Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/427/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201097 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201097.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Márie Urbanovej, v právnej veci žalobcu: OR-LI s. r. o., so sídlom Dovalovo 555, Liptovský Hrádok, IČO: 31 588 689, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom Ul. X. G. XX, M. G., proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa SR, so sídlom Botanická 17, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajskej veterinárnej a potravinovej správy Žilina č.k. 147/2011/KVPS zo dňa 14. 09. 2011, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňovým rozhodnutím Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš č.k. 23/409/2008-R/11 zo dňa 06. 07. 2011 rozhodla, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 3 písm. b/ bod 2 zákona č. 39/2007 Z.z. tým, že dňa 05. 06. 2008 od 19.30 do 22.15 hod. bolo zistené, v prevádzkarni účastníka konania v priestore umyvárne prepraviek v časti vyhradenej na uskladnenie čistých prepraviek sa nachádzali za čistými prepravkami pripravenými na použitie vo výrobe, ukryté prepravky, v ktorých bolo umiestnených 758 kg Oravskej slaniny s výraznými senzorickými zmenami ako zápach, zmena farby, osliznutie a na povrchu výrobkov sa nachádzali povlaky rôznych druhov plesní, 79 kg bravčových údených kolien bez kosti, ich povrch bol lepkavý, vykazovali kyslý zápach, boli zjavne umyté a v prepravkách, v ktorých boli uskladnené, sa nachádzali zvyšky vody, 300 kg údených klobás, ktoré vykazovali odporný kyslý zápach, povrch klobás bol osliznutý s výskytom plesní, v časti prepraviek sa nachádzala voda. Uvedeným konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 písm. ap/ zákona č. 39/2007 Z.z.. Ďalej účastník porušil § 29 ods. 6, ods. 7 písm. b/, ods. 10 cit. zákona, prílohu II, kapitola 1. písm. (a) Nariadenia (ES) č. 1774/2002 EP a Rady z 03. 10. 2002 tým, že dňa 05. 06. 2008 od 19.30 do 22.15 hod. neuskladnil údené mäsové výrobky o hmotnosti 1 137 kg, ktoré vykazovali výrazné organoleptické zmeny v vyčlenenom kafilerickom boxe, ale skladoval ich ukryté za stohmi čistých prepraviek v miestnosti vyčlenenej na skladovanie čistých prepraviek, pričom prepravky, v ktorých sa nachádzali senzoricky zmenené mäsové výrobky boli bez akéhokoľvek označenia, ktoré by nasvedčovalo, že sa jedná o živočíšne vedľajšie produkty (ďalej ŽVP) . Bezodkladne nenahlásil neodkladnosť odvozu ŽVP, čo bolo zistené pri úradne kontrole dňa 05. 06. 2008 od 19.30 do 22.15 hod.. Dňa 16. 06. 2011 neboli senzoricky zmenené mäsové výrobky likvidované cestou kafilérie, ale boli stále skladované v kafilerickom boxe účastníka konania. Týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 50 písm. cg/ citovaného zákona. Ďalej účastník nedodržal ust. § 3 písm. g/ cit. zákona tým, že dňa 05. 06. 2008 v čase úradnej kontroly od 19.30 do 22.15 hod. bolo zistené, že čisté prepravky určené na použitie v čistých častiach výroby, a to priamy a druhý obal, sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti prepraviek s uskladnenými mäsovými výrobkami o hmotnosti 1 137 kg, ktoré vykazovali výrazné organoleptické zmeny a u oravskej slaniny a údených klobás bol zistený aj výskyt plesní na ich povrchu. Tým naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 písm. bi/ citovaného zákona. Ďalej porušil ust. § 37 ods. 2 písm. f/ bod 2 a 4 cit. zákona tým, že v čase úradnej kontroly dňa 05. 06. 2008 v čase od 19.30 do 22.15 hod. nepredložil orgánom veterinárnej správy nadobúdacie doklady na senzoricky zmenené mäsové výrobky o hmotnosti 1 137 kg, ktoré boli ukryté za vyčistenými prepravkami v miestnosti na skladovanie čistých prepraviek. Tým naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 písm. br/ cit. zákona. Ďalej porušil § 37 ods. 1 písm. a/ cit. zákona a § 41 ods. 1, 2 cit. zákona tým, že dňa 16. 06. 2008 v čase úradnej kontroly od 13.00 do 15.00 hod bolo zistené, že v sklade sa nachádzalo 195 kg vákuovo balenej údenej klobásy bez etikiet s označením. Týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 50 písm. a/, bj/ cit. zákona. Ďalej porušil § 37 ods. 2 písm. f/ bod 6 a 8 cit. zákona tým, že dňa 11. 06. 2008 v čase úradnej kontroly od 10.30 do 12.15 hod. bolo zistené, že neplnil opatrenia č. 05/06/2008 uložené inšpektormi RVPS Liptovský Mikuláš dňa 05. 06. 2011 - bezodkladne likvidovať mäsové výrobky o hmotnosti 1 137 kg cestou kafilérie a doklad o ich likvidácii predložiť na RVPS Liptovský Mikuláš, dňa 16. 06. 2008 v čase úradnej kontroly bolo zistené, že účastník nesplnil opatrenia č. 11/06/2008 zo dňa 11. 06. 2008 - zákaz príjmu, skladovania a manipulácie s údenými klobásami v priestoroch firmy OR-LI s. r. o., nakoľko dňa 16. 06. 2008 sa nachádzala v sklade účastníka balená údená klobása o hmotnosti 195 kg, ďalej neplnil opatrenia č. 16/06/2008 zo dňa 16. 06. 2008 - vykonať v celej prevádzke dôslednú sanitáciu a predložiť na RVPS Liptovský Mikuláš záznamy o jej prevedení, stiahnuť z obehu nevyhovujúce mäsové výrobky, u ktorých boli zistené nevyhovujúce výsledky vyšetrení podľa protokolov o skúške Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný Kubín, na RVPS Liptovský Mikuláš predložiť dodacie listy a distribučné zoznamy na výrobky dodané odberateľom, u ktorých boli vyšetrením zistené nevyhovujúce výsledky šetrení. Do dňa 27. 06. 2008 uložené opatrenia neboli splnené. Týmto konaním naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 50 písm. r/ cit. zákona. Zato sa mu v zmysle § 51 ods. 1 písm. d/ cit. zákona ukladá pokuta vo výške 99 581,75 €. V odôvodnení správny orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán pôvodne vydal rozhodnutie č. 23/409/2008-R zo dňa 10. 07. 2008, voči ktorému účastník podal odvolanie a Krajská veterinárna a potravinová správa Žilina ako odvolací orgán odvolanie zamietla a rozhodnutie potvrdila. Krajský súd na základe žaloby účastníka rozsudkom č. 20S/5/2009-68 zo dňa 02. 02. 2010 toto rozhodnutie, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušil z dôvodu ich nepreskúmateľnosti a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Voči rozsudku krajského súdu podal účastník odvolanie, ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR tak, že tento odvolanie účastníka konania zamietol a vo výroku o trovách konania rozsudok krajského súdu potvrdil. Následne prvostupňový správny orgán pokračoval správnom konaní, čo oznámil účastníkovi podaním zo dňa 22. 06. 2011, ktoré mu bolo doručené dňa 24. 06. 2011. Účastník sa v stanovenej lehote k oznámeniu nevyjadril. Ďalej uviedol, že z dôvodu došetrenia podnetu zo dňa 29. 05. 2008 doručeného na prvostupňový správny orgán boli týmto orgánom v prevádzke žalobcu vykonané kontroly a to dňa 05. 06. 2008 a 11. 06. 2008. Počas nich boli zistené skutky tak, ako sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z dôvodu došetrenia podnetu bola vykonaná kontrola v spoločnosti ATLANTA s. r. o., ktorá vyrába pre účastníka údené mäsá a údené klobásy. Kontrolou bolo zistené, že mäsové výrobky boli expedované nebalené v prepravkách vozidlami účastníka konania. Za obdobie od 16. 05. 2008 do 11. 06. 2008 neboli účastníkovi dodávané jednotlivé mäsové výrobky balené a označené etiketami priamo od výrobcu ATLANTA s. r. o.. Etikety tejto spoločnosti boli poskytnuté prvostupňovému správnemu orgánu. Porovnaním týchto etikiet a etikiet, ktoré sa používali na označenie klobás balených u účastníka, bolo zistené, že napriek tomu, že klobásy boli zabalené u účastníka, na etiketách baleniach toto uvedené nebolo a bol uvedený výrobca ATLANTA s. r. o.. Ďalej bol vykonaný dopyt na spoločnosť ASANÁCIA s. r. o., z ktorého je zrejmé, že telefonická objednávka na odvoz ŽVP od účastníka, ktorý bol vykonaný 17. 06. 2008, bola vykonaná dňa 16. 06. 2008. Ďalej účastník konania nepredložil prvostupňovému správneho orgánu záznamy o prevedení dôkladnej sanitácie v celej prevádzkarni, ako to mal uložené opatrením zo dňa 16. 06. 2008, nepredložil dodacie listy a distribučné zoznamy na výrobky dodané odberateľom, u ktorých boli vyšetrením zistené nevyhovujúce výsledky vyšetrení a taktiež nepredložil doklady o stiahnutí a likvidácii nevyhovujúcich masových výrobkov, čím porušil § 37 ods. 2 písm. f/ bod 6 cit. zákona. Pri opätovnej kontrole dňa 19. 06. 2008 boli zistené ďalšie pochybenia, keď v priestoroch kafilerického boxu určeného na skladovanie ŽVP sa nachádzali neoznačené prepravky určené na používanie v čistej časti prevádzkarne ako priamy alebo druhý obal a boli v nich uskladnené ŽVP, čím bol porušený § 29 ods. 10 cit. zákona. Dňa 27.06.2008 správny orgán uložil účastníkovi oparenie - zákaz balenia a distribúcie údených mias a údených klobás, predložiť záznamy o vykonaní sanitačných prác v celej prevádzke a doklad o likvidácii predložiť ako aj nadobúdacie doklady na nevyhovujúce mäsové výrobky. Tieto doklady však neboli predložené. Účastník porušením zákonných povinností spáchal správne delikty, za ktoré správny orgán uložil pokutu podľa kritérií § 51 ods. 4 cit. zákona. Nakoľko Správny poriadok ani tento zákon neupravujú postup správnych orgánov za súbeh viacerých iných správnych deliktov, správny orgán pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analógie legis tzv. absorbčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorbcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) a uložil pokutu podľa § 51 ods. d/ zák. č. 39/2007 Z.z. za iný správny delikt podľa § 50 písm. r/ cit. zákona. Pokuta bola uložená podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Na základe analógie aplikoval pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. uložil sankciu za viaceré delikty podľa ustanovení vzťahujúci sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, t.j. v sadzbe od 33 193,92 € do 165 969,59 €. Pokuta bola uložená vo výške 99 581,75 €, čím bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality čo do povahy skutkov, ich závažnosti a dôsledkov. Proti tomuto rozhodnutiu na odvolanie účastníka vo veci rozhodovala Krajská veterinárna a potravinová správa Žilina rozhodnutím č.k. 147/2011/KVPS zo dňa 14. 09. 2011. Odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení uviedla, že lehota pre uznanie zodpovednosti určená zákonom č. 39/2007 Z.z. počas konania podľa piatej časti O.s.p. neplynie. To znamená, že ešte neuplynula 1-ročná lehota na uloženie pokuty, pretože od kontroly dňa 05. 06. 2008 do podania žaloby dňa 31. 01. 2009 uplynulo 7 mesiacov a 25 dní a od právoplatnosti uznesenia Najvyššieho súdu SR, dňa 14. 06. 2011 do podania odvolania dňa 02. 08. 2011, uplynul 1 mesiac a 45 dní. Čo sa týka doručovania upovedomenia o začatí správneho konania, prvostupňový správny orgán nepochybil, keď toto doručoval konateľovi spoločnosti Milanovi Šoošovi, ktorý jediný koná za spoločnosť podľa výpisu z Obchodného registra. Okrem toho upovedomenie o začatí konania bolo adresované aj na sídlo spoločnosti podľa údajov z Obchodného registra, ktorá prostredníctvom splnomocnenca povereného na preberanie písomností prevzala toto upovedomenie. Tým bola písomnosť riadne doručená a netreba ju doručovať aj pracovníkovi oprávnenému konať za právnickú osobu. Účastníkovi tiež nebola odňatá možnosť vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, pričom úradné záznamy, ktoré boli spísané bezprostredne po ukončení priebehu úradných kontrol, boli opatrené podpisom konateľa alebo osoby zodpovednej za prevádzkareň. Úradný záznam zo dňa 16. 06. 2008 podpísal prokurista. Na tvrdenie účastníka, že výrobky dňa 04. 06. 2008, t.j. deň pred vykonaním kontroly, ešte neboli vyhodnotené na likvidáciu, ale boli vyhodnotené ako produkt vyhovujúci na technické spracovanie na výrobu technických škvariek, uviedol, že. kafiléria JAV-AKC s. r. o., Vlčany podľa kontroly vykonanej RVaPS Šaľa nemala s účastníkom konania uzavretú zmluvu na odber materiálu kategórie 3 a preto nebolo možné žiadne mäsové výrobky zmenené a nezmenené v tomto spracovateľskom závode prijať alebo spracovať. Nepoužíva pritom na výrobu technického tuku a spracovanie živočíšnych tukov a bielkovín Oravskú slaninu, údenú klobásu, údené bravčové kolená, pretože nie sú vhodné na spracovanie kvôli technológii. Zo spracovania a výrobného procesu je vylúčená senzoricky zmenená, plesnivá, zapáchajúca alebo inak nevhodná surovina. Ďalej bol vykonaný dopyt na prevádzkareň ŽVP - ASANÁCIA s. r. o., Trebostovo, ktorá oznámila, že telefonická objednávka na odvoz ŽVP účastníka im bola zadaná až 16. 06. 2008. Na základe nej zrealizovala dňa 17. 06. 2008 odvoz. Tieto skutočnosti preukázali, že spoločnosť ASANÁCIA s. r. o. mala vedomosť o potrebe likvidácie ŽVP od účastníka až po zadaní objednávky a to dňa 16. 06. 2008, z čoho vyplýva, že účastníka konania neplnil opatrenia nariadené RVPS Liptovský Mikuláš zo dňa 05. 06. 2008. Ďalej účastník konania nepredložil nadobúdacie doklady na senzoricky zmenené mäsové výrobky uvedené v úradnom zázname zo dňa 05. 06. 2008. Prevádzkareň účastníka v čase úradnej kontroly zo dňa 11. 06. 2008 nebola schválená na činnosť skladovania, balenia a expedície údených klobás. V čase tejto úradnej kontroly bolo uložené opatrenie - zákaz príjmu, skladovania a manipulácie s údenými klobásami v priestoroch firmy OR-LI s. r. o.. Toto opatrenie nebolo splnené. Dňa 16. 06. 2008 bolo zistené, že v sklade prevádzkarne sa nachádzalo 195 kg vákuovo balenej údenej klobásy bez označenia. Táto bola balená u účastníka konania, čo potvrdzuje aj úradný záznam zo šetrenia inšpektorov v prevádzkarni ATLANTA s. r. o., Žilina., ktorá dodávala údené mäsá a údené klobásy pre účastníka v prepravkách voľne ložené - nebalené. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti prvostupňového správneho rozhodnutia uvedenú v odvolaní, odvolací orgán konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. V tomto rozhodnutí správny orgán zabezpečil, aby výrok bol riadne formulovaný, obsahoval popis s konkretizáciou skutku, s uvedením miesta, času, spôsobu spáchania, ako aj uvedenie iných skutočností, ktoré boli potrebné k tomu, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Vo výrokovej časti správny orgán špecifikoval konkrétne ustanovenia zák. č. 39/2007 Z.z., ako aj ďalšie ustanovenia podľa osobitných predpisov, ktoré účastník svojím konaním porušil. V odôvodnení správny orgán zabezpečil, aby výrok napadnutého rozhodnutia tvoril jednotu s odôvodnením a to tak, aby odôvodnenie nadväzovalo na výrok a poskytovalo právnu a skutkovú oporu výroku napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka uloženia sankcie, prvostupňový správny orgán vzal do úvahy povahu a závažnosť protiprávneho konania účastníka, možný vplyv na zdravie zvierat a ľudí alebo ochranu zvierat, ako aj iné faktory, najmä opakované porušenie zákona č. 39/2007 Z.z.. Správne uplatnil na základe analógie legis tzv. absorbčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorbcii sadzieb a uložil pokutu podľa § 51 ods. d/ cit. zákona za iný správny delikt podľa § 50 písm. r/ cit. zákona a to za iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Na základe tejto analógie prvostupňový právny orgán aplikoval pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, t.j. uložil za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, t.j. v sadzbe od 3 310,- € do 165 970,- €. Prvostupňový správny orgán dodržal zásadu primeranosti a proporcionality čo do povahy skutkov i závažnosti a dôsledkov. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobcu, ktorú odôvodnil nasledovne. Od dátumov, kedy boli vykonané jednotlivé kontroly v prevádzkarni žalobcu, správnemu orgánu začala plynúť subjektívna lehota v trvaní 1 rok, v ktorej mal možnosť rozhodnúť o uložení pokuty. Pri aplikácii § 246d O.s.p. žaloba na preskúmanie postupu správneho orgánu na krajský súd bola podaná dňa 31. 01. 2009 a rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť 17. 03. 2010. Lehota, v ktorej mal možnosť prvostupňový správny orgán rozhodnúť o uložení pokuty za jednotlivé zistené priestupky, pri priestupku zo dňa 05. 06. 2008 uplynula dňa 13. 08. 2008, pri priestupku zo dňa 11. 06. 2008 uplynula dňa 07. 08. 2008, pri priestupku zo dňa 16. 06. 2008 uplynula dňa 02. 08. 2008 a pri priestupku zo dňa 19. 06. 2008 uplynula dňa 29. 07. 2008. Ďalej tvrdil, že žalovaný a prvostupňový právny orgán konštatujú skutočnosti, ktoré nenachádzajú oporu v žiadnych zisteniach, keď tvrdia, že prepravky boli ukryté, uschované a podobne. Rovnako vyznieva aj tvrdenie žalovaného, v ktorom vysvetľuje pojem úhrnnej pokuty, ale obsahom odvolania, ktorého súčasťou je aj pojem úhrnná pokuta, sa absolútne nezaoberá. V rozhodnutí odvolacieho orgánu sa nachádza množstvo známych konštatovaní, replík, nepravdivých tvrdení, nepodložených údajov, ale chýbajú v ňom jeho závery, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Ďalej žalobca vo všeobecnosti konštatoval, že v rámci správneho konania musí správny orgán konanie vykonať takým spôsobom, ktoré stanovuje a zodpovedá zákonu. V prípade, že správne konanie sa v danom prípade neuskutočnilo v súlade so Správnym poriadkom, resp. sa uskutočnilo v rozsahu zákona, ale nie zákonom ustanoveným postupom, nemôže takéto konanie viesť k vydaniu rozhodnutia a k uloženiu akýchkoľvek povinností. Ďalej uvádza základné pravidlá a zásady správneho konania. Kontroly vykonané v dňom 11. 06. 2008, 16. 06. 2008 a 19. 06. 2008, ktoré boli tiež podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, boli správnym orgánom prvého stupňa vykonané až po dátume 06. 06. 2008, teda po začatí správneho konania, a teda bez splnenia ďalších zákonom predpísaných postupov a náležitostí (začatie správneho konania pri zachovaní práv účastníka konania). V žiadnom prípade nemohli byť predmetom namietaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ani skutkovým a právnym základom na uloženie pokuty. Nemohol byť teda uložený úhrnný trest, pretože podkladom rozhodnutia mohli a mali byť len zistenia vyplývajúce z protokolu zo dňa 05. 06. 2008. Preto je aj prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné, nevyplýva z neho aká pokuta, v akej výške a podľa akého ustanovenia § 51 zákona č. 39/2007 Z.z. bola uložená za zistenie v protokole zo dňa 05. 06. 2008. Ďalším vážnym porušením zákonnosti je nerešpektovanie Nariadenia ES č. 882/2004. Ani v jednom prípade, hoci to bolo možné, nebola zabezpečená v zmysle tohto nariadenia tzv. kontrolná vzorka. Znamená to, že žalobca nemal ani možnosť potvrdiť alebo vyvrátiť závery laboratórnym vyšetrením, na ktoré poukazuje žalovaný spolu so správnym orgánom prvého stupňa. Ďalej uviedol, že bez akéhokoľvek dôkazného základu správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že v prípade mäsových výrobkov uvedených v protokole zo dňa 05. 06. 2008 žalobca tieto výrobky ukryl, schoval, ba dokonca ich chcel expedovať a expedoval. Tiež správny orgán prvého stupňa komentuje zistenia o prítomnosti listérie monocytogenes v oravskej slanine, ktorá nebola výrobkom žalobcu a nebol v čase jej kontroly v ŠVPÚ Dolný Kubín prekročený ani dátum spotreby. Podobný stav bol aj v prípade údajného protokolu z 27. 05. 2008, ktorý nebol predmetom upovedomenia o začatí správneho konania. Tiež poukázal na to, že doteraz najvyššia pokuta za obdobné priestupky bola uložená v sume 100 000,- Sk. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nahradiť trovy konania. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 13. 01. 2012. Zotrval na skutkových okolnostiach a právnom posúdení prípadu. Žiadal, aby súd žalobu zamietol. Zároveň uviedol, že zákon č.349/20011 Z.z. zmenil z.č. 152/1994 Z.z. o potravinách a zákon č. 342/2011 Z.z. zmenil zákon č. 39/2007 Z.z.. Krajské veterinárne a potravinové správy boli na základe týchto právnych predpisov zrušené. Štátna veterinárna a potravinová správa SR rozhoduje v druhom stupni vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. a to v medziach vymedzených v žalobe podľa § 249 ods. 2 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je v týchto medziach zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z nasledujúcich dôvodov: Zo správneho spisu bolo zistené, že boli vykonané prvostupňovým právnym orgánom Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Liptovský Mikuláš kontroly dňa 05. 06. 2008, ktorý úradný záznam z jej vykonania podpísal konateľ žalobcu Milan Šooš, dňa 11. 06. 2008, ktorý úradný záznam z jej vykonania podpísal konateľ Milan Šooš, dňa 16. 06. 2008, ktorý úradný záznam z jej vykonania podpísala Eva Šoošová, prokurista dňa 19.06.2008, ktorý úraný záznam z jej vykonania podpísal konateľ Milan Šooš. Upovedomením o začatí správneho konania zo 06. 06. 2008 sa začalo na základe skutočností zistených pri výkone kontroly zo dňa 05. 06. 2008 správne konanie podľa Správneho poriadku vo veci zistených porušení zákona č. 39/2007 Z.z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Zároveň bol účastník konania poučený o jeho procesných právach, medzi nimi i o práve navrhovať dôkazy a ich doplnenie, o práve nazerať do spisov, o práve dať sa zastupovať advokátom a práve sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, ako i ku spôsobu zistenia. Upovedomenie bolo doručené do vlastných rúk Milana Šooša dňa 13. 06. 2008. Následne dňa 27. 06. 2008 prvostupňový správny orgán doručil žalobcovi listinu nazvanú Opatrenia na odstránenie nedostatkov - uloženie a zrušenie, v ktorej boli chronologicky usporiadané všetky zistenia pri výkone jednotlivých kontrol. Zároveň boli uložené žalobcovi opatrenia na odstránenie nedostatkov konkrétne uvedené v tomto podaní. Následne dňa 10. 07. 2008 bolo vydané prvostupňové správne rozhodnutie, voči ktorému dňa 28. 07. 2008 podal účastník konania odvolanie. O tomto rozhodoval druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 03. 11. 2008, ktorým odvolanie účastníka zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Voči tomuto rozhodnutiu dňa 30. 01. 2009 podal správnu žalobu účastník konania na Krajský súd v Žiline. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 20S/5/2009. Zo spisu KS v Žiline sp.zn. 20S/5/2009 bolo zistené, že správna žaloba bola podaná na súd dňa 30. 01. 2009 osobne, pričom súd rozhodol rozsudkom č.k. 20S/5/2009-68 zo dňa 2. februára 2010. Voči tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodoval ako odvolací súd Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením 6Sžo 151/2010 zo dňa 25. mája 2011 odvolanie žalobcu vo veci samej odmietol, vo výroku o trovách konania rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 06. 2011. Následne prvostupňový správny orgán vydal oznámenie o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 22. 06. 2011, ktoré bolo doručované na adresu sídla žalobcu podľa Obchodného registra a ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 24. 06. 2011. V oznámení bolo uvedené, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Liptovský Mikuláš pokračuje na základe skutočností zistených pri úradných kontrolách dňa 05. 06. 2008, 11. 06. 2008, 16. 06. 2008 a 19. 06. 2008, ktorých zistenia sú uvedené v úradných záznamoch o kontrole č. 05/06/2008-D, 11/06/2008, 16/06/2008, 19/06/2008-M a v protokoloch o skúškach č. 10057/2008 z ŠVPÚ Dolný Kubín, rozhodnutia Krajského súdu Žilina č.k. 20S/5/2009-68 a Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžo 151/2010. Žalobca bol opätovne poučený o jeho procesných právach a povinnostiach. Zároveň bol vyzvaný, aby v lehote 5 dní od doručenia tohto oznámenia sa vyjadril k dôkazom a to listu zo dňa 29. 09. 2008 z ASANÁCIA s. r. o., Trebostovo vo veci likvidácie živočíšnych vedľajších produktov (ŽVP) z firmy OR-LI s. r. o. a listu z RVPS Šaľa vo veci: odpoveď na žiadosť o spoluprácu pri došetrení podnetu. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 3 písm. b/ bod 2 zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31. 08. 2009 veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú pri produktoch živočíšneho pôvodu dodržiavanie opatrení pri produkcii a uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh v záujme ochrany zdravia ľudí. Podľa § 3 písm. g/ cit. zákona veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú ďalšie veterinárne požiadavky podľa osobitných predpisov. Podľa § 29 ods. 6 cit. zákona vlastník zvierat, držiteľ zvierat a pôvodca živočíšnych vedľajších produktov je povinný zabezpečiť neškodné odstránenie živočíšnych vedľajších produktov, ktoré vzniknú v súvislosti s jeho činnosťou alebo v jeho prevádzkarni. Podľa § 29 ods. 7 písm. b/ cit. zákona osoby uvedené v ods. 6 sú povinné triediť a bezpečne uchovávať živočíšne vedľajšie produkty do doby ich prepravy na neškodné odstránenie tak, aby nedošlo k ich odcudzeniu, k ohrozeniu zdravia ľudí alebo zdravia zvierat, alebo poškodeniu životného prostredia. Podľa § 29 ods. 10 cit. zákona pôvodca živočíšnych vedľajších produktov zabezpečí ich oddelené sústreďovanie a skladovanie podľa kategórií vo vhodných a označených nádobách, kontajneroch, nádržiach a miestnostiach, spravidla chladených, až do ich odvozu na spracúvanie vo schválených prevádzkarniach a je povinný viesť o vyprodukovaných živočíšnych vedľajších produktoch evidenciu a bezodkladne nahlásiť neodkladnosť odvozu živočíšnych vedľajších produktov kafilerickému zariadeniu alebo technickému zariadeniu na spracovanie živočíšnych vedľajších produktov. Podľa § 37 ods. 2 písm. f/ bod 2 cit. zákona osoby uvedené v ods. 1 sú ďalej povinné pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh sprístupniť dokumentáciu a záznamy podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré príslušný orgán veterinárnej správy považuje za potrebné na posúdenie predmetu veterinárnej kontroly. Podľa § 37 ods. 2 písm. f/ bod 4 cit. zákona osoby uvedené v ods. 1 sú ďalej povinné pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh predkladať príslušným orgánom veterinárnej správy všetky doklady, písomnosti, vyjadrenia a informácie potrebné na účely veterinárnych kontrol. Podľa § 37 ods. 2 písm. f/ bod 6 cit. zákona osoby uvedené v ods. 1 sú ďalej povinné pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh dodržiavať opatrenia nariadené orgánom veterinárnej správy, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu a ich hygieny a prijať vhodné nápravné opatrenia podľa výsledkov vlastných kontrol, ako aj výsledkov veterinárnych kontrol Podľa § 37 ods. 2 písm. f/ bod 8 cit. zákona osoby uvedené v ods. 1 sú ďalej povinné pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh plniť ostatné povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme ochrany zdravia zvierat, zdravia ľudí a dodržiavania hygienických požiadaviek na produkty živočíšneho pôvodu podľa § 3. Podľa § 37 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, časť vety pred čiarkou, vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajcami a zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní ohlásiť začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy. Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona prevádzkovatelia potravinárskych podnikov môžu uvádzať na trh produkty živočíšneho pôvodu, len ak boli vyrobené, pripravené a manipulovalo sa s nimi v prevádzkarniach, ktoré spĺňajú príslušné požiadavky podľa osobitného predpisu a boli schválené alebo podmienečne schválené, ak sa to vyžaduje podľa tohto zákona a osobitného predpisu. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nesmú vykonávať v prevádzkarniach, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na schválenie podľa ods. 1 a 5 príslušnú činnosť dovtedy, kým príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa nevydá po osobitne vykonanej veterinárnej kontrole prevádzkarne rozhodnutie o schválení na príslušnú činnosť alebo činnosti alebo rozhodnutie o podmienečnom schválení prevádzkarne na príslušnú činnosť alebo činnosti. Podľa § 50 písm. r/ cit. zákona fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba sa dopustí iného správneho deliktu, ak nedodrží pri uvádzaní produktov živočíšneho pôvodu na trh opatrenia nariadené orgánom veterinárnej správy, najmä obmedzenie uvádzania produktov na trh alebo obmedzenie obchodu s produktmi posúdenými ako nepožívateľné alebo nevhodné na ľudskú spotrebu, alebo nariadenie zničenia produktov živočíšneho pôvodu, ktorú môžu predstavovať vážne ohrozenie zdravia zvierat alebo zdravia ľudí, alebo sú nevhodné na ľudskú spotrebu. Podľa § 51 ods. 1 písm. d/ cit. zákona fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe uloží príslušný orgán veterinárnej správy pokutu od 1 000 000,- Sk do 5 000 000,- Sk, ak sa dopustí správneho deliktu podľa § 50 písm. g/, h/, p/, r/, v/, w/, z/, ab/, af/ a bj/. Podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania. Pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania orgán veterinárnej správy berie do úvahy jeho povahu, možný vplyv na zdravie zvierat, zdravie ľudí alebo ochranu zvierat, ako aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona. Podľa ods. 5 cit. zákonného ustanovenia pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď príslušný orgán veterinárnej správy zistil porušenie alebo nesplnenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo ku konaniu zakladajúcemu právo na uloženie pokuty. Krajský súd v Žiline konštatuje, že žalobné dôvody sú v celom rozsahu nedôvodné. V správnom konaní nedošlo k takému pochybeniu, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ku konkrétnym žalobným dôvodom krajský súd uvádza nasledovné: Čo sa týka namietanej lehoty, v ktorej je možné uložiť pokutu (§ 51 ods. 5 zák.č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov) súd konštatuje, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, t.j. ku dňu, kedy bola pokuta, ktorá je predmetom tohto prieskumu uložená, neuplynula subjektívna lehota 1 rok odo dňa, kedy došlo ku konania zakladajúcemu právo na uloženie pokuty. Jednotlivé skutky boli zistené v dňom 05. 06. 2008, 11. 06. 2008, 16. 06. 2008 a 19. 06. 2008 - vtedy boli vykonané úradné kontroly, ktorých zistenia boli uvedené v úradných záznamoch z týchto dní. Žalobca v žalobe subjektívnu lehotu očividne vypočítal nesprávne, keď uviedol ako koniec týchto lehôt dátumy v roku 2008, (v tom istom roku však zároveň došlo aj k zisteniu jednotlivých skutkov). Čo sa týka samotného počítania týchto lehôt, platí, že lehota spočíva počas trvania súdneho konania podľa piatej časti O.s.p. (§ 246d O.s.p.). Toto súdne konanie treba chápať ako jedno konanie na všetkých stupňoch, to znamená nielen pred súdom prvého stupňa (krajský súd), ale aj pred súdom odvolacím. V danom prípade odvolací súd rozhodol uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 06. 2011. Dovtedy teda trvalo súdne konanie podľa piatej časti O.s.p. a dovtedy tiež spočívala lehota podľa § 51 ods. 5 zák. č. 39/2007 Z.z., ktorá spočívala od podania žaloby na súd, t.j. od 30.01.2009. Ak teda bolo vydané prvostupňové rozhodnutie dňa 06. 07. 2011, toto bolo vydané v subjektívne jednoročnej lehote. Námietka nie je dôvodná. Čo sa týka námietky, že skutočnosti, ktoré sa konštatujú v rozhodnutiach, nenachádzajú oporu v žiadnych zisteniach, súd konštatuje, že v nich nie je uvedené, o aké konkrétne nedostatky sa má jednať, preto tieto námietky sú všeobecné, neurčité a len samotné tvrdenia ohľadne nedostatku zistení sú nedostatočné. Taktiež námietky, že žalovaný sa nezaoberal obsahom odvolania, ktorého súčasťou je pojem úhrnná pokuta, nie je dôvodná. Naopak, žalovaný sa pojmom úhrnná pokuta vo svojom rozhodnutí zaoberal dostatočne, vysvetlil tento pojem, taktiež i absorbčnú zásadu pri ukladaní úhrnnej pokuty a rozhodnutie žalovaného je aj v tomto bode riadne zdôvodnené. Námietkou, že prvostupňová správny orgán v rozhodnutí konštatuje, že prepravky boli ukryté, uschované a pod., súd sa bude zaoberať ďalej v odôvodnení, pretože táto námietka je obsahovo zhodná s ďalšou námietkou, že orgán prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že žalobca výrobky ukryl, schoval, chcel expedovať a expedoval a na takéto tvrdenia nemá dôkazný základ. Ďalej v žalobe žalobca všeobecne odkazuje na tézy, právne teórie a zásady správneho konania, pričom neuviedol, aké konkrétne skutkové okolnosti odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa neho chýbajú a úvahy v akom smere nie sú súčasťou odôvodnenia. Citácia jednotlivých článkov Ústavy Slovenskej republiky a jednotlivých zákonných ustanovení Správneho poriadku bez poukazu na konkrétne vady v napadnutom rozhodnutí je bez právneho významu. Ďalšia námietka sa týkala tvrdeného tvrdenia, že neboli zachované procesné práva žalobcu a to preto, lebo kontroly boli vykonané v dňoch 11. 06., 16. 06. a 19. 06. 2008 a tieto boli podkladom na vydanie rozhodnutia a uloženie pokuty, avšak tieto kontroly boli vykonané až po začatí správneho konania a teda bez splnenia ďalších zákonom predpísaných postupov a náležitostí. Krajský súd uvádza, že táto námietka ohľadne vedenia správneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom mohla byť vznesená už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom v odvolaní sa však táto námietka nenachádza. Preto na ňu súd nemohol prihliadnuť a to s poukazom na § 250i ods. 1 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ak teda v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného žalovaný nemal o tejto námietke žiadnu vedomosť (keďže nebola v rámci konania pred prvým stupňom alebo v rámci odvolacieho konania vôbec vznesená), ani na ňu nemohol relevantným spôsobom reagovať a preto ani súd sa touto námietkou nemôže pri súdnom prieskume zaoberať. Nad rámec však krajský súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, keďže v oznámení o pokračovaní správneho konania (po zrušení prvostupňového rozhodnutia prvého v poradí) zo dňa 22. 06. 2011, ktoré bolo riadne doručené žalobcovi, je uvedené, že správne konanie je vedené aj ohľadne kontrol z dní 11. 06. 2008, 16. 06. 2008 a 19. 06. 2008. Žalobca mal subjektívnu vedomosť o tom, že správne konanie prebieha nielen ohľadne zistení z prvej kontroly zo dňa 05. 06. 2008, ale aj následných kontrol z vyššie uvedených dní. Ďalšou námietkou bola potreba aplikácie Nariadenia Európskeho spoločenstva č. 882/2004, najmä odber tzv. kontrolnej vzorky, ktorá by umožňovala žalobcovi postupovať v súlade s článkami tohto nariadenia. Súd opätovne konštatuje, že táto námietka nebola predmetom námietok žalobcu pred prvostupňovým orgánom ani v odvolacom konaní a preto, či už žalovaný alebo prvostupňový správny orgán sa s touto námietkou nemohol žiadnym spôsobom vysporiadať. Žalobca v celom správnom konaní nedal podnet, aby sa postupovalo podľa tohto nariadenia. Preto súd s poukazom na § 250i ods. 1 O.s.p. nemohol sa touto námietku meritórne zaoberať. Ďalšou žalobnou námietkou je tvrdenie žalobcu, že hoci správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí konštatoval, že žalobca výrobky ukryl, schoval, chcel expedovať a expedoval, na takéto tvrdenia nemá dôkazný základ. Krajský súd konštatuje, že skutočne prvostupňový správny orgán takéto výrazy v rozhodnutí použil, napríklad ukryté prepravky atď., avšak tieto výrazy vychádzali zo zistení kontroly, keďže napríklad prepravky, v ktorých sa nachádzali inkriminované živočíšne produkty, sa nachádzali na miestne nepatričnom za inými prepravkami, t.j. na mieste, kde ich nebolo vidieť a teraz výraz ukryté, resp. skryté, bol opisom situácie, ktorá bola zistená pri kontrole. Podstata tohto skutku netkvie v tom, že žalobca porušil právnu povinnosť tým, žeby tieto výrobky ukryl, ale v tom, že tieto výrobky boli na mieste, kde sa nemali nachádzať a v stave, v akom nemali byť. Podľa názoru súdu je skutková veta v prvostupňovom rozhodnutí v súlade so zisteným skutkovým stavom tak, ako vyplýva z jednotlivých úradných záznamov z vykonaných kontrol. Preto je táto námietka nedôvodná. Námietka, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí ako relevantné bral i zistenie o prítomnosti listérie v oravskej slanine, je nedôvodná z toho dôvodu, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, kde sú uvedené skutky, za ktoré bola uložená pokuta, sa v opise žiadneho zo skutkov nenachádza, že by došlo k porušeniu konkrétneho hmotnoprávneho predpisu práve tým, že by bola zistená listéria v oravskej slanine, teda inými slovami povedané za prítomnosť listérie v oravskej slanine (bez ohľadu na to, či vôbec bola zistená a či za ňu zodpovedá žalobca), pokuta žalobcovi uložená nebola. Preto je táto žalobná námietka nedôvodná. Rovnako nedôvodná je i námietka, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol aj údajný protokol zo dňa 27. 05. 2008, ktorý však nebol predmetom upovedomenia o začatí správneho konania. Zistenia z takéhoto protokolu sa taktiež v skutkových vetách prvostupňového rozhodnutia vôbec nenachádzajú. Teda výsledky z tohto protokolu (ak vôbec bol takýto protokol vyhotovený, čo však zo správneho spisu nevyplýva) neboli podkladom pre uloženie pokuty a preto je námietka nedôvodná. Čo sa týka námietky, že neboli zachované práva žalobcu, pretože podľa jeho vedomostí doteraz najvyššie pokuta za obdobné priestupky bola uložená v sume 100 000,- Sk, súd uvádza, že súd preskúmava relevantné skutočnosti ohľadne konkrétneho napadnutého rozhodnutia a postupu, ktorý mu predchádzal. Ak boli vydané rozhodnutia v iných správnych konaniach, tieto nie sú predmetom tohto prieskumu. Ak v danom konkrétnom prípade, ktorý súd preskúmava v tomto súdnom konaní, boli splnené podmienky na uloženie pokuty tak, ako ju uložil prvostupňový správny orgán, toto rozhodnutie je zákonné bez ohľadu na to, či boli splnené zákonné podmienky pri iných rozhodnutiach v iných správnych konaniach. Okrem toho súd dáva do pozornosti, že žalobca ani v odvolacom konaní a ani v súdnom konaní nepožiadal o zníženie uloženej sankcie a tiež na to, že táto námietka sa nenachádzala v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu a preto na ňu súd už z vyššie uvedených dôvodov nemôže prihliadnuť. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu teda náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.