KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Žilina12. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/90/2011 z 12. 6. 2012

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2012, sp. zn. 8Sžo/43/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:5011201101.1 (24. 09. 2012). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 12. júna 2012, sp. zn. 21S/90/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011201101.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/90/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201101
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201101.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov
senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: František Mesiarkin -
FERMES, ul. Sv. Cyrila a Metoda 3421/14,

038 61 Vrútky, IČO: 337 758 18, zastúpený advokátom: JUDr. Ľuboš Racko, L.. M. XX, XXX XX B. C.,
proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KVPS-136/2011 zo dňa 8.9.2011, takto
jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KVPS-136/2011 zo dňa 8.9.2011 z r u š u j
e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 157,09 Eur a iné trovy
66 Eur na účet advokáta JUDr. Ľuboša Racka, L.. M. XX, B. C. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.11.2011 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
č. KVPS-136/2011 zo dňa 8.9.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a
potravinovej správy Martin č. 263/2011 zo dňa 14.6.2011. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi
uložená pokuta podľa § 28 ods. 1 písm. a) zák. č. 152/1995 Z.z. vo výške 200 Eur za porušenie povinnosti
ustanovenej v § 12 ods. 1 písm. k), § 4 ods. 2 písm. d), § 4 ods. 4, § 4 ods. 1 zák. č. 152/1995 Z.z. o
potravinách v znení neskorších predpisov.

Žalobca v žalobe tvrdil, že rozhodnutím žalovaného bol na svojich právach ukrátený a žiadal súd,
aby preskúmal zákonnosť rozhodnutia postupu žalovaného v celom rozsahu. Vydané rozhodnutie
žalovaného považoval žalobca za nezákonné z dôvodu, že bolo vydané na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho procesného postupu.

Podľa záveru žalobcu žalovaný nepostupoval podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje stanovené náležitosti v zmysle citovaného ustanovenia Správneho poriadku.
Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva
a povinnosti. Výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku, popis jeho
spáchania, prípadne evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený
s iným podobným správnym deliktom (miesto, čas, spôsob). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 8Sžo 28/2007.



Procesné pochybenie žalovaného vidí žalobca aj v odôvodnení rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia
musí správny orgán v prvom rade uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.
Osobitne je povinný uviesť dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané a ako ich správny orgán hodnotil,
akou úvahou sa pri hodnotení dôkazov riadil. Správny orgán je povinný v odôvodnení výrokovej
časti rozhodnutia uviesť aj zdôvodnenie použitia zákonov a právnych predpisov, o ktoré sa výrok
rozhodnutia opiera. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol akou právnou
úvahou sa pri hodnotení dôkazov riadil, nerozviedol, že každý dôkaz hodnotil jednotlivo z hľadiska
jeho dôkaznej hodnoty a následne, že hodnotil všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. V
odôvodnení rozhodnutia správny orgán nerozviedol, ani neposúdil, či určité skutočnosti boli vykonanými
a vyhodnotenými dôkazmi preukázané.

Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že nezistil procesné pochybenia
prvostupňového správneho orgánu, ktorý pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym
poriadkom, zákonom č. 152/1995 Z.z. a Európskou legislatívou. Výrok rozhodnutia obsahuje popis
skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol
byť zamenený s iným. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je zákonné, zrozumiteľné a
vychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu veci.

Žalovaný k žalobe ďalej uviedol, že žaloba bola podaná žalobcom osobne dňa 23.11.2011, rozhodnutie
žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2011. Rozhodnutie odvolacieho orgánu v odvolaní, proti
ktorému je v zmysle Správneho poriadku odvolanie zo zákona vylúčené, nadobúda právoplatnosť dňom
oznámenia. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Podľa § 250b O.s.p. sa žaloba musí
podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podal žalobu po uplynutí lehoty
ustanovenej v § 250b O.s.p..

Žalobca sa vo vyjadrení vyjadroval k jednotlivým žalobným dôvodom, uvedených v čl. I - IV žaloby.

Žalovaný k žalobnému dôvodu v čl. I žaloby uviedol, že žalobca neuviedol, akým spôsobom a v
akom rozsahu bol rozhodnutím a postupom u žalovaného ukrátený na svojich právach. Ide o žalobný
dôvod uvedený v čl. II žaloby, žalovaný uviedol, že rozhodnutie obsahuje úplnú špecifikáciu iných
právnych deliktov z hľadiska vecného, časového a miestneho, čím bola zaručená konkretizácia údajov
obsahujúcich popis skutkov s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Výrok rozhodnutia
je určitý a konkrétny, obsahuje úplnú špecifikáciu iných právnych deliktov, čím je zabezpečené, že
sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. K žalobnému dôvodu v čl. II žaloby uviedol,
že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje skutkovú aj právnu oporu výroku. V odôvodnení
sú zhrnuté a zhodnotené všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Teda obsahujú
opis podstaty veci, rozpor dôkazov, reakcie na pripomienky a návrhy žalobcu ako účastníka konania.
Z rozhodnutí jednoznačne vyplýva, z ktorých skutočností správne orgány vychádzali, ktoré skutočnosti
majú za preukázané a je aj dostatočné zdôvodnenie použitie právnych noriem.

Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa
ust. § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p..

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.



Súd prvého stupňa je preto povinný skúmať, či žalobca podal žalobu v zákonnej lehote, keďže ide o
zákonnú podmienku podmieňujúcu oprávnenie súdu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalovaný orgán žalobou napadnuté
rozhodnutie doručoval prostredníctvom poštového doručovateľa, na doručenke je uvedený deň uloženia
zásielky dňa 12.9.2011, žalobca prevzal rozhodnutie dňa 26.9.2011 a na rozhodnutí žalovaného je
vyznačená právoplatnosť dňa 13.9.2011.

Ide o doručovanie v správnom konaní, preto žalovaný je povinný postupovať podľa ust. § 24 ods. 2
Správneho poriadku, podľa ktorého, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že
písomnom príde znovu doručiť v určení deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel (fikcia doručenia). Z uvedeného vyplýva, že na
uplatnenie fikcie doručenia musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky:

- adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk nebol zastihnutý,

- v mieste doručenia sa zdržiava,

- doručovať vhodným spôsobom adresáta upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň
a hodinu,

- nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný.

Na základe zistených skutočností krajský súd dospel k záveru, že žalovaný pri doručovaní napadnutého
rozhodnutia nepostupoval v zmysle ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku a preto nie je možné zistiť (§
250b ods. 1 O.s.p.), či žalobca dodržal lehotu na podanie žaloby na súd.

Krajský súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. z procesných
dôvodov. Avšak vzhľadom na to, že došlo k zrušeniu rozhodnutia z iného dôvodu, súd sa žalobnými
dôvodmi nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy
konania vo výške 223,09 Eur. Špecifikácia trov konania:

Trovy konania sú vyúčtované podľa vyhlášky č. 653/2004 Z.z..

- jeden úkon á 123,50 Eur

- 1 x paušál á 7,41 Eur

- DPH 20% = 26,18 Eur

- súdny poplatok vo výške 66 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo,
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5011201101

  1. 12. 6. 2012Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/90/2011 z 12. 6. 2012 (toto rozhodnutie)opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 24. 9. 2012Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/43/2012 z 24. 9. 2012