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Proti rozhodnutiu Colného riaditeľstva SR Bratislava, ako aj prvostupňového správneho orgánu podal riadne a včas žalobu žalobca, žiadal napadnuté rozhodnutia prvo a druhostupňového orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov. Tvrdil, že žalobca je občianskym združením, ktorý prijal v príslušnom zdaňovacom období pre vlastnú spotrebu členov združenia minerálny olej KN 27101133 uvedený do daňového obehu v inom členkom štáte od dodávateľa AIR FUELS SERVICE, spol. s r.o. so sídlom Na Malinách 100, 252 61 Dobrovíz, Praha-západ, IČO: 61 682 152 - Česká republika. Žalobca nie je prevádzkovateľom daňového skladu, ani oprávneným príjemcom podľa zák. č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja a činnosť žalobcu nemá podnikateľský charakter. Jeho cieľom nie je dosiahnutie zisku, ale zabezpečenie výkonu leteckého a parašutistického športu v súlade so stanovami žalobcu ako združenia. Ďalej uviedol, že žalobca prijal minerálny olej výlučne na súkromné účely svojich členov - fyzických osôb na výkon leteckého a parašutistického športu. Tvrdil, že správca dane nezisťoval, či bola preprava vykonaná na podnikateľské účely a posúdil prijatie minerálneho oleja žalobcom ako prepravu minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely podľa § 31 zák. č. 98/2004 Z.z., hoci podľa uvedeného ustanovenia z hľadiska subjektu je príjemcom minerálneho oleja osoba, ktorá prepraví minerálny olej na podnikateľské účely alebo verejno-právna inštitúcia. Žalobca mal za to, že právna kvalifikácia prepravy správnymi orgánmi je nezodpovedajúca a že predmetnú prepravu je potrebné posudzovať ako zásielkový obchod podľa § 34 zák. č. 98/2004 Z.z. Z tohto dôvodu žalobca mal za to, že daňovým dlžníkom nie je žalobca, ale spoločnosť AIR FUELS SERVICE, spol. s r.o. Dobrovíz - Česká republika, ktorá bola v rámci svojho podnikania dodávateľom minerálneho oleja. V žalobe sa vyjadril aj k dodaniu minerálneho oleja v mesiaci máj 2005, vo vzťahu ku ktorému podal daňové priznanie a v správnej výške aj zaplatil príslušnú daň. K tomu konaniu uviedol, že iba z dôvodu dočasného nedostatočného pochopenia systému prepravy sa mylne domnieval, že v prípade odberu minerálneho oleja v mesiaci máj 2005 musí postupovať podľa § 31 zák. č. 98/2004 Z.z. a z tohto dôvodu podal daňové priznanie a zaplatil daň. Nakoľko jeho dodávateľ ho upozornil, že takýto postup nie je potrebný, keďže spotrebnú daň žalobca zaplatil v cene dodávky (na faktúre dodávateľa je spotrebná daň vyčíslená ako samostatne fakturovaná položka) a daň odvedie dodávateľ. Z tohto dôvodu pri následných dodávkach, vrátane dodávky minerálneho oleja v mesiaci september 2005 nepodal daňové priznanie, ani nezaplatil daň a v dobrej viere sa domnieval, že sa jedná o zásielkový obchod podľa § 34 zák. č. 98/2004 Z.z. a bol v dobrej viere, že odosielateľ pred uskutočnením dodávky minerálneho oleja si povinnosti v zmysle § 34 ods. 3 a 4 zák. č. 98/2004 Z.z. riadne splnil. Žalobca vytýkal postup správcu dane, ktorý daňovému priznaniu za zdaňovacie obdobie máj 2005 nevenoval dostatočnú pozornosť, keď podľa § 41 zák. č. 511/1992 Zb. mal preveriť jeho správnosť, pravdivosť a skúmať aj jeho opodstatnenosť vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je občianskym združením, teda je subjektom súkromného práva a nie je založený za účelom podnikania. Žalobca tvrdil, že správny orgán druhého stupňa pri výklade aplikácie dotknutých zákonných ustanovení nebral do úvahy dôvodovú správu k zák. č. 98/2004 Z.z. Poukázal na čl. 7 bod 1 Smernice Rady 92/12/ EHS z 25.02.1992 (ďalej len „smernica“)a jej transponovanie na ust. § 31 zák. č. 98/2004 Z.z. a trval na názore, že príjemcom minerálneho oleja, ktorý sa mimo pozastavenia dane prepravil na daňové územie na podnikateľské účely a daňovým dlžníkom je výlučne len právnická osoba zriadená na podnikateľské účely a fyzická osoba - podnikateľ, verejno-právna inštitúcia a právnická osoba zriadená na iné ako podnikateľské účely iba v prípade, že prijíma minerálny olej len pre podnikateľské účely. Tvrdil, že správne orgány ust. § 31 ods. 6 a § 34 zák. č. 98/2004 Z.z. vykladali prísne gramaticky bez ohľadu na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07) a správny orgán opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že v prípade mechanického jazykového výkladu §-u 31 ods. 6 zák. č. 98/2004 Z.z. ustanovenia ods. 1 až 5 sa použijú aj v prípade, ak odberateľom minerálneho oleja je právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely, pričom toto ustanovenie by bolo, podľa žalobcu, potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s § 31 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. v tom zmysle, že ustanovenia ods. 1 a 5 sa použijú v prípade, keď právnická osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená na podnikateľské účely príjme na podnikateľské účely minerálny olej, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte. To by však znamenalo, že žalobca nemôže byť daňovým dlžníkom podľa § 31 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z., keďže je zrejmé, že minerálny olej nepoužil na podnikanie. Žalobca sa nestotožnil s výkladom § 34 zák. č. 98/2004 Z.z. správneho orgánu a tvrdil, že skutočnosť, že si odosielateľ neplní povinnosti, ktoré mu ukladá § 34 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. bude znamenať naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu a podľa jeho názoru, nie je dôvodom vzniku daňovej povinnosti príjemcu oleja podľa § 31 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. Uviedol, že argument správneho orgánu, že príjemcom minerálneho oleja v režime zásielkového obchodu môže byť len fyzická osoba, je nesprávny a nemá oporu v ustanoveniach zák. č. 98/2004 Z.z., ani vo vyššie citovanej smernici. Zákon nestanovuje podmienku súkromného účelu, no o podmienke, že príjemcom minerálneho oleja v režime zásielkového obchodu môže byť výlučne len fyzická osoba nie je v zák. č. 98/2004 Z.z. žiadna zmienka. Poukazoval, že pojem súkromné účely správny orgán odôvodňuje len vábnym tvrdením, že zahraničné právne úpravy, či judikatúra svoje definície dodania tovaru osobám na súkromné účely odvodzujú predovšetkým z princípu, že podľa povahy a zmyslu právnej úpravy sa hlavne jedná o prípady prijímania tovaru menšieho množstva pre vlastné účely osobami fyzickými. Podľa žalobcu však správny orgán neuvádza, z akých ustanovení zahraničnej právnej úpravy, príp. judikatúry toto svoje tvrdenie vyvodzuje. V tejto súvislosti poukázal na českú judikatúru a českú úpravu §-u 29 ods. 1 zák. č. 353/2003 Sb. o spotřebných daních. Žalobca tvrdil, že výklad dotknutých ustanovení zák. č. 98/2004 Z.z. v zmysle smernice komplikuje najmä chybný slovenský oficiálny preklad smernice a že čl. 10 slovenského oficiálneho prekladu vyššie citovanej smernice nevyjadruje rovnaký význam ako je originálne znenie, či verzie ostatných úradných jazykov EÚ. Význam smernice má zmysel v originálnom znení, smeruje k tomu, že v režime zásielkového obchodu si osoby, ktoré nie sú oprávnenými vlastníkmi skladov alebo registrovanými alebo neregistrovanými obchodníkmi predmet dane nakupujú a nie predávajú. Z uvedeného potom, podľa žalobcu, vyplýva, že príjemcom minerálneho oleja i iných predmetov spotrebnej dane môže byť v režime zásielkového obchodu tak fyzická, ako aj právnická osoba za podmienky, že táto právnická osoba nie je prevádzkovateľom daňového skladu, registrovaným alebo neregistrovaným obchodníkom. Žalobca poukazoval, že úmyslom zákonodarcu bolo transponovať čl. 10 smernice v tom duchu, že príjemcom minerálneho oleja môže byť v režime zásielkového obchodu tak fyzická, ako i právnická osoba za podmienok, že táto právnická osoba nie je prevádzkovateľom daňového skladu, registrovaným alebo neregistrovaným obchodníkom a použije minerálny olej na konečnú spotrebu, ďalej s ním nepodniká. Žalobca má za to, že postup správneho orgánu je nezákonný, vzhľadom na nezrovnalosti v aplikácii slovenskej správnej normy zák. č. 98/2004 Z.z. a citovanej smernice ich oficiálneho prekladu a oficiálneho znenia v anglickom texte tejto smernice, keď pri rozhodovaní nepristúpil k eurokonformnému výkladu dotknutých ustanovení zák. č. 98/2004 Z.z., aby zabezpečil reálny účinok smernice, ale postupoval opačne, keď prísne gramaticky, bez ohľadu na ustanovenia a ciele smernice, vykladal zák. č. 98/2004 Z.z. Žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Pri aplikácii ust. § 10 ods. 1, § 2 ods. 1.b zák. č. 333/2001 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a colníctva v spojení s ust. § 4 zák. č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.01.2012 do práv pôvodne žalovaného Colného riaditeľstva SR vstúpilo Finančné riaditeľstvo SR so sídlom Vazovova 2, Bratislava (ďalej len „žalovaný“). V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či dodanie minerálneho oleja dodávateľom obchodnou spoločnosťou AIR FUELS SERVICE, spol. s r.o. so sídlom Na Malinách 100, 252 61 Dobrovíz , Praha - západ, Česká republika na územie SR žalobcovi ako združeniu založenému podľa zák. č. 83/1990 Zb. (ďalej len „občianske združenie“)je dodanie minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely podľa § 31 zák. č. 98/2004 Z.z. a či správne orgány mali dostatočne zistený skutkový stav veci pre tento právny záver a vysporiadať sa s argumentom žalobcu, či na predmetnú skutkovú situáciu bolo potrebné aplikovať výlučne ust. § 34 zák. č. 98/2004 Z.z. upravujúce zásielkový obchod. Podľa ust. § 31 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. účinného k 31.03.2010 ak sa minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte prepraví na daňové územie na podnikateľské účely, daňová povinnosť na daňovom území vzniká dňom prevzatia minerálneho oleja na daňovom území. Daňovým dlžníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je odberateľom minerálneho oleja. Podľa ust. § 31 ods. 2 zák. č. 98/2004 Z.z. účinného k 31.03.2010 odberateľ je povinný pred prevzatím minerálneho oleja a) písomne oznámiť colnému úradu svoje identifikačné údaje, množstvo, druh predmetu dane, obchodný názov a príslušný kód kombinovanej nomenklatúry minerálneho oleja, ktorý chce odobrať, identifikačné údaje dodávateľa, b) zložiť zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo odoberaného minerálneho oleja; na zábezpeku na daň sa použije § 22 primerane. Podľa ust. § 31 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. účinného k 31.03.2010 daňový dlžník pri vzniku daňovej povinnosti je povinný bezodkladne podať daňové priznanie colnému úradu a zaplatiť daň najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť. Na daňové priznanie a splatnosť dane sa použije § 14 primerane. Podľa ust. § 31 ods. 4 zák. č. 98/2004 Z.z. účinného k 31.03.2010 ak sa minerálny olej prepravuje na daňové územie alebo prijíma na daňovom území opakovane, na žiadosť odberateľa môže colný úrad povoliť, aby dodávky uskutočnené v jednom zdaňovacom období boli zahrnuté do jedného daňového priznania. Podľa ust. § 31 ods. 5 zák. č. 98/2004 Z.z. účinného k 31.03.2010 na úhradu dane možno po dohode s colným úradom použiť zloženú zábezpeku na daň; povinnosť vyrovnať prípadné rozdiely z použitia zábezpeky na daň tým nie je dotknutá. Podľa ust. § 31 ods. 6 zák. č. 98/2004 Z.z. účinného k 31.03.2010 ustanovenia odsekov 1 až 5 sa použijú aj v prípade, ak odberateľom minerálneho oleja je právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely. Podľa ust. § 33 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. k 30.06.2008 ak fyzická osoba na svoju vlastnú spotrebu (ďalej len "súkromné účely") sama prepraví na daňové územie minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, z takto nadobudnutého minerálneho oleja nevzniká daňová povinnosť na daňovom území. Podľa ust. § 33 ods. 2 zák. č. 98/2004 Z.z. k 30.06.2008 odsek 1 neplatí, ak fyzická osoba na súkromné účely prepraví na daňové územie a) palivá, b) pohonné látky v inej než bežnej nádrži dopravného prostriedku [ § 10 ods. 2 písm. i)] alebo v prenosnej nádrži väčšej ako desať litrov. Podľa ust. § 33 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. k 30.06.2008 v prípadoch uvedených v odseku 2 vzniká daňová povinnosť dňom prepravenia minerálneho oleja na daňové územie. Daňovým dlžníkom je fyzická osoba, ktorá prepravila minerálny olej na daňové územie, pričom je povinná bezodkladne podať daňové priznanie a zaplatiť daň; na daňové priznanie sa použije § 14 primerane. Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. k 31.03.2010 zásielkovým obchodom sa na účely tohto zákona rozumie dodanie minerálneho oleja osobou, ktorá v rámci podnikania minerálny olej uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt a miesto podnikania, dodáva sama alebo prostredníctvom inej osoby na daňové územie na súkromné účely odberateľovi, ktorý nie je a) prevádzkovateľom daňového skladu podľa tohto zákona, b) oprávneným príjemcom podľa tohto zákona. Podľa ust. § 34 ods. 2 zák. č. 98/2004 Z.z. k 31.03.2010 daňová povinnosť vzniká na daňovom území odosielateľovi (dodávateľovi) dodaním minerálneho oleja na daňové územie, pričom dodaním sa rozumie deň prevzatia minerálneho oleja odberateľom. Daňovým dlžníkom je odosielateľ (dodávateľ). Podľa ust. § 34 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. k 31.03.2010 zásielkový obchod možno uskutočniť, len ak odosielateľ (dodávateľ) colnému úradu príslušnému pre odberateľa uvedeného v odseku 1 pred uskutočnením dodávky a) písomne oznámi svoje identifikačné údaje, b) písomne oznámi identifikačné údaje odberateľa, druh predmetu dane, obchodný názov, kód kombinovanej nomenklatúry minerálneho oleja a množstvo v litroch alebo kilogramoch, ktoré má byť odoslané (dodané), c) zloží zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré má byť odoslané (dodané). Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.03.2010 na účely tohto zákona sa rozumie podľa písm. a) daňovým územím územie Slovenskej republiky, podľa písm. k) podnikaním činnosť vykonávaná na daňovom území v súlade s osobitným predpisom a rovnaká alebo obdobná činnosť vykonávaná v iných členských štátoch podľa právnych predpisov členských štátov. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Zásielkový obchod je komplexne upravený v ust. § 34 ods. 1 až 11 zák. č. 98/2004 Z.z. Z ust. § 34 ods. 3 vyplýva, za splnenia ktorých konkrétnych podmienok možno zásielkový obchod uskutočniť. Správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že o zásielkový obchod sa nemôže jednať z dôvodu, že neboli naplnené ust. § 34 ods. 3 citovaného zákona, ktoré predpokladajú, že zásielkový obchod možno uskutočniť len, ak odosielateľ (dodávateľ) colnému úradu príslušnému pre odberateľa uvedeného v odseku 1 pred uskutočnením dodávky a) písomne oznámi svoje identifikačné údaje, b) písomne oznámi identifikačné údaje odberateľa, druh predmetu dane, obchodný názov, kód kombinovanej nomenklatúry minerálneho oleja a množstvo v litroch alebo kilogramoch, ktoré má byť odoslané (dodané), c) zloží zábezpeku na daň vo výške dane pripadajúcej na množstvo minerálneho oleja, ktoré má byť odoslané (dodané). Žalobca v konaní netvrdil, že by uskutočneniu dodávky predchádzalo naplnenie podmienok upravených v § 34 ods. 3 písm. a), b) alebo c). Preto súd vychádzal zo skutkového stavu, v ktorom nebolo preukázané, že by pri dodaní minerálneho oleja medzi žalobcom a podnikateľom so sídlom v ČR došlo pred dodaním minerálneho oleja k splneniu podmienok podľa § 34 ods. 3 písm. a), b) alebo c) zák. č. 98/2004 Z.z., preto sa stotožnil s názorom žalovaného, že pre nesplnenie podmienok § 34 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. nie je možné konštatovať, že sa jednalo o zásielkový obchod podľa § 34 zák. č. 98/2004 Z.z. a v prejednávanej veci je preto bezpredmetné, či došlo k naplneniu hmotno-právnych podmienok § 34 ods. 1 písm. a) a b) citovaného zákona. Nakoľko neboli naplnené ust. § 34 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z. nemohlo sa jednať o zásielkový obchod a preto aj argumentácia žalobcu v podanej žalobe, ktorá sa týkala nesprávneho preloženia čl. 10 oficiálneho slovenského prekladu Smernice Rady 92/12/EHS z 25.02.1992 je irelevantná. Súd len podotýka, že aj podľa jeho právneho názoru osoba, ktorá v režime zásielkového obchodu dodáva minerálny olej môže byť tak fyzickou, ako i právnickou osobou. Súd ďalej poukazuje, že v súlade s čl. 10 ods. 5 boli spôsobilé členské štáty, teda aj SR, si zásielkový obchod upraviť špecifickými pravidlami, medzi ktoré súd považoval aj pravidlá upravené v § 34 ods. 3 zák. č. 98/2004 Z.z., pričom nezistil nesúladné transponovanie Smernice do našej právnej úpravy. Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci sa nemôže jednať ani o prepravu minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely, z toho dôvodu, že preprava minerálneho oleja je výlučne upravená v § 33 zák. č. 98/2004 Z.z. a umožňuje iba fyzickej osobe prepraviť minerálny olej mimo zostavenia dane na daňové územie, a to na vlastnú spotrebu, teda na súkromné účely. Nakoľko žalobca nie je fyzickou osobou, ale právnickou osobou, nie je možné toto ustanovenie na žalobcu aplikovať a zákonodarca neumožnil, aby prepravu minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na daňové územie na súkromné účely, mohla realizovať aj iná, ako fyzická osoba, pre vlastnú spotrebu. Následne bolo potrebné posúdiť, či aplikácia a výklad ust. § 31 zák. č. 98/2004 Z.z. žalovaným bola vecne správna. V § 31 ods. 1 až 9 zák. č. 98/2004 Z.z. sú upravené podmienky prepravy minerálneho oleja mimo pozastavenia dane. Ust. § 31 ods. 6 citovaného zákona vymedzuje (resp. rozširuje) okruh osôb, vo vzťahu ku ktorým je možné aplikovať hmotno-právne ust. § 31 ods. 1. Zo znenia § 31 ods. 6 vyplýva, že prepravu minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely môže realizovať aj právnická osoba, ktorá nie je zriadená alebo založená na podnikateľské účely. Žalobca jednoznačne ako občianske združenie takouto právnickou osobou je. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. a)zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov nemôže združenie založené podľa zák. č. 83/1990 Zb. združovať občanov na zárobkovú činnosť. Pojem zárobkovú činnosť zák. č. 83/1990 Zb. bližšie nešpecifikuje, avšak tento pojem nemožno stotožniť s pojmom podnikateľská činnosť. Zárobková činnosť je pojmom širším ako podnikanie. Za zárobkovú činnosť treba považovať každú činnosť (každé aktívne chovanie), ktorej cieľom je zadováženie príjmov. Takouto činnosťou, v prípade združenia, môže byť činnosť v pracovnom alebo inom obdobnom pomere, podnikanie a iná samostatne vykonávaná zárobková činnosť, ktorá slúži na zadováženie príjmov napr. umelecká, vedecká, športová činnosť, ak nie je vykonávaná v pracovnom alebo obdobnom pomere, ani ako podnikanie. Z ust. § 12 ods. 3 písm. a) zák. č. 83/190 Zb. však priamo nevyplýva, že by občianske združenie nemohlo vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Ust. § 12 ods. 3 písm. a) zák. č. 83/1990 Zb. zakazuje občianskym združeniam výkon tej zárobkovej činnosti, ktorá je vyhradená organizáciám združujúcich občanov na zárobkovú činnosť, pričom podľa platnej právnej úpravy jediným druhom zárobkovej činnosti, ktorá je vyhradená združeniam občanov osobitného typu založených za účelom podnikania. Takýmito združeniami sú obchodné spoločnosti a družstvá upravené v Obchodnom zákonníku. Občianske združenie nie je podnikateľom a ako také nesmie podnikať, to však neznamená, že by združenie založené podľa zák. č. 83/1990 Zb. príležitostne, resp. v malom rozsahu nemohlo robiť rôznu hospodársku činnosť, ktorá by inak bola živnosťou, ak takáto činnosť nebude mať všetky znaky stanovené v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, predovšetkým, ak to nebude sústavná činnosť, nebolo by možné takúto činnosť považovať za podnikanie, ktoré je pre združenia zakázané. Nemožno však vylúčiť, že by aj právnická osoba rovnakého typu ako žalobca napriek zákazu nevykonávala, resp. nevykonala činnosť, ktorá napĺňa znaky podnikania upravené v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru krajského súdu aj na združenia občanov založené podľa zák. č. 83/1990 Zb. s pouk. na § 31 ods. 6 je možné aplikovať hmotno-právne ustanovenia prepravy minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely, ktoré sú upravené aj v § 31 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. Musia však byť splnené všetky hmotno-právne podmienky upravené v § 31 ods. 1, teda splnená podmienka nielen uvedenia minerálneho oleja do daňového voľného obehu v inom členskom štáte (v ČR), jeho preprava na daňové územie (SR) a jeho prevzatie právnickou osobou, ktorá je odberateľom minerálneho oleja, ale predovšetkým jeho preprava na podnikateľské účely. Ust. § 2 ods. 1 písm. k) zák. č. 98/2004 Z.z. definuje pojem podnikanie na daňovom území s odkazom na ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Správne orgány nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko sa vôbec nezaoberali, či dodanie minerálneho oleja žalobcovi napĺňa atribúty podnikateľského účelu. Preto súd neakceptoval názor správnych orgánov, že automaticky tým, že žalobca je právnickou osobou, ktorá nie je založená na podnikateľské účely (nepodnikateľ), bez ohľadu na účel dodania minerálneho oleja na daňové územie, za splnenia ostatných hmotno-právnych podmienok § 31 (okrem naplnenia podnikateľského účelu), je odberateľom minerálneho oleja a teda aj daňovým dlžníkom. Pri takomto výklade by postavenie žalobcu ako združenia bolo prísnejšie než postavenie iných osôb a úplne by sa opomenul v § 31 ods. 1 vymedzený podnikateľský účel, ako jedna z hmotno-právnych podmienok dodania minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely. Pre odlišný právny názor, než mali správne orgány v preskúmavanej veci súd rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k právnemu názoru, že aj vo vzťahu k žalobcovi pri aplikácii § 31 ods. 1 zák. č. 98/2004 Z.z. ako jednu z hmotno-právnych podmienok tohto ustanovenia je potrebné skúmať účel prepravy minerálneho oleja na daňové územie, tzn. či k preprave došlo na podnikateľský účel. Vzhľadom aj na charakter činnosti žalobcu ako združenia, ktorého poslaním je zabezpečovať jestvovanie a rozvoj leteckého a parašutistického športu v žilinskom kraji so zvláštnym zameraním na zvyšovanie telesnej a duševnej zdatnosti a športovej výkonnosti najmä u mládeže, s ohľadom na druh, množstvo prepravovaného minerálneho oleja, druh použitej dopravy, ako i účel dodania musia správne orgány charakter dodávky minerálneho oleja preskúmať a vyhodnotiť. Správne orgány sa skutkovými okolnosťami skúmania účelu dodania minerálneho oleja nezaoberali, v tomto smere nevykonali žiadne dokazovanie, preto súd aj pri aplikácii § 250 j ods. 2 písm. c) z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniká proti žalovanému právo na náhradu trov konania. Právna zástupkyňa žalobcu uplatnila podaním zo dňa 20. 10. 2011 (č. l. 43) trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 66,- Eur a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004Z. z. - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 61,86 Eur + režijný paušál 7,41 Eur a písomné podanie na súd vo výške 61,86 Eur + režijný paušál 7,41 Eur, celkovo vo výške 138,54 Eur. Podaním zo dňa 16. 12. 2011(č. l. 47) právna zástupkyňa žalobcu uplatnila náhradu trov za ďalší úkon právnej služby (vyjadrenie) vo výške 61,86 Eur + režijný paušál 7,41 Eur. Súd priznal žalobcovi v súlade s ust. § 151 ods. 8 O. s. p. trovy konania vo výške súdneho poplatku 66,- Eur. Súd nepriznal žalobcovi trovy konania za úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd z nasledovných dôvodov. Dňa 12. 08. 2011 bola na Krajskom súde v Žiline prijatá žaloba žalobcu zo dňa 11. 08. 2011, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného a následne aj zrušenia rozhodnutí žalovaného v celkovom počte 7. Vec bola na tunajšom súde vedená pod sp. zn. 20S/401/2011. Uznesením č. k. 20S/401/2011-89 zo dňa 13. septembra 2011 súd rozhodol, že návrhy žalobcu na preskúmanie jednotlivých rozhodnutí žalovaného vylúčil na samostatné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu je teda neprípustné, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania opakovane priznal žalobcovi náhradu trov konania za vyššie uvedené dva úkony právnej pomoci. Pre úplnosť veci súd dodáva, že náhradu za predmetné dva úkony priznal v konaní 20S/418/2011. Rovnako súd nepriznal trovy konania ani za úkon právnej pomoci - písomné podanie na súd (vyjadrenie), nakoľko uvedené podanie nebolo bližšie špecifikované a súdu nebol zrejmý ani obsah uvedeného podania. Žalovaný je povinný v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 66,- Eur na účet právnej zástupkyne Mgr. Nine Smahovej, advokátke so sídlom V. X, XXX XX F., vedený v M. F., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.