Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/435/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201135 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201135.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Juraja Krupu, v právnej veci žalobcu: COPPER PLUS, s.r.o., so sídlom Okoličianska 825, 031 04 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 675 857, právne zastúpený JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom so sídlom M.M. R. X, W. I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/18699-107024/2011/993196-r zo dňa 07.10.2011, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Liptovský Mikuláš rozhodnutím č.k. 660/230/40980/2011/Mic zo dňa 07.07.2011 vydal dodatočný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b), bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 11.245,43 eur. V odôvodnení uviedol, že neuznal výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zák. č. 595/2003 Z.z.. Týmito výdavkami sú náklady za tovar a materiál vyfakturovaný spoločnosťou SMZ Slovakia, s.r.o., pretože v konaní nebolo preukázané, že boli reálne dodané. Neexistuje žiaden dôkaz o preprave materiálu a tovaru do spoločnosti žalobcu. To, že bol materiál a tovar prijatý na sklad nedokazuje, že sa jedná o materiál a tovar dodaný spoločnosťou SMZ Slovakia, s.r.o.. Kontrolou bolo dokázané, že táto spoločnosť uvedený materiál a tovar nevlastnila a nemohla ho teda dodať. Evidencia výdaja materiálu a tovaru spoločnosti žalobcu nebola vedená presne a boli vystavované súhrnné výdajky, z ktorých nie je možné presne zistiť, na aké zákazky a na aké účely v dielni bol materiál použitý a či vôbec bol použitý. Nebolo jednoznačne preukázané ani zahrnutie materiálu vyfakturovaného spoločnosťou SMZ Slovakia, s.r.o. do výnosov žalobcu. Náklady v sume 1 396,022,40 Sk teda zvyšujú výsledok hospodárenia žalobcu. Ďalším takýmto nákladom je náklad uvedený vo faktúre č. 20070008 zo dňa 26.02.2007 od dodávateľa DÚHA SERVIS, s.r.o. za reklamnú kampaň v sieti súkromných rozhlasových staníc v sume 50.000,- Sk. V konaní nebolo preukázané, že k odvysielaniu predmetnej reklamy v rádiu DÚHA skutočne došlo. V súvislosti so zisteniami Daňového úradu Moldava nad Bodvou o osobách, ktoré vystupovali v mene spoločnosti Rádio média, s.r.o. a tiež vzhľadom na to, že je pravdepodobné, že ak by k odvysielaniu reklamy v rádiu Dúha naozaj došlo, bola by reklama týmto rádiom aj vyfakturovaná spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o., ako aj na základe zistení Daňového úrade Dubnica nad Váhom ohľadne bývalého konateľa DÚHA SERVIS s.r.o. C. F., správca dane oprávnene spochybnil odvysielanie predmetnej reklamnej kampane. Výdavok nemôže byť uznaný za daňový výdavok len na základe faktúr, hoci tieto obsahujú všetky formálne náležitosti, ak tieto doklady nemajú podklad v skutočnosti. Ďalej ako za neuznané náklady prvostupňový správny orgán považoval náklady na opravy vyfakturované spoločnosťou SECTION 5, s.r.o. Bratislava v celkovej výške 311.251,- Sk, a to na základe faktúry č. 143/27 a faktúry č. 147/27. Za účelom doplnenia dokazovania pracovníci Daňového úradu Liptovský Mikuláš vykonali miestne zisťovanie u žalobcu vo veci preverenia uskutočnenia opráv sociálnych zariadení a kanalizácie, výkopových a zemných prác, úpravy terénu, opráv omietok a keramického obkladu, maliarskych a zatepľovacích prác a striekania fasády vyfakturované spoločnosťou SECTION 5, s.r.o.. Obhliadkou a preverovaním stavebných prác bolo možné len zistiť, že práce boli vykonané, nie je však možné zistiť, že boli vykonané spoločnosťou SECTION 5, s.r.o. a že boli uskutočnené v roku 2007. Správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava II, aby bol predvolaný na ústne pojednávanie konateľ spoločnosti SECTION 5, s.r.o. Milan Miklušica. Po viacerých pokusoch o jeho predvolanie bol o jeho predvedenie požiadaný OO PZ, pričom k predvedeniu nedošlo. Milan Miklušica sa však v deň predvedenia dostavil na Daňový úrad Bratislava II, kde s nim bol spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Do nej sa vyjadril, že požadované účtovné doklady spolu s vypracovanými odpoveďami na jednotlivé otázky doloží daňovému úradu do 29.04.2011, avšak do tohto dátumu zostal nečinný, požadované doklady a odpovede nepredložil, bez ospravedlnenia sa na daňový úrad nedostavil a je telefonicky nekontaktný. Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne Bratislava ďalej vyplýva, že spoločnosť SECTION 5, s.r.o. v roku 2007 nebola evidovaná v databáze Sociálnej poisťovne. Z takto zisteného skutkového stavu vyplynulo, že sa nepreukázalo, že práce vyfakturované touto spoločnosťou boli skutočne i vykonané. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. I/228/18699-107024/2011/993196-r zo dňa 07.10.2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2007 dane z príjmov právnickej osoby trvala od 29.06.2009 do 04.03.2010, pričom pred uplynutím šiestich mesiacov Daňové riaditeľstvo SR predĺžilo jej vykonanie do 29.06.2010. Opakovaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2007 trvala od 04.01.2011 do 30.06.2011, t.j. menej ako šesť mesiacov. Správca dane ani v jednom z týchto prípadov nepresiahol zákonom povolenú dobu trvania daňovej kontroly. K daňovým výdavkom viažucim sa k spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. uviedol, že podľa zistení správcu dane sa nepreukázalo, že táto spoločnosť v roku 2007 nakupovala materiál a tovar. Táto spoločnosť v roku 2007 nezamestnávala žiadnych zamestnancov a identita živnostníkov, ktorí mali pre ňu pracovať, sa nepreukázala. Nepreukázal sa ani pôvod tovaru, ktorý mala spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. obstarať a následne predať daňovému subjektu, ako ani to, že by materiál, tovar a služby, ktoré mali byť vyfakturované spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o., boli reálne dodané. Nie je žiaden dôkaz o preprave materiálu do spoločnosti žalobcu. To, že materiál a tovar bol prijatý na sklad nedokazuje, že sa jedná o materiál a tovar dodaný práve touto spoločnosťou. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami správcu dane aj ohľadne toho, že evidencia výdaja materiálu a tovaru u žalobcu nebola vedená presne a boli vystavované súhrnné výdajky, z ktorých nie je možné presne zistiť, na aké zákazky a na aké účely v dielni bol materiál použitý a či bol vôbec použitý. Čo sa týka daňových výdavkov viažucich sa k spoločnosti DÚHA SERVIS, s.r.o., uviedol, že fakturovaná suma 50.000,- Sk pozostávala zo sumy 2.000,- Sk na výrobu reklamných relácii a zo sumy 48.000,- Sk (16 x 3.000,- Sk) za odvysielanie 16 reklamných spotov v Rádiu Dúha. Spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o,, ktorá zabezpečovala realizáciu obchodných zmlúv spoločnosti DÚHA SERVIS, s.r.o. cestou vysielania reklamy v Rádiu Dúha, nemá vo svojom účtovníctve faktúru od Rádia Dúha. Ani ďalším dokazovaním zameraným na spoločnosť Rádio Média, s.r.o. Moldava nad Bodvou - vlastníka licencie Rádia Dúha, sa nepreukázalo, že k odvysielaniu predmetnej reklamy v Rádiu Dúha skutočne došlo. K daňovým výdavkom viažucim sa k spoločnosti SECTION 5, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane vykonal všetky úkony, aby vypočul konateľa spoločnosti SECTION 5, s.r.o. Milana Miklušicu. Tento sa k veci samej nevyjadril a ostal nekontaktný. SECTION 5, s.r.o. sa na adrese z výpisu z obchodného registra nenachádza, posledné jej daňové priznanie na daň z príjmu právnických osôb podala v roku 2005, za DPH za obdobie II. štvrťrok 2004. Podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne, Bratislava uvedená spoločnosť nie je ani evidovaná v ich databáze. V tejto súvislosti nepostačuje, ak daňový subjekt deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služieb len preukázaním dokladov. Na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu plnenia deklarovaného v dokladoch reálne aj prišlo. Daňový subjekt podľa odvolacieho orgánu dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že nim uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Správca dane vo všetkých troch prípadoch vykonal rozsiahle dokazovanie a až na základe skutočností, ktoré z tohto dokazovania vyplývajú, dospel k záveru, že vynaloženie sporných nákladov nebolo preukázané. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal žalobu, v ktorej ako žalobné námietky uviedol. Záver, že správca dane nepresiahol zákonom povolenú dobu trvania daňovej kontroly je nesprávny. Správca dane pochybil, keď kontrolu označil ako opakovanú. Nejde o opakovanú daňovú kontrolu podľa § 15b ods. 1 z.č. 511/1992 Zb.. V danom prípade ide o preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch (§ 15 ods. 3 zákona). Daňová kontrola sa začala dňa 29.06.2009, lehota na jej ukončenie bola šesť mesiacov, resp. dvanásť mesiacov ak ju predĺži nadriadený orgán. Zo strany správcu dane nebola táto zákonná lehota dodržaná. Správca dane vyvodil právny záver z nedostatočne zisteného skutkového stavu, ak na jednej strane presne definoval došlé faktúry od spoločnosti SZM Slovakia, s.r.o. (správne má byť uvedené SMZ Slovakia, s.r.o.) ako nie daňové výdavky, tak mal pri každej faktúre zdôvodniť, prečo ju nepovažuje za výdavok. Je nedostatočné, aby záver správcu dane bol založený na sporných svedeckých výpovediach. To, že spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. v roku 2007 nenakupovala materiál a tovar, alebo nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nemôže byť na ujmu žalobcovi. Žalobca preukázal dôkazmi fyzické dodanie tovaru a služieb, správca dane mal teda najskôr skúmať, či tieto výdavky sú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov. Vo vzťahu k daňovému subjektu DÚHA SERVIS, s.r.o. uviedol, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlil, v čom spočívajú jeho pochybnosti, alebo ktoré dôkazy by boli dostatočné. Ak jednotlivé skutočnosti ohľadne zmlúv o mediálnej spolupráci, mediálnych plánov a nahrávok a vysielania reklamných spotov nemožno preveriť, tak toto nemôže byť na ujmu žalobcu. Čo sa týka daňových výdavkov viažucich sa k spoločnosti SECTION 5, s.r.o. namietal, že hoci preukázal doklady - zmluvu o dielo, faktúry, dokonca aj potvrdenie od spoločnosti, že tieto práce vykonala, pričom sám správca dane toto nespochybnil, keď tieto skutočnosti zistil ohliadkou, napriek tomu tieto výdavky uznané neboli, a to z dôvodu, že tieto práce nemohla vykonať uvedená spoločnosť. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za porušenie príslušných právnych noriem zo strany jeho subdodávateľa, ak tento nevedie účtovníctvo, nepodáva daňové priznanie a podobne. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.02.2012, zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach určených žalobnými námiertkami, pričom zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov: V správnom spise sa nachádza podnet na vykonanie opakovanej kontroly z Daňového riaditeľstva SR zo dňa 27.09.2010 u žalobcu za zdaňovacie obdobie 2007 u dane z príjmov právnickej osoby. Protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 30.06.2011. Podľa protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly č. 660/320/25959/2011/ Cak zo dňa 24.05.2011 opakovaná daňová kontrola začala 04.01.2011 a bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 30.06.2011. Žalobca bol upovedomený o výkone opakovanej daňovej kontroly prípisom zo dňa 07.12.2010, v ktorom bolo uvedené, že opakovaná daňová kontrola sa začne 04.01.2011 o 9:00 hodine. Opakovaná daňová kontrola sa začala potom, ako došlo k zrušeniu pôvodného prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo dňa 09.03.2010 rozhodnutím žalovaného zo dňa 18.06.2010. Dňa 10.01.2011 sa konalo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca, ktorý nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Taktiež nemal takéto návrhy ani na ústnom pojednávaní konanom dňa 08.04.2011, 10.02.2011 a 04.01.2011. Rovnako zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 30.06.2011, kde predmetom pojednávania bolo záverečné prerokovanie protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa nenavrhoval vykonať ďalšie dôkazy smerujúce k preukázaniu skutkových okolností plnenia jednotlivých služieb ohľadne firiem SMZ SLOVAKIA s.r.o., DÚHA SERVIS s.r.o. a SECTION 5 s.r.o.. V stanovisku k prerokovaniu protokolu uviedol právny zástupca žalobcu, že sa nejedná o opakovanú daňovú kontrolu, ale o preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch a nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie kontroly. Ďalej vo všeobecnosti uviedol, že nesúhlasí s jednotlivými skutočnosťami zistenými správcom dane v celom rozsahu a vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že daňový subjekt porušil ustanovenia Zákona o dani z príjmov. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 15b ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Podľa § 15 ods. 13 prvá veta citovaného zákona, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Podľa § 15 ods. 17 citovaného zákona, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Krajský súd v Žiline konštatuje, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú nedôvodné v celom rozsahu. Čo sa týka námietky nedodržania lehoty pri daňovej kontrole a jej nesprávneho označenia ako opakovanej daňovej kontroly, súd uvádza, že ide o opakovanú daňovú kontrolu. Ust. § 15b ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. konkrétne uvádza, že opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola vykonaná na podnet daňového riaditeľstva. Podnet daňového riaditeľstva zo dňa 27.09.2010 sa v správnom spise nachádza a na základe neho došlo k začatiu opakovanej daňovej kontroly dňa 04.01.2011, ako to vyplýva z oznámenia o výkone opakovanej daňovej kontroly, ktoré bolo doručené daňovému subjektu dňa 09.12.2010. Ukončenie tejto opakovanej daňovej kontroly nastalo v zmysle § 15 ods. 13 citovaného zákona dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom a to dňa 30.06.2011. Ak teda opakovaná daňová kontrola začala dňa 04.01.2011 a bola ukončená dňa 30.06.2011, bola dodržaná zákonná lehota v zmysle § 15 ods. 17 citovaného zákona a to aj bez jej predĺženia. K argumentu žalobcu ,že šlo o preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch, súd uvádza, že v konanie o riadnom opravnom prostriedku - odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu prvému v poradí - skončilo vydaním zrušujúceho rozhodnutia žalovaného dňa 18.06.2010. Opakovaná daňová kontrola začala dňa 04.01.2011, teda nemohlo ísť o daňovú kontrolu v rámci konania o odvolaní. Táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná. Námietka v spojitosti s neuznaním nákladov viažucich sa na daňový subjekt SMZ Slovakia s.r.o. je taktiež nedôvodná. Žalobca spochybňuje záver správcu dane založený na sporných svedeckých výpovediach. Táto námietka však nebola uvedená v odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, hoci sa priamo týka prvostupňového správneho rozhodnutia, keďže napáda hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane. Preto na túto námietku odvolací orgán ani nemohol reagovať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nie je možné mu preto vyčítať, že sa touto skutočnosťou nezaoberal a preto to nie je vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Čo sa týka námietky, že správca dane pri každej faktúre nezdôvodnil, prečo ju nepovažuje za výdavok, o tejto námietke platí to isté, čo o predchádzajúcej námietke, t.j. táto námietka nebola vznesená už v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane. Na okraj však krajský súd uvádza, že netreba sa správcovi dane vyjadrovať ku každej faktúre osobitne, ak z predložených dokladov vyplýva, že závery sú o každej z tejto faktúr totožné. Uvedené by bolo len opakovaním právneho posúdenia pri každej faktúre osobitne. Naopak žalobca bol povinný pri každej faktúre preukázať faktické plnenie z tejto faktúry, pretože podľa názoru súdu, ktorý je totožný s právnym názorom žalovaného i správcu dane, na to, aby bolo možné uznať výdavky je potrebné, aby došlo nielen k formálnej stránke naplnenia výdavku, t.j. vystaveniu faktúry s potrebnými náležitosťami, ale aj k naplneniu jej materiálnej stránky, to znamená k dodaniu konkrétnych tovarov a služieb podľa nej. Tiež námietka, že nemôže byť na ujmu žalobcu, že spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. v roku 2007 nevykazovala žiadnu činnosť, nenakupovala materiál a nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nemôže byť na ujmu žalobcovi, je nedôvodná. Práve tým, že táto spoločnosť v roku 2007 fakticky nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť je popreté tvrdenie žalobcu, že táto spoločnosť fakticky obchodnú činnosť vykonávala a to práve vo vzťahu k dodávkam na základe sporných faktúr žalobcovi. Čiže takto vykonané dokazovanie práve preukazuje tú skutočnosť, že k reálnemu plneniu jednotlivých faktúr nedošlo. Vo vzťahu k dodávkam fakturovaným spoločnosťou SMZ SLOVAKIA s.r.o. súd ďalej uvádza, že prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu na predloženie dôkazov ohľadne jednotlivých plnení a žalovaný navrhol vypočuť svedka Močka a osobnú konfrontáciuso svedkom I.. Svedok I. žiadne konkrétnosti ohľadne jednotlivých dodávok v roku 2007 neuviedol. Tvrdil, že faktúry podpisoval N. D., čo však odporuje tvrdeniu svedka D. i žalobcu, ktorý tvrdil, že pri obchodných prípadoch so spoločnosťou SMZ SLOVAKIA s.r.o. konal len so svedkom I. a nie s D.. Pritom svedok D. ako jediný kompetentný za spoločnosť SMZ SLOVAKIA s.r.o. (od 04.03.2003 je jediný konateľ tejto spoločnosti) nepotvrdil dodanie jednotlivých plnení pre žalobcu. Čo sa týka výpovede svedka D. zo dňa 13.08.2009 ako konateľa spoločnosti SMZ SLOVAKIA s.r.o., tento uviedol, že žiadnu obchodnú činnosť jeho spoločnosť nevykonávala. Preto nebola potrebná ani konfrontácia svedka I. so žalobcom. Z takto vykonaného dokazovania správca dane i žalovaný vyhodnotili, že k reálnemu plneniu z jednotlivých faktúr nedošlo. Pritom jednotlivé faktúry svedčia o tom, že boli dodávané súčiastky rozličných počtov kusov a rozličných druhov vo väčších množstvách. To znamená, že ak skutočne k takémuto plneniu došlo, žalobca by sa nemal dostať do dôkaznej núdze a mal by vedieť navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto plnení napr. dôkazy o ich prevzatí, skladovaní, zabudovaní do stavieb, resp. stavby, využití atď.. Námietky žalobcu vo vzťahu k faktúre od dodávateľa DÚHA SERVIS s.r.o. vo výške 50.000,- Sk za reklamnú kampaň v sieti súkromných rozhlasových staníc taktiež nie je dôvodná. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný nevysvetlil, v čom spočívajú jeho pochybnosti alebo ktoré dôkazy by boli dostatočné, táto je nedôvodná, pretože ako aj žalovaný, tak aj správca dane vo svojich rozhodnutiach poukázali na rozsiahle dokazovanie zo strany správcu dane, pričom žalovaný konštatoval, že žalobcom nebolo preukázané, že by k uskutočneniu reklamy skutočne došlo. Nie je postačujúce, aby bola vystavená aj faktúra ako formálny doklad poskytnutia služby, ale je potrebné, aby bolo preukázané, že na základe nej došlo i k reálnemu plneniu. V tomto ohľade má dôkazné bremeno žalobca ako to vyplýva z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Žalobca mal teda predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie toho, že k odvysielaniu konkrétnych reklamných spotov v konkrétnych vysielacích dňoch, hodinách a minútach a v konkrétnych počtoch došlo (mohol napr. navrhnúť výsluch jednotlivých pracovníkov Rádia Dúha alebo DÚHA SERVIS, s.r.o., ktorí zabezpečovali odvysielanie jednotlivých reklamných spotov v konkrétnych dátumoch). Zo strany správcu dane ani u žalovaného nie je povinnosť navrhovať žalobcovi možné dôkazné prostriedky na unesenie dôkazného bremena. Pritom zo zápisníc o ústnych pojednávaniach z jednotlivých dní, ako bolo uvedené vyššie v odôvodnení vyplýva, že žalobca žiadne takéto návrhy na vykonanie dokazovania nemal. Čo sa týka námietky viažucej sa na daňové výdavky v súvislosti so spoločnosť SECTION 5, s.r.o., platí to isté právne posúdenie ako v predchádzajúcom prípade: Je nepostačujúce, aby boli preukázané len faktúry za jednotlivé dodania ako formálna stránka jednotlivých plnení služieb a tovarov, ale je potrebné, aby bola preukázaná aj materiálna stránka týchto plnení, t.j. že skutočne k plneniu na základe týchto faktúr došlo a to práve zo strany spoločnosti, ktorá tieto faktúry vystavovala t.j. SECTION 5, s.r.o. a nie inej firmy. V tomto ohľade je potrebné konštatovať, že správa dane vykonal dostatočné dokazovanie a keďže miestnym zistením skonštatoval, že uvedené práce skutočne vykonané boli, správne ďalej skúmal, či tieto práce boli vykonané práve spoločnosťou SECTION 5, s.r.o.. Keďže žalobca opätovne neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie práve tejto skutočnosti, správne postupoval správca dane, keď tieto výdavky neuznal. Je teda nedôvodná námietka žalobcu, ktorý uvádza, že výdavky sa mali uznať, pretože po formálnej stránke boli preukázané doklady - zmluva o dielo, faktúry a potvrdenie od spoločnosti, ktorá tieto práce vykonala a taktiež nebolo spochybnené, že práce boli vykonané. V tomto ohľade je však podstatné, že nebolo preukázané, že práce boli vykonané práve spoločnosťou SECTION 5, s.r.o.. Samotné potvrdenie tejto spoločnosti, že práce vykonala, sa v tejto súvislosti javí ako účelové, pretože všetky ostatné dôkazy preukazujú, že v roku 2007 táto obchodná spoločnosť nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť. Uvedené nepreukazuje ani faktúra č. 147/27, ktorá bližšie nešpecifikuje miesto dodania stavebných prác, ani ich rozpis, resp. ich konkrétny rozsah, rovnako aj faktúra č. 143/27 plus rozpočet prác. Tieto skutočnosti nešpecifikuje ani zmluva o diele č. 1/1/2007, z obsahu ktorej nie je zrejmé, ktoré konkrétne práce a v akom rozsahu firma SECTION 5, s.r.o. mala vykonať. Tvrdenia žalobcu neboli preukázané ani dôkazmi, ktoré v rámci svojej vyhľadávacej činnosti vykonal správca dane (výsluch svedka I., potvrdenie Sociálnej poisťovne ako i údaje z vlastnej rozhodovacej činnosti ohľadne podania posledných daňových priznania spoločnosti SECTION 5, s.r.o.). Ak za tejto procesnej situácie žalobca nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy, je potrebné konštatovať súladne so žalovaným, že žalobca na túto skutočnosť neuniesol dôkazné bremeno. Preto nie je možné hovoriť o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným. Na základe týchto skutočností mal krajský súd za to, že napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu sú v plnom rozsahu zákonné a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu ju preto nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.