KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina21. 3. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/227/2011 z 21. 3. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 21. marca 2012, sp. zn. 25Sd/227/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011201024.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/227/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201024
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201024.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: M. J., nar. XX.
XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom M., J. Q. XX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o neprávom vyplatenú sumu na starobnom dôchodku,
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. augusta 2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4. 8. 2011 podľa § 236 ods. 1 písm.
b) Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. rozhodla, že navrhovateľka je povinná
vrátiť neprávom vyplatený starobný dôchodok v celkovej sume 2.782,17 €. Neprávom vyplatenú sumu
je navrhovateľka povinná vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia pripojeným poštovým
peňažným poukazom.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že nemohla
vedieť, že jej starobný dôchodok spolu s príjmom zo zárobkovej činnosti presiahol sumu dôchodku
zvýšeného z dôvodu jediného zdroja príjmu od 6. 12. 2003. Vždy keď uzavrela pracovný pomer, tak
Sociálna poisťovňa v Martine vedela o nej na základe odovzdaných registračných listov zamestnávateľa,
ktorý ju prihlasoval.

Na pojednávaní zotrvala navrhovateľka na svojom opravnom prostriedku. Ďalej uviedla, že predtým ako
začala poberať starobný dôchodok, poberala invalidný dôchodok. Chcela poberať polovicu invalidného
a polovicu starobného dôchodku, to sa však nedalo, tak poberala iba starobný dôchodok s tým, že si
myslela, že ako osoba zdravotne postihnutá môže pracovať, pokiaľ jej to zdravie umožní. V tomto zmysle
aj pracovala, vypomáhala v Detskom domove v Martine s tým, že nikdy nemala vedomosť, že poberá
nejaký sociálny dôchodok namiesto starobného. Vždy si myslela, že má starobný dôchodok a môže
popritom pracovať. V roku pracovala niekedy týždeň, niekedy tri týždne, mesiac, najviac tri mesiace a
teraz má vrátiť zvyšok neprávom vyplatenej sumy na starobnom dôchodku. S tým nesúhlasí, poukázala
na to, že zákon hovorí, že zdravotne postihnutí ľudia môžu pracovať a jej to zákon zakazuje. Poberá
nízky dôchodok, z ktorého nevládze zaplatiť ani nájomné a na lieky jej už vôbec nezostáva, ani na stravu.



Zástupca odporkyne prítomný na pojednávaní poukázal na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo
dňa 9. 11. 2011, v ktorom odporkyňa podrobne vysvetlila problematiku tohto sporu a vzhľadom k tomu
navrhol napadnuté rozhodnutie zo dňa 4. augusta 2011 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Podľa § 227 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na
dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich
dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich
na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Na základe žiadosti o zvýšenie dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu z 22. februára 1999,
doručenej odporkyni dňa 3. marca 1999, bol navrhovateľke rozhodnutím z 19. marca 1999 č. XXX
XXX XXXX podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zvýšený
starobný dôchodok od 1. októbra 1998 na 3.300,- Sk mesačne.

Vzhľadom na zistené rozhodné skutočnosti, t. j. že navrhovateľka mala v období od 1. decembra
2003 do 31. 1. 2004 a od 2. mája 2005 do 30. júna 2005 príjem zo závislej činnosti a jej starobný
dôchodok spolu s týmto príjmom presiahol sumu dôchodku zvýšeného z dôvodu jediného zdroja príjmu,
jej zvýšenie dôchodku pre jediný zdroj príjmu nepatrí.

Podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení ak starobný dôchodok, invalidný dôchodok,
vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je
jediným zdrojom príjmu poberateľa takéhoto dôchodku a nedosahuje 1,1-násobok sumy životného
minima pre jednu plnoletú osobu ustanoveného osobitným predpisom, zvyšuje sa tento na 1,1- násobok
tejto sumy. Ak poberateľ takéhoto dôchodku má aj iný dôchodok alebo iný príjem a úhrn dôchodkov
alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iného príjmu nedosahuje 1,1-násobok sumy životného
minima pre plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom, zvyšuje sa dôchodok tak, aby
úhrn dôchodkov alebo úhrn dôchodku, prípadne dôchodkov a iného príjmu sa rovnal 1,1-násobku sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom.

Podľa § 112 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví alebo uvoľní alebo sa dávka
vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu
dávky.

Na základe uvedenej skutočnosti odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2011 podľa §
21, § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 112 ods. 4 a
ods. 6, § 259 a § 269 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov znížila navrhovateľke
starobný dôchodok od 6. septembra 2011 na sumu 147,70 € mesačne.

Nesplnením si riadnej ohlasovacej povinnosti, že má príjem zo závislej činnosti a prijímaním starobného
dôchodku vyplateného neprávom, pretože jej starobný dôchodok bol upravený z dôvodu jediného zdroja
príjmu podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom do 31. decembra 2003,
spôsobila navrhovateľka, že sa starobný dôchodok poskytol vo vyššej sume ako patril.

Úhrnná suma neprávom vyplatená pred 1. januárom 2009 74.299,- Sk po prepočte konverzným kurzom
a zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol predstavuje sumu 2.466,27 €. Suma neprávom vyplatená po
31. decembri 2008 je 315,90 €. Tým bola neprávom vyplatená suma 2.782,17 €.



Podľa § 236 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť
odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak

a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,

b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne
zo dňa 4. augusta 2011 ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Neobstojí ani námietka navrhovateľky, že ako osoba zdravotne postihnutá môže pracovať, pokiaľ jej
to zdravie umožní. Uvedené je pravdou, pokiaľ príjemca poberá invalidný dôchodok, resp. starobný
dôchodok, ale nie starobný dôchodok poberaný z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa tohto
dôchodku. Skutočnosť, že navrhovateľka poberá práve takýto dôchodok jej musel byť známy už z
rozhodnutia o priznaní tohto starobného dôchodku, ako aj z rozhodnutia odporkyne o zvýšení dôchodku
z 19. marca 1999.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak



a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.