Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/128/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011897422 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897422.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a Juraj Krupu, v právnej veci žalobcu: GE Money, a.s., so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, so sídlom B. XX, XXX XX O., proti žalovanému: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Q. XXXX/X, XXX XX P. S., t.č. bytom P. B. XXX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 2.653,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4Cb/14/2009-197 zo dňa 19. apríla 2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 4Cb/14/2009-215 zo dňa 19. mája 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4Cb/14/2009-197 zo dňa 19. apríla 2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4Cb/14/2009-215 zo dňa 19. mája 2011 v napadnutej časti výroku II. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 2.653,79 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % denne od 14.08.2008 zo sumy 2.653,79 Eur do zaplatenia a vo výroku III. o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd v spojení s opravným uznesením (ďalej len „rozsudok“) výrokom I. žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 857,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 857,87 Eur od 14.08.2008 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 3.025,15 Eur, úroku z omeškania 0,2 % denne od 14.08.2008 do zaplatenia zo sumy 3.025,15 Eur a úroku z omeškania vo výške 64,5 % ročne zo sumy 857,87 Eur od 14.08.2008 do zaplatenia, zamietol. Výrokom III. rozhodol o trovách prvostupňového konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery a na právnu úpravu v § 53 Občianskeho zákonníka platného do 28.02.2007 (v čase uzatvorenia zmluvy 05.05.2006) ods. 1, 2, 3 písm. a) až j), ods. 4, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, a to v znení účinnom do 30.06.2006, § 4 ods. 1, 2 písm. a) až i), ods. 3 písm. a), b), c), d), ods. 4 písm. a), b), ods. 5, 6, 7, 8, § 151a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 151b ods. 1 OZ, okresný súd konštatoval len čiastočnú odpostatnenosť žalobcovho nároku na zaplatenie sumy spolu 3.883,02 Eur, úrokov z omeškania vo výške 0,2 % za každý deň z omeškania zo sumy 3.883,02 Eur od 14.08.2008 do zaplatenia. Poukázal na žalobu podanú dňa 19.01.2009, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia predmetnej sumy s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dlžnú sumu žalobca špecifikoval v podaní, doručenom okresnému súdu dňa 12.10.2009, ako sumu pozostávajúcu z nesplatenej istiny k 03.03.2008 vo výške 65.277,50 Sk, doúčtovaného úroku od 07.02.2008 do 03.03.2008 1.911,53 Sk, dorovnania poistenia havarijného - 586,- Sk, zodpovednosti za škodu 571,- Sk, poplatku za predčasné ukončenie 11.187,50 Sk, dlžných splátok 26.727,21 Sk, úrokov z omeškania podľa čl. 5 bod 5.1 2.137,18 Sk a ostatných dlhov 29.582,- Sk. Okresný súd konštatoval, že dňa 05.05.2006 uzatvoril žalobca so žalovaným ako fyzickou osobou Zmluvu o úvere na nákup vozidla a záložnú zmluvu č. 607515, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky zmluvy o úvere spoločnosti GE Money a.s., verzia 4/2006. Predmetom zmluvy bol úver na ojazdené vozidlo typ Mitsubishi Carisma 1600 GLi AB, VIN XMCLNDA1AWF018077, rok výroby 1997 vo výške 114.000,- Sk, z celkovej ceny vozidla 190.000,- Sk. Žalovaný pri kúpe zaplatil časť kúpnej ceny vo výške 76.000,- Sk a poskytnutý úver sa mal podľa dohody splácať 36 mesiacov po 5.689,40 Sk - splátka úveru, havarijné poistenie 586,- Sk a povinné zmluvné poistenie 571,- Sk, celkom 6.846,40 Sk. RPMN bola vyčíslená na 21,60 % (vypočítaná z administratívneho poplatku, splátky istiny a úroku, poistenia schopnosti splácať úver). Prvá splátka bola splatná 07.06.2006 a ďalšie vždy do 07. dňa v mesiaci. Súčasťou zmluvy bola aj uzatvorená záložná zmluva. Poistenie schopnosti splácať nebolo dojednané. Okresný súd konštatoval, že od predmetnej úverovej zmluvy bolo žalobcom odstúpené dňa 18.12.2007 z dôvodu, že k 10.12.2007 nebola pripísaná na účet žalobcu splátka č. 18 splatná 07.11.2007, čo predstavovalo 33-dňové omeškanie. Súčasne bolo oznámené začatie výkonu záložného práva od 17.01.2008. Dňa 14.01.2010 žalobca predložil súdu výpis z poštového podacieho hárku z 10.12.2007, ktorým preukazoval doručovanie odstúpenia od zmluvy žalovanému. V spojení s ďalším listinným dôkazom, a to protokolom o odobratí a prevzatí vozidla, ktorý bol podpísaný v súvislosti s ukončením úverovej zmluvy č. 607515 i žalovaným, bolo zrejmé, že odstúpenie od zmluvy sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Okresný súd ďalej poukázal na čl. 10 ods. 10.4 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere spoločnosti, verzia 4/2006, v ktorej bolo uvedené, že strany sa dohodli, že vzťahy výslovne neupravené v úverovej zmluve a všeobecných obchodných podmienkach sa riadia Obchodným zákonníkom. Okresný súd mal za preukázané, že jednou zo strán bola fyzická osoba spotrebiteľ (žalovaný), preto predmetný záväzkový vzťah subsumoval aj pod ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka s tým, že pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Z aplikovanej právnej úpravy okresný súd zvýraznil ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere 05.05.2006, podľa ktorého zákonného ustanovenia od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s touto právnou úpravou okresný súd poukázal na čl. 2 Platby bod 2.1. veta prvá všeobecných obchodných podmienok verzia 4/2006, v ktorom článku sa uvádza, že „celková úverová splátka sa skladá zo splátky istiny, úroku a nákladov na poistenie“. V danom prípade mal okresný súd zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 607515 za preukázané, že v zmluve nebol uvedený údaj o úroku, za ktorý sa úver požičiava, bola len uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 21,60 %, ktorá bola zo strany spotrebiteľa nepreskúmateľná, keďže z údajov uvedených v čl. 3 zmluvy nebolo možné určiť, ako veriteľ dospel k tomuto údaju. Výška úrokov nebola stanovená ani v splátkovom kalendári, ktorý bol len jednostranným potvrdením výšky jednotlivých splátok určených veriteľom. Žalovaný nemal možnosť preskúmať, za akých úrokových podmienok mu bol úver poskytnutý. Za takéhoto stavu je potom potrebné považovať spotrebný úver za bezúročný a bez poplatkov. Okresný súd z uvedených záverov ďalej vyhodnotil, že výška poskytnutého úveru bola 114.000,- Sk a poslednú splátku zaplatil dlžník dňa 07.11.2007, spolu 17 splátok po 5.689,40 Sk, t.j. 96.719,80 Sk. Zostatok úveru k tomuto dňu bol 17.280,20 Sk. Okrem toho zaplatil žalovaný 17 x 586,- Sk havarijné poistenie a 17 x 571,- Sk označené ako poistenie zodpovednosti. Dňa 03.03.2008 došlo k odobratiu vozidla žalovanému a jeho odpredaju za 21.000,- Sk s DPH, čím došlo aj k úhrade celého poskytnutého úveru so zostatkom v prospech žalovaného 3.719,80 Sk. K osobnému vozidlu žalovaného, ktoré bolo zakúpené z úverových prostriedkov poskytnutých žalobcom, bolo zriadené záložné právo. V protokole o odobratí a prevzatí vozidla zo dňa 03.03.2008 žalovaný podpisom potvrdil, že sa so žalobcom ako záložným veriteľom dohodli, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh pri výkone záložného práva. Odobratie vozidla bolo realizované spoločnosťou Lukons, s.r.o., Bratislava, za čo táto spoločnosť účtovala sumu 14.857,- Sk. Vozidlo bolo odpredané spoločnosťou Global Sales Solutions, s.r.o. Bratislava, pričom náklady spojené s predajom vozidla boli fakturované vo výške 14.707,- Sk. Spolu tvorili náklady na odobratie a predaj vozidla 29.564,- Sk. Od tejto sumy okresný súd odpočítal 3.719,80 Sk a na úhradu zostala suma 857,87 Eur (25.844,20 Sk). Súčasťou úverovej zmluvy boli aj dohodnuté splátky poistného 586,- Sk, havarijné poistenie a 571,- Sk označené ako poistenie zodpovednosti. Podľa čl. 4 poistenie, bod 4.2, 4.2.1 a bod 4.3, 4.3.1 všeobecných obchodných podmienok bol klient povinný uzatvoriť poistenie a po celú dobu trvania úverovej zmluvy toto poistenie zachovávať a obnovovať. V špecifikácii žalovanej sumy zo dňa 07.10.2009 (č.l. 47-49 spisu) žalobca uplatňoval poistné za ďalšie obdobie splatné 07.03.2008. Vozidlo však bolo odobraté dňa 03.03.2008 a k tomuto dátumu už bolo platné aj odstúpenie od zmluvy, pričom zo všeobecných obchodných podmienok nevyplývala povinnosť žalovaného uhrádzať poistné aj za nasledujúce obdobie Preto uvedené náklady okresný súd žalobcovi nepriznal. Pokiaľ išlo o ďalšiu žalovanú sumu vo výške 11.187,50 Sk (č.l. 48 spisu), išlo o poplatok za predčasné ukončenie úverovej zmluvy, ktorý nebol bližšie špecifikovaný a ani nebolo žalobcom uvedené, na základe akých ustanovení všeobecných obchodných podmienok bol vyčíslený. Bolo len uvedené, že ide o náklady spojené s „predčasným ukončením podľa príslušných ustanovení VOP“. V čl. 7 predčasné ukončenie zmluvy, splatenie úveru, sa uvedené náklady nenachádzajú. V tejto časti podľa okresného súdu žalobca dôvodnosť tohto nároku nepreukázal. S odkazom na právnu úpravu v § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania 14.08.2008, výška úrokov z omeškania bola dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s platením peňažného dlhu. Okresný súd poukázal, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlhu tzv. výsledným vyúčtovaním po ukončení zmluvy č. 607515 s možnosťou úhrady do 13.08.2008, pričom žalovaný nepoprel prevzatie tohto vyúčtovania, preto sa dostal do omeškania odo dňa 14.08.2008. Výška základnej úrokovej sadzby NBS k uvedenému dňu bola 4,25 % ročne, preto okresný súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Pokiaľ žalovaný (správne malo byť „žalobca“) uplatnil úrok vo výške 0,2 % denne, čo je 73 % ročne, potom okresný súd vo zvyšnej časti, o zaplatenie úrokov z omeškania 64,5 % ročne, žalobu zamietol. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol s odkazom na § 142 ods. 2 OSP. Uviedol, že účastníci mali iba čiastočný úspech vo veci, okrem toho žalovaný náhradu trov neuplatnil. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to vo vzťahu k výroku II. v časti o zamietnutí žaloby o zaplatenie 2.653,79 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % denne od 14.08.2008 zo sumy 2.653,79 Eur do zaplatenia a vo výroku III. o trovách prvostupňového konania. S poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) OSP žalobca namietol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na uzavretú Zmluvu o úvere č. 607515 na nákup motorového vozidla z 05.05.2006 medzi účastníkmi a jej neoddeliteľnú súčasť, všeobecné obchodné podmienky zmluvy o úvere. Na základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky na nákup motorového vozidla, ktoré žalobca poukázal podľa zmluvy priamo predávajúcemu, od ktorého žalovaný kúpil predmetné motorové vozidlo. Žalovaný bol povinný použiť peňažné prostriedky na nákup vozidla opísaného v zmluve a následne zaplatiť žalobcovi na jeho účet počet a výšku splátok určených podľa zmluvy. Keďže došlo k ukončeniu zmluvy, žalobca vystavil žalovanému výsledné vyúčtovanie po ukončení zmluvy na sumu 3.883,02 Eur (116.979,92 Sk), ktorú mal žalovaný zaplatiť v lehote do 13.08.2008. Podľa žalobcu v odvolaním napadnutej časti dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri posúdení predmetnej zmluvy o úvere na strane 2 bola uvedená výška poskytnutého úveru 114.000,- Sk, pričom žalovaný sa zaviazal predmetný úver uhradiť v 36 mesačných splátkach (3 roky) po 5.689,40 Sk (mesačná splátka úveru). Ostatné časti celkovej mesačnej splátky sa týkali nákladov na poistenie, ktoré boli uhrádzané v zmysle čl. 4 bod 4.1 VOP príslušným poisťovniam uvedeným v zmluve. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že žalovaný mal uhradiť poskytnutý úver 114.000,- Sk mesačnými splátkami počas 3 rokov v celkovej výške 204.818,40 Sk (36 x 5.689,40 Sk). Táto suma by obsahovala poskytnutú istinu, ako aj úrok z úveru. Zákonné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy nijakým spôsobom neprikazovali, aby žalobca uviedol v zmluve výšku úroku z úveru. Spôsob výpočtu úroku je však zrejmý z jednoduchého matematického výpočtu. Žalobca mal za to, že pre orientáciu spotrebiteľa ohľadne výhodnosti či nevýhodnosti poskytovaného úveru bola výška RPMN najdôležitejší údaj, keďže jej absencia bola postihnutá práve bezúročnosťou poskytovaného úveru. Výška RPMN, vypočítaná podľa spôsobu výpočtu účinného do 30.06.2006, bola v zmluve o úvere vo výške 21,60 % (presnejšie 21,57 %, vypočítavaná z celkovej hodnoty úveru s prihliadnutím na dĺžku splácania a poskytnutej istiny), čo podľa názoru žalobcu bol v čase podpisu zmluvy dostatočný údaj o preskúmateľnosti výhodnosti poskytnutého úveru. Výška RPMN bol jediný smerodajný údaj, na základe ktorého mohol žalovaný preskúmať výhodnosť úveru, keďže tak mohol vedieť, koľko v skutočnosti žalobcovi vyplatí. Práve uvedenie ročnej úrokovej miery by mohlo negatívne ovplyvniť spotrebiteľa (žalovaného), nakoľko by sa domnieval, že nižšia percentuálna úroková sadzba je pre neho výhodnejšia, aj keď by v prípade platenia pravidelných poplatkov (ktoré žalobca v zmluve o úvere nemá), by koniec koncov uhradil vyššiu sumu (čo by uvedenie RPMN preukázalo). Z tohto dôvodu žalobca považoval údaj o RPMN za podstatnejší, čo má dokumentovať aj rozhodovacia prax súdov. Žalobca vyjadril názor, že považovanie poskytnutého úveru za bezúročný len z dôvodu, že v zmluve nie je percentuálne uvedená úroková sadzba, je šikanózne a v rozpore s právnymi predpismi v čase podpisu zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu spolu vo výške 3.511,66 Eur (2.653,79 Eur + priznaných 857,87 Eur), úroky z omeškania vo výške 8,5 % p.a. dlžnej sumy za obdobie od 14.08.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, alebo aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku II/ o zamietnutí žaloby o zaplatenie 2.653,79 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,5 % denne od 14.08.2008 zo sumy 2.653,79 Eur do zaplatenia a vo výroku III/ o trovách prvostupňového konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená právna úprava. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní, a to tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré mali väzbu na uplatnený nárok žalobcu pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku rozsudku okresného súdu v napadnutej časti výroku II/ o zamietnutí žaloby o zaplatenie 2.653,79 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v dotknutej časti. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu krajský súd uvádza, že tak v skutkovej ako aj v právnej rovine, po preskúmaní veci, odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcu. S odkazom i na zákonnú úpravu aplikovanú a uvádzanú okresným súdom v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej sumy 2.653,79 Eur s príslušenstvom. V danom prípade nosnou bola námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci za aplikácie najmä ust. § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil tak s aplikáciou ako aj interpretáciou predmetného zákonného ustanovenia na zistený skutkový stav vo veci zo strany súdu prvého stupňa. Okresný súd správne vyhodnotil postavenie žalovaného v rámci uzavretého zmluvného záväzkového vzťahu účastníkov ako spotrebiteľa. Medzi účastníkmi napokon ani nebolo sporné, že ich záväzkový vzťah založený Zmluvou úvere na nákup vozidla a záložnej zmluvy č. 607515 zo dňa 05.05.2006 sa riadil i právnou úpravou zák. č. 258/2001 Z.z. Z obsahu predmetnej úverovej zmluvy ani Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere spoločnosti GE Money, a.s., verzia 4/2006, a to ani vo väzbe na ostatné vykonané dôkazy v prvostupňovom konaní, nebolo zistené, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala výslovne údaj o úroku, za ktorý bol úver žalobcom poskytnutý. Z aplikovanej právnej úpravy, citovanej v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu bolo tiež zrejmé, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je odchýlny od údaja o požadovanom úroku alebo poplatkov v zmysle § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. Pokiaľ zákonná úprava výslovne stanovila, že od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, potom za dostatočnú nebolo možné v danom prípade považovať len okolnosť uvedenia RPMN údajom 21,60 % s vysvetlením v zátvorke, že do výpočtu RPMN vstupuje administratívny poplatok, splátka istiny a úroku, poistenie schopnosti splácať, ak je dojednané. Výslovné uvedenie úroku číselným údajom alebo iným spôsobom, z ktorého by bola zrejmá výška tohto úroku, bola teda výslovne vyžadovaná podmienka v zmysle zákonnej úpravy pre to, aby mohol veriteľ od spotrebiteľa pri poskytnutí spotrebiteľského úveru požadovať takýto úrok. Okresný súd správne vyvodil, že ak takýto údaj o úroku nebol v predmetnej zmluve o úvere (spotrebiteľskom úvere) v posudzovanom prípade expressis verbis uvedený, potom bolo opodstatnené v tomto rozsahu a z tohto dôvodu uplatnený nárok žalobcu zamietnuť. Postup okresného súdu nebol šikanózny vo vzťahu k žalobcovi, ak okresný súd sa dostatočne vecne vysporiadal s uplatneným nárokom žalobcu tak v skutkovej ako aj v právnej rovine, s podrobným odôvodnením, za rešpektovania ust. § 157 ods. 2 OSP. Samotné skutkové a právne závery, ktoré viedli okresný súd k zamietnutiu napadnutej časti žaloby, boli v intenciách vymedzených odvolacích dôvodov posúdené i odvolaním súdom ako správne a rozsudok okresného súdu bol preto v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdený, a to nielen v meritórnom výroku II/, jeho napadnutej časti, ale aj v závislom výroku o náhrade trov prvostupňového konania, t.j. vo výroku III/ rozsudku okresného súdu. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý však neuskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania (v rovine ich uplatnenia a vyčíslenia), preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.