Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/57/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011897344 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897344.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: K. R., bytom S. - M. XXX, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Polákom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie T. XX/XX, S. C., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ochranu osobnosti - náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 3.320 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 10C/12/2010-53 zo dňa 17. septembra 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 3.320 eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 1.10.2009 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci . Vychádzal z ust. § 27 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorý ako rozhodný ukazovateľ príslušnej právnej úpravy pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku nesprávneho rozhodnutia výslovne odkazuje na deň vydania rozhodnutia. Uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré navrhovateľ označil ako nezákonné bolo vydané pred dňom platnosti uvedeného právneho predpisu. Zodpovednosť odporcu by bolo možné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov. Tento právny predpis však na rozdiel od aktuálnej právnej úpravy nepoznal inštitút náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uvedený nedostatok právnej úpravy však nevylučuje uplatnenie nároku z titulu ochrany osobnosti podľa ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto právneho predpisu sa okresný súd zaoberal posúdením existencie navrhovateľom tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a zistením pôvodcu takéhoto neoprávneného zásahu. Ustálil, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané zákonom ustanoveným procesným postupom v trestnom konaní a za splnenia podmienok ust. § 163 ods. 1 Trestného poriadku, nemožno ho tak bez ďalšieho, považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Zároveň však uviedol, že nevylučuje existenciu neoprávneného zásahu spočívajúcu vo vedení v konečnom dôsledku neopodstatneného trestného konania proti navrhovateľovi, za tento zásah však konkrétnej veci nezodpovedá odporca. Potom pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu považoval uplatnený nárok navrhovateľa za nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu patril nárok na náhradu vynaložených trov konania, ktoré si však postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že jeho žalobnému návrhu bude vyhovené a budú mu priznané trovy konania. Namietal, že na ním uplatnený nárok mali byť aplikované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., lebo uznesenie o začatí trestného stíhania mu bolo doručené až za účinnosti tohto právneho predpisu a všetky účinky voči jeho osobe nastali až po doručení. Ďalej nesúhlasil so záverom okresného súdu, že trestné stíhanie jeho osoby bolo vykonané zákonným postupom, za ktorý štát nezodpovedá. Obvinenie voči jeho osobe bolo vznesené na základe rovnakých dôkazov, ktoré boli produkované aj pred súdom a na základe ktorých nakoniec prokurátor od obžaloby upustil. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (podľa § 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V posudzovanej veci, si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená trestným stíhaním voči jeho osobe začatej na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci, Úrad justičnej a kriminálnej polície zo dňa 5.3.2004, ktoré mu bolo spolu s vyrozumením o zmene právnej kvalifikácie doručené dňa 17.8.2004. Konštatoval, že rozsudkom zo dňa 2.2.2009, ktorým bol spod obžaloby oslobodený, pretože prokurátor ustúpil od obžaloby, došlo k zrušeniu predmetného uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného rozhodnutia. Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinným od 1.7.2004, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Pri stanovení časovej pôsobnosti, vyššie citovaný zákon nahradzoval predchádzajúcu právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, keď účinnosť tohto zákona obmedzil na zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa jeho účinnosti. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred dňom účinnosti tohto zákona by sa mala riadiť doterajším právnym predpisom, t.j. zákonom č. 58/1969 Zb. Nemožno sa však bez ďalšieho uspokojiť iba s takýmto jazykovým výkladom uvedenej právnej normy. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV.ÚS 77/02, III.ÚS 63/06). Pri interpretácii zákonných ustanovení nemožno aplikovať príliš formalistický postup, ktorý by viedol k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 225/2010). Vychádzajúc z vyššie uvedených ústavných princípov bolo potrebné sa pozerať na uplatnený nárok cez ustanovenie článku 46 ods. 3 Ústavy SR, ktorý hovorí, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, pričom článok 46 ods. 4 Ústavy SR odkazuje v podmienkach a podrobnostiach na zákon. Tým bol v rozhodnej dobe ku dňu vydania rozhodnutia o začatí trestného stíhania proti navrhovateľovi zákon č. 58/1969 Zb., ktorý však inštitút nemajetkovej ujmy nepoznal, v dobe od 1.7.2004 ním však už bol zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý zodpovednosť štátu za nemajetkovú ujmu zakladal. Nemajetková ujma spôsobená navrhovateľovi začatím trestného stíhania proti jeho osobe, bola ujmou trvajúcou po celú dobu trestného stíhania. Ak potom vyžaduje vyššie uvádzané ustanovenie Ústavy SR, aby bola škoda, za ktorú zodpovedá štát nahradená každému za podmienok stanovených zákonom, je treba príslušný zákon vykladať spôsobom, ktorý naplnenie danej ústavnej požiadavky umožní. Pokiaľ došlo k vzniku ujmy v dobe, kedy už zákon č. 514/2003 Z.z. zakladal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, je treba zodpovednosť štátu za túto ujmu posúdiť podľa tohto právneho predpisu, aj keď by nezákonné rozhodnutie o začatí trestného stíhania, od ktorého sa zodpovednosť štátu odvíja, bolo vydané pred jeho účinnosťou. Opačný výklad by viedol k tomu, že samotné vydanie rozhodnutia, od ktorého sa odvodzuje zodpovednosť štátu za spôsobenú ujmu pred účinnosťou tohto zákona, by znemožnilo odškodniť v režime účinnosti už nového právneho predpisu (zákona č. 514/2003 Z.z.) vzniknutú ujmu, čím by nebola naplnená ústavná požiadavka článku 46 ods. 3 Ústavy SR. Na záver krajský súd poznamenáva, že pre účely odškodnenia nemožno izolovane posudzovať vznesenie obvinenia a samotné trestné stíhanie. Pokiaľ sa trestné stíhanie ukázalo ako nedôvodné, tak bolo nedôvodné aj uznesenie o vznesení obvinenia ako prostriedok vedúci k vyšetreniu údajnej trestnej činnosti. Inak povedané, ak sa ukáže samotné trestné stíhanie ako nedôvodné, platí tento záver pre všetky úkony a inštitúty, ktoré sa k trestnému stíhaniu viažu. Je teda treba vychádzať z toho, že keby nebolo vlastného trestného stíhania (uznesenie o vznesení obvinenia), nebol by jednotlivec podrobený povinnosti znášať jednotlivé procesné úkony, či uplatňovanie rôznych obmedzovacích inštitútov. Okresný súd pri právnom posúdení uplatneného nároku nevychádzal z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., ale uplatnený nárok posúdil podľa iného právneho predpisu, preto krajský súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom postupe vo veci okresný súd vo vyššie uvedených intenciách posúdi uplatnený nárok navrhovateľa, následne vyhodnotí existenciu zákonných predpokladov pre oprávnenosť uplatneného nároku. Súvisiace úvahy a z nich rezultujúce závery stručne a jasne vyloží v odôvodnení „nového“ rozhodnutia, v ktorom zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.