Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/22/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011898032 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011898032.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci navrhovateľky: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., B. XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Harakálym, advokátom Advokátska kancelária C., C. XX, proti odporcom: v 1/ rade P. M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX a v 2/ rade U. M., nar. X.XX.XXXX, bytom P. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, Advokátska kancelária J., M. P. XX, za účasti vedľajšieho účastníka konania Slovenská kancelária poisťovateľov Bratislava, Trnavská cesta 82, zastúpenej spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Námestie SNP 98/2, Zvolen, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní navrhovateľky, odporcov v 1/ a 2/ rade a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 12C/12/2004-422, zo dňa 4. novembra 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcom v rade 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne titulom bolestného 8.932,48 eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 3.728,34 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne z titulu bolestného sumu 4.690,30 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 621,39 eur, do 3 dní. Vo zvyšku návrh z a m i e t a . Rozsudok vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, p o t v r d z u j e . Rozsudok vo výroku, ktorým uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku 759,66 eur a titulom trov preddavkovaných štátom 111,59 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, m e n í tak, že odporcovia v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok 318,50 eur a titulom trov preddavkovaných štátom 22,32 eur Okresnému súdu v Čadci, na účet Z. O. K., do 3 dní. Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcov 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne titulom bolestného sumu 8.932,48 eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3.728,34 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh vo zvyšku zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcom v 1/ a v 2/ rade súd uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku 759,66 eur a titulom trov preddavkovaných štátom 111,59 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V danom prípade odporca 2/ bol prevádzateľom osobného motorového vozidla, ktoré s jeho súhlasom použil odporca 1/, jeho syn. Bolo preukázané, že navrhovateľka utrpela škodu pri prevádzke dopravného prostriedku odporcu 2/, a teda škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ak by sa bol mal odporca 2/ liberovať, teda zbaviť zodpovednosti, bol by musel preukázať, že škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Pretože odporcovia namietali i spoluzavinenie navrhovateľky na vzniku škody, súd sa zaoberal i touto skutočnosťou, či sa odporca 2/ zbavil zodpovednosti. Súd zistil, vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. O. C., že prekročenie rýchlosti odporcom 1/ nemalo vplyv na príčinu dopravnej nehody, ale malo vplyv na následky, pretože pri nižšej rýchlosti by bola pôsobila menšia sila vozidla na telo navrhovateľky. Rovnako by nebolo možné nehode zabrániť, ani ak by bol odporca 1/ dodržal bočný odstup. Súd sa zaoberal ale i tým, či v danom prípade bolo možné nehode zabrániť iným spôsobom a dospel k názoru, že škoda nevznikla výlučne zavinením navrhovateľky. Bolo povinnosťou odporcu 1/ v mieste, kde vozovka nebola vyznačená a nebola dostatočne široká a pred sebou videl jazdiť 11 ročné dieťa na bicykli, použiť zvukové znamenie, a to v značnej vzdialenosti, aby navrhovateľka nezačala vykonávať manéver odbočenia. Odporca 1/ ako vodič a silnejší účastník cestnej premávky neurobil nič preto, aby nehode predišiel. To, že navrhovateľka začala odbočovať na bicykli bez toho, aby dala znamenie, bolo len jednou z príčin škody a podľa názoru súdu odporca 2/ ako prevádzkovateľ za škodu zodpovedá. Odporca 1/ ako vodič motorového vozidla bol postihnutý blokovou pokutou pre nedodržanie rýchlosti v obci, bol daný u navrhovateľky základ nároku voči odporcovi 1/ a prekročenie rýchlosti je porušením dôležitej povinnosti vodiča. I keď bolo preukázané, že i v prípade dodržania povolenej rýchlosti a dodržania bočného odstupu bolo by došlo k dopravnej nehode, rovnako odporca 1/ ako vodič bol povinný jazdiť po obci tak, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na akú má rozhľad, bol povinný dodržať väčší bočný odstup od navrhovateľky a podľa § 15 ods. 5 písm. c/ Zákona o cestnej premávke nemal predchádzať tak, aby ohrozil alebo obmedzil navrhovateľku, teda iného účastníka cestnej premávky. Bol povinný použiť zvukové znamenie, že chce vykonať predbiehací manéver, čo ale neurobil a mal to urobiť s ohľadom aj na to, že po ceste sa pohybovalo na bicykli 11 ročné dieťa bez doprovodu. S prihliadnutím na znalecké dokazovanie, a teda skutočnosť, že škoda bola spôsobená čiastočne i zavinením navrhovateľky, keď sa po ceste pohybovala na bicykli tak,že bez toho, aby sa presvedčila, či za ňou nejde auto, prípadne, či ju auto nepredbieha, odbočila bez toho, aby dala znamenie o zmene smeru jazdy, súd ustálil zavinenie odporcov v rozsahu 50% a zavinenie navrhovateľky 50%. Podľa znaleckého posudku bolestné malo činiť sumu 2.121,09 eur, ale súd prihliadal na to, že navrhovateľka podľa posudku trpela bolesťami najvyššej intenzity pri 5 stupňovej škále, teda 5, a z tohto dôvodu bolestné zvýšil na 10-násobok. Táto suma 10-násobku činí v peňažnom vyjadrení 21.210,9 eur, ale pretože súd ustálil jej spoluzavinenie na 50 %, patrí jej náhrada 10.605,46 eur. Vedľajší účastník ale navrhovateľke z tejto sumy vyplatil 1.672,97 eur, čo je 50.400,- Sk a po odpočítaní od sumy 10.605,46 eur ako 10-násobku vyšla suma, ktorú odporcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne navrhovateľke zaplatiť a to 8.932,48 eur. Znalec MUDr. Q. A. sa v posudku sťaženie spoločenského uplatnenia určil 520 bodmi, čo pri peňažnom vyjadrení 60,- Sk za 1 bod činilo 31.200,- Sk a po prepočítaní konverzným kurzom je to 1.035,65 eur. Súd prihliadal na znalecký posudok a výsluch svedkov, ktorí potvrdili, že navrhovateľka je v súčasnej dobe obmedzená v celkovom živote tým, že po dlhšej záťaži máva bolesti chrbtice, bolesti v ľavej dolnej končatine a bolesti hlavy. Okrem bežnej dennej záťaže nemôže športovať, tancovať, nosiť ťažšie predmety a v prípade zvýšenej telesnej hmotnosti mala by ťažkosti väčšie. Obmedzené bude i jej fyzické nasadenie v prípade ďalšieho profesionálneho uplatnenia v práci a na udržanie zdravotného stavu potrebuje pravidelné denné cvičenia. I keď je jej zdravotný stav v súčasnej dobe relatívne stabilizovaný, zlepšenie je málo pravdepodobné a bolesti a problémy, ktoré po nehode má, budú pretrvávať. Navrhovateľka navštevovala bilingválne gymnáziu, kde dosahovala výborné školské výsledky a pred úrazom sa venovala i športovaniu, čo v súčasnej dobe nemôže. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky tieto skutočnosti a aj sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil 10-násobne zo sumy 1.035,65 eur na 10.356,50 eur. Pri 50 % spoluzavinení dopravnej nehody navrhovateľkou patrilo by jej teda celkom 5.178,25 eur, ale keďže vedľajší účastník za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplatil jej 1.449,91 Eur, priznal jej súd sumu 3.728,34 Eur. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala 60-násobného zvýšenia náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, súd považoval takéto priznanie nároku za nadhodnotené, pretože zdravotný stav navrhovateľky nevyžaduje starostlivosť inej osoby, nie je úplne a absolútne vylúčená zo spoločenského, športového, kultúrneho i rodinného života. Podľa názoru súdu postačovalo zvýšenie 10- násobné. Navrhovateľke teda celkom bolo priznané titulom náhrady škody 12.660,82 Eur a vo zvyšku návrh bol zamietnutý. Právny zástupca odporcov i vedľajší účastník namietali premlčanie nároku navrhovateľky, pretože návrh podala 24.6.2003 a upravila ho 30.12.2003.Zo znaleckého posudku MUDr. Q. A. vyplýva, že po operáciách 17.1.2001 a 5.10.2001, ktoré boli poslednými, zdravotný stav navrhovateľky bolo možné považovať za ustálený v októbri roku 2002 (číslo listu 154) a teda až od tohto dátumu mohla podľa názoru súdu navrhovateľka svoje nároky uplatniť. Pokiaľ ide o bolestné, posledné bolesti u navrhovateľky podľa znalca ustali až 24.9.2003, teda pri poslednom vychádzaní stehov a keďže navrhovateľka svoje nároky uplatnila v roku 2003 a to 24.6.2003 a 30.12.2003, urobila tak v 2-ročnej premlčacej lehote a jej nárok nie je premlčaný. Na námietku teda neprihliadal. Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania, s ohľadom na to, že ide o náhradu škody z ublíženia na zdraví, bolo by na mieste použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu, ale v danom prípade súd nerozhodoval len o výške plnenia, ale celkové dokazovanie bolo zamerané i na základ nároku navrhovateľky, teda zodpovednosť jednak odporcu 1/ ako vodiča, a jednak odporcu 2/ ako prevádzateľa motorového vozidla. Súd z toho dôvodu neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., ale § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľka mala vo veci len čiastočný úspech a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka bola v konaní zo zákona od súdnych poplatkov oslobodená, preto podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkov je povinný podľa výsledku sporu zodpovedajúcu časť poplatku zaplatiť odporca a v danom prípade to predstavuje podľa sadzobníka súdnych poplatkov 6 % z priznanej sumy 12.660,82 eur, čo je 759,66 eur. U odporcov 1/, 2/ neprichádza do úvahy oslobodenie od súdnych poplatkov, preto podľa výsledku sporu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd oboch odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu trovy preddavkované štátom a to sumu 111,59 eur, ktorá bola vyplatená ako znalečné MUDr. Q. A.. Voči citovanému rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, odporca 1/, odporca 2/ a vedľajší účastník. Navrhovateľka podala odvolanie proti tej časti výroku rozsudku, v ktorej bol jej návrh vo zvyšku zamietnutý. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napriek tomu, že pokyny odvolacieho súdu boli jednoznačné, prvostupňový súd sa neriadil jeho právnym názorom, ktorým bol viazaný. Súd, keď ustanovil spoluzavinenie maloletej navrhovateľky na 50%, nevychádzal zo zásady, že objektívna zodpovednosť vzniká bez zreteľa na zavinenie a navrhovateľka nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti odporcom v 2/ rade, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov. Keďže v konkrétnom prípade úkon navrhovateľky bol len jednou z príčin škody vyvolanou osobitnou povahou prevádzky, pričom ďalšie príčiny treba hľadať v odporcovi v 1/ rade, najmä v neprimeranej rýchlosti, bezohľadnosti a nedostatočnej predvídavosti ku bicyklujúcemu 11-ročnému dieťaťu, potom škodu navrhovateľka môže niesť len pomerne a sčasti za ňu zodpovedá odporca v 2/ rade, nakoľko jeho zodpovednosť je výlučne objektívneho charakteru. Konanie odporcu v 1/ rade bolo v súvislosti s prekročením povolenej rýchlosti postihnuté v priestupkovom konaní, čo pri posudzovaní oveľa širšej objektívnej zodpovednosti odporcu v 2/ rade prvostupňový súd vôbec nezobral do úvahy. Chovanie navrhovateľky, vzhľadom na jej nízky vek, bolo možné predvídať a bolo iba jednou z príčin škody. Na druhej strane zo znaleckého dokazovania mal súd preukázané, že bočný odstup, ktorý mal odporca v 1/ rade vytvorený od navrhovateľky, dosahoval maximálne 1 až 1,4 metra. Tento znalcom zistený, veľmi tesný odstup vozidla od bicyklujúceho sa dieťaťa bol nedostatočný na bezpečné predbiehanie. Odporca v 1/ rade ani nedal včas zvukový signál, čo u detí na ceste má byť pravidlom. Príčin na strane odporcu v 1/ rade teda bolo viac, a to sa malo odzrkadliť v pomere účasti z titulu zodpovednosti a spoluviny účastníkov nehody. Poukazuje tiež na znalecké dokazovanie, z ktorého vyplýva, že za predpokladu, ak by sa pohyboval vodič pri ľavom okraji vozovky povolenou rýchlosťou v obci, došlo by ku nárazu navrhovateľky do bočnej časti vozidla, čo by malo vplyv na možné následky. Nárazová rýchlosť by bola o 14 km/h nižšia než skutočná. Z toho vyplýva, že nie vozidlo by čelne narazilo do navrhovateľky, ale navrhovateľka by narazila do bočnej časti vozidla, čo logicky by malo za následok iný priebeh a následky pre navrhovateľku by boli zrejme menej vážne. Súd vysokou mierou spoluviny navrhovateľky neodlíšil, že obeťou dopravnej nehody bolo 11-ročné dieťa. Takéto konania treba hodnotiť inak, než by ho hodnotil u dospelého cyklistu. Tiež prvostupňový súd pochybil, pokiaľ pri posudzovaní mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia priznal žalobkyni iba 10-násobné zvýšenie. Zo znaleckého posudku MUDr. A., z ktorého súdu vychádzal, vyplývajú ďalšie právne významné skutočnosti, s ktorými sa súd v dôvodoch rozsudku vôbec nezaoberal. Operačné zákroky boli mimoriadne komplikované (hnisanie v operačnej rane, odumretie tkanív v tele, následné operačné odstraňovanie odumretého tkaniva a vysoké teploty, prvá hospitalizácia trvala 81 dní, lebo rana na stehne hnisala, musela byť niekoľkokrát denne bolestivo ošetrená. Navrhovateľka podstupovala dlhodobú infúznu liečbu, liečbu antibiotikami v injekčnej forme viac ako tri týždne. Bola ohrozovaná trombózou, embóliou, to všetko znamenalo veľké fyzické a osobitne psychické útrapy, lebo išlo o dieťa. Znalec ohodnotil bolesť, ako bolesť najväčšej intenzity v priatej škále bolestivosti. Samotná hygiena sa vykonávala iba na lôžku. Znalec vyhodnotil osobitne aj bolestivosť a komplikácie rehabilitačného procesu. Priznaný 10-násobok mimoriadneho zvýšenia náhrady za prežitú bolesť nie je primeraný okolnostiam, ktoré sprevádzali celý liečebný a rehabilitačný proces. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, súd tiež dostatočne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané. Samotný fakt, že išlo o dieťa vo fáze najintenzívnejšieho telesného aj duševného vývinu, bol skutočnosťou hodnou osobitného zreteľa. Riziko neproporcionálneho vývoja vyplýva najmä zo vzniknutej nerovnej dĺžky dolných končatín, šikmého postavenia panvy, tým sa zakrivuje chrbtica, ktorá sa to snaží kompenzovať. Navrhovateľka, dnes už vo veku 22 rokov, trpí degeneračnými zmenami v oblasti chrbtice, hlavne krčnej, z toho má podľa neurológa bolesti hlavy. Tento stav bude progredovať, pričom vážnym rizikom je aj nález v mozgu. Ďalším rizikom je koleno, ktoré je nestabilné a obmedzené vo svojej funkcii. Navrhovateľka je ohrozená artrotickými zmenami ťažkého stupňa, nosí ortézu. Tiež obmedzenie hybnosti ľavého ramena znamená, že s vekom sa tento stav bude zhoršovať. Nepriaznivý zdravotný stav ju vyraďuje zo športového ale aj spoločenského života. Osobitne ako žena je na tele poznamenaná na celý život vznikom veľkých súcit vzbudzujúcich koloidných jaziev s deformáciami. Čakajú ju ďalšie operácie, pričom možnosť zlepšenia je diskutabilná. Súd dostatočne nevyhodnotil mimoriadnosť prípadu a celkový obraz zničeného mladého života. Nesúhlasí tiež s rozhodovaním o trovách konania, keď súd mal o trovách rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Rozhodnutie o výške priznanej náhrady záviselo od úvahy súdu, preto mali byť navrhovateľke priznané trovy konania, pričom výška náhrady trov sa mala správne stanoviť z hodnoty priznanej rozhodnutím súdu. Poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 28/1970. Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a tiež priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania. Odporca v 1/ rade v podanom odvolaní namieta odňatie možnosti konať pred súdom, rozhodovanie vylúčeným sudcom, nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie veci. Zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka je zodpovednosťou všeobecnou, na vznik ktorej zákon vyžaduje súčasné splnenie zákonných podmienok. Je preukázané, že odporca 1/ nemohol zrážke s navrhovateľkou a teda vzniku škody zabrániť ani v prípade dodržania maximálnej povolenej rýchlosti a bočného odstupu. K vzniku škody došlo výlučne z dôvodu nesprávnej techniky jazdy navrhovateľky na bicykli. Pokiaľ súd ustálil právny základ nároku navrhovateľky proti odporcovi 1/ tým, že bol postihnutý blokovou pokutou, súd v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. nie je viazaný rozhodnutím vydaným v blokovom konaní. Znalecký posudok vyvracia tvrdenie súdu o nedodržaní povolenej rýchlosti a bočného odstupu, pretože odporca 1/ nemal možnosť zabrániť nehode ani v prípade dodržania maximálnej povolenej rýchlosti a bočného odstupu. Pokiaľ podľa názoru súdu porušil právnu povinnosť tým, že bol povinný jazdiť v obci tak, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na akú má rozhľad. Tento záver súdu vôbec nemá oporu v skutkovom stave. Nehoda sa stala na rovnom úseku cesty, kde mal odporca 1/ rozhľad do veľkej vzdialenosti. Použitie zvukového znamenia, že chce vykonať predbiehací manéver je právom, nie povinnosťou vodiča. Nie odporca ohrozil alebo obmedzil navrhovateľku, ale naopak navrhovateľka vytvorila odporcovi 1/ prekážku náhlu. Záver súdu, že odporca 1/ zodpovedá za škodu, lebo porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 415 Občianskeho zákonníka i zo Zákona o cestnej premávke, nemá jednak oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia skutkového stavu. Naopak, v konaní bolo iba preukázané, že odporca porušil jednu z vymenovaných porušených povinností, a to prekročil povolenú rýchlosť. Súd v odôvodnení verbálne vymenováva údajné porušenia povinností, ale ich právna kvalifikácia ako právnej povinnosti určitého konkrétneho právneho predpisu chýba. Ak mal súd na zreteli zákon č. 315/1996 Z.z., tak odhliadnuc od jeho skutočného názvu, tento zákon nemá žiadne ustanovenia § 15 ods. 5 písm. c/, z tohto pohľadu treba také odôvodnenie kvalifikovať ako nedostatočné a celý rozsudok považovať za nepreskúmateľný. Nie je daná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Odporca 1/ svojím konaním neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Jediné porušenie zákonnej povinnosti, prekročenie rýchlosti, nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, preto táto podmienka zodpovednosti zo strany odporcu 1/ nebola naplnená. Vzhľadom k tomu, že odporca 1/ svojím konaním neporušil právnu povinnosť, neprichádza do úvahy naplnenie podmienky zavinenia. Okresný súd Čadca vo svojom rozhodnutí vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu o tom, že základ návrhu je daný, pretože odporca 1/ bol postihnutý blokovou pokutou. Závery odvolacieho súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Znalecké dokazovanie jednoznačne preukázalo, že prekročenie rýchlosti nie je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Je pravda, že odporca 1/ bol sankcionovaný blokovou pokutou, ale iba za prekročenie rýchlosti, nie za to, že spôsobil, či zavinil dopravnú nehodu. Odporca 1/ v snahe zabrániť zrážke s navrhovateľkou urobil všetko, čo za danej situácie vyvolanej zavineným konaním navrhovateľky bolo možné od neho objektívne požadovať. Nie sú naplnené podmienky jeho zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody návrhom podaným dňa 24.6.2003 a upravila ho dňa 31.12.2003. Súd na podanú námietku premlčania nároku v časti bolestného neprihliadal s odôvodnením, že posledné bolesti u poškodenej ustáli až 24.9.2003. Tento záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri náhrade škody pri ublížení na zdraví z titulu bolestného nastáva počiatok behu premlčacej lehoty dňom zistenia bolesti, čiže dňom, kedy bolo možné stav navrhovateľky požadovať za ustálený. Vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. Q. A. týmto dňom bol deň 5.10.2001. Súd pri posúdení začiatku plynutia premlčacej lehoty vychádzal z iného dátumu 24.9.2003, a to z dôvodu, že vtedy z rany navrhovateľky na stehne vyšiel posledný steh. Podľa citovaného znaleckého posudku však táto skutočnosť nemá vplyv na bodové hodnotenie a zvýšenie bolestného, ale naopak posledným zákrokom, ktorý bol relevantný z hľadiska posúdenia bolestného bola operácia dňa 5.10.2001. Otázka určenia okamihu ustálenia zdravotného stavu je otázkou výlučne odbornou. Súd svoje oproti znalcovi odlišné rozhodnutie v otázke určenia okamihu ustálenia zdravotného stavu navrhovateľky nijako presvedčivo neodôvodnil. V prípade prijatia záveru súdu, že počiatok behu premlčacej doby začína dňom 24.9.2003, je namieste riešenie otázky predčasne podanej žaloby. Má za to, že námietka premlčania uplatneného nároku v časti bolestného je dôvodná. Odporca 1/ sa tiež nestotožňuje so záverom súdu o určení spoluviny navrhovateľky v rozsahu 50%. Je preukázané, že dopravnú nehodu zavinila navrhovateľka na 100%. Rozhodnutie, ktorým súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov s odkazom na § 142 ods. 2 O.s.p. považuje za nesprávne. Navrhovateľka mala iba 6% úspech v konaní, naopak úspech odporcov 1/, 2/ predstavuje 94%. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh zamietne a odporcovi 1/ prizná náhradu trov konania. Odporca v 2/ rade v podanom odvolaní namieta odňatie možnosti konať pred súdom. Namieta, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca nesprávnosť skutkových zistení prvostupňového súdu ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Súd dospel k záveru o zodpovednosti odporcu 2/ podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že je prevádzateľom motorového vozidla značky Škoda 105L evidenčné číslo KM-754 AB. Súd tiež nesprávne podriadil zodpovednosť odporcu 2/ pod ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom odporca 2/ nie je prevádzateľom vykonávajúcim dopravu. Odporca 1/ ako vodič motorového vozidla pri obchádzaní navrhovateľky neporušil žiadnu právnu povinnosť, porušením ktorej došlo v príčinnej súvislosti k vzniku dopravnej nehody, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví navrhovateľky. Proti možnému stretu odporcom 1/ riadeného motorového vozidla s navrhovateľkou bolo zo strany odporcu 1/ urobené všetko, čo v danej situácii vyvolanej zavineným konaním navrhovateľky sa dalo urobiť a čo možno od odporcu 1/ objektívne požadovať. Spôsobenie škody na zdraví navrhovateľky nebolo zavinené odporcom 1/, a to ani čiastočne. Preto sú naplnené podmienky pre úplnú liberáciu zodpovednosti odporcu 2/. Nesúhlasí s posúdením námietky zaujatosti zo strany prvostupňového súdu. Navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody žalobným návrhom podaním dňa 24.6.2003 a upravila ho dňa 31.12.2003. Súd na podanú námietku premlčania nároku v časti bolestného neprihliadal s odôvodnením, že posledné bolesti u poškodenej nastali až 24.9.2003. Vychádzajúc z judikatúry za začiatok behu premlčacej lehoty možno považovať deň zistenia bolesti, čo je okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Vychádzajúc zo znaleckého posudku MUDr. Q. A. týmto dňom bol deň 5.10.2001. Súd vychádzal z iného dátumu z 24.9.2003, kedy z rany navrhovateľky na stehne vyšiel posledný steh. Podľa znaleckého posudku však táto skutočnosť nemá vplyv a na zvýšenie bolestného je relevantný zákrok - operácia dňa 5.10.2001. Otázka určenia okamihu ustálenia zdravotného stavu je otázkou výlučne odbornou. Súd túto otázku vyriešil odlišne od súdneho znalca, toto svoje zistenie však nijako presvedčivo neodôvodnil. V súvislosti s tým vyvstáva otázka riešenia predčasne podanej žaloby. Má za to, že premlčacia námietka uplatneného nároku v časti bolestného je dôvodná. Odporca 2/ sa tiež nestotožňuje so záverom súdu o určení spoluviny navrhovateľky v rozsahu 50%, keď dopravnú nehodu zavinila navrhovateľka na 100%. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím o trovách konania, keď súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka mala úspech iba vo výške 6%. Úspech odporcov predstavuje 94%. Nie je preto splnená podmienka pre nepriznanie trov žiadnemu z účastníkov konania. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobný návrh zamietne a odporcovi 2/ prizná náhradu trov konania. Vedľajší účastník v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie zodpovednosti odporcu v rade 1/ za vzniknutú škodu. Odporca 1/ prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v úseku, kde došlo k dopravnej nehode. Inú povinnosť však uloženú mu účinným právnym predpisom neporušil. Súd vo svojom rozsudku nesprávne uvádza porušenie § 16 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého je vodič povinný jazdiť tak, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na akú má rozhľad. Porušenie tejto povinnosti odporcom nebolo preukázané a nevyplýva zo žiadnej dôkazu. Naopak zo znaleckého posudku vyplýva, že práve navrhovateľka vytvorila odporcovi v rade 1/ náhlu prekážku, čím mu znemožnila motorové vozidlo včas zastaviť, či bezpečne ju predísť. Nesprávne súd konštatuje aj porušenie povinností odporcu použiť zvukové znamenie. Túto povinnosť mu neukladá žiadny právny predpis. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že správanie navrhovateľky malo výhradný podiel na vzniku dopravnej nehody. Odporca v rade 1/ nemohol predvídať hroziace nebezpečenstvo, nakoľko mu navrhovateľka vytvorila svojím konaním prekážku náhlu a neočakávanú. Poukazuje na zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý ukladá rovnaké povinnosti bicyklistom, tak dospelým i maloletým. Nie je preto zrejmé, v príčinnej súvislosti s porušením ktorej povinnosti je škoda na zdraví navrhovateľky. Súdny znalec jednoznačne konštatoval, že porušenie maximálnej povolenej rýchlosti na vznik nehodového deja nemalo vplyv a došlo by k nehode i vtedy, ak by odporca v rade 1/ povolenú rýchlosť dodržal. Poukazuje na znenie § 135 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Nakoľko odporcovi v rade 1/ bola za jeho porušenie povinnosti o maximálnej povolenej rýchlosti uložená len bloková pokuta, súd nie je ani nemôže byť viazaný týmto rozhodnutím. Jeho úlohou je samostatne na základe vykonaných dôkazov dospieť k záveru o zodpovednosti účastníkov za vznik dopravnej nehody. Súd tiež nesprávne právne posúdil zodpovednosť odporcov v rade 2/ za vzniknutú škodu. Poukazuje na znenie ust. § 428 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje, aby sa prevádzkovateľ dopravného prostriedku zbavil svojej zodpovednosti. Nesúhlasí s neprihliadaním na § 428 druhá veta občianskeho zákonníka, pretože potom by toto ustanovenie nemohlo byť takmer nikdy aplikovateľné v rozpore s účelom zásady všeobecnej prevenčnej zodpovednosti osôb, by sa zodpovednosť prenášala výlučne na prevádzkovateľa a nenútila by prípadných poškodených správať sa v súlade s právnymi predpismi. Dáva do pozornosti zrušujúce rozhodnutie krajského súdu, v ktorom liberáciu odporcu 2/ nespochybnil. Nesúhlasí ani s posúdením premlčania bolestného. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 23.6.2003 domáhala zaplatenia sumy 250.000,- Sk predstavujúcej odškodnenie za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia, morálnu ujmu a výdavkov spojených s liečbou. Následne podaním doručeným okresnému súdu dňa 31.12.2003 označeného ako zmena návrhu sa domáhala zaplatenia sumy 44.415,- Sk, sumy 4.887.000,- Sk z titulu bolestného a sumy 2.184.000,- Sk z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Vychádzajúc zo znaleckého posudku, k ustáleniu zdravotného stavu ohľadom bolestného došlo 5.10.2001. K premlčaniu bolestného došlo dňa 5.10.2003 a zmena návrhu na sumu 4.887.000,- Sk predstavujúca bolestné, bola doručená na okresný súd až dňa 31.12.2003, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Bolestné presahujúce sumu 250.000,- Sk, resp. nepreskúmateľnú časť zo sumy 250.000,- Sk preto považuje za premlčané. Súd nesprávne stanovil základný počet bodov bolestného na 1065 bodov, keď základné odškodnenie za bolesť je 705 bodov. Pokiaľ ide o spoluvinu navrhovateľky, technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy bicyklistky, a to skutočnosť, že začala uskutočňovať odbočovanie vľavo v okamihu, kedy zo vzdialenosti a rýchlosti prichádzajúceho vozidla odporcu vyplývalo, že po rozpoznaní kolíznej situácie vodič nebude môcť zastaviť do miesta zrážky, a to ani pri rýchlosti 60 km/h. Škoda bola teda spôsobená výlučne zavinením navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené žiadajú rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniam odporcov v 1/ a v 2/ rade udáva, že sa stotožňuje s tým, ako sa prvostupňový súd vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania. Odvolací dôvod týkajúci sa odvolania neobstojí, nakoľko určenie výšky nároku na náhradu za bolesť je závislé na znaleckom posudku. Poukazuje, že liečením sa nerozumie iba doba od začiatku do skončenia liečenia, ale ide aj o bolesť, ktorú trpí poškodený napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa liečebný proces skončí, sú známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného, a preto až vtedy začína plynúť premlčacia doba. Po uplynutí premlčacej doby musia byť známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného. Odporcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky a vedľajšieho účastníka udávajú, že s odvolaním vedľajšieho účastníka sa stotožňujú. K odvolaniu navrhovateľky uvádzajú, že tvrdenia prezentované navrhovateľkou v podanom odvolaní nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a boli vyvrátené znaleckým dokazovaním. Odporcovia sú presvedčení, že neboli naplnené zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti ani podľa § 420 ods. 1, ani podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník k odvolaniu odporcov uvádza, že súhlasí s právnou argumentáciou odporcov v ich podaných odvolaniach. K podanému odvolaniu navrhovateľky udáva, že tvrdením nezaloženým na vykonanom dokazovaní je zhrnutie príčin dopravnej nehody navrhovateľkou. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplynulo, že správanie navrhovateľky bolo jedinou a výlučnou príčinou vzniku dopravnej nehody. Vodič by dopravnej nehode nezabránil ani dodržaním povolenej rýchlosti, ani lepšou predvídavosťou. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., a po prejednaní veci na pojednávaní rozsudok okresného súdu, vo výroku ktorým uložil odporcom v rade 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne titulom bolestného 8.932,48 eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 3.728,34 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p.. Rozsudok vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a rozsudok vo výroku o trovách štátu a povinnosti zaplatiť súdny poplatok zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p.. Okresný súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru o zodpovednosti odporcov v 1/ a v 2/ rade za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľky, pričom zodpovednosť odporcu v 1/ rade je daná podľa § 420 Občianskeho zákonníka a zodpovednosť odporcu v 2/ rade je daná podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka. Okresný súd zároveň dospel k záveru o spoluzavinení navrhovateľky na škode na zdraví, ktorú utrpela a túto stanovil v rozsahu 50%. Záver okresného súdu, že je daná zodpovednosť odporcov 1/2/ na škode na zdraví navrhovateľky je vecne správny. Právne posúdenie vo vzťahu k porušeniu povinnosti zo strany odporcu v 1/ rade je však nesprávne. Rovnako sa krajský súd nestotožnil so stanovením miery spoluzodpovednosti navrhovateľky za škodu spôsobenú na jej zdraví. Odporca v 2/ rade zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví navrhovateľky v zmysle ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla. Základom tejto objektívnej zodpovednosti je škoda vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Kvalifikovaná udalosť nie je zavinené porušenie povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti sú škoda, zvláštna povaha prevádzky a príčinná súvislosť medzi škodou a zvláštnou povahou prevádzky. Právna úprava vychádza zo zásady, že ten, kto určitý dopravný prostriedok prevádzkuje, má niesť riziko nebezpečenstva, ktoré z tejto prevádzky vyplýva pre okolie. Hoci odporca v 2/ rade v odvolacom konaní spochybňuje, že je prevádzateľom predmetného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, jeho odvolacia námietka je nedôvodná. Krajský súd poukazuje na to, že odporca v 2/ rade počas celého prvostupňového dlhotrvajúceho konania svoje postavenie ako postavenie prevádzateľa predmetného motorového vozidla učinil nespornou skutočnosťou. Skutočnosť, že odporca v 2/ rade je prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, vyplýva aj zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Čadci Okresného dopravného inšpektorátu pôvodne vedeného pod sp. zn. ORP-ČTS-47/2000, keď uviedol pri výsluchu svedka po poučení podľa Trestného poriadku, že je povinný vypovedať pravdu, že predmetné motorové vozidlo továrenskej značky Š-105L evidenčné číslo KM 754 AB je jeho majetkom, je evidované na jeho meno a jeho syn, odporca v 1/ rade, ho použil v čase dopravnej nehody s jeho súhlasom. Rovnako je nesporné, že k škode na zdraví navrhovateľky došlo zvláštnou povahou prevádzky motorového vozidla, ktorou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu (napr. rýchlosť dopravného prostriedku), pričom je tu daná príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví navrhovateľky a pôsobením okolností prevádzky dopravného prostriedku. Zodpovednosť odporcu 2/ za škodu je daná v zmysle ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V zmysle citovaného ustanovenia možnosť liberácie prevádzateľa existuje len v prípade, ak škoda bola spôsobená tzv. vonkajšími okolnosťami prevádzky. Ide o okolnosti, ktoré nemajú pôvod v prevádzke. Nesúvisia s činnosťou, ktorú možno označiť za prevádzku dopravného prostriedku. V danom prípade však bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Ide najmä o rýchlosť, hmotnosť osobného motorového vozidla a jeho škodlivé pôsobenie na zdravie navrhovateľky, preto neexistuje možnosť liberácie ani pri preukázaní, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Liberačný dôvod však predstavuje aj ust. § 441 Občianskeho zákonníka o zavinení poškodeného. Prevádzateľ sa môže teda zodpovednosti zbaviť celkom alebo čiastočne v prípade, ak je škoda spôsobená zavinením poškodeného. V danom prípade z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka sa rozhodujúcim spôsobom podieľala na spôsobení dopravnej nehody. Mierou spoluzavinenia navrhovateľky sa krajský súd bude zaoberať v nasledujúcich častiach rozsudku. Zodpovednosť odporcu v 1/ rade ako vodiča predmetného dopravného prostriedku je daná v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Odporca v 1/ rade v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo, vzťahoval sa na neho súbor povinností ustanovených zákonom č. 315/1996 Z.z.. Uvedené povinnosti sú vodičovi ustanovené na zásade, že na rozdiel od iných účastníkov cestnej premávky, na ktorých sa taktiež vzťahujú povinnosti ustanovené týmto zákonom (napr. chodcom, cyklistom) je „silnejším“ účastníkom cestnej premávky a samotné vedenie motorového vozidla predstavuje zvýšené nebezpečenstvom pre ostatných účastníkov cestnej premávky, preto ust. § 4 zák. č. 315/1996 Z.z. ukladá vodičovi byť na vedenie vozidla dostatočne zdravotne spôsobilý a v potrebnom rozsahu musí ovládať vedenie vozidla a predpisy o cestnej premávke. Odporca 1/ ako vodič motorového vozidla porušil viaceré právne povinnosti uložené mu citovaným zákonom, a to najmä ust. § 4 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona, a to dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom, zdravotne postihnutým osobám, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a starým osobám. Odporca v 1/ rade zároveň porušil ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého ustanovenia vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Zároveň porušil aj ust. § 15 ods. 4 citovaného zákona, ktoré ukladá vodičovi v obci jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/h. V súvislosti s citovanými predpismi, ktoré odporca 1/ ako vodič porušil, krajský súd osobitne kladie zreteľ na skutočnosť, že došlo ku kolízii s dieťaťom. Odporca v 1/ rade mal pri vzniku dopravnej nehody dostatočný rozhľad a videl pred sebou bicyklujúce sa dieťa. Citovaný právny predpis mu ukladá zachovávať zvýšenú opatrnosť. Odporca v 1/ rade však zvýšenú opatrnosť nezachoval, keď 11 ročnú cyklistku obchádzal s nedostatočným bočným odstupom (takýto záver vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing. O. C. ako aj znalca Ing. C. W. CSc.). Povinnosťou odporcu bolo pri obchádzaní dieťaťa na bicykli znížiť rýchlosť, a to nie len na maximálnu dovolenú rýchlosť v obci (60 km/h) ale na takú rýchlosť, aby neohrozil predchádzané dieťa na bicykli. Citované ustanovenie § 15 ods. 1 ukladá vodičovi rýchlosť jazdy prispôsobiť aj iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Práve v prípade maloletého dieťaťa možno predvídať aj jeho prípadné vybočenie alebo nedanie znamenia o zmene smeru jazdy. Z uvedeného vyplýva, že odporca v 1/ rade porušil viaceré právne povinnosti, ktoré mu vyplývajú z osobitného zákona. Otázkou však je, do akej miery sa tieto porušenia povinností podieľali na vzniku škody na zdraví navrhovateľky, ktorá v konaní nie je spornou skutočnosťou, rovnako ako aj zavinenie odporcu v 1/ rade, ktoré sa vo forme nevedomej nedbanlivosti prezumuje. Medzi protiprávnym úkonom a škodou musí existovať vzťah príčiny a následku. Ak vo vzťahu ku škode existuje niekoľko relevantných príčin, je potrené zistiť a vyhodnotiť ich vplyv a odstupňovanie vo vzťahu k následku. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym úkonom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Súd zisťuje jej existenciu, pričom vyriešenie tejto otázky nemožno uložiť znalcovi. Ten môže poskytnúť iba odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádza. Príčinnú súvislosť je potrebné skúmať práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym správaním sa škodcu. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody. Stačí, že je jednou z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý má byť odškodnený. Vodič zodpovedá aj za protiprávne konanie, ktorého následkom sa zväčšil rozsah škody, a preto jeho zodpovednosť prichádza do úvahy i v prípade, keď bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo konanie poškodeného. Je nepochybné a vyplývajúce z vykonaného dokazovania, že hlavnou príčinou vzniku škody na zdraví navrhovateľky bolo jej správanie, keď náhle bez signalizácie zmeny smeru jazdy vybočila vľavo pri jazde na bicykli. Na vzniku následku, ktorý však u poškodenej - navrhovateľky nastal, a ktorým sú mimoriadne závažné zranenia, sa výrazným spôsobom podieľala neprimeraná rýchlosť motorového vozidla a nedostatočný bočný odstup, ktoré závery vyplývajú zo znaleckého dokazovania znalcov Ing. C. W. CSc. ako aj Ing. O. C. PhD.. Nie je rozhodujúce, či odporca ako vodič motorového vozidla pri dodržaní primeranej (nie maximálnej) rýchlosti a bezpečného bočného odstupu mohol zabrániť zrážke ako takej. Podstatné je, že jednou z príčin, ktorá sa podieľala na nepriaznivom následku na zdraví poškodenej, a to príčinou podstatnou, bola neprimeraná rýchlosť a nedostatočný bočný odstup. Z uvedeného vyplýva, že je daná príčinná súvislosť, medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcu a vznikom škodlivého následku na zdraví navrhovateľky. Je daná zodpovednosť odporcu v 1/ rade za škodu spôsobenú navrhovateľke. V zmysle ust. § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Citované ustanovenie zakladá rozdelenie vzniknutej škody medzi poškodeného a ostatné zodpovedné subjekty, v danom prípade odporcov v 1/ a v 2/ rade. Je potrebné ustáliť, v akom rozsahu sa každý zo zúčastnených podieľal na vzniku škody a v akom rozsahu okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik škody, možno pričítať poškodenému a škodcovi. Navrhovateľka ako cyklistka bola povinná v zmysle ust. § 3 ods. 2 písm. a/ správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Navrhovateľka tým, že bez signalizácie zmeny smeru jazdy na bicykli náhle vybočila v čase, keď ju obchádzalo motorové vozidlo, ktoré viedol odporca v 1/ rade, vytvorila motorovému vozidlu náhlu prekážku, v dôsledku tohto jej konania došlo k zrážke s vozidlom, ktoré viedol odporca v 1/ rade. Je nepochybné a vyplýva to aj z vykonaného znaleckého dokazovania, že takéto správanie sa navrhovateľky v rozpore s právom bolo základnou príčinou vzniku nehody, pri ktorej navrhovateľka utrpela zranenia. Konanie navrhovateľky bolo hlavnou príčinou vzniku škody na jej zdraví. Keďže však škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany odporcu v 1/ rade a zároveň pôsobením špecifických vlastností prevádzky motorového vozidla na okolie, je potrebné stanoviť podiel poškodenej a škodcov odporcov v 1/ a v 2/ rade na škode. Krajský súd sa nestotožnil s posúdením miery zodpovednosti navrhovateľky uskutočnenej prvostupňovým súdom a vychádzal z miery zavinenia, resp. objektívnej zodpovednosti každého zo škodcov, pričom prihliadal k tomu, ako sa ktorá skutočnosť podieľala na spôsobenej škode a ovplyvnila jej rozsah. V danom prípade v príčinnej súvislosti so vznikom škody či následným zväčšením jej rozsahu bolo ako porušenie právnej povinnosti odporcu v 1/ rade, tak kvalifikovaná udalosť, za ktorú je zodpovedný odporca v 2/ rade, ako aj samotné protiprávne konanie navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že bezprostrednou príčinou vzniku škody bolo konanie samotnej poškodenej, ktorá vytvorila odporcovi v 1/ rade náhlu prekážku a z technického hľadiska bola príčinou vzniku škody. Je preto dôvodné, aby prevažnú časť zodpovednosti za následok niesla samotná poškodená. Hoci porušenie právnej povinnosti zavinené odporcom v 1/ rade nebolo príčinou bezprostredne spôsobujúcou vznik škody, jeho protiprávne konanie malo za následok zväčšenie rozsahu škody na zdraví navrhovateľky. Práve na mimoriadnosti následkov na zdraví navrhovateľky sa podieľala zvýšená rýchlosť a nedostatočný odstup pri obchádzaní navrhovateľky. Vychádzajúc z uvedených súvislostí, najmä vzhľadom na to, že bezprostrednou príčinou škody bolo konanie navrhovateľky, je dôvodné, aby sa podieľala na škode v rozsahu 80%. Hoci správanie sa odporcu v 1/ rade nebolo hlavnou príčinou vzniku škodnej udalosti, toto protiprávne konanie malo za následok zväčšenie rozsahu škody, a preto je potrebné, aby sa podieľal na škode vzniknutej navrhovateľke v rozsahu 20%. V rovnakom pomere je potrebné, aby sa podieľal aj odporca v 2/ rade, vo vzťahu ku ktorému je liberačným dôvodom konanie navrhovateľky, ktoré bolo hlavnou príčinou vzniku škody. Odporcovia 1/, 2/ tak nesú za skutočnú škodu vzniknutú navrhovateľke zodpovednosť v rozsahu 20%, a to spoločne a nerozdielne v zmysle § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka v podanom odvolaní namietala nedostatočné zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v úplne výnimočných prípadoch. Odškodnenie totiž samo už v základnej výmere predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky. Krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade sú však na strane navrhovateľky okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zvýšenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ ide o mimoriadne zvýšenie bolestného, vychádzajúc zo skutkového stavu správne zisteného prvostupňovým súdom, krajský súd sa nestotožnil s jeho právnym posúdením o 10-násobnom mimoriadnom zvýšení bolestného, ale má za to, že v danom prípade je potrebné zvýšiť mimoriadne bolestné na 15-násobok základného plnenia. Krajský súd prihliadol najmä na závery znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka utrpela pri úraze polytraumu, t.j. niekoľko závažných poranení, ktoré ohrozovali jej životné funkcie. Každé zo zranení (trieštivá zlomenina hornej časti ramennej kosti, priečna priama zlomenina stehennej kosti s ťažkým pomliaždením mäkkých tkanív na stehne, otvorená zlomenina kostí predkolenia, pomliaždenina pravého kolena s poškodením skríženého väzu a zakrvácaním do kolenného kĺbu, pomliaždenina na hlave v čelovej časti s otrasom mozgu) sú zranenia, pri ktorých je bolesť maximálnej intenzity a spolu so stratou krvi sa podieľa na traumatickom šoku. Pri takomto poranení pacient má bolesti intenzity piateho, t.j. najvyššieho stupňa pri 5-stupňovej škále bolesti. Počas liečby trpela navrhovateľka tiež značnými bolesťami aj v kľude, pri pohybe, ošetrovaní a toalete sa bolesti zvýrazňovali. Tieto bolesti si vyžadovali pravidelnú aplikáciu silných analgetík, v období tesne po úraze a po operáciách aj aplikáciu opiátov, počas zákrokov celkovú anestéziu. Bolesti tesne po úraze a po operáciách v období medzi aplikáciou liekov boli okolo stupňa 3. Prežitá bolesť a útrapy s tým spojené si vyžadovali dlhodobú liečbu. Rehabilitácia bola tiež bolestivá, ale už nevyžadovala analgetickú liečbu. Navrhovateľka sa podrobila desiatim operačným zákrokom a viacerým punkciám, je pritom potrebné prihliadnuť aj na vek navrhovateľky, v ktorom sa tak bolestivej liečbe a rekonvalescencii podrobila. Zo znaleckého dokazovania uskutočneného v prvostupňovom konaní vyplýva, že základné bodové ohodnotenie za bolesť predstavuje 1065 bodov. V tomto prípade nie je dôvodná odvolacia námietka vedľajšieho účastníka, že základné bodové ohodnotenie predstavuje 705 bodov. Zvyšuje sa totiž výška odškodnenia za bolesť určená v zmysle § 2 v spojení s § 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb., takto stanovená náhrada za bolesť tak predstavuje 63.900,- Sk (1065 bodov po 60,- Sk) ,jej 15-násobok potom predstavuje 958.500,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje 31.816,37 eur. Po určení podielu zodpovednosti odporcov 1/, 2/ vo výške 20% predstavuje povinnosť odporcov 1/, 2/ voči navrhovateľke z titulu bolestného, nárok vo výške 6.363,27 eur. Z tejto sumy vedľajší účastník pred súdnym konaním plnil navrhovateľke sumu 1.672,97 eur. Odporcom v 1/ a v 2/ rade teda ostáva zaplatiť navrhovateľke z titulu mimoriadneho zvýšenia bolestného sumu 4.690,30 eur. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia a jeho mimoriadne zvýšenie, krajský súd sa v tejto súvislosti v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovým a právnym posúdením prvostupňového súdu, ktorý priznal navrhovateľke 10-násobok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný súd zohľadnil mimoriadne okolnosti danej veci, ktoré spočívajú predovšetkým v nízkom veku navrhovateľky, v ktorom utrpela úraz, ktorý jej podstatným spôsobom sťažil uplatnenie v spoločnosti. Napriek tomu, že u navrhovateľky sú výrazné obmedzenia pohybového charakteru, pre ktoré nemôže športovať, tancovať, nosiť ťažšie predmety a toto ju bude limitovať aj v možnosti ďalšieho profesionálneho uplatnenia v práci, navrhovateľka napriek tomuto obmedzeniu je schopná fungovať v bežných činnostiach bez pomoci tretej osoby. Zaradila sa do vzdelávacieho procesu a je predpoklad, že si napriek následkom svojho zranenia nájde pracovné uplatnenie. Mimoriadnosť odškodnenia si vyžaduje aj vznik rozsiahlych keloidných jaziev na tele navrhovateľky, ktoré pre ňu predstavujú zdravotný a kozmetický handicap. Napriek týmto skutočnostiam je 10-násobné mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia dostatočné. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje základné bodové ohodnotenie 520 bodov. Pri hodnote bodu 60,- Sk teda predstavuje vo finančnom vyjadrení 31.200,- Sk. Desaťnásobné zvýšenie predstavuje 312.000,- Sk, t.j. 10.356,50 eur. Dvadsaťpercentný podiel odporcov 1/, 2/ na sťažení spoločenského uplatnenia tak predstavuje sumu 2.071,30 eur. Doposiaľ vedľajší účastník zaplatil navrhovateľke z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1.449,91 eur. Rozdiel, ktorí sú odporcovia 1/, 2/ povinní spoločne a nerozdielne z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zaplatiť navrhovateľke, predstavuje 621,39 eur. Odporcovia 1/, 2/ ako aj vedľajší účastník namietali nesprávne posúdenie námietky premlčania vo vzťahu k uplatnenému bolestnému prevyšujúcemu sumu 250.000,- Sk, t.j. 8.298,48 eur. Vzhľadom však na skutočnosť, že navrhovateľke bolo priznané bolestné vo výške 6.363,27 eur a do tejto výšky námietka premlčania uplatnená nebola, krajský súd nepovažoval za potrebné sa touto vznesenou námietkou zaoberať. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok vo výroku o povinnosti odporcov 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľke bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, zmenil tak, že odporcovia v rade 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne z titulu bolestného sumu 4.690,30 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 621,39 eur do 3 dní. Vo zvyšku krajský súd návrh zamietol. Pokiaľ okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu navrhovateľky vo zvyšku uplatneného nároku, v tejto časti navrhovateľke nárok nevznikol a rozsudok okresného súdu bol z vyššie uvedených dôvodov vecne správny. Krajský súd ho preto potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu o trovách prvostupňového konania bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci. V danom prípade, ako okresný súd správne uviedol, neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.. Použitie tohto ustanovenia by prichádzalo do úvahy iba vtedy, ak by navrhovateľka bola úspešná čo do uplatnenia základu nároku a od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu by záviselo rozhodnutie iba o výške škody. V danom prípade však navrhovateľka nebola úspešná čo do základu nároku vo výške 80%. Úspech predstavuje iba 20%, čo zároveň znamená 80%-ný úspech odporcov a ich 20%-ný neúspech, čistý úspech odporcov v konaní tak predstavuje 60 %. Takýto pomer neúspechu a úspechu účastníkov by odôvodňoval čiastočné priznanie náhrady trov konania odporcom v 1/ a v 2/ rade v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa však absolútne neuplatňuje zásada úspešnosti v konaní. Výnimkou z aplikácie tejto zásady je ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré umožňuje súdu úplne alebo čiastočne nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v povahe veci, ako aj v samotnej osobe navrhovateľky a jej v osobných a majetkových pomeroch. Navrhovateľka utrpela škodu na zdraví čiastočne svojim zavinením, čiastočne zavinením odporcu v 1/ rade, ktorý porušil svoju právnu povinnosť. V dôsledku toho sa stala navrhovateľka invalidnou a má výrazné obmedzenia v oblasti pracovného uplatnenia, ako to vyplýva z vyššie uvedených okolností veci. Prevažná časť konania prebehla za maloletosti navrhovateľky a bolo zistené, že pomery navrhovateľky odôvodňujú jej oslobodenie od súdnych poplatkov, teda že sú nepriaznivé. Tieto dôvody viedli krajský súd k nepriznaniu náhrady trov konania pomerne úspešným odporcom v 1/ a v 2/ rade, pričom krajský súd v zmysle ust. § 224 ods. 2 O.s.p. rozhodol o trovách prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Vecnú nesprávnosť vykazoval výrok okresného súdu o povinnosti odporcov zaplaiť stanovený súdny poplatok a trovy konania preddavkované štátom. Pokiaľ ide o súdny poplatok, odporcovia 1/, 2/ môžu byť zaviazaní zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. § 2 ods. 2 O.s.p. len do výšky, ktorá zodpovedá pomeru ich neúspechu v konaní. Neúspech odporcov 1/, 2/ v konaní predstavuje suma, na ktorú boli zaviazaní, t.j. suma 4.752,69 eur, ktorá predstavuje po zaokrúhlení nadol základ súdneho poplatku, sadzba súdneho poplatku predstavuje podľa sadzobníka súdnych poplatkov 6%. Súdny poplatok, na ktorý môžu byť zaviazaní odporcovia 1/, 2/ tak predstavuje 318,50 eur. Pokiaľ ide o trovy preddavkované štátom, odporcovia 1/, 2/ v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. sú povinní štátu zaplatiť preddavkované trovy podľa výsledku konania, keďže odporcovia 1/, 2/ mali neúspech v pomere 20%, sú povinní z trov preddavkovaných štátom vo výške 111,59 eur zaplatiť 20%, t.j. sumu 22,32 eur. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v časti povinnosti zaplatiť súdny poplatok a trovy preddavkované štátom odporcami v 1/ a v 2/ rade zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.