Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 13Cob/335/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105221785 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011899187.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: PERUN NITRA, s.r.o., so sídlom Vodná 23, 949 01 Nitra, IČO: 36 548 502, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, so sídlom S. X, XXX XX W., proti žalovanému: Marián Tomaníček - TomSpeed, s miestom podnikania Baničova 8, 010 15 Žilina, IČO: 34 225 927, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jánom Sigetom, advokátom, so sídlom F. X, XXX XX A., v konaní o zaplatenie 54.871,21 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 20Cb 277/2006-99 zo dňa 7.6.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 20Cb 277/2006-99 zo dňa 7.6.2011 p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 648,22 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Márie Konrádovej, advokátky, so sídlom v W.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 54.871,21 Eur s 8,65 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2004 do zaplatenia, na trovách konania sumu 5.104,63 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia k procesnému postupu uviedol, že dňa 7.6.2011 pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalobca a právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s tým, aby okresný súd pojednával v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju, ako aj žalovaného neúčasť z dôvodu PN žalovaného. Právny zástupca neuviedol žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by mal okresný súd pojednávanie odročiť a nemohol pojednávať v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný so svojim právnym zástupcom mali dostatok času na prípravu pojednávania na to, aby súdu konkretizovali, resp. špecifikovali svoje námietky proti uplatnenej žalovanej sume. Okresný súd nemal preukázaný žiaden relevantný dôvod, pre ktorý sa právny zástupca žalovaného pojednávania nezúčastnil. V ospravedlnení svojho klienta neuviedol žiadne skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné žalovaného priamo vypočuť a dôvod, pre ktorý by bola jeho osobná účasť nevyhnutná. K veci samej okresný súd skonštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah z titulu písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke peňazí podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorenej dňa 31.1.2003. Žalovaný nenamietal poskytnutie finančných prostriedkov, nenamietal výšku žalovanej sumy. Jediná námietka bola uvedená v odpore proti platobnému rozkazu, a to že zmluva je neplatná. V priebehu celého konania žalovaný nekonkretizoval, o akú neplatnosť by malo ísť. V danej veci okresný súd skúmal uzavretú zmluvu a mal za to, že ide o platne uzavretú zmluvu. Žalovaný bol počas celého konania, okrem podaného odporu, nečinný. Okrem námietky neplatnosti zmluvy na svoju obranu nič iné neuviedol. Okresný súd konštatoval, že účastníci konania uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo bezodplatné ponechanie veci - peňazí s dohodou o čase vrátenia poskytnutých peňazí v rovnakej výške. Aplikoval na ich vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o pôžičke a nie ustanovenia zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka. Zmluvné strany prejavili v zmluve svoju vôľu uzavrieť bezúročnú zmluvu. Predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti - druhovo určené veci (peňažná suma), dobu vrátenia peňažnej sumy. Okresný súd nemal v konaní preukázané, že by predmetný právny úkon bol urobený v rozpore s ust. § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka týkajúcich sa dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu a nie je ani v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky, ktoré žalovaný v dohodnutej dobe nevrátil. Tým, že svoj dlh nesplnil v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia. Žalobcom uplatnená výška úroku z omeškania bola v súlade so zákonnými ustanoveniami. Z týchto dôvodov mal okresný súd za to, že žaloba žalobcu je dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel. Žalovaného zaviazal k zaplateniu 54.871,21 Eur s 8,65 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2004 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešným účastníkom, priznal právo na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že v zákonnej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že považuje zmluvu o pôžičke za neplatnú, nakoľko reálne mu neboli odovzdané žiadne finančné prostriedky. Ďalej poukázal na spor o neplatnosť záložnej zmluvy, ktorý trval do roku 2010. Napriek ospravedlneniu a žiadosti o odročenie pojednávania okresný súd konal prednesom žaloby zo strany žalobcu, ku ktorému sa žalovaný nemohol vyjadriť. Pojednávanie odročil na ďalší termín, ktorého sa však žalovaný opäť nemohol zúčastniť, nakoľko jeho práceneschopnosť pokračovala a nebola ukončená. Z toho istého dôvodu bolo požiadané o odročenie pojednávania a právny zástupca žalovaného o tejto skutočnosti informoval aj právnu zástupkyňu žalobcu, ktorí sa rovnako vytýčeného termínu nezúčastnili. I napriek tejto skutočnosti okresný súd vo veci konal a vyniesol rozsudok. Žalovaný nemohol žiadnym spôsobom preukázať tvrdenia v odpore, že zmluva o pôžičke je neplatným úkonom. Zároveň postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a predniesť dôkazy, prípadne vyjadriť sa k dôkazom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Mal za to, že rozsudok okresného súdu je správny a odvolanie účelové. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že v odpore uviedol, že považuje zmluvu o pôžičke za neplatnú, nakoľko reálne mu neboli odovzdané žiadne finančné prostriedky. Keďže konanie v predmetnej veci bolo prerušené do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 20Cb 21/2004, okresný súd mohol a mal vychádzať aj zo skutočností, ktoré boli predmetom tohto konania. Žalovaný ani v jednom konaní až do podania odvolania nespochybnil poskytnutie pôžičky, naopak, započítacím prejavom si započítal svoju údajnú pohľadávku nadobudnutú od spoločnosti LIMORE s.r.o. voči žalobcovi, čím existenciu svojej pohľadávky voči žalobcovi potvrdil. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, a to ani v konaní sp. zn. 20Cb 21/2004. Navyše sám žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhol uzavrieť mimosúdnu dohodu s tým, že zaplatí časť svojho záväzku, k čomu by nepristúpil, pokiaľ by bol presvedčený o neplatnosti zmluvy. Mal za to, že správanie žalovaného sa javí ako vyhýbanie sa súdnemu konaniu. Rovnako mal žalovaný dostatok času, aby sa k veci písomne vyjadril, prípadne, aby jeho návrhy a vyjadrenia predniesol jeho právny zástupca. Odročovanie pojednávania nemôže byť na ujmu druhého účastníka. Stotožnil sa s rozhodnutím okresného súdu, navrhol ho ako vecne správny potvrdiť, s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/335/2011-120 zo dňa 14.03.2012 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03. apríla 2012, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.. Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Na základe aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 26.07.2011. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu, a to odvolaciemu dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom, keď vec bola rozhodnutá v neprítomnosti žalovaného, sa krajský súd oboznámil s priebehom celého postupu súdneho konania a v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že ak právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju, ako aj žalovaného neúčasť z dôvodu PN žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 7.6.2011, nejednalo sa o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keďže nebol uvedený žiaden dôvod pre neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného, ako aj, v ospravedlnení nebola uvedená žiadna skutočnosť, ku ktorej by bolo potrebné žalovaného priamo vypočuť, a ani dôvod, pre ktorý bola jeho osobná účasť nevyhnutná. Tento zhodný záver krajského súdu vyplýva z viacerých okolností. Jednou z nich je samotná dĺžka súdneho konania, k začatiu ktorého došlo doručením žaloby na Okresný súd v Žiline dňa 05.09.2005 a k rozhodnutiu sporovej veci rozsudkom došlo dňa 7.6.2011. Po celú túto dĺžku súdneho konania tak žalobca, ako aj žalovaný mali vytvorený dostatočný časový priestor k realizovaniu svojich nielen procesných, ale aj Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv a bolo len na účastníkoch súdneho konania, akým spôsobom ich budú naplňovať. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že bola preukázaná dočasná práceneschopnosť žalovaného, avšak nebol preukázaný žiaden dôvod neúčasti jeho právneho zástupcu. Vzhľadom k dĺžke súdneho konania, ako aj postupu okresného súdu, poukazuje odvolací súd na skutočnosť, že vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 10.3.2011, ktorý termín pojednávania bol doručený žalovanému dňa 17.1.2011 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 24.1.2011 podľa doručeniek na č.l. 69 rub spisu. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 04.03.2011 (č.l. 70 spisu) požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 10.3.2011 z dôvodu PN právneho zástupcu, o čom pripojil Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti L084405 s údajom „neschopný práce od 4.3.2011". Následne bol vo veci vytýčený ďalší termín pojednávania na deň 28.04.2011, ktoré predvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 17.3.2011 a žalovanému dňa 23.3.2011 podľa doručeniek na č.l. 78 rub spisu. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 28.04.2011, osobne doručeným Okresnému súdu v Žiline dňa 28.04.2011 (č.l. 80 spisu), požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti žalovaného, ktorej predpoklad skončenia je v druhej polovici mája 2011 a súčasne pripojil Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti L078380 s údajom „neschopný práce od 26.4.2011". Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.4.2011 (č.l. 82 - 84 spisu) krajský súd zistil, že predmetné pojednávanie po prednese právnej zástupkyne žalobcu bolo odročené na deň 7.6.2011. Predvolanie na odročený termín pojednávania na deň 7.6.2011 bolo doručené žalovanému dňa 19.5.2011 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 5.5.2011 podľa doručeniek na č.l. 88 rub spisu. Právny zástupca žalovaného podaním osobne doručeným okresnému súdu dňa 01.06.2011 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že práceneschopnosť žalovaného nebola ukončená a jej predpoklad ukončenia je jún 2011, a zároveň uviedol, že túto skutočnosť dal na vedomie právnej zástupkyni žalobcu. Krajský súd vzhľadom k dĺžke súdneho konania pred okresným súdom zvýrazňuje, že na nariadenom pojednávaní tak 28.4.2011, ako i 7.6.2011 nebol tvrdený dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania na strane právneho zástupcu žalovaného, ktorý mal danú možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré boli vykonávané pred okresným súdom (§ 123 Občianskeho súdneho poriadku). V podstate nebolo tak možné dokazovanie pred okresným súdom podľa ust. § 122 a nasl. O.s.p., ktoré bolo vykonávané v priebehu celého trvania sporu, zúžiť len na jeden úkon nariadeného pojednávania dňa 7.6.2011, kedy došlo k vyhláseniu rozsudku. Odvolací dôvod žalovaného týkajúci sa nemožnosti vyjadrenia sa a navrhovania dôkazov tak nebol relevantný, pretože dokazovanie bolo vykonávané v priebehu celého súdneho konania v zmysle obsahu zápisníc o pojednávaní pred okresným súdom. Z ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že k odročeniu pojednávania sa vyžaduje kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to podanie žiadosti o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu. Krajský súd konštatuje na základe vyššie uvedeného, že žalovaný zastúpený právnym zástupcom nepreukázal existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania, a to dôležitý dôvod práve na strane právneho zástupcu žalovaného. Zdôrazňuje krajský súd, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, a to s ohľadom aj na dôslednú aplikáciu zásady rovnosti strán v súdnom konaní, ktorá je vyjadrená nielen v ust. § 18 O.s.p., ale aj v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno- právnych princípov občianskeho súdneho konania spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia, alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces" je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry", ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní" pre všetkých účastníkov súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu, ktorá je upravená aj v ust. § 18 O.s.p. aplikovať vo vzťahu ku všetkým účastníkom súdneho konania, t.j. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca ako strana v spore pri rovnosti so žalovaným má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a je to práve súd, ktorý aj podľa ust. § 6 O.s.p. postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V záujme zabezpečenia výkonu týchto práv a rovnosti strán v spore je preto potrebné dôvod pre odročenie pojednávania posudzovať so zreteľom k naplneniu týchto zásad a práv, a vážnosť takéhoto dôvodu kvalifikovať tak s ohľadom k tejto zásade rovnosti, k samotnému účastníkovi súdneho konania a celkovému priebehu sporu. Aj na základe týchto zásad krajský súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Ďalej krajský súd považuje za potrebné uviesť, že termín pojednávania konaného dňa 7.6.2011 bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený v dostatočnom časovom predstihu dňa 5.5.2011podľa doručenky na č.l. 88 rub spisu, z ktorého dôvodu bolo dodržané ust. § 115 ods. 2 O.s.p., a preto ani z tohto hľadiska nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Okresný súd poskytol žalovanému ako účastníkovi konania priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého dôvodu nebolo možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu a na rovnosť v konaní. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie". K tomuto zhodnoteniu pristupuje i okolnosť, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz pod č.k. 20Rob 501/2005-34 zo dňa 16.5.2006, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor dňa 06.06.2006. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalovaný od momentu podania odporu odo dňa 06.06.2006 do rozhodnutia napadnutým rozsudkom mal dostatočný časový priestor k tvrdeniu a navrhovaniu dôkazov, t.j. uplatňovaniu svojich práv procesných, ako aj ústavných. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov aj v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovanému postupom okresného súdu boli vytvorené podmienky. Pokiaľ toto ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, teda svoju účasť nezabezpečil právnym zástupcom, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 O.s.p., a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania, aby ochrana práv bola rýchla a účinná v spojení s ust. § 114 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd v úplnosti k veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 96/99, podľa ktorého v právnej veci ...„výsluch účastníka konania je jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazov výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku". K zhodnoteniu skutkového a právneho stavu okresným súdom, krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje pri aplikácii ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného k veci samej sa poukazuje na ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže odvolací súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna z výnimiek ustanovených v ods. 2 až 7 ust. § 213 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ žalovaný v dôvodoch odvolania tvrdil, že už v podanom odpore namietal neplatnosť zmluvy o pôžičke, nakoľko mu reálne neboli odovzdané finančné prostriedky, tak po oboznámení sa s úkonom odporu žalovaného zo dňa 6.6.2006 na č.l. 36 spisu, krajský súd konštatuje, že v predmetnom podaní žalovaný uviedol, že ...„zmluva o pôžičke, na základe ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia žalovanej sumy, je neplatná. Na základe uvedeného žiadame, aby bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo vytýčené pojednávanie", teda z jeho obsahu nevyplynulo tvrdenie o reálnom neposkytnutí finančných prostriedkov žalobcom. Pretože žalovaný predmetnú námietku uviedol až v podanom odvolaní, napriek splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (súčasť predvolaní na nariadené pojednávania č.l. 67, 78, 88 spisu), tak v tomto prípade išlo o novoposkytnuté tvrdenie, pričom žalovaný netvrdil žiaden z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. a) až d) O.s.p.. Len pre úplnosť k tejto námietke, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na listinný dôkaz predložený žalobcom, a to list právneho zástupcu žalovaného zo dňa 01.06.2010 (č.l. 86 spisu) adresovaný právnej zástupkyni žalobcu, v ktorom oznamuje, že ...„v prípade Vášho súhlasu je môj klient v rámci mimosúdneho vysporiadania vyplatiť sumu vo výške maximálne 16.800 Eur. Prosím o oznámenie, či ponuka môjho klienta je pre Vás prijateľná, prípadne mi oznámte požiadavku Vášho klienta". Vo väzbe na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 20Cb/21/2004, v ktorom žalobca (v tomto konaní žalovaný) tvrdil existenciu pohľadávky žalovaného (v tomto konaní žalobcu) vzniknutej na základe Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 31.1.2003, i tento listinný dôkaz vyvrátil tvrdenie žalovaného o reálnom neposkytnutí finančných prostriedkov žalobcom. Vo vzťahu len k všeobecne žalovaným poskytnutej námietke neplatnosti zmluvy o pôžičke peňazí bez bližšieho zdôvodnenia, i krajský súd tento právny úkon zmluvy o pôžičke peňazí zhodnocoval so záverom platnosti a nezistenia dôvodov jeho absolútnej neplatnosti, keďže relatívne dôvody neplatnosti žalovaný netvrdil. Žalovaný tak k tvrdenej obrane neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ žalovaný iné námietky k veci samej v rámci odvolania nezadefinoval, tak potom ani krajský súd nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu viažuce sa ku skutkovému a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti žalobcovho nároku, výsledkom čoho bolo rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 54.871,21 Eur s príslušenstvom, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia okresného súdu. Z uvedeného bolo preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu krajským súdom potvrdené ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.08.2011 uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnená náhrada pozostávala z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu službu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to: úkon písomného vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 10.08.2011 - 1 x 532,77 Eur, režijný paušál 1 x 7,41 Eur + 20 % DPH = 108,04 Eur, celkom dôvodné trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 648,22 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.