Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/322/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011897663 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897663.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: GLOBAL PACIFIC WEST, s.r.o., so sídlom Vysoká 16, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 796, zastúpeného KRION Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36 858 617, proti žalovanému v 1/ rade: T E S L A Liptovský Hrádok a.s., so sídlom Pálenica 53/79, 033 17 Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Jančim, advokátom, so sídlom P. XXX, XXX XX H. X., žalovanému v 2/ rade: Ing. R. Q., bytom M. XXX, XXX XX H. X., žalovanému v 3/ rade: Ing. F. X., bytom M. XXX, XXX XX H. X., žalovaných v 2/ a 3/ rade zastúpených právnym zástupcom JUDr. Jozefom Bebčákom, advokátom, so sídlom F. X, XXX XX C., žalovanému v 4/ rade: Ing. U. M., bytom N. XXXX/ X, XXX XX Q., v konaní o určenie, že uznesením dozornej rady žalovaného v 1/ rade nedošlo k voľbe žalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade a o určenie neplatnosti časti stanov žalovaného v 1/ rade, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/23/2011-275 zo dňa 15. 4. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/23/2011-275 zo dňa 15. 4. 2011 v napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá a výroku III. o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 77,29 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade JUDr. Petra Jančiho, advokáta, so sídlom v H. X.. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 2/ a v 3/ rade trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 77,29 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaných v 2/ a v 3/ rade JUDr. Jozefa Bebčáka, advokáta, so sídlom v C.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie proti žalovanému v 4/ rade zastavil. Výrokom II. žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanému v 1/ rade priznal právo na náhradu trov konania 354,79 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovaného v 1/ rade v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol, že žalovaným v 2/ a v 3/ rade sa priznáva právo na náhradu trov konania 523,20 Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalovaných v 2/ a v 3/ rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. žalovanému v 4/ rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na ust. § 154, § 173, § 176a, § 176b, § 183, § 131, § 187, § 194 Obchodného zákonníka. Uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný v 1/ rade je akciová spoločnosť so základným imaním 5.958.474,2107 Eur s počtom 398900 ks zaknihovaných akcií na doručiteľa s menovitou hodnotou akcie 14,937263 Eur. Žalobca je právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným a je akcionárom žalovaného v 1/ rade s počtom 2699 ks akcií, t.j. 0,68 % zo všetkých akcií. Dňa 28.7.2005 dozorná rada žalovaného v 1/ rade zvolila žalovaného v 3/ rade Ing. F. X. za člena predstavenstva a dňa 14.10.2009 dozorná rada žalovaného v 1/ rade zvolila žalovaného v 2/ rade Ing. Romana Palaja za predsedu predstavenstva. Žalovanému v 3/ rade Ing. F. X. vznikla funkcia člena predstavenstva 29.7.2005 a žalovanému v 2/ rade Ing. Romanovi Palajovi vznikla funkcia predsedu predstavenstva dňa 19.10.2009 v zmysle voľby dozornej rady žalovaného v 1/ rade. Podľa článku IX ods. 2 stanov žalovaného v 1/ rade, predstavenstvo spoločnosti má minimálne troch a maximálne päť členov, ktorých volí a odvoláva dozorná rada spoločnosti, na základe súhlasu väčšiny svojich členov. Podľa článku X ods. 1 tretia veta stanov žalovaného v 1/ rade, dozorná rada spoločnosti volí a odvoláva členov predstavenstva, na základe písomného návrhu akcionárov spoločnosti, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného imania s tým, že dozorná rada o týchto skutočnostiach písomne upozorní predstavenstvo spoločnosti, ako aj jednotlivého člena predstavenstva. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti uznesenia dozornej rady žalovaného v 1/ rade (ďalej spoločnosti) zo dňa 28.7.2005 o voľbe Ing. F. X. (žalovaného v 3/ rade) do funkcie člena predstavenstva spoločnosti od 29.7.2005 a uznesenia dozornej rady zo dňa 14.10.2009 o voľbe Ing. R. Q. (žalovaného v 2/ rade) do funkcie člena predstavenstva spoločnosti od 19.10.2009 (hoci žalobný petit je formulovaný tak, že súd určuje, že uzneseniami dozornej rady nedošlo k voľbe žalovaných v 2/ a v 3/ rade za členov predstavenstva spoločnosti). Ďalej predmetom konania bolo určenie neplatnosti časti stanov spoločnosti (článok IX ods. 2, článok X ods. 1 veta tretia). Voľba členov a predsedu predstavenstva patrí do právomoci valného zhromaždenia (§ 187 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka), pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada. Stanovy žalovanej spoločnosti určujú, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada. Rozhodnutie o voľbe členov predstavenstva dozornou radou bolo prijaté v rámci delegovanej pôsobnosti valného zhromaždenia (podľa žalobcu v rozpore so zákonom, lebo stanovy v tejto časti odporujú zákonu), preto sa na takéto rozhodnutie aplikuje inštitút neplatnosti uznesení valného zhromaždenia (§ 131, § 183 Obchodného zákonníka). Voľba členov predstavenstva je vecou vnútorných pomerov spoločnosti a súd do nej môže zasahovať iba v zákonom vymedzených prípadoch. Žalobca ako akcionár je oprávnenou osobou na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia dozornej rady pre rozpor so zákonom a obmedzenie práv akcionára. Zákon však podanie takéhoto návrhu obmedzuje trojmesačnou hmotno- právnou prekluzívnou lehotou od prijatia takéhoto uznesenia, resp. odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť (v prípade valného zhromaždenia, ktoré nebolo zvolené riadne), či odo dňa zverejnenia oznámenia o vykonaní zápisu registrovým súdom v obchodnom registri. Keďže rozhodnutie o voľbe členov predstavenstva a predsedu predstavenstva bolo prijaté dozornou radou, okresný súd počítal lehotu odo dňa zverejnenia oznámenia o vykonaní zápisu v obchodnom registri, t.j. od 3.9.2005 v prípade voľby Ing. F. X. (žalovaného v 3/ rade) za člena predstavenstva a od 6.11.2009 v prípade voľby Ing. R. Q. (žalovaného v 2/ rade) za predsedu predstavenstva. Návrh bol podaný na okresnom súde dňa 19.1.2011 (elektronicky bez overeného podpisu písomne doplnený v trojdňovej lehote podľa § 42 ods. 1 O.s.p. 20.1.2011), teda po uplynutí vyššie uvedenej trojmesačnej lehoty od 3.9.2005 a od 6.11.2009. Preto v tejto časti okresný súd žalobu zamietol. Okresný súd zamietol aj návrh v časti určenia neplatnosti stanov (v článku IX ods. 2 a v článku X ods. 1 veta tretia). Uviedol, že aj v prípade stanov platí, že súd môže zasahovať do vnútorných pomerov spoločnosti len v zákonom vymedzených prípadoch a za zákonom stanovených podmienok. Stanovy sa považujú za zmluvu sui generis, ktorá vzniká osobitným kontraktačným postupom. Vstupom do spoločnosti sa akcionári s nimi oboznámia, sú nimi viazaní, hoci sa na ich prijatí nepodieľali (ESD Powell Duffryn pLc. V. Wolfgang Petereit C-214/89). Formálne a materiálne náležitosti stanov je možné napadnúť podľa všeobecných ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka (§ 1, § 261 a nasl. Obchodného zákonníka, § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) len do vzniku akciovej spoločnosti, ktorým okamihom nadobúda právnu subjektivitu. Ak má žalobca ako akcionár za to, že ustanovenie stanov (o voľbe a odvolávaní členov predstavenstva dozornou radou na návrh akcionárov, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného imania spoločnosti) je v rozpore so zákonom a obmedzuje práva akcionára, môže sa svojho práva domáhať iba prostredníctvom ust. § 183 Obchodného zákonníka, podaním návrhu na súde na určenie neplatnosti uznesenia dozornej rady, či valného zhromaždenia pre rozpor so zákonom a obmedzenie práv akcionára. Iným postupom súd nemôže zasiahnuť do vnútorných pomerov spoločnosti (napr. určovacou žalobou o neplatnosť stanov). Pokiaľ by to tak nebolo, stratili by význam ustanovenia § 131, či § 183 Obchodného zákonníka, ktorých účelom je obmedzenie zásahu súdnej moci do vnútorných záležitostí obchodných spoločností, ale aj zamedzenie lavíny súdnych žalôb, ktoré by mohli mať šikanózny charakter. Takýto výklad je v súlade s požiadavkou eurokomformnej interpretácie ustanovení Obchodného zákonníka. Ustanoveniami stanov o spôsobe voľby členov predstavenstva by sa súd zaoberal ako s prejudiciálnou otázkou v konaniach o žalobách podľa § 183 a § 131 Obchodného zákonníka. Okresný súd považoval za potrebné dodať, že ak by sa stotožnil s právnym posúdením žalobcu, že stanovy sú zmluvou a súd ma rozhodovať o súdnej neplatnosti niektorých jej ustanovení, museli by byť účastníkmi konania všetci účastníci zmluvy, t.j. minimálne všetci akcionári, čo je právne vylúčené (§ 183, § 131 Obchodného zákonníka), ale aj z hľadiska praktického fungovania akciovej spoločnosti pri počte 398900 akcií. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade právo na náhradu trov konania, lebo mali vo veci plný úspech, keďže okresný súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania žalovaného v 4/ rade rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p. tak, že zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím návrhu v časti proti žalovanému v 4/ rade, ale v súvislosti s týmto konaním žalovanému v 4/ rade žiadne trovy nevznikli, ani ich nežiadal, preto okresný súd žalovanému v 4/ rade náhradu trov konania neprisúdil. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania priznanú žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade je žalobca povinný zaplatiť advokátovi žalovaného v 1/ rade a právnemu zástupcovi žalovaných v 2/ a 3/ rade. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Mal za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil možnosť domáhať sa neplatnosti (resp. ničotnosti) uznesení dozornej rady žalovaného v 1/ rade (prijatých v rámci delegovanej pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade) len v trojmesačnej prekluzívnej lehote, najneskôr odo dňa zverejnenia oznámenia o vykonaní zápisu v obchodnom registri v zmysle ust. § 131 a § 183 Obchodného zákonníka, pretože tento právny názor je možno aplikovať len v prípade, ak na dozornú radu bola valným zhromaždením delegovaná kompetencia voliť a odvolávať členov predstavenstva v súlade so zákonom resp. stanovami, ktoré sú v súlade so zákonom. Žalobca má za to, že v prípadoch, keď je delegácia právomoci dozornej rady voliť a odvolávať členov predstavenstva v rozpore so zákonom, trojmesačná prekluzívna lehota na domáhanie sa ničotnosti uznesení dozornej rady sa neaplikuje, a toto právo uplynutím trojmesačnej lehoty nezaniká. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41Cob/208/2010 zo dňa 19.01.2011. Uviedol, že v konaní jasne preukázal, že kompetencia voliť a odvolávať členov predstavenstva dozornou radou žalovaného v 1/ rade, nebola delegovaná na dozornú radu v súlade so zákonom, a teda jeho právo uplynutím trojmesačnej lehoty nezaniklo. Kompetencia voliť a odvolávať členov predstavenstva dozornou radou žalovaného v 1/ rade, nebola delegovaná na dozornú radu v súlade so zákonom z dôvodov, že stanovy žalovaného v 1/ rade v časti X ods. 1 tretia veta sú neplatné, pretože niektorí akcionári sú týmto spôsobom zbavení akejkoľvek možnosti akokoľvek participovať na voľbe a odvolávaní členov predstavenstva, a teda dochádza k diskriminácii menšinových akcionárov, ktorých akcie nedosahujú hodnotu 10 % základného imania, čím dochádza k porušeniu § 176b ods.2 Obchodného zákonníka, pričom prvostupňový súd sa otázkou diskriminácie vôbec nezaoberal. Zdôraznil, že je podstatný rozdiel pri participácií akcionárov pri predkladaní návrhov na voľbu alebo odvolanie členov predstavenstva a pri zvolávaní dozornej rady za účelom voľby alebo odvolania členov predstavenstva ako prípadné obmedzenie minoritných akcionárov napr. hranicou 10 % na zvolanie dozornej rady za účelom prerokovania a schválenia voľby alebo odvolania členov predstavenstva a procesom samotného navrhovania kandidátov na voľbu členov predstavenstva alebo návrhu na odvolanie členov predstavenstva za predpokladu, že dozorná rada je zvolaná za týmto účelom. Mal za to, že ak je dozorná rada zvolaná napríklad akcionárom disponujúcim 10 % podielom na základnom imaní žalovaného, úplne to vylučuje participáciu ostatných minoritných akcionárov, ako aj ostatných akcionárov nad 10 %, ktorí nezvolali dozornú radu za týmto účelom. Keďže spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou žalovaného v 1/ rade je v rozpore so zákonom, nie je možné naň prihliadať a v takom prípade je delegácia kompetencií neplatná, pretože chýbajú jasne stanovené pravidlá, ktoré určujú spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva. Teda nemožno vymedzenie spôsobu voľby a odvolávanie členov predstavenstva dozornou radou v stanovách žalovaného v 1/ rade považovať za dostačujúce a v súlade so zákonom. V takom prípade platí, že je nevyhnuté aplikovať zákonné ustanovenie t.j., že členov predstavenstva volí valné zhromaždenie. Tvrdil, že delegácia kompetencie na dozornú radu žalovaného v 1/ rade nebola v súlade so zákonom, a teda aj po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty podľa ust. § 131 Obchodného zákonníka je možno rozhodnutie dozornej rady žalovaného v 1/ rade prijaté v rámci delegovanej pôsobnosti z valného zhromaždenia považovať za ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Okresný súd za mal zaoberať otázkou, či teda bola kompetencia valného zhromaždenia delegovaná na dozornú radu v súlade so zákonom alebo nie. Mal za to, že okresný súd sa odmietol zaoberať riešením neplatnosti stanov žalovaného v 1/ rade a jeho záver je bez náležitého odôvodnenia. Naviac platí, že neplatnosti stanov ohľadom delegácie kompetencie voliť a odvolávať členov predstavenstva dozornou radou sa možno domáhať aj po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 183 a § 131 Obchodného zákonníka, ak je táto delegácia v rozpore so zákonom. V tom prípade postačuje, aby účastníkom konania bol žalobca a žalovaný v 1/ rade, t.j. spoločnosť samotná, ktorá je zodpovedná za všetky svoje vnútorné dokumenty a chod spoločnosti v súlade so zákonom. Nie je právne vylúčené, aby účastníkom konania museli byť všetci akcionári. Rovnako sa nestotožnil s názorom, že formálne a materiálne náležitosti stanov je možné napadnúť len do vzniku spoločnosti, nakoľko by ich už nikdy nebolo možné napadnúť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 5 Cmo 520/2003. Rozhodnutie ESD, na ktoré poukázal okresný súd, nie je možné aplikovať na predmetné konanie, nakoľko ide o neporovnateľný prípad. Naviac uviedol, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom z dôvodu, že záver, že kompetencia voliť a odvolávať členov predstavenstva dozornou radou žalovaného v 1/ rade bola delegovaná na dozornú radu platne a v súlade so zákonom nebol vôbec odôvodnený, čím došlo k porušeniu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade prostredníctvom právneho zástupcu. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, že ustanovenie článku X ods. 1 stanov je neplatné z dôvodu diskriminácie menšinových akcionárov. Uvedené znenie v žiadnom prípade nediskriminuje žiadnych akcionárov a je v súlade so zákonom. Z jeho znenia jednoznačne a určito vyplýva spôsob a postup voľby a odvolania členov predstavenstva dozornou radou. Obchodný zákonník v žiadnom ustanovení neupravuje povinnosť minimálneho kvóra akcionárov, ktorí môžu podať návrh dozornej rade na voľbu a odvolanie členov predstavenstva. Naopak, je plne v kompetencii spoločnosti, aby si spôsob kreovania štatutárneho orgánu upravila podľa svojich potrieb. Takouto úpravou nie je zabránená možnosť menšinovým akcionárom podľa § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka požadovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia za účelom prerokovania nimi navrhnutých záležitostí. Stotožnil sa s právnym názorom okresného súdu, že v danom prípade návrh na určenie, že uznesením dozornej rady žalovaného v 1/ rade nedošlo k voľbe žalovaných v 2/, 3/ a 4/ rade, bol podaný na Okresný súd Liptovský Mikuláš po zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote, z ktorého dôvodu bol tento návrh ex offo zamietnutý. Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41Cob/208/2010 zo dňa 19. januára 2011, na ktorý žalobca poukazoval, nemôže byť na tento prípad aplikovaný, keď v danom prípade ustanovenie článku X ods. 1 stanov žalovaného v 1/ rade je v súlade so zákonom a nie je ho možné považovať za neplatné. K odvolaciemu dôvodu, že mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že prvostupňový súd jednoznačne uviedol, že môže zasahovať do vnútorných pomerov spoločnosti len v zákonom vymedzených prípadoch a stanovených podmienok. Súhlasil, že stanovy sú zmluvou sui generis, ktorá vzniká osobitným kontraktačným postupom. Pokiaľ sú namietané formálne a materiálne náležitosti stanov, má právo akcionár ich napadnúť na príslušnom súde len do vzniku spoločnosti. Prvostupňový súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie, správne zistil, vyhodnotil predmetnú vec po skutkovej, ako i právnej stránke. Rozsudok je preskúmateľný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v 2/ a 3/ rade prostredníctvom právneho zástupcu. V celom rozsahu sa stotožnili s právnym názorom súdu prvého stupňa vyjadreným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Uviedli, že spôsob voľby a odvolávanie členov predstavenstva dozornou radou je v zmysle § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka v stanovách žalovaného v 1/ rade dostatočne určitý a nie je v rozpore s § 194 ods. 1 ani s § 176b Obchodného zákonníka. Článok IX ods. 2 stanov deleguje pôsobnosť valného zhromaždenia v otázke voľby členov predstavenstva na dozornú radu a určuje počet členov dozornej rady v súlade so zákonom a článok X ods. 1 tretia veta stanov určuje spôsob voľby a odvolávanie týchto členov predstavenstva. Obchodný zákonník v § 194 ods. 1 druhej vety ani inde bližšie nekonkretizuje, čo znamená určiť spôsob takejto voľby, avšak v spojení s § 201 ods. 3 Obchodného zákonníka a aj s rozsudkom Najvyššieho súdu sp.zn. Obdo V 23/97, treba mať za to, že zákonodarca nemal na mysli určenie spôsobu hlasovania dozornej rady pri prijímaní jej rozhodnutia, pretože tento konkrétne vyplýva zo zákona, ale najmä určenie, kto a akým spôsobom má právo podať návrh na zvolenie alebo odvolanie člena predstavenstva dozornou radou. Zároveň je v stanovách uvedené v súlade s kogentným § 201 ods. 3 Obchodného zákonníka, že dozorná rada rozhoduje väčšinou hlasov svojich členov. Teda stanovy jednoznačne, dostatočne, určito a zákonom dovoleným spôsobom určujú pravidlá (spôsob) voľby členov predstavenstva žalovaného v 1/ rade. Obchodný zákonník neustanovuje povinnosť pre spoločnosť, že stanovy môžu určiť spôsob voľby členov predstavenstva dozornou radou len pri zachovaní práva každého akcionára osobitne podávať návrhy kandidátov na členov predstavenstva. Naopak, zákonná úprava práv menšinových akcionárov v Obchodnom zákonníku vychádza z určitého kvóra, po dosiahnutí ktorého je akcionár vlastniaci akcie zodpovedajúce tomuto kvóru, resp. viacerí akcionári spoločne vlastniaci akcie dosahujúce toto kvórum, oprávnení požadovať napríklad zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie nimi navrhovaných záležitostí, prípadne sa domáhať, aby predstavenstvo zaradilo nimi určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia (§ 181 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka). Stanovenie kvóra, či už v zákone alebo v stanovách neznamená, že niektorí akcionári sú zbavení akejkoľvek možnosti participovať na voľbe a odvolávaní členov predstavenstva, ale za účelom hospodárnosti a plynulosti určitých rozhodovacích a iných procesov Obchodného zákonníka, resp. stanovy upravujú, že akcionár, ktorý uvedené kvórum nedosahuje, sa môže v záujme dosiahnutia určitých práv spojiť s inými akcionármi, a tak presadiť svoje požiadavky. Stanovy so stanovenou hranicou akcionárov vo výške 10 % základného imania na podávanie návrhov na voľbu a odvolanie členov dozornej rady boli prijaté valným zhromaždením žalovaného v 1/ rade, a teda reprezentujú právne relevantnú vôľu akcionárov. Uvedená úprava je úplne legitímna pri spoločnostiach s veľkým počtom dobrých akcionárov. Ani z judikátu NS SR sp.zn. 23/97 nemožno vyvodiť záver, že je nevyhnutné zachovať právo všetkých akcionárov samostatne (osobitne) podávať návrhy na voľbu a odvolanie členov predstavenstva dozornej rade. Tento judikát rieši situáciu, ak by stanovy pri prenesenej pôsobnosti voľby a odvolávania členov predstavenstva na dozornú radu vôbec neobsahovali na návrh koho je možné dozornou radou voliť a odvolávať členov predstavenstva, pričom bolo len všeobecne uvedené, že by malo ísť o akcionárov, ktorých vôľu má dozorná rada v takomto prípade prezentovať. Ust. § 176b Obchodného zákonníka, hovorí o dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi, ktorí sú v rovnakom postavení, čo je aj jedným zo základných cieľov kapitálovej smernice. Rovnosť akcionára sa odvodzuje od základného princípu rovnosti akcií, keďže len vlastníctvo rovnakého druhu a počtu akcií s rovnou menovitou hodnotou zakladá rovnaký obsah akcionárskych práv. V tomto prípade teda ust. článku X ods. 1 tretia veta stanov žalovaného v 1/ rade pristupuje rovnako ku všetkých akcionárom, ktorých akcie nedosahujú 10 % na základnom imaní. O žiadnu diskrimináciu v tomto článku stanov v zmysle § 176 ods. 2 Obchodného zákonníka nejde. Z tohto dôvodu nedošlo konaním žalovaných k porušeniu tohto ustanovenia, a teda nie je dôvod, aby si žalobca uplatňoval svoj nárok na základe § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 80c O.s.p.. Všeobecnou občianskou právnou úpravou podľa § 80 písm. c) O.s.p. v spojení s § 37 a § 39 nemožno obchádzať špeciálnu úpravu neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti podľa § 183 v spojení s § 131 Obchodného zákonníka. Tým, že v prípade rozhodnutia dozornej rady podľa § 194 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka ide o prenesenú pôsobnosť valného zhromaždenia, musia sa aj na takéto rozhodnutia aplikovať za použitia analógie legis ust. § 183 v spojení s § 131 Obchodného zákonníka. Pripustenie záveru, že neplatnosti uznesení orgánov spoločnosti, na ktoré bola prenesená pôsobnosť valného zhromaždenia sa možno domáhať nad rámec § 183 a § 131 Obchodného zákonníka, by mohlo znamenať podstatný zásah do práv akcionárov, pričom špeciálna právna úprava by strácala akýkoľvek zmysel. Žalobca sa naviac mal možnosť v zmysle § 183a Obchodného zákonníka včas oboznámiť s prejudiciálne napadnutými rozhodnutiami dozornej rady a tieto rozhodnutia boli aj v trojmesačnej lehote od prijatia deklaratórne zapísané v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Žalobcovi naviac chýba naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. na podaní určovacej žaloby. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR a to, že rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Podľa ustálenej judikatúry NS SR aj ČR, určovacia žaloba má len preventívnu funkciu a prichádza do úvahy vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté, pričom nápravu nemožno dosiahnuť iným spôsobom. Žalobcovo postavenie ako akcionára žalovaného v 1/ rade vlastniaceho akcie v menovitej hodnote predstavujúcej 0,667 % základného imania žalovaného v 1/ rade nie je ohrozené ani neisté. Aj v prípade jeho úspechu v spore, nebude žalobca oprávnený samostatne navrhnúť, či už zvolanie valného zhromaždenia s návrhom na voľbu členov predstavenstva, ani žiadať predstavenstvo o zaradenie takejto voľby na program rokovania valného zhromaždenia. Takéto oprávnenie majú totiž len akcionári vlastniaci samostatne alebo spolu s inými akcionármi akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje aspoň 5 % základného imania žalovaného v 1/ rade, tzn. právne postavenie žalobcu sa ani v tomto prípade právoplatnosti ním požadovaného určenia nezmení. Naopak, požadované určenie by bolo spôsobilé vyvolať značnú právnu neistotu spoločnosti žalovaného v 1/ rade. Absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu je aj v tom, že žalobca podal žalobu až dňa 24.01.2011, pričom žalovaný v rade 2/ je členom predstavenstva žalovaného v 1/ rade od 19.10.2009 a žalovaný v 3/ rade dokonca od 29.07.2005. Žalobca teda podal žalobu až 15 mesiacov po vzniku funkcie žalovaného v 2/ rade a 5 a pol roka po vzniku funkcie žalovaného v 3/ rade. Žalobca je pritom akcionárom žalovaného v 1/ rade už od roku 2007. Žalobca ako akcionár žalovaného v 1/ rade sa nezúčastnil ani jedného zasadnutia valného zhromaždenia žalovaného v 1/ rade, kde mohol navrhnúť zmenu stanov v zmysle podaného návrhu, a to ani prostredníctvom splnomocnenca, nikdy nenamietal ani rozpor stanov so zákonom, ktoré v napadnutom rozsahu platia od jeho vstupu do spoločnosti žalovaného v 1/ rade. Teda v danom prípade nie je možné hovoriť o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy a naliehavej potrebe dočasne upravovať pomery pri vykonávaní pôsobnosti štatutárneho orgánu žalovaného v 1/ rade. Čo sa týka poukazu na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/208/2010 zo dňa 19. januára 2011, tak tento sa netýka prejednávanej veci, pretože v tomto prípade nebol dodržaný zákonom stanovený spôsob voľby a odvolávania členov dozornej rady valným zhromaždením. Napadnuté ustanovenie článku IX ods. 2 stanov a v článku X ods. 1 tretia veta stanov žalovaného v 1/ rade nie je v rozpore s ust. § 194 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka a ust. § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka a v otázke voľby odvolávania členov predstavenstva dozornou radou, stanovy jednoznačne, dostatočne, určito a zákonom dovoleným spôsobom určujú pravidlá (spôsob) týchto kreačných úkonov. Na základe uvedených skutočností považovali napadnutý rozsudok za vecne správny a navrhli Krajskému súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu, aby ho v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. K doručenému vyjadreniu žalovaného v 1/ rade k odvolaniu žalobcu, sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 16.05.2012. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v 1/ rade, kedy s poukazom na analógiu pri procese v zmysle ust. § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval, že akcionári, ktorí nezvolali rokovanie dozornej rady, nemôžu ďalej participovať na predkladaní konkrétnych návrhov a sú z tohto procesu úplne vylúčení, kedy úprava stanov žalovaného nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko je v priamom rozpore, keď žalovaný stanovuje hranicu až 10 % na zvolanie dozornej rady za účelom prerokovania a schválenia voľby alebo odvolania členov predstavenstva. Teda len akcionári, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 10 % základného imania, môžu požiadať o zvolávanie zasadnutia dozornej rady, za účelom prerokovania schválenia voľby a odvolania členov predstavenstva, ktorým spôsobom dochádza k diskriminácii menšinových akcionárov. Úpravou stanov akou disponuje žalovaný v 1/ rade sú minoritní akcionári z procesu voľby členov predstavenstva prakticky plne vylúčení. Ďalej mal za to, že jeho nárok je dôvodný i z toho dôvodu, že uzneseniami dozornej rady žalovaného v 1/ rade nedošlo k voľbe členov predstavenstva žalovaného v 1/ rade, nakoľko spôsob voľby a odvolávanie členov predstavenstva dozornou radou v stanovách žalovaného v 1/ rade, nemožno považovať za dostačujúce a v súlade so zákonom. Mal za to, že zo strany žalovaného v 1/ rade došlo k absolútnemu nepochopeniu postavenia akcionára a jeho práv vo všeobecnosti. Zvýraznil, že menšinový akcionár nemá väčšinou možnosť reálne ovplyvniť obsah stanov, pretože môže byť kedykoľvek prehlasovaný väčšinovými akcionármi a takisto nemá možnosť zvolať valné zhromaždenie za účelom zmeny stanov, ak nemá potrebný počet hlasov na jeho zvolanie, a ani zabezpečiť, že obsah stanov a jeho súlad so zákonom bude tvoriť bod programu valného zhromaždenia a že sa na valnom zhromaždení bude o stanovách hlasovať. Navyše, ak by bol akcionár za každých okolností limitovaný 3-mesačnou prekluzívnou lehotou, znamenalo by to, že akcionár, ktorý vstúpil do spoločnosti až po prijatí predmetných ustanovení stanov, by tieto stanovy nikdy nemohol napadnúť. Naviac poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade nesprávne vypočítal výšku trov odvolacieho konania. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jeho odvolacieho návrhu uvedeného v podanom odvolaní a súčasne, aby vyslovil v prípade potvrdenia rozhodnutia ako vecne správneho, prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., III., ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/322/2011-324 zo dňa 02.05.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému v 1/, v 2/ a v 3/ rade prostredníctvom právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15. mája 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Na základe aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch preskúmavaný v rozsahu odvolacích dôvodov podaného odvolania žalobcom zo dňa 07.06.2011 (č.l. 299 - 304 spisu). Vo vzťahu k namietanej vade nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v danom prípade okresný súd vychádzal z dikcie ust. § 157 ods. 2 O.s.p., jasným a zrozumiteľným spôsobom vyložil právny záver vo vzťahu k posúdeniu určovacej žaloby žalobcu, stručným, zrozumiteľným a jasným spôsobom vyhodnotil vykonané dokazovanie vo vzťahu k tvrdeným dôvodom žalobcu uvedeným v žalobe zo dňa 19.01.2011. Krajský súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa netrpí vadou namietanou v odvolaní, ktorou by došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a prijaté rozhodnutia, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 209/2004 zo dňa 23. júna 2004, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 a sp.zn. IV.ÚS 340/04 zo dňa 27. októbra 2004. K námietke tvrdeného porušenia článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, krajský súd dodáva, že prvostupňový súd len na základe vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia vyslovil svoj záver vo vzťahu k vyhodnoteniu žalobcom uvedených dôvodov žaloby. K námietke tvrdeného porušenia článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ okresný súd neodôvodnil, či kompetencia voliť a odvolávať členov predstavenstva dozornou radou bola delegovaná na dozornú radu platne, tak krajský súd uvádza, že okresný súd v rámci svojho rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu a svojho právneho posúdenia a vyslovil svoj právny záver k predmetnej veci, a to vo vzťahu k posúdeniu prvého navrhovaného petitu žaloby žalobcu, keď ustálil, že hoci je žalobný petit formulovaný tak, že súd určuje, že uzneseniami dozornej rady nedošlo k voľbe žalovaných v 2/ a 3/ rade za členov predstavenstva spoločnosti, reálne išlo o určenie neplatnosti uznesenia dozornej rady žalovaného v 1/ rade zo dňa 28.7.2005 o voľbe Ing. F. X. do funkcie člena predstavenstva spoločnosti od 29.7.2005 a uznesenia dozornej rady zo dňa 14.10.2009 o voľbe Ing. R. Q. do funkcie člena a predsedu predstavenstva spoločnosti od 19.10.2009. Pokiaľ okresný súd vo vzťahu k prvému navrhovanému petitu v zmysle žaloby žalobcu prijal tento právny záver, potom v tejto rovine i vyhodnocoval a zaujímal stanovisko k otázke druhého výroku petitu, týkajúceho sa určenia neplatnosti stanov a mal za to, že i tohto práva sa môže žalobca domáhať výlučne prostredníctvom osobitnej právnej úpravy, a to žalobami podľa § 183, § 131 Obchodného zákonníka, v rámci ktorých ako prejudiciálnej otázky sa rieši i potom otázka platnosti a neplatnosti, tzn. súladu resp. nesúladu so zákonom resp. stanovami napadnutých uznesení. V rámci preskúmavania napadnutého rozsudku okresného súdu, k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd v prvom rade uvádza, že rozhodným bola formulácia žalobného petitu v žalobe žalobcu zo dňa 19.01.2011 v spojení s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu zo dňa 16.03.2011 (č.l. 6 spisu, č.l. 157, 158 spisu), ktorý sa skladá z dvoch určovacích výrokov, a to určenia, že uznesením dozornej rady žalovaného v 1/ rade, ktorým dozorná rada žalovaného v 1/ rade rozhodla o voľbe žalovaného v 2/ rade za člena predsedu predstavenstva žalovaného v 1/ rade a uznesením dozornej rady žalovaného v 1/ rade, ktorým dozorná rada žalovaného v 1/ rade rozhodla o voľbe žalovaného v 3/ rade za člena predstavenstva žalovaného v 1/ rade, nedošlo k voľbe žalovaného v 2/ a 3/ rade za člena predstavenstva žalovaného v 1/ rade a súčasne určenia, že ustanovenie čl. IX ods. 2 stanov žalovaného v 1/ rade (konkrétne veta: „predstavenstvo spoločnosti má minimálne troch a maximálne päť členov, ktorých volí a odvoláva dozorná rada spoločnosti na základe súhlasu väčšiny svojich členov“) a ustanovenie čl. X ods. 1 tretia veta stanov žalovaného v 1/ rade (konkrétne veta: „dozorná rada spoločnosti volí a odvoláva členov predstavenstva na základe písomného návrhu akcionára spoločnosti, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje 10 % základného imania, s tým, že dozorná rada o tých skutočnostiach písomne upozorní predstavenstvo spoločnosti ako aj jednotlivého člena predstavenstva“), sú neplatné, pričom práve druhý výrok žaloby, ktorým sa žalobca domáhal určenia neplatnosti čl. IX ods. 2 a čl. X ods.1 tretia veta stanov žalovaného vníma a hodnotí ako prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie o prvom výroku. Pre posúdenie základnej podmienky určovacej žaloby vo vzťahu k druhému výroku žaloby, a to preukázanie naliehavého právneho záujmu vychádzal odvolací súd z ust. § 80 písm. c) O.s.p., kedy návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Takéhoto určenia sa účastník môže domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia neisté. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, v danom prípade medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť, ktorý stav neistoty a z neho vyplývajúca naliehavosť žalobcom nebola preukázaná ani cez žalobcom tvrdenú ochranu práv menšinového akcionára, teda osoby oprávnenej cez ust. § 131 Obchodného zákonníka. K námietke neplatnosti článku IX bod 2 stanov v spojení s článkom X bod 1 tretia veta stanov podľa § 39 Občianskeho zákonníka uvádza krajský súd, že samotný chod a spôsob života, fungovanie spoločnosti - žalovaného v 1/ rade, ako aj prezentovanie konsenzu a voľba členov predstavenstva žalovaného v 1/ rade dozornou radou nedáva záver rozporu stanov s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje na článok VI bod. 1 stanov žalovaného v 1/ rade, v ktorom je vymedzené, čo patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, ktorý neurčuje, že do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj voľba a odvolanie členov predstavenstva. Podľa článku IX bod 2 stanov, predstavenstvo spoločnosti má minimálne troch a maximálne päť členov, ktorých volí a odvoláva dozorná rada spoločnosti na základe súhlasu väčšiny svojich členov. Podľa článku IX bod 13 stanov, predsedu predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spoločnosti. Podľa článku X bod 1 stanov, dozorná rada je najvyšším kontrolným orgánom spoločnosti. Volí a odvoláva členov predstavenstva, dohliada na výkon jeho pôsobnosti a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti. Dozorná rada spoločnosti volí a odvoláva členov predstavenstva na základe písomného návrhu akcionárov spoločnosti, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného imania, s tým, že dozorná rada o týchto skutočnostiach písomne upozorní predstavenstvo spoločnosti, ako aj jednotlivého člena predstavenstva. Podľa článku X bod 7 stanov, dozorná rada v súlade s § 194 ods. 2 Obchodného zákonníka pri voľbe členov predstavenstva určí zároveň, ktorý z členov predstavenstva je predsedom predstavenstva. Podľa článku X bod 8 posledná veta stanov, v prípade voľby a odvolania členov predstavenstva spoločnosti dozorná rada rozhoduje na základe súhlasu väčšiny svojich členov. Z ust. § 194 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka vyplýva, že stanovy môžu určiť, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným. V tomto tvrdenom dôvode neplatnosti stanov v článku IX bod 2 stanov v spojení s článkom X bod 1 stanov s prihliadnutím na vyššie citované články, za rešpektovania ust. § 194 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka bolo zrejmé, že voľba a odvolanie členov predstavenstva bola v zmysle stanov delegovaná na dozornú radu. Dozorná rada, preto pri voľbe a odvolávaní členov predstavenstva tak reprezentovala vôľu akcionárov, keď v článku X bod 1 druhý odsek bolo určené, kto navrhuje voľbu a odvolávanie členov predstavenstva v danom prípade akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 10 % základného imania. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práv menšinového akcionára, t.j. jeho diskrimináciu v rovine nemožnosti navrhovania členov predstavenstva, tak krajský súd poukazuje na Smernicu 77/91/EHS a zvýrazňuje, že pri aplikácii rovnosti sa berie do úvahy majetkový vklad. Základné práva akcionári uplatňujú práve zásadne v pomere odvíjajúcom sa od menovitých hodnôt ich akcií (napr. § 178 ods. 1, § 180 Obchodného zákonníka). Je dôležité, aby bola uplatnená zásada rovnosti vo vzťahu k akciám rovnakého druhu a menovitej hodnoty. Nestotožňuje sa krajský súd s odvolateľom, že je potrebné rozlišovať prípadné obmedzenie minoritných akcionárov na zvolanie dozornej rady za účelom prerokovania alebo schválenia voľby alebo odvolania členov predstavenstva s procesom navrhovania kanditátov alebo návrhov na odvolanie členova predstavenstva. Naopak má za to, že postavenie akcionára má byť v zásade rovnaké a vychádza práve z pomeru odvíjajúceho sa od menovitej hodnoty ich akcií. Pokiaľ napríklad i zákonná úprava v § 181 ods. 1 Obchodného zákonníka pre písomné zvolanie valného zhromaždenia stanovuje limit 5% spojený s vlastníctvom akcií pre akcionárov, ktorí majú právo požiadať o zvolanie valného zhromaždenia, tak potom určenie limitu v článku X bod 1, druhý odsek stanov, ako zmluvy sui generis, ktorá vzniká osobitným kontraktačným postupom, a to aspoň 10% základného imania, ktorí majú právo podať návrh na voľbu a odvolanie členov predstavenstva, tak nebolo porušením zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými akcionármi. Súhlasí krajský súd so záverom odvolateľa, že v prípade určovacej žaloby týkajúcej sa neplatnosti stanov, túto môže krajský súd preskúmavať i po zápise spoločnosti do obchodného registra, avšak v danom prípade potom je potrebné primárne preukázať naliehavý právny záujem. Táto naliehavosť nebola v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku daná, keďže v rámci konania nebolo preukázané, že výkon práv žalobcu ako akcionára by bol dotknutý, ale bolo zasahované do jeho práv a oprávnených záujmov, resp. stanovy by neumožnili jeho práva vykonávať. Pristupuje k tomu i skutočnosť, že stanovy žalovaného v 1/ rade, ktoré žalobca napádal a boli v rámci konania pred súdom prvého stupňa súčasťou spisu sú dátumovo z 18.6.2009 v úplnom znení a podľa písomného vyjadrenia žalovaných 2/ a 3/ žalobca je akcionárom žalovaného v 1/ rade už od roku 2007. K poukazu odvolateľa na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/208/2010 zo dňa 19. januára 2011, odvolací súd zvýrazňuje, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti prijatých uznesení, v rámci ktorého konania sa ako prejudiciálna otázka pre posúdenie rozporu napádaných prijatých uznesení so zákonom resp. stanovami odvíjala od zhodnotenia platnosti, resp. neplatnosti stanov, teda vzhľadom na žalobcom formulovaný petit predmetné rozhodnutie nebolo aplikovateľné. K prvej časti petitu žaloby, a to určenia, že uznesením dozornej rady žalovaného v 1/ rade, ktorým dozorná rada žalovaného v 1/ rade rozhodla o voľbe žalovaného v 2/ rade za člena predsedu predstavenstva žalovaného v 1/ rade a uznesením dozornej rady žalovaného v 1/ rade, ktorým dozorná rada žalovaného v 1/ rade rozhodla o voľbe žalovaného v 3/ rade za člena predstavenstva žalovaného v 1/ rade, nedošlo k voľbe žalovaného v 2/ a 3/ rade za člena predstavenstva žalovaného v 1/ rade, uvádza krajský súd, v tomto znení ako ho vymedzil žalobca, že nedošlo k voľbe, tzn. domáhal sa určenia, že právna skutočnosť a to uznesenia dozornej rady nevyvolali účinok voľby, ide o petit účelový, pretože žaloby podľa ust. § 183 Obchodného zákonníka nemôžu byť obchádzané žalobami o určenie že k právnemu „úkonu“ resp. k skutočnosti „nedošlo“ podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Predsa, ak by nebolo prijaté uznesenie, nedošlo by ani k voľbe, a tým je teda možné domáhať sa len vyslovenia neplatnosti takéhoto uznesenia. Ak výsledkom zasadnutí dozornej rady žalovaného v 1/rade boli prijaté uznesenia, a to podľa Zápisnice č. 9 z mimoriadneho zasadnutia dozornej rady spoločnosti TESLA Liptovský Hrádok a.s. konaného dňa 28.07.2005 bol podľa bodu č. 3 programu hlasovaním zvolený do funkcie člena predstavenstva Ing. Ján X. so vznikom funkcie 29.7.2005 (č.l. 249 - 251 spisu) a podľa obsahu Zápisnice č. 11 z mimoriadneho zasadnutia dozornej rady žalovaného v 1/ rade konaného dňa 14.10.2009 ( č.l. 253-254 spisu) uznesenia č. 36/2009 bod. 1. bol za člena predstavenstva zvolený Ing. R. Q., ktorý bol súčasne podľa bodu 2 zvolený i na funkciu predsedu predstavenstva s účinnosťou od 19.10.2009 a žalobca sa cez úpravu v stanovách, ktorá delegovala voľbu členov predstavenstva z valného zhromaždenia na dozornú radu nestotožnil s predmetnými uzneseniami a mal za to, že sú neplatné, cez ktoré nemohlo dôjsť k voľbe členov predstavenstva, pretože základom tvrdenia v žalobe bola neplatnosť stanov v tejto časti, a to v článku IX bod 2, článku X bod 1 tretia veta stanov, tak práve tvrdená neplatnosť stanov, teda rozpor prijatých uznesení so stanovami tvorila základ, pre vyriešenie (ne)platnosti uznesení dozornej rady. Preto, ak sa aj žalobca pri prvom výroku domáhal určenia, že nedošlo k voľbe členov predstavenstva a predsedu predstavenstva, ktorá predchádzala prijatým uzneseniam, nebolo možné takto postavenú žalobu hodnotiť podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., pretože tým by bol obchádzaný postup cez ust. § 183 Obchodného zákonníka podľa znenia ktorého o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ust. § 131, v danom prípade uznesenia dozornej rady cez ust. § 194 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka. Práve z tohto zhodnotenia, ktoré rovnako vykonal i okresný súd, potom správne pristúpil ku skúmaniu dodržania prekluzívnej trojmesačnej zákonnej lehoty na podanie žaloby v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, a nebolo sporné, že na Mimoriadnom zasadnutí dozornej rady zo dňa 27.05.2005 došlo k zvoleniu člena predstavenstva Ing. F. X. (žalovaný v 3/ rade) a na Mimoriadnom zasadnutí dozornej rady žalovaného v 1/ rade zo dňa 14.10.2009 bol zvolený za člena predstavenstva a súčasne predsedu predstavenstva Ing. R. Q. (žalovaný v 2/ rade) s účinnosťou od 19.10.2009. Pokiaľ žaloba žalobcu bola podaná na okresný súd elektronicky dňa 19.1.2011, doplnená originálom v lehote podľa § 42 ods. 1 O.s.p. a k zverejneniu voľby žalovaného v 3/ rade došlo podľa oznámenia o vykonaní zápisu v obchodnom registri dňa 3.9.2005, a k zverejneniu voľby žalovaného v 3/ rade dňa 6.11.2009, nebola podaná včas, ale po zákonom stanovenej trojmesačnej prekluzívnej lehote. Je potrebné zvýrazniť, že nie je možné osobitnú právnu úpravu v § 183 v spojení s § 131 Obchodného zákonníka vylúčiť navrhovaným petitom ako vykonal žalobca tak, aby zodpovedal úprave v § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Len pre úplnosť v predmetnej veci poukazuje krajský súd na rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/189/2010-123 zo dňa 7.2.2011 (č.l. 213 spisu), v konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, predmetom ktorého bol návrh žalobcu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 30.4.2010, a to konkrétne uznesenia 1, 2, 3, 4, pričom jedným z dôvodov pre určenie neplatnosti týchto uznesení bola námietka, že v čase zvolania a konania riadneho valného zhromaždenia predstavenstvo žalovaného pozostávalo z troch členov, Ing. F. X., Ing. U. M. a Ing. R. Q., ktorých zvolila resp. mala zvoliť dozorná rada žalovaného, a to Ing. F. X. dňa 29.7.2005, Ing. U. M. dňa 1.9.2009 a Ing. R. Q. dňa 19.10.2009, v tomto prípade podľa názoru žalobcu v rozpore s ust. § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v dôsledku neplatnosti článku X ods. 1 stanov. V predmetnom konaní okresný súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že bola podaná po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, a to doručením žaloby okresnému súdu až dňa 4.8.2010. Teda i pokiaľ z konania vedeného pred okresným súdom sp. zn. 9Cb/189/2010, ktorý rozsudok bol súčasťou spisového materiálu v predmetnej prejednávanej veci, žalobca už skôr podal žalobu o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia zo dňa 30.4.2010, avšak po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty považuje za potrebné krajský súd uviesť, že podaná žaloba žalobcu zo dňa 19.01.2011 nemôže nahrádzať neúspešnosť v tomto predchádzajúcom konaní. Z týchto záverov bol preto rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Ak žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1/ rade k odvolaniu žalobcu navrhol, aby pre prípad potvrdenia rozsudku prvého stupňa odvolací súd rozhodol o prípustnosti dovolania poľa § 238 ods. 3 O.s.p., tak krajský súd uvádza, že žalobca tento svoj návrh bližšie nezdôvodnil a odvolací súd nevidel v danej veci dôvod, pre ktorý by mal vyslovil prípustnosť dovolania v tom smere, že by malo ísť o rozhodnutie zásadného právneho významu. Zvýrazňuje krajský súd, že v danom prípade išlo o riešenie internej otázky týkajúcej sa spoločnosti žalovaného v 1/ rade, a to otázka platnosti, resp. neplatnosti časti stanov žalovaného v 1/ rade, vo väzbe na voľbu a odvolanie členov predstavenstva. Krajský súd uvádza, že stanovy sú zmluvou sui generis, ktorá vzniká osobitným kontraktačným postupom a sú základným dokumentom, ktorým sa riadi chod spoločnosti, vzťahy medzi orgánmi spoločnosti a vzťahy medzi akcionármi, majú zákonom vymedzené obligatórne náležitosti, pričom práve stanovami určený postup sa aplikuje v tej ktorej konkrétnej spoločnosti a nemá dopad na širší okruh. Záver krajského súdu, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu na pripustenie dovolania je v zhode s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 348/08 zo dňa 6. októbra 2012 podľa právnej vety ktorého, zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená, pretože podľa požiadavky § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom vykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade, ktorým bola priznaná náhrada uplatnených a vyúčtovaných trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia. Žalovanému v 1/ rade bola priznaná náhrada trov konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. uplatnená návrhom v písomnom vyjadrení zo dňa 11.7.2011 za 1 úkon právnej služby, písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.7.2011, 1x 57 Eur, režijný paušál 7,41 Eur, + 20 % DPH 12,88 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania žalovaného v 1/ rade 77,29 Eur. Právnemu zástupcovi žalovaného v 1/ rade nebola priznaná odmena za úkon - príprava a prevzatie veci vrátane režijného paušálu vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného v 1/ rade vystupoval i ako právny zástupca v rámci konania pred súdom prvého stupňa, pričom odvolacie konanie plynule nadväzovalo na konanie pred súdom prvého stupňa a nejde o zmenu právneho zastúpenia v rámci tohto prebiehajúceho konania. Žalovaní v 2/ a v 3/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu uplatnili náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, a to úkon vyjadrenia k odvolaniu, celkom v sume 77,29 Eur. Priznaná náhrada uplatnených trov konania, a to trov právneho zastúpenia pozostávala z odmeny právneho zástupcu za 1 úkon právnej služby pri zastupovaní dvoch účastníkov, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v spojení s ust. § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky 1 x 57 Eur x 2 = 114 Eur znížená o 50% = 57 Eur, režijný paušál 2 x 7,41 Eur = 14,82 Eur + 20 % DPH 14,36 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia 86,18 Eur. Z dôvodu, že právny zástupca žalovaných v 2/ a v 3/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11.07.2011 uplatnil náhradu odvolacích trov do výšky 77,29 Eur, pričom podľa ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. toto konanie je návrhovým konaním, nebolo možné prekročiť uplatnený návrh na náhradu odvolacích trov (ust. § 153 ods. 2 O.s.p.), ktoré trovy právneho zastúpenia boli priznané v sume 77,29 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.