Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/42/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201082 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201082.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo - urbariát Martinček, so sídlom Martinček 90, právne zastúpený JUDr. Vincentom Pribulom, advokátom so sídlom ul. X. XXXX/X, Y. M., proti odporcovi: Krajský úrad životného prostredia v Žiline, so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 1, Žilina, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. 2011/00006-11/Dur zo dňa 7.8.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 2011/00006-11/ Dur zo dňa 7.8.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 487,44 € z titulu trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vincenta Pribulu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol vo výroku A, že podľa § 61 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov priznal navrhovateľovi náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (JPRL) č. 339a-1, 339a-2, 339b, 339c v LHC G. Z., ktoré sú súčasťou pozemkov parciel C KN registra p. č. 180, 176/1 a na LV č. XXX, XXX XXX ako EKN p. č. 484, 483, 481, 2718/501 v spoluvlastníctve navrhovateľa z dôvodu straty výnosu z dreva, v dôsledku zákazu vykonávania hospodárskych opatrení v porastoch na území NPR Choč, kde platí 5. stupeň ochrany prírody v zmysle zákona a JPRL sú vedené v kategórii lesov osobitného určenia. Ďalej vo výroku B podľa § 61 ods. 9 zákona, v súlade s § 61 ods. 8 písm. i) zákona nepriznal žiadateľovi náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania v JPRL č. 296a, 296b, 296c-1, 296c-2, 297, 314, 459, ktoré boli počas platnosti LHP za roky 1998-2007 vedené v kategórii ochranných lesov (podľa Vyhlášky MP SR č. 5/1995 Z.z. platnej v čase schvaľovania LHP). Náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania na predmetných lesných pozemkoch priznal v sume 3.551 Eur podľa podielov spoluvlastníkom v Pozemkovom spoločenstve urbariátu Martinček, na základe výpisu z LV č. XXX, XXX a XXX. V odôvodnení správny orgán uviedol, že o náhradu žiadateľ požiadal listom doručeným správnemu orgánu dňa 22.6.2010. Čo sa týka náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v JPRL - v porastoch zaradených do kategórie ochranných lesov v zmysle vyhlášky MP č. 5/1995, odporca poukázal na § 61 ods. 8 písm. i) zákona a vyslovil právny záver, že nárok na náhradu zaniká v ochranných lesoch, pričom poukázal na Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona č. 278/2004 Z.z.. V zmysle uvedeného odporca pristúpil k priznaniu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania len v lesoch osobitného určenia, keďže na túto kategóriu sa vzťahuje predmetná výnimka „... lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody, ...“. Ďalej sa v odôvodnení zaoberá výškou výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v lesoch osobitného určenia. Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok v zákonnej lehote, pričom namietal výrok označený pod písmenom B, t.j. výrok, ktorým správny orgán nepriznal žiadateľovi náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania JPRL v kategórii ochranných lesov. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že výklad § 61 ods. 8 písm. i) zákona zo strany odporcu je vecne nesprávny. Zákonodarca v tomto ustanovení jednoznačne stanovil, že ako lesy osobitného určenia, tak aj ochranné lesy pokiaľ sa nachádzajú, resp. sú začlenené do chránených území, podliehajú nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Z tohto gramatického výkladu nie je zrejmé, že by začlenenie lesov do chránených území a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody by sa vzťahovalo len k lesom osobitného určenia a nie aj k ochranným lesom. Zákonodarca vyníma zákonnou výnimkou lesy v chránených územiach a iné časti lesov z hľadiska ochrany prírody. Teda zákonodarca priznáva nárok na náhradu tak kategórii lesov osobitného určenia, ako aj ochranných lesoch. Ďalej odporca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp 1/2010 a 6Sžp 3/2010. Žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril písomným podaním zo dňa 12.1.2012. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci tak, ako bolo vyložené v napadnutom rozhodnutí. Opätovne poukázal na Spoločnú správu výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona č. 278/2004 Z.z., z ktorej citoval: Zmeny sa týkajú ... rozšírenia okruhu prípadov, kedy nárok na náhradu zaniká napríklad v ochranných lesoch ... Žiadal, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. z nasledujúcich dôvodov: Zo správneho spisu vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že jednotky priestorového rozdelenia lesa č. 296a, 296b, 296c-1, 296c-2, 297, 314 a 459 boli počas platnosti lesného hospodárskeho plánu na roky 1998-2007 vedené v kategórii ochranných lesov a súčasne sú zaradené na území NPR Choč, kde platí 5. stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Odporca vo vzťahu k týmto jednotkám neposkytol žiadateľovi náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch v týchto jednotkách priestorového rozdelenia lesa zaradených do kategórie ochranných lesov, pretože podľa jeho právneho názoru ust. § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. upravuje výnimku zo zániku nároku na náhradu za toto obmedzenie, ktorá platí iba vo vzťahu k lesom osobitného určenia. Preto nárok vo vzťahu k lesom nachádzajúcim sa v NPR Choč, ktoré patria do kategórie lesov osobitného určenia priznal a vo vzťahu k lesom, ktoré patria taktiež do NPR Choč, avšak sú zaradené do kategórie ochranných lesov, nepriznal. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 534/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenie a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom, alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto území a na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Podľa § 61 ods. 8 písm. i) citovaného zákona nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch93a) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody;93b) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch.93c) 93a) § 23 zákona č. 61/1977 Zb. 93b) § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 5/1995 Z.z. 93c) § 22 ods. 2 písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z.. Podľa § 61 ods. 9 citovaného zákona o nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku podľa odseku 8 písm. b) až i) rozhoduje povinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu podľa odseku 1 rozhoduje súd. Krajský súd v Žiline má za to, že v tomto prípade je potrebné ustáliť, či patrí náhrada v zmysle § 61 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov len za pozemky v lesoch osobitného určenia alebo aj za pozemky v kategórii ochranných lesov, ak obe kategórie lesov sa nachádzajú v chránených územiach a iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Je teda potrebné zaujať právny názor ohľadne výkladu § 61 ods. 8 písm. i) citovaného zákona. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp 1/2010 zo dňa 27. apríla 2011, ktorý sa touto právnou problematikou zaoberal, pričom krajský súd zaujal k tejto právnej otázke rovnaký postoj. Predpokladom správnej aplikácie uvedenej právnej úpravy je jej výklad nielen z gramatického hľadiska, ale súčasne a to predovšetkým z hľadiska účelu zákona o ochrane prírody, ktorým zákonodarca sledoval naplnenie cieľa touto právnou úpravou, pričom treba vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako celku a nie je možné vytrhnutie jednotlivých častí predmetu právnej úpravy (§ 61 ods. 8 písm. i) pred bodkočiarkou) z kontextu právnej normy tak, ako to urobil žalovaný správny orgán. Zo zákonného znenia právnej normy v § 61 ods. 8 písm. i) nevyplýva, že by zákonodarca zánik nároku rozdelil podľa toho, či žiadateľ uplatnil tento nárok k ochranným lesom ( odkaz 93a) na § 23 zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov je neúčinný, pretože v súčasnosti sú ochranné lesy ako kategória upavené v § 13 z,.č 326/2005 Z.z.), alebo k lesom osobitného určenia. Bolo by v rozpore so zákonom o ochrane prírody ako aj s Ústavou SR, ak by vlastníkovi ochranného lesa, ktorý je súčasťou chráneného územia a z tohto dôvodu je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, zaniklo právo na náhradu zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania. Krajský súd v Žiline na margo preskúmavaného prípadu uvádza, že odporca vykladal zákonné ustanovenie § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. nesprávnym spôsobom a to tak, že výnimku, pri naplnení ktorej nedochádza k zániku nároku na náhradu, aplikoval len na lesy osobitného určenia a to zrejme z dôvodu, že slovné spojenie za slovom „výnimkou“, t.j. slovné spojenie „lesov v chránených územiach a iných častí lesov významným z hľadiska ochrany prírody“, je totožné s charakteristikou lesov osobitného určenia podľa § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 5/1995 Z.z., na ktorú aj odkazuje odkaz 93b). K tomu treba povedať, že takýto výklad nie je správny, pretože ak chcel zákonodarca vyjadriť, že výnimka platí len na lesy osobitného určenia a to konkrétne na lesy uvedené v § 2 ods. 3 písm. e) citovanej vyhlášky, mal do gramatického textu túto skutočnosť i expressis verbis uviesť, t.j. výnimka sa mala týkať len lesov osobitného určenia v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Ak tak neučinil, je potrebné konštatovať, že výnimka platí na všetky kategórie lesov uvedené v písmene i) pred slovom výnimkou, t.j. na ochranné lesy a lesy osobitného určenia, čiže na obidve kategórie lesov a to v prípade, ak sa nachádzajú v chránených územiach a iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Iný výklad tejto právnej normy nie je v súlade s gramatickým a teleologickým výkladom tejto časti zákona. Preto ak správny orgán výnimku uplatnil len na kategóriu lesov osobitného určenia a z tohto dôvodu náhradu nepriznal aj za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch, hoci sa taktiež nachádzajú v chránených územiach, čo bolo nesporné, takéto rozhodnutie nemá oporu v zákone. Keďže Krajský súd v Žiline zastáva iný právny názor na výklad a aplikáciu tohto zákonného ustanovenia ako odporca, bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p.. Na záver súd uvádza, že špecifikácia výnimky na lesy v chránených územiach a iné časti lesov významných z hľadiska ochrany prírody sa vzťahuje na teritoriálne vymedzenie konkrétneho lesa, ktoré musí spĺňať práve podmienku, že les sa musí nachádzať v chránených územiach alebo v častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Pritom sa musí jednať o jednu z kategórii lesov uvedených v § 61 ods. 8 písm. i), t.j. buď ochranných lesov alebo lesov osobitného určenia. Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto mu podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. patrí náhrada trov konania. Navrhovateľ si prostredníctvom právneho zástupcu špecifikoval náhradu trov konania. Uplatnené trovy konania zahŕňali trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v roku 2011 a jeden úkon právne služby v roku 2012 - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie návrhu na súd, každý úkon vo výške 123,5 € a režijný paušál vo výške 7,41 € za každý úkon a za účasť na pojednávaní dňa 23.3.2012 vo výške 127,16 € spolu s režijným paušálom vo výške 7,63 €. Zároveň si právny zástupca uplatnil náhradu za stratu času vo výške 50,88 € (4 polhodiny x á 12,72 €) a náhradu cestovných výdavkov osobným motorovým vozidlom na trase Dolný Kubín - Žilina a späť vo výške 39,95 €. Spolu boli trovy konania vyčíslené voj výške 487,44 €. Trovy právneho zastúpenia boli posudzované podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba vyhláška). Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom navrhovateľa a priznal právnemu zástupcovi náhradu trov konania v celkovej výške 487,44 € tak ako bola uplatnená v písomnej špecifikácii. Súd vychádzal pri posudzovaní výšky trov konania z výšky výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, ktorá pre rok 2011 predstavovala sumu 741 € a pre rok 2012 sumu 763 €. Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby v roku 2011 podľa špecifikácie, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a za písomné podanie na súd podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2011 predstavuje sumu 123,5 €. Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a mieste prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu pre rok 2011 predstavuje sumu 7,41 €. Z tohto dôvodu súd priznal paušálnu náhradu nákladov v celkovej výške 14,82 €. Navrhovateľovi ďalej súd priznal odmenu za jeden úkon právnej služby v roku 2012 podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky, a to za účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 23.3.2012 vo výške 127,16 € a režijný paušál vo výške 7,63 €. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 127,16 € a jedna stotina výpočtového základu pre rok 2011 predstavuje sumu 7,63 €. Súd zároveň priznal i náhradu za stratu času, ktorá predstavuje čas strávený právnym zástupcom navrhovateľa na ceste z Dolného Kubína do Žiliny, celkovo v trvaní 4 polhodín. Podľa ustanovenia § 15 písm. b) vyhlášky má advokát nárok na náhradu za stratu času. V súlade s ustanovením § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 12,72 €. Preto súd priznal náhradu za stratu času vo výške 50,88 € (4x 12,72 €). Súd v súlade s ustanovením § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s ustanovením § 7 ods. 2 a 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a ustanovenia § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách, uznal náhradu cestovných výdavkov osobným motorovým vozidlom na trase Dolný Kubín - Žilina a späť vykonanej dňa 23.3.2012 v súvislosti s pojednávaním pred Krajským súdom v Žiline, vo výške 39,95 €. Odporca je povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 487,44 €, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vincenta Pribulu, so sídlom X. XXXX/X, XXX XX Y. M., vedeného vo X., a.s., č. účtu: XXXXXX-XXX/XXXX, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.