Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/401/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611202441 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011897955.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej v právnej veci žalobcu: Vladimíra Mikuláša VYBETOZ, s miestom podnikania 032 21 Trstené 49, IČO: 40 000 184, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jánom Daránim, advokátom, so sídlom v M. G., H. XX, proti žalovanému: VIPEX, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 34/192, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 631 274, v konaní o zaplatenie 36 374,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/108/2011-96 zo dňa 15.6.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/108/2011-96 zo dňa 15.6.2011 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 500,34 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Darániho, advokáta, so sídlom v M. G., H. XX. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 36 374,24 Eur spolu s príslušenstvom, vo výške, zo súm ako je uvedené vo výroku rozsudku okresného súdu. O trovách rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet advokáta žalobcu trovy konania vo výške 3 182,68 Eur. V odôvodnení okresný súd uviedol, že pojednával v neprítomnosti žalovaného za aplikácie ust. § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý sa na pojednávanie neustanovil, hoci predvolanie mu bolo doručené 03.06.2011 (č.l. 80 rub spisu). Dňa 07.06.2011 (č.l. 84 spisu) žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že konatelia spoločnosti budú v čase pojednávania odcestovaní mimo územia sídla spoločnosti za účelom zabezpečenia výrobnej aktivity spoločnosti. Okresný súd uviedol, že je možné pojednávanie odročiť len z dôležitého dôvodu a takýto nebol dôvod účasti konateľov žalovaného mimo sídla spoločnosti za účelom zabezpečenia výrobnej aktivity spoločnosti, pretože žalovaný ako právnická osoba má dvoch konateľov, a to Ľuboša Barániho a Ing. Petra Kelovského, ktorí sú oprávnení každý sám konať v mene spoločnosti, ako aj samostatne podpisovať za spoločnosť. Preto sa aspoň jeden z konateľov mohol zúčastniť na pojednávaní, príp. žalovaný mohol poveriť zamestnanca, aby konal za žalovaného či splnomocniť zástupcu na zastupovanie v konaní z radov advokátov. K veci samej okresný súd po vykonanom dokazovaní, aplikovaní ust. § 409, § 411, § 323, § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. skonštatoval, že medzi účastníkmi ako nesporné vyplynulo, že žalobca v postavení predávajúceho uzavrel so žalovaným ako kupujúcim ústne kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca plnil žalovanému dodaním tovaru v mieste určenom žalovaným, ale žalovaný dohodnutú kúpnu cenu v dohodnutej lehote splatnosti za tovar dodaný žalobcom nezaplatil. Dodanie tovaru, čo do množstva, druhu a ceny nebolo medzi účastníkmi sporné. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť dodať k tovaru príslušné atesty a certifikáty „preukazujúce spĺňanie noriem a vlastnosti materiálu." Na túto obranu žalovaný nenavrhol žiaden dôkaz. Žalobca na druhej strane popieral tvrdenie žalovaného a vo svojej výpovedi uviedol, že podľa ústne uzavretej kúpnej zmluvy nebol žalobca povinný dodávať tovar aj s atestami alebo certifikátmi kvality a žalovaný to od neho nikdy nežiadal. Naviac žalobca nemá problém, aby tieto doklady dodal, hoci sa na ich dodaní so žalovaným nedohodol. Žalobca uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny tovaru vystavením faktúr - daňových dokladov č. 0900122 zo dňa 25.5.2009 splatná 1.6.2009 na sumu 4 066,09 Eur, z ktorej nebolo uhradených 2 066,09 Eur; č. 0900160 zo dňa 7.6.2009 splatná 14.6.2009 na sumu 7 375,27 Eur; č. 090214 zo dňa 6.7.2009 splatná 14.7.2009 na sumu 2 221,45 Eur; č. 090223 zo dňa 11.7.2009 splatná 18.7.2009 na sumu 8 845,31 Eur; č. 090236 zo dňa 18.7.2009 splatná 25.7.2009 na sumu 3 237,26 Eur; č. 090255 zo dňa 26.7.2009 splatná 2.8.2009 na sumu 1 720,16 Eur; č. 090259 zo dňa 30.7.2009 splatná 6.8.2009 na sumu 3 074,92 Eur; faktúra č. 090391 zo dňa 27.9.2009 splatná 4.10.2009 na sumu 1 217,50 Eur, z ktorej ostalo neuhradených 517,50 Eur; č. 090489 zo dňa 7.11.2009 splatná 14.11.2009 na sumu 1 978,98 Eur; č. 100366 zo dňa 17.10.2010 splatná 24.10.2010 na sumu 2 107,49 Eur; č. 100416 zo dňa 14.11.2010 splatná 21.11.2010 na sumu 2 090,69 Eur a č. 100425 zo dňa 21.11.2010 splatná 28.11.2010 na sumu 1 139,12 Eur. Medzi účastníkmi konania nebola sporná výška istiny kúpnej ceny tovaru dodaného žalobcom žalovanému, ktorá predstavovala sumu 36 374,24 Eur. Žalovaný nepreukázal, že spolu s tovarom bol žalobca ako predávajúci povinný odovzdať žalovanému ako kupujúcemu doklady „atesty a certifikáty preukazujúce spĺňanie noriem a vlastnosti materiálu". Žalovaný ako kupujúci sa nesprával takým spôsobom, ktorý by preukazoval, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť odovzdať okrem tovaru aj doklady vzťahujúce sa na tovar. Tovar bol dodávaný v rokoch 2009 až 2010. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný čiastočne plnil a písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Doklady požadované žalovaným (atesty a certifikáty) preukazujúce spĺňanie noriem a vlastnosti materiálu nie sú dokladmi potrebnými na prevzatie a užívanie tovaru, ale sú dokladmi, ktorých odovzdanie bolo podľa žalovaného dohodnuté v zmluve v zmysle ust. § 417 Obchodného zákonníka. Predmetné ustanovenie je dispozitívne, preto by bol žalobca povinný odovzdať doklady typu atestov a certifikátov len pokiaľ by to bolo dohodnuté v zmluve medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nepreukázal, že v ústne uzavretej kúpnej zmluve, na základe ktorej žalobca plnil, sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je povinný odovzdať žalovanému doklady ustanovené v zmluve podľa § 417 Obchodného zákonníka. Okresný súd dodal, že čiastočné plnenie žalovaným na faktúru č. 090391 malo dôsledok uznania nepremlčaného záväzku. Okresný súd poukázal na písomné uznanie záväzku žalovaným zo dňa 15.03.2010, ktoré za žalovaného podpísal konateľ Ľuboš Baráni, v ktorom žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 54 852,21 Eur, ktorá suma zahŕňa aj žalované pohľadávky, tvoriace predmet súdneho konania, a to faktúra č. 90122, č. 90160, č. 90214, č. 90223, č. 90236, č. 90255, č. 90259, č. 90391, č. 90489. Po takomto uznaní povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, že záväzok v čase uznania neexistoval, boli na žalovanom. Žalovaný však nepreukázal, že uznaný záväzok neexistoval. Preto okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov vo výške 3 182,68 Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný súd porušil ust. § 18 O.s.p., pretože žalovaný sa riadnym spôsobom ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, tiež uviedol dôvod neprítomnosti. Dôvod žalovaný považoval za dôležitý, pretože súvisel s jeho podnikateľskou činnosťou a bol rozhodný pre výrobné aktivity žalovaného. Žalovaný preto považoval postup okresného súdu, ktorý konal v jeho neprítomnosti, za nesprávny. Navrhol rozsudok súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol, že zúčastniť sa na pojednávaní pred súdom je základným právom každého účastníka. Ust. § 101 ods. 2 O.s.p. však umožňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti takéhoto účastníka, ktorý hoci bol riadne predvolaný, sa nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. V predmetnej veci žalovaný požiadal o odročenie pojednávania len z toho dôvodu, že konatelia spoločnosti budú v čase pojednávania odcestovaní mimo územia sídla spoločnosti za účelom zabezpečenia výrobnej aktivity spoločnosti. Okresný súd tento dôvod nepovažoval za dôležitý. Takýto záver okresného súdu žalobca považoval za opodstatnený. Stotožnil sa aj s postupom okresného súdu, že za žalovaného môže konať niektorý z konateľov a preto aj niektorý z nich sa mohol zúčastniť pojednávania, príp. poveriť zamestnanca, aby konal za žalovaného. Okresný súd nepostupoval v rozpore so zákonom, keď vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. Navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 500,34 Eur (492,93 Eur - písomné vyjadrenie + 7,41 Eur - réžijný paušál). Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žilne č.k. 13Cob/401/2011-113 zo dňa 14.02.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 13. marca 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 29. júla 2011 (č.l. 102 spisu), bol posudzovaný napadnutý rozsudok okresného súdu. Jediným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka porušenia ust. § 18 O.s.p., keď okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, z ktorého vyplynula žiadosť žalovaného datovaná dňa 07. júna 2011 (č.l. 84 spisu) o odročenie pojednávania konaného dňa 15.6.2011 z dôvodu, že konatelia žalovaného v čase pojednávania sú odcestovaní mimo územia sídla spoločnosti, za účelom zabezpečenia výrobnej aktivity spoločnosti. Nepochybne podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pre odročenie súdneho pojednávania v spojení aj s ust. § 119 ods. 1 O.s.p. sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to podanie žiadosti o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu. Pokiaľ niektorá z nich nie je splnená, súd môže vec prejednať aj v neprítomnosti takéhoto účastníka súdneho konania. Žalovaný splnil jednu z podmienok, keď podal žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 07. júna 2011, doručenú Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši dňa 07.06.2011. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu uvádza, že nebola splnená druhá kumulatívna podmienka pre odročenie pojednávania, a to existencia dôležitého dôvodu. Služobná cesta konateľa žalovaného ako právnickej osoby, nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Z ust. 101 ods. 2 O.s.p. nevyplýva výpočet, ktoré dôvody je možné hodnotiť ako dôležité, preto v tej ktorej sporovej právnej veci súd je povinný túto dôležitosť posudzovať, vyhodnocovať. K dôvodnosti postupu okresného súdu, ktorý prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, okrem toho, čo uviedol okresný súd, pristupuje aj skutočnosť, že účastníkom konania na strane žalovaného je právnická osoba, ktorá podľa ust. § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka koná nielen štatutárnym orgánom, ale môže za ňu konať zástupca. Súčasne aj z procesného práva, a to z ust. § 21 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že právnická osoba ako účastník súdneho konania môže svoju účasť na súdnom pojednávaní zabezpečiť nielen štatutárnym orgánom, ale aj zamestnancom, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom. Na základe týchto hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení, pokiaľ žalovaný mal záujem zúčastniť sa súdneho konania, tak túto účasť mohol zabezpečiť prostredníctvom zástupcu alebo zamestnanca k tomu poverenému. Vzhľadom k uvedenému preto krajský súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalovaným tvrdený a naviac ani nepreukázaný dôvod služobnej cesty konateľov žalovaného nebol dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred okresným súdom za aplikácie ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti došlo k porušeniu ust. § 18 O.s.p., krajský súd uvádza, že zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesným podmienok, postavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL.ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý súdny proces. Požiadavka spravodlivého súdneho procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces", nutnosť rovnakých „pravidiel hry" alebo tiež „princíp rovnosti zbraní" pre všetkých účastníkov súdneho konania je vyjadrená v ust. § 18 O.s.p. a v ďalších ustanoveniach O.s.p.. Premieta sa predovšetkým do tých ustanovení, ktoré upravujú spôsob vedenia konania a priebeh dokazovania. Práve z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Z priebehu postupu konania pred okresným súdom nesporne vyplýva, že žalovanému, rovnako ako aj žalobcovi, bola daná možnosť k uplatňovaniu práv a túto nie je možné zúžiť len na jedno meritórne pojednávanie vo veci. Účastník súdneho konania v priebehu jeho trvania má právo označovať, predkladať dôkazy, vyjadrenia, a preto ani z tohto pohľadu nebola porušená zásada vyjadrená v ust. § 18 O.s.p., vo vzťahu k žalovanému ako k účastníkovi súdneho konania. Krajský súd zdôrazňuje, že v záujme aplikácie zásady rovnosti strán v súdnom konaní podľa ust. § 18 O.s.p. a zabezpečenia rýchlej a účinnej ochrany práv v súdnom konaní podľa ust. § 6 O.s.p. je nevyhnutné dbať aj na práva žalobcu, ktorý rovnako, ako žalovaný, je oprávnený domáhať sa, aby jeho vec bola verejne prejednaná bez zbytočných prieťahov, ku ktorým právam žalobcu je takisto nevyhnutné prihliadať, t.z. nielen k právam žalovaného spôsobom, ktorý by bol na ujmu práv žalobcu. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že tak žalobca, ako aj žalovaný majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Zásada rovnosti strán vyjadrená v ust. § 18 O.s.p. sa potom premieta do spôsobu vedenia konania, jeho priebehu. K odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom nedošlo ani s ohľadom na priebeh súdneho konania, ktoré začalo doručením žaloby na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 24.03.2011, následne vydaním platobného rozkazu pod č.k. 1Rob/163/2011-74 zo dňa 2.5.2011, od doručenia ktorého v zmysle doručenky na č.l. 75 spisu dňa 09.05.2011 žalovanému až do rozhodnutia okresným súdom dňa 15.6.2011, mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor na tvrdenie skutočností, označovanie, predkladanie dôkazov v sporovej právnej veci. Súčasne je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný mal doručený termín súdneho pojednávania pred okresným súdom na deň 15.6.2011, dňa 3.6.2011 v zmysle doručenky na č.l. 80 rub spisu. Z doručenia termínu pojednávania žalovanému nesporne vyplynulo, že bolo dodržané ust. § 115 ods. 2 O.s.p., čo vytvorilo žalovanému dostatočný časový priestor aj k tomu, aby si usporiadal pracovné povinnosti spôsobom, ktorý umožní žalovanému zúčastniť sa nariadeného súdneho pojednávania. V konečnom dôsledku podľa ust. § 125 O.s.p. výsluch žalovaného ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 O.s.p., a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s ust. § 114 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku". To, že žalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom, vyplýva aj z celého spôsobu vedenia konania. Iný odvolací dôvod zo strany žalovaného z podaného odvolania zo dňa 29. júla 2011 nevyplynul než ten, že žalovanému nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov, ktorý však nebol vyhodnotený ako relevantný. K záveru, že postupom okresného súdu neboli porušené žalovanému procesné, ani hmotné práva, pristupuje samotný žalobný nárok, v súvislosti s ktorým bolo preukázané čiastočné plnenie žalovaným, ktoré správanie žalovaného za aplikácie ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka malo dôsledok uznania zvyšku dlhu žalovaným. Naviac v konaní pred okresným súdom bol vykonaný aj listinný dôkaz nachádzajúci sa na č.l. 14 spisu, ktorým bolo uznanie nároku žalobcu na zaplatenie 54 852,21 Eur žalovaným, podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, súčasťou ktorého boli aj žalobou uplatnené pohľadávky z faktúr, ktoré tvorili prílohu č. 1 k uznaniu záväzku. Správne poukázal okresný súd na to, že z titulu takéhoto uznania žalovaným prešlo bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno, na žalovaného v rovine vyvrátenia hmotnoprávnej domnienky existencie takto uznaného záväzku. Žalovaný neoznačil, nepredložil žiaden dôkaz k vyvráteniu existencie uznaného záväzku, preto nemohla byť vyhodnotená ako relevantná, ani obrana žalovaného v podanom odpore zo dňa 23. mája 2011 (č.l. 77), v ktorom namietal skutočnosť, že súčasťou dodaného tovaru mali byť príslušné atesty a certifikáty. Žalovaný uznaním svojho záväzku na zaplatenie kúpnej ceny prevzatého tovaru od žalobcu, bol povinný takýto záväzok splniť a pokiaľ k tomu dobrovoľne zo strany žalovaného nedošlo, správne postupoval okresný súd, ak rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 36 374,24 Eur spolu s príslušenstvom a to s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Krajský súd k podaniu žalovaného zo dňa 8.3.2012, ktorým oznámil začatie reštrukturalizácie uvádza, že k dátumu verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom boli splnené podmienky ku konaniu, pretože k dátumu 21.03.2012 v Obchodnom vestníku nebolo zverejnené uznesenie o povolení reštrukturalizácie na žalovaného (§ 118 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému bola priznaná náhrada uplatnených trov odvolacieho konania v písomnom vyjadrení k odvolaniu, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu - 1 x 492,93 Eur + 1 x 7,41 Eur - režijný paušál, súčtom dôvodne uplatnené trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia predstavovali 500,34 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.