Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/349/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011897347 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897347.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľa: Pavol Pútec, LyPeRa, Liptovský Mikuláš, Podbreziny, Brezová 488/8, IČO: 36 993 671, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom O. D., Ul. J. XXXX/XX, proti odporcom: v 1/ rade G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom O. D., E. H. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Martinom Dolníkom, advokátom so sídlom V., A. Z. XX, v 2/ rade G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., V. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Martinom Kubincom, PhD., advokátom so sídlom Y. Y., P. H. XX, v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa a odporcov v 1/ a v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/203/2004-607, zo dňa 8. júla 2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcom v 1/ a v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 3.572,23 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu so 6% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.572,23 eur od 11.3.2005 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách štátu si vyhradil na samostatné rozhodnutie. Podanou žalobou sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov 1/, 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 3.572,23 eur s príslušenstvom, t.j. škodu tak ako ju vyčíslil znalecký posudok znalca Ing. H. W. a sumy 2.810,77 eur s príslušenstvom z titulu vyplateného nájomného za obdobie od 13.3.2004 do 30.6.2004. Pre posúdenie právneho vzťahu medzi navrhovateľom ako nájomcom a M. X. ako prenajímateľom, ktorý je rozhodujúci pre vyhodnotenie povahy plnenia nájomcu prenajímateľovi a následného zistenia vecnej legitimácie navrhovateľa na predmetnom nároku, súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a M. X. sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi nájomnú zmluvu v § 663 nasledujúceho Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z ust. § 670, § 420 a § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okresný súd dospel k záveru, že ak tretie osoby spôsobili na prenajatej veci škodu, nájomcovi zodpovedá prenajímateľ (poznámka krajského súdu zrejeme ide o nesprávnu konštrukciu prehliadnutú prvostupňovým súdom), pokiaľ tento nahradí škodu, bude mať voči tretím osobám postih podľa ust. § 440 Občianskeho zákonníka. Odporcovia v 1/ a 2/ rade ako vlastníci nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. 84, každý v spoluvlastníckom podiele 1/2 si porušili prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka, pretože sa nepokúsili zabrániť nebezpečenstvu pádu zo strechy, či už vhodnou úpravou strechy (napr. namontovaním snehových zábran, ktoré boli zabudované až v priebehu tohto súdneho konania) alebo odstránením snehu z nej, prípadne upozornením navrhovateľa na možné nebezpečenstvo. Odporcovia 1/, 2/ sa svojej zodpovednosti nezbavili. To, že skutočne na motorovom vozidle Audi A4 došlo k vzniku škody, mal súd preukázané z obsahu listín založených v spise, z fotodokumentácie a znaleckého posudku č. 13/2004 znalca Ing. V. A.. Táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti s pádom snehu zo strechy vo vlastníctve odporcov 1/, 2/, ktorí neurobili vhodné opatrenia, aby sa zabránilo pádu snehu z ich strechy, čo ako vlastníci domovej nehnuteľnosti musia predpokladať, že k zosunu snehu môže dôjsť v čase zimných mesiacov. Tvrdenie odporcov, že v danom prípade došlo k zosunu snehu následkom tzv. vyššej moci, je neopodstatnené, pretože ide o bežný jav. Odporcovia porušili prevenčnú povinnosť a ich zodpovednosť je podľa ust. § 415 a ust. § 420 Občianskeho zákonníka daná. Navrhovateľ zmluvne na seba prevzal zodpovednosť za poškodenie alebo zničenie motorového vozidla spôsobené prevádzkou alebo inou škodovou udalosťou nie len zo strany nájomcu ale aj zo strany tretích osôb. Povinnosť nájomcu riadne sa starať o prenajatú vec vyplýva aj z platnej právnej úpravy, pretože podľa ust. § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Základnou povinnosťou nájomcu je vrátiť vec späť prenajímateľovi. V súdenom prípade si nájomca túto povinnosť splniť nemohol vzhľadom na poškodenie veci. Navrhovateľ nemôže byť z povahy veci zodpovedný za škodu vzniknutú pádom snehu zo strechy odporcov 1/, 2/, ktorého sa nedopustil a za ktorý nezodpovedá, môže však byť voči prenajímateľovi zodpovedný za škodu tým, že mu jeho vec nevrátil v stave, v akom ju prevzal. Ustanovenie § 440 Občianskeho zákonníka zakladá osobitne regresný nárok toho, kto z titulu svojej zodpovednosti za škodu nahradil poškodenému škodu proti osobe, ktorá vznik tejto škody spôsobila svojím zavineným protiprávnym konaním. Uvedený nárok však nemá charakter nároku na náhradu škody, rovnako nemá charakter nároku z bezdôvodného obohatenia, ale ide o nárok v zmysle ust. § 440 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa týka výšky plnenia, znalec stanovil všeobecnú hodnotu vozidla pred poškodením 243.613,- Sk a celkové náklady na opravu s DPH na sumu 128.615,- Sk. Predmetné poškodené motorové vozidlo bolo odpredané za sumu 120.000,- Sk, teda rozdiel medzi hodnotou vozidla pred poškodením a po poškodení predstavuje sumu 123.613,- Sk, t.j. 4.103,20 eur, ktorú sumu súd ustálil ako skutočnú výšku škody, t.j. rozdiel medzi hodnotou vozidla pred poškodením a hodnotou vozidla po poškodení. Suma, ktorú si v tomto konaní navrhovateľ uplatnil voči odporcom 1/, 2/ vo výške 3.572,23 eur je primeraná, dokonca nižšia ako ním vyplatená suma 4.265,68 eur prenajímateľovi. Súd je však návrhom viazaný, preto nemôže tento prekročiť a priznať viac. Pokiaľ sa týka otázky spoluzavinenia navrhovateľa, súd spoluvinu navrhovateľa nemal preukázanú. Podľa záverov okresného súdu navrhovateľ nemohol dôvodne predpokladať, alebo sa domnievať, že v extrémnych zimných mesiacoch dôjde k náhlemu otepleniu, keďže predmetné motorové vozidlo odparkoval do dvora vo večerných hodinách, kedy bola teplota vzduchu nižšia. Súd dospel k záveru, že nemal dôvod aj bez výslovného upozornenia susedov odporcov 1/, 2/ usúdiť, že vzhľadom ku konštrukcii sedlovej strechy susediaceho rodinného domu, môže byť jeho dvor zasiahnutý padajúcim snehom. Naviac navrhovateľ odstavil vozidlo na mieste, ktoré je na to určené a bolo povinnosťou vlastníkov rodinného domu vybudovať na svojej streche snehové zábrany, aby nedošlo k zosuvu, pretože v prípade zosuvu snehu by nemuselo dôjsť len k škode na majetku ale aj na zdraví. Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi ním uplatnenú sumu 3.272,33 eur, ktoré súd uložil odporcom 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zároveň súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania vo výške 6% vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby platnej v NBS k prvému dňu omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/95, a to od 11.3.2005. pretože navrhovateľ vyplatil vlastníkovi sumu 128.508,- Sk dňa 9.3.2005, ktorým dňom prešlo na neho právo postihu, teda od nasledujúceho dňa, t.j. od 10.3.2005, mohli odporcovia plniť, t.j. 11.3.2005 sa odporcovia dostali do omeškania s plnením peňažnej pohľadávky. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody vo výške 2.810,77 eur od 17.5.2004 s úrokom z omeškania vo výške 12% do zaplatenia, ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu zaplatenia nájomného za obdobie 12.3.2004 do 30.6.2004, v tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že nájomnú zmluvu zo dňa 1.3.2004 vypovedal nie prenajímateľ ale samotný nájomca listom zo dňa 30.3.2004. Ku škodovej udalosti však došlo 12.3.2004 a v zmysle § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniká nájomná zmluva zo zákona zničením prenajatej veci. Navrhovateľ teda nebol povinný platiť nájomné po dobu výpovednej doby a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže účastníci konania mali vo veci pomerný úspech. O trovách štátu rozhodne samostatným uznesením. Voči citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporcovia v 1/ a v 2/ rade. Navrhovateľ sa odvoláva voči výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, s ktorým sa nestotožňuje. Právne posúdenie veci prvostupňovým súdom je nesprávne. Poukazuje na to, že navrhovateľ po škodnej udalosti ako nájomca z dôvodu svojej zodpovednosti za škodu mal povinnosť zabezpečiť opravu na vlastné náklady. Odviezol auto do servisu, k oprave, ale nedošlo len preto, že po odvoze auta do autoservisu na dopyt voči prenajímateľovi, či má pristúpiť k realizácii opravy, prenajímateľ vyhlásil, že nechce, aby došlo k uskutočneniu opravy auta, pretože o takéto auto už nemá záujem. Preto pristúpil k jednostrannému právnemu úkonu - výpovedi nájomnej zmluvy. Nájomné za mesiac marec 2004, ktorého časť je súčasťou uplatneného nároku navrhovateľ prenajímateľovi uhradil dňa 1.3.2004, t.j. 12 dní pred vznikom škody. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi M. X. ako prenajímateľom a pôvodným vlastníkom a novým vlastníkom došlo až v júli 2004, teda po uplynutí výpovednej doby. Výpovedná doba uplynula dňom 30.6.2004. Z uvedeného dôvodu potom vonkoncom počas plynutia výpovednej doby nemohlo dôjsť k zániku predmetu nájomnej zmluvy na skutkovom základe uvádzanom prvostupňovým súdom, že vec neexistovala. Samotná zmena vlastníctva prenajatej veci nemá za následok skončenie nájmu ani zánik predmetu nájomnej zmluvy. Toto tvrdenie sa opiera o ustanovenie § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K zmene vlastníckeho práva k autu však došlo až po uplynutí výpovednej doby. Súd nesprávne aplikoval ust. § 680 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zničeným prenajatej veci nájomná zmluva zaniká. Závery znaleckého posudku jednoznačne preukazujú, že v konkrétnom prípade nešlo o úplné zničenie, keďže reprodukčná obstarávacia hodnota vozidla pred poškodením bola väčšia ako náklady na opravu, keď znalec doporučil opravu. Nedošlo teda k zničeniu osobného motorového vozidla, teda k stavu, kedy vec by už vo svojej pôvodnej podstate neexistovala. V konkrétnom prípade sa jedná o poškodenie veci. Tiež oponuje právnemu záveru súdu, že nájomná zmluva zanikla zničením prenajatej veci a to tým, že nájomnú zmluvu zo dňa 1.3.2004 vypovedal samotný nájomca a nie prenajímateľ, a teda navrhovateľ v takomto prípade nebol povinný platiť nájomné po dobu výpovednej doby. Podľa nájomnej zmluvy z 1.3.2004 a článku III. výška nájmu a poplatky sa účastníci dohodli, že v prípade, že počas nájmu dôjde k poškodeniu alebo zničeniu motorového vozidla spôsobené prevádzkou alebo inou škodovou udalosťou, za takto spôsobenú škodu prenajímateľovi zodpovedá nájomca. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal odporcov 1/, 2/ uhradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 2.810,77 eur s 12% úrokom z omeškania ročne od 17.5.2004 do zaplatenia a náhradu trov konania. Odporca v 1/ rade sa odvoláva proti prvej časti výroku rozsudku a má za to, že prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., keď prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Aby mohol vzniknúť nárok na náhradu škody, musia byť splnené základné zákonné predpoklady, naplnenie ktorých však žalobca nijako nepreukázal. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že navrhovateľ nemohol predpokladať, že v extrémnych zimných mesiacoch dôjde k náhlemu otepleniu, keďže predmetné vozidlo odparkoval do dvora vo večerných hodinách, kedy bola teplota vzduchu nižšia. Poukazuje na to, že náhle oteplenie a s tým spojené topenie sa snehu nie je na území severného Slovenska neočakávaným javom. O uvedenom svedčí aj zápis z kroniky Mesta Liptovský Mikuláš z roku 2004, kde sú záznamy o zmenách v počasí. Rovnako zo správy hydrometorologického ústavu vyplýva, že teplotné oteplenie nastalo už 10.3.2004. Navrhovateľ mohol, aj si musel všimnúť, že oteplenie v predmetnej oblasti nastalo už 10.3.2004, keďže v tom čase sa nachádzal v V. E.. Taktiež počas návratu zo služobnej cesty bežným pozorovaním okolitého prostredia aj vzhľadom na to, že predmetné motorové vozidlo bolo vybavené snímačom vonkajšej teploty. Tiež si musel všimnúť, že na streche susediaceho domu sa nachádza masa snehu, ktorá sa postupne topí sa zosúva. Odporca v prvom rade má za to, že navrhovateľ porušil svoju prevenčnú povinnosť, keď v čase citeľného otepľovania odparkoval svoje auto pod strechu susediaceho domu, pričom jasne videl, že na streche sa nachádza masa mokrého topiaceho sa snehu, ktorá sa môže ľahko zosunúť na predmetné auto (ako to vyplýva aj zo samotnej výpovede navrhovateľa, tento vedel, že sneh zo strechy spadnúť môže). Názor súdu, v zmysle ktorého navrhovateľ nemohol predpokladať, alebo sa domnievať, že v extrémnych zimných mesiacoch dôjde k náhlemu otepleniu, považujú vzhľadom na uvedené skutočnosti za nesprávny. To, že navrhovateľ mal a mohol predvídať, že zo strechu odporcu môže dôjsť k zosuvu snehu, vyplýva aj z toho, že podľa tvrdení navrhovateľa, ktoré je zachytené v zápisnici, navrhovateľ viackrát upozorňoval, najmä odporcu v 1/ rade - svojho suseda na vznik možnej škody pádom snehu z jeho strechy. Prevenčná povinnosť upravená v ust. § 415 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje aj na toho, komu riziko vzniku škody hrozí. Porušenie prevenčnej povinnosti poškodeným môže preto zakladať jeho spoluzavinenie. Prevenčná povinnosť sa rovnako tak vzťahuje na odporcu v 1/ a v 2/ rade ako aj na navrhovateľa. Je teda nepochybné, že zároveň všeobecnú prevenčnú povinnosť porušil aj navrhovateľ, keď v čase citeľného oteplenia odparkoval predmetné auto pod strechu odporcu 1/ vidiac na nej ťažký, mokrý a topiaci sa sneh. Súd sa teda nevysporiadal správne s otázkou spoluzavinenia navrhovateľa a na túto zásadnú skutočnosť pri rozhodovaní neprihliadol. K spoluzavineniu musí súd prihliadnuť aj bez návrhu. Na základe uvedeného má za to, že odporca 1/ by ani pri naplnení podmienok zodpovednosti na vznik škody nebol zodpovedný za celú škodu. Pokiaľ ide o otázku škody, nestotožňuje sa so záverom okresného súdu. Poukazuje na uznesenie krajského súdu zo dňa 18.11.2010, z ktorého vyplýva, že v danom prípade zistenie škody iba fiktívnym spôsobom je nedostatočné. Výška škody ako skutočná škoda sa nerovná cene uvedenej v znaleckom posudku. Výška škody uvedená v znaleckom posudku je vypočítaná na základe listinných podkladov a vychádza zo všeobecnej metodiky znaleckých štandardov. Suma určená znaleckým posudkom ako skutočná škoda jednoznačne vyjadruje iba znalcom určenú výšku predpokladaných nákladov na opravu poškodenej veci. V zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka skutočnou škodou je iba taká škoda, ktorá predstavuje skutočné náklady vynaložené na opravu motorového vozidla, či už vynaložené svojpomocne alebo prostredníctvom autoservisu a vystavením následnej faktúry. Taktiež sa odporca 1/ nestotožňuje s názorom okresného súdu, že navrhovateľ si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z nájomnej zmluvy. Táto povinnosť opravy jednoznačne nebola zo strany navrhovateľa splnená. Poukazuje na povinnosť prvostupňového súdu, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom prvostupňový súd túto viazanosť nedodržal, hoci neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali pre rozhodnutie vo veci zásadný nový skutkový význam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa v napadnutej časti zamietne a zaviaže navrhovateľa nahradiť odporcom trovy právneho zastúpenia. Zároveň odporca 1/ požiadal o úplné oslobodenie od súdnych poplatkov i so spätnou účinnosťou. Odporkyňa v 2/ rade v podanom odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenia prvostupňového súdu ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Má za to, že nedošlo k preukázaniu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Považuje za stále spornú predovšetkým výšku škody, spoluzavinenie prenajímateľa a príčinnú súvislosť medzi porušením prevenčnej povinnosti odporcami a vznikom škody navrhovateľovi. Pokiaľ ide o výšku škody vzhľadom na nadobúdaciu cenu vozidla, užívanie vozidla po dobu jedného roka prenajímateľom na súkromné aj pracovné účely a cenu, za ktorú bolo vozidlo odpredané, považuje vznik škody ako takej za sporný. Občiansky zákonník rozlišuje dve formy škody, a to skutočnú škodu a ušlý zisk. K zmenšeniu majetku poškodeného v priamej príčinnej súvislosti s pádom snehu zo strechy odporcov nikdy nedošlo, keďže pôvodný navrhovateľ motorové vozidlo neopravoval a nevynaložil žiadne náklady na jeho navrátenie do pôvodného stavu a poškodené vozidlo predal tretej osobe. Teoreticky by teda bolo možné uvažovať o ušlom zisku. Prvostupňový súd sa pokúsil o určenie výšky škody ako rozdielu medzi hodnotou vozidla určenou v znaleckom posudku a hodnotou vozidla po poškodení, za ktorú pôvodný navrhovateľ vozidlo predal. Tieto dve hodnoty sú veličinami, ktoré spolu vôbec nesúvisia, odlišujú sa a podľa názoru odvolateľky nemôžu byť podkladom pre určenie výšky škody. Hodnota vozidla určená v znaleckom posudku je totiž hodnotou všeobecnou, nie hodnotou trhovou a naopak cena predávaného vozidla je hodnotou trhovou a nie hodnotou všeobecnou. Všeobecná hodnota vozidla vplyv na určenie výšky škody nemá, pretože stanovenie výšky škody na jej základe by zohľadňovalo náklady na opravu, ktorá nebola vykonaná. V konaní nebolo preukázané, aká mala byť trhová hodnota vozidla pred poškodením a v ňom určená odhadná trhová cena vozidla bola nižšia, než je cena, za ktorú bolo vozidlo predané po poškodení. Zo strany navrhovateľa v žiadnom prípade nebola preukázaná výška škody na vozidle, a to ani výška skutočnej škody ani ušlého zisku. Prvostupňový súd sa zodpovednosťou, prípadne spoluzodpovednosťou prenajímateľa nezaoberal, v rozsudku pojednáva len o spoluzavinení navrhovateľa. S názorom súdu v tejto otázke sa rovnako nestotožňuje. Zo skutkového stavu vyplýva, že k otepleniu došlo 10.3.2004, kedy nastal odmäk. Je zrejmé, že keď prenajímateľ zaparkoval vozidlo na dvore pod šikmou strechou, na ktorej bol sneh, v noci z 11.3. na 12.3.2004 už bol druhý deň odmäk a teplota dosahovala minimálne -1°C až 0 °C. Z uvedeného vyplýva, že odmäk nenastal v tú konkrétnu noc, v ktorej malo dôjsť k vzniku škodovej udalosti, ale už dva dni predtým. Preto konanie prenajímateľa bolo obzvlášť neopatrné. Odporcovia argumentovali, že prenajímateľ mohol vozidlo nechať zaparkované pred domom. Zo samotnej ohliadky na mieste samom vyplýva, že pred vstupnou bránou je namontovaná kamera, ktorá sníma parkovisko pred garážou. Miesto, na ktorom prenajímateľ mohol zaparkovať vozidlo, tak, aby bolo chránené pred pádom snehu zo strechy, t.j. tak, aby bola splnená jeho prevenčná povinnosť, bolo chránené kamerovým systémom, a teda zabezpečené. Naďalej však odvolateľka tvrdí, že pôvodný navrhovateľ na pokyn navrhovateľa zaparkoval vozidlo pod šikmú strechu, na ktorej bol sneh, napriek tomu, že už druhý deň bol odmäk a mal možnosť zaparkovať vozidlo aj na inom mieste stráženom kamerovým systémom, čím obaja porušili prevenčnú povinnosť a teda za škodu zodpovedajú. Ak by si splnili prevenčnú povinnosť, na vozidle by škoda nevznikla vôbec, a preto za škodu v plnom rozsahu zodpovedajú sami. Zaplatenie sumy, na ktorej sa navrhovateľ s pôvodným navrhovateľom dohodli bez reálneho právneho základu, nemôže odôvodňovať vznik zodpovednosti odporcov za škodu, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená takto dobrovoľným plnením. Priznaním nároku na náhradu škody navrhovateľovi sa nezohľadňuje nevyhnutnosť naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, z ktorým minimálne príčinná súvislosť neprichádza do úvahy. Navrhovateľ plnil pôvodnému navrhovateľovi dobrovoľne bez toho, aby mu bola preukázaná výška skutočnej škody, prípadne ušlého zisku pôvodným navrhovateľom. Ujmu na majetku si spôsobil sám, svojim neuváženým konaním, za ktoré odporcovia nemôžu zodpovedať. Navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Odporca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa a odporcu v 2/ rade uviedol, že návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu nedôvodný a zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Krajský súd, ako súd odvolací, po nariadení odvolacieho pojednávania (§214 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Krajský súd sa však nestotožnil v niektorých čiastkových aspektoch s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Z dôvodu zamedzenia prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu krajský súd na pojednávaní uskutočnenom dňa 23. mája 2012 upozornil prítomného účastníka a jeho zástupcu na možnú zmenu právneho posúdenia stanovenia skutočnej škody podľa nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, ako aj na možnú aplikáciu ust. § 673 Občianskeho zákonníka a poskytol im priestor na vyjadrenie k možnej zmene právneho posúdenia. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade prostredníctvom ich právnych zástupcov mali doručenie predvolania na pojednávanie preukázané, nepreukázali dôležitý dôvod pre neúčasť, najmä právnych zástupcov na pojednávaní (odporca 1/ a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť neospravedlnili, odporkyňa v 2/ rade a jej právny zástupca neprítomnosť ospravedlnili), a preto krajský súd prejednal vec v ich neprítomnosti. Neúčasťou na pojednávaní sa odporcovia 1/, 2/ zbavili možnosti vyjadriť sa k možnej zmene právneho posúdenia. Nárok na náhradu škody, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil voči odporcom v 1/ a v 2/ rade pozostáva zo škody spôsobenej poškodením motorového vozidla vo výške 3.572,23 eur s príslušenstvom a zo škody vo výške 2.810,77 eur z titulu vyplateného nájomného za obdobie 13.3.2004 do 30.6.2004 prenajímateľovi. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok, jednou z najpodstatnejších odvolacích námietok bol nedostatok vecnej legitimácie navrhovateľa ako nájomcu predmetného motorového vozidla uplatňovať si nárok z titulu náhrady škody voči odporcom v 1/ a v 2/ rade. Najmä odporkyňa v 2/ rade spochybňuje povinnosť navrhovateľa ako nájomcu plniť z titulu poškodenia motorového vozidla prenajímateľovi. Prvostupňový súd sa s touto otázkou vo svojom rozhodnutí dostatočne a vecne správne vysporiadal a krajský súd sa stotožňuje v tomto smere s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu. Základnou povinnosťou navrhovateľa ako nájomcu, ktorá vyplýva zo samotnej podstaty nájomného vzťahu, je po skončení nájmu vrátiť vec späť prenajímateľovi, a to v stave, v akom vec prevzal s prihliadnutím na dohodnutý alebo obvyklý spôsob užívania veci. V dôsledku poškodenia motorového vozidla, ktoré bolo predmetom nájmu, pádom snehu zo strechy odporcov 1/, 2/ navrhovateľ nemohol si povinnosť vrátiť prenajatú vec v stave, v akom ju prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie splniť, práve v dôsledku poškodenia, ku ktorému došlo v príčinnej súvislosti s opomenutím odporcov v 1/ a v 2/ rade. Navrhovateľ teda ako nájomca, ktorý si nemôže splniť základnú povinnosť vyplývajúcu z nájomného vzťahu vec vrátiť v stave, v akom ju prevzal, zodpovedá voči prenajímateľovi za porušenie svojej zmluvnej povinnosti. Pokiaľ potom navrhovateľ plnil prenajímateľovi z titulu spôsobenej škody na motorovom vozidle, plnil prenajímateľovi oprávnene, a to do výšky skutočnej škody na motorovom vozidle (ktorej stanovením sa krajský súd bude zaoberať v nasledujúcich častiach rozsudku). Pokiaľ teda navrhovateľ oprávnene plnil prenajímateľovi skutočnú škodu spôsobenú poškodením motorového vozidla, prechádza naňho regresný nárok voči osobám zodpovedným za spôsobenú škodu v z mysle ust. § 440 Občianskeho zákonníka proti osobám, ktoré zodpovedajú za škodu spôsobenú zavineným konaním. Záväzkový vzťah medzi navrhovateľom, ktorý ako nájomca uhradil škodu prenajímateľovi a škodcami, v danom prípade odporcami v 1/ a v 2/ rade, vzniká tak zo zákona na základe citovaného ustanovenia § 440 Občianskeho zákonníka. Do výšky skutočnej škody, ktorú navrhovateľ zaplatil prenajímateľovi, má aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku voči odporcom v 1/ a v 2/ rade, pokiaľ sú u nich splnené predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa však nie je daná k uplatňovanému nároku vo výške 2.810,77 eur s príslušenstvom, ktorý nárok mal navrhovateľovi vzniknúť z titulu vyplateného nájomného za obdobie od 13.3.2004 do 30.6.2004. Navrhovateľ si tento nárok uplatnil na tom skutkovom základe, že ide o zaplatené nájomné, ktoré bol povinný prenajímateľovi platiť do uplynutia výpovednej doby. V zmysle ust. § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Počnúc škodnou udalosťou je nepochybné, že nájomca nemohol užívať prenajatú vec - motorové vozidlo na obvyklý účel. Nebolo preto jeho povinnosťou v zmysle citovaného zákonného ustanovenia platiť nájomné. Pokiaľ navrhovateľ z titulu nájomného za predmetné obdobie prenajímateľovi plnil, plnil bez právneho dôvodu. Tento nárok z titulu zaplateného nájomného nemá vecnú legitimáciu si uplatňovať voči odporcom v 1/ a v 2/ rade z dôvodu škodnej udalosti. Zamietnutie žaloby prvostupňovým súdom v tejto časti uplatneného nároku je vecne správne. Krajský súd došiel rovnako ako prvostupňový súd k záveru, že na strane odporcov v 1/ a v 2/ rade sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Ako už krajský súd konštatoval vo svojich predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach a nebolo sa potrebné od tohto záveru odchýliť, odporcovia v 1/ a v 2/ rade ako vlastníci domovej nehnuteľnosti pri výkone svojho vlastníckeho práva porušili povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka. Túto povinnosť porušili tým, že neurobili vhodné opatrenia na zamedzenie padania veľkých nánosov snehu zo strechy svojho rodinného domu na susediaci pozemok a na veci tam umiestnené, a to napriek tomu, že takáto situácia trvala dlhodobo, boli zo strany navrhovateľa na ňu upozorňovaní (čo vyplýva aj z výpovede odporcu v 1/ rade na pojednávaní dňa 8.3.2004 č.l. 69 spisu), pričom výskyt snehu je vo vzťahu ku geografickému umiestneniu nehnuteľnosti bežným pravidelne sa opakujúcim javom. Odporcovia v 1/ a v 2/ rade porušili prevenčnú povinnosť urobiť také opatrenia, aby nedošlo k prípadnej škode pádom snehu zo strechy objektu, ktorý im vlastnícky patrí. Je všeobecne známe, že v oblastiach s výskytom snehu dochádza k pádu snehu zo strechy, čo môže spôsobiť škodu na majetku alebo zdraví ľudí. Takéto opatrenie mohli vykonať vhodnou úpravou strechy, umiestnením zachytávačov alebo odstránením snehu zo strechy. V dôsledku pádu snehu zo strechy na motorové vozidlo vo vlastníctve Igora Turzu, vznikla na motorovom vozidle škoda v bezprostrednej príčinnej súvislosti s pádom snehu zo strechy odporcov 1/, 2/, teda v bezprostrednej príčinnosti s porušením právnej povinnosti odporcov 1/, 2/ vykonať opatrenia proti padaniu snehu na susedný pozemok. Na strane odporcov v 1/ a v 2/ rade sú tak naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu na motorovom vozidle v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že bezprostrednou príčinou vzniku škody na motorovom vozidle je opomenutie odporcov v 1/ a v 2/ rade. Je však potrebné skúmať, či k škode neprispelo aj protiprávne správanie sa navrhovateľa, ktoré by mohlo prípadne zakladať jeho spoluzavinenie v zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Okresný súd sa touto otázkou zaoberal, pričom došiel k záveru, že spoluzavinenie navrhovateľa nie je dané. Odporcovia 1/, 2/ v podaných odvolaniach tento záver okresného súdu spochybňujú a majú za to, že navrhovateľ porušil taktiež prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka, počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, keď motorové vozidlo ponechal zaparkované pod strechou domu odporcov, na ktorej bola masa snehu. Z toho istého dôvodu sa odporkyňa v 2/ rade domáha uznania spoluzavinenia prenajímateľa a vlastníka vozidla M. X.. V momente vzniku škody bol nájomca, teda navrhovateľ, oprávneným detentorom a mal vec vo svojej moci. Po toto obdobie je zodpovedný za manipuláciu s vecou a prípadné správanie sa prenajímateľa ako vlastníka motorového vozidla vo vzťahu k umiestneniu veci počas škodnej udalosti je podľa názoru súdu právne irelevantné z dôvodu, že uzatvorenou nájomnou zmluvou preniesol prenajímateľ oprávnenie vecou disponovať na nájomcu, t.j. navrhovateľa, a zároveň s tým spojenú zodpovednosť za znehodnotenie, prípadne zničenie veci. Je nepochybné, že navrhovateľ ako oprávnený detentor predmetného motorového vozidla mal taktiež prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby na veci nevznikla škoda. Okresný súd skutkovo zistil a správne vyhodnotil viacero okolností, ktorých vyhodnotením krajský súd došiel k rovnakému záveru ako prvostupňový súd, že navrhovateľ neporušil svoju prevenčnú povinnosť. Navrhovateľ zaparkoval predmetné motorové vozidlo, na ktorom bola spôsobená škoda na svojom dvore, pri svojom dome, tak ako to bolo obvyklé. Vzhľadom na usporiadanie nehnuteľnosti a priestorové pomery dvora, mal obmedzené možnosti ako umiestniť motorové vozidlo (ako to vyplýva z nespochybnených záverov ohliadky na mieste samom). Nemožno po navrhovateľovi spravodlivo požadovať, aby pre nezodpovedné a protiprávne počínanie si odporcov v 1/ a v 2/ rade ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti, nemohol svoj dvor využívať na parkovanie motorového vozidla, čo by znamenalo nezákonné obmedzovanie jeho vlastníckeho oprávnenia. Navrhovateľ by bol tak z dlhodobého hľadiska vylúčený bez zákonného dôvodu z užívania svojho vlastníctva. Navrhovateľ teda neporušil právnu povinnosť, preto nemožno uznať jeho spoluzavinenie na spôsobenej škode. Rozporná a spochybňovaná v odvolacích námietkach je aj výška škody spôsobená na motorovom vozidle v dôsledku pádu snehu zo strechy. V tomto smere sa krajský súd nestotožnil so závermi okresného súdu o výške skutočnej škody. Za škodu sa v právnej teórii i praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená v peniazoch. Skutočnou škodou na veci sa rozumie taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide teda o výšku peňažných prostriedkov nutnú k obnoveniu pôvodného majetkového statusu. Nie je pritom rozhodné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie. Rozsah náhrady škody nemožno činiť závislým na tom, ako poškodený (v tomto prípade vlastník) s vecou naloží, či ju teda opraví, alebo daruje, predá, alebo vymení za inú vec. Tieto okolnosti totiž nesúvisia s príčinou škody. Náklady na uvedenie veci do predošlého stavu predstavujú náklady opravy, ktorú by bolo potrebné uskutočniť na poškodenom motorovom vozidle. Zo znaleckého posudku znalca Ing. H. W. vyplýva, že náklady na opravu vozidla predstavovali v čase poškodenia sumu 128.615,- Sk. Suma nákladov na opravu predstavuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného v dôsledku škodnej udalosti spôsobenej odporcami v 1/ a v 2/ rade a je právne irelevantné, že nedošlo k oprave ale predaju motorového vozidla. Krajský súd nemá pochybnosti o správnom stanovení výšky nákladov na opravu súdnym znalcom. Takmer totožne vyčíslil výšku potrebných nákladov aj znalec Ing. V. A., ktorý znalecký posudok možno považovať, keďže bol vyhotovený na objednávku navrhovateľa, za listinný dôkaz. Pokiaľ odporcovia 1/, 2/ v konaní namietali, že znalec fyzicky vozidlo nevidel, fyzickú ohliadku v danom čase vykonania znaleckého posudku nebolo možné zabezpečiť vzhľadom na následný viacnásobný predaj a opravy motorového vozidla. Znalec Ing. W. mal však dosť podkladov na vyhotovenie znaleckého posudku, keď vychádzal z fotodokumentácie a ohliadky uskutočnenej poisťovacím agentom, ktorý zistil rozhodné skutočnosti pre stanovenie výšky škody. Z hľadiska nezávislosti tejto osoby od účastníkov konania ako aj z hľadiska účelu zisťovania (pre potreby poisťovne) možno toto zistenie považovať za objektívne. Výška skutočnej škody tak predstavuje sumu 128.615,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 4.269,24 eur. Navrhovateľ je do výšky takto stanovenej skutočnej škody vecne legitimovaný domáhať sa plnenia od odporcov v 1/ a 2/ rade, keďže navrhovateľ sa domáhal z tohto titulu nároku vo výške 3.572,23 eur, správne okresný súd viazaný uplatneným nárokom navrhovateľovi priznal voči odporcom 1/, 2/ túto uplatnenú sumu. Z uvedených dôvodov je rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania vecne správny a krajský súd ho potvrdil. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Všetci účastníci konania boli v odvolacom konaní neúspešní, preto súd žiadnemu z nich náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .