Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/98/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011899223 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011899223.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, v právnej veci žalobcu: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. H., Y. XXXX/XX, podnikajúci pod obchodným menom Ján Haviar - REVZES, s miestom podnikania Fajtov 1082, 976 52 Čierny Balog, IČO: 14 248 662, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Medveďom, advokátom, so sídlom I. XXXX, XXX XX Q. H., proti žalovanému: MSI Group, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 404 314, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom M. XXXX/XX, XXX XX S. Y., v konaní o návrhu žalobcu na zaplatenie 501,23 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie 2.531,56 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/13/2008-254 zo dňa 23. marca 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/13/2008-254 zo dňa 23. marca 2011 v napadnutom výroku I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 501,23 Eur s príslušenstvom, vo výroku III/ o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného a vo výroku IV/ p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 501,23 Eur s 13 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 31.08.2006 do 04.09.2006 zo sumy 9.463,59 Eur, 13 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 05.09.2006 do 20.02.2008 zo sumy 2.824,80 Eur a 14 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 21.02.2008 do zaplatenia zo sumy 501,23 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II/ vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Výrokom III/ okresný súd vzájomný návrh žalovaného zamietol. Výrokom IV/ rozhodnutie o trovách konania vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 07.08.2008, ktorou žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 15.100,- Sk so 14 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 285.000,- Sk od 12.08.2006 do 04.09.2006, so 14 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 85.100,- Sk od 05.09.2006 do 20.02.2008, so 14 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.100,- Sk od 21.02.2008 až do zaplatenia, spolu s náhradou trov konania. Žalobca v žalobe dôvodil, že vyúčtoval žalovanému faktúrou č. OF20060024 zo dňa 28.07.2006 vykonanie demontáže a montáže žeriavu, vrátane opravy a dodávky elektrickej časti žeriavu MB 1645 P v sume 345.100,- Sk. Faktúra bola splatná 11.08.2006 a žalovaný z nej uhradil sumu 60.000,- Sk dňa 28.07.2006, 200.000,- Sk dňa 04.09.2006 a sumu 70.000,- Sk dňa 20.02.2008. Neuhradená časť predstavuje 15.100,- Sk, v prepočte na euro 501,23 Eur. Na pojednávaní dňa 08.09.2009 žalovaný vzniesol vzájomný návrh, ktorým uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 6.968,10 Eur, z ktorého však dňa 23.09.2009 zobral časť o sumu 4.436,54 Eur späť a žiadal, aby okresný súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 2.531,56 Eur. Vzájomný návrh žalovaný odôvodnil tým, že účastníci medzi sebou uzavreli zmluvu o dielo, keď žalobca žalovanému potvrdil jeho objednávku zo dňa 14.07.2006, ktorou si u žalobcu objednal demontáž, montáž žeriavu MB 1645 P (vrátane všetkých povolení na jeho prevádzku), dodávku a montáž novej elektrosústavy na MB 1645 plus dodávku a montáž frekvenčného meniča na otoč. Toto dielo žalobca realizoval, avšak počas realizácie žalovaný zistil, že žalobca vykonával dielo v rozpore so svojimi povinnosťami a opakovane sa uňho dožadoval odstránenia vád - niekoľkokrát telefonicky, a to sám konateľ, alebo prostredníctvom svojho zamestnanca, p. D. I.. Išlo o vady namontovanej elektrosústavy. Keďže žalobca na uplatnené reklamácie nereagoval a žalovaný potreboval, aby bol žeriav prevádzky schopný, musel si ho dať opraviť na vlastné náklady. Súčasne žalovaný musel prenajať iný žeriav, aby mohol vykonávať žeriavnické práce, keďže žeriav žalovaného bol nefunkčný. Pri oprave sa zistilo, že elektrosústava namontovaná žalobcom nie je nová, ako požadoval žalovaný vo svojej objednávke, je síce nepoužívaná, avšak so zastaranými komponentmi. Žalobca tak porušil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo dodať žalovanému novú elektrosústavu. Vzniknutú škodu podľa žalovaného tvoria sumy, ktoré boli použité na úhradu faktúr za prenájom iného žeriavu a úhradu faktúr za opravu pokazeného žeriavu. Skutočnosť, že žalobca musel prenajať na uskutočňovanie prác iný žeriav, priamo súvisí s tým, že na žeriave MB 1645 P sa vyskytla porucha, ktorá vznikla porušením povinnosti žalobcu. Porušenie povinností zo záväzkovo právneho vzťahu, vykonať dielo včas a riadne a vznik škody, je teda v priamej príčinnej súvislosti. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na ust. § 373, 380 a 398 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ"). So vzájomným návrhom žalovaný predložil faktúry, na ktoré sa odvolával. Okresný súd uviedol, že predmetom prvostupňového konania tak bola žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 15.100,- Sk (501,23 Eur) s príslušenstvom a vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 2.531,56 Eur. S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho zistený skutkový stav veci, vyvodené závery a na právnu úpravu v ust. § 562 ods. 2 písm. a) OBZ, § 536 a nasl. OBZ, § 410 ods. 2 OBZ, § 437 ods. 3 OBZ, § 548 ods. 1 druhá veta OBZ, § 265 OBZ, § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom od 01.08.2005 do 31.12.2008, § 373 OBZ, § 380 OBZ, okresný súd vyhodnotil čiastočnú opodstatnenosť žaloby žalobcu a neopodstatnenosť vzájomného návrhu žalovaného. Okresný súd konštatoval medzi účastníkmi existenciu obchodného záväzkového vzťahu, založeného zmluvou o dielo v zmysle § 536 a nasl. OBZ. Nezaplatenie sumy 501,23 Eur v prvostupňovom konaní žalovaný nerozporoval. Rovnako nebolo sporné, že zo strany žalobcu pre žalovaného bola realizovaná demontáž a montáž žeriavu, ako aj dodávka a montáž elektrosústavy a frekvenčného meniča na otoč a tiež to, že po vykonaní týchto úkonov (diela) bol žeriav daný v auguste 2006 do skúšobnej prevádzky. Nesporné boli tiež postupné úhrady žalobcom vyúčtovanej sumy vo faktúre č. OF20060024 z 28.07.2006, so splatnosťou 11.08.2006. Okresný súd poukázal na obranu žalovaného vo vzťahu k splatnosti pohľadávky žalobcu na cenu diela, a to v rovine stanovenia okamihu omeškania sa žalovaného s platením ceny diela. Podľa žalovaného, splatnosť dohodnutej ceny mohla nastať až 02.04.2008, keďže až vtedy odovzdal žalobca žalovanému doklady potrebné na skolaudovanie žeriavu, a to konkrétne vyhlásenie o zhode. K odovzdaniu diela tak došlo dňom 02.04.2008, pričom odovzdané dielo nebolo bez vád. Tieto vady žalovaný pred dňom 02.04.2008 niekoľkokrát telefonicky reklamoval. Vzhľadom na existenciu vád, ktoré neboli odstránené, žalovaný nesúhlasil so zaplatením žalovanej sumy 501,23 Eur a poukázal na ust. § 439 ods. 4 OBZ. Sumu 501,23 Eur označil za zľavu z kúpnej ceny z titulu vád (ktorú sumu podľa neho oprávnene zadržal). K uvedenej obrane žalovaného okresný súd skúmal, kedy došlo k vykonaniu diela, pod ktorým rozumel riadne ukončenie a odovzdanie diela. Podľa vyhodnotenia okresného súdu sa tak stalo v auguste 2006, kedy bol žeriav uvedený do skúšobnej prevádzky a ktorú skutočnosť potvrdil aj žalovaný. V objednávke (č.l. 10 spisu) sa uvádzalo, že sa objednáva demontáž a montáž žeriava vrátane všetkých povolení na jeho prevádzku. Jednotlivé druhy povolení v objednávke však bližšie konkretizované neboli. Konateľ žalovaného vo svojej výpovedi pred okresným súdom uviedol, že pri odovzdaní žeriavu im bola odovzdaná revízna správa o vykonaní prehliadky a okrem toho nepožadovali ďalšie konkrétne doklady (č.l. 77 spisu). Ak žalovaný tvrdil, že medzi „povolenia" na prevádzku žeriavu patrilo aj vyhlásenie o zhode, tak okresný súd vyhodnotil, že ohľadom tohto tvrdenia žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď z objednávky takýto záver nebolo možné dedukovať. Žalovaný tak nepreukázal, že vyhlásenie o zhode bolo súčasťou celkovej „dodávky". Okresný súd tiež uviedol, že ak žalovaný absenciu vyhlásenia o zhode považoval za vadné plnenie zo strany žalobcu, túto skutočnosť mal zistiť okamžite a mal ju oznámiť (vytknúť, notifikovať) žalobcovi bez zbytočného odkladu po tomto zistení, v ktorom smere okresný súd odkázal na § 562 ods. 2 písm. a) OBZ. Vzhľadom na žalovaným namietané vady, ktoré sa mali týkať elektrosústavy žeriava, okresný súd pred skúmaním ich existencie zisťoval, či žalovaný vady uplatnil v lehote uvedenej v ust. § 562 ods. 2 OBZ, a to vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu (č.l. 227 spisu) a dospel k záveru, že v zákonom stanovenej lehote vady zo strany žalovaného uplatnené neboli. Z ust. § 562 ods. 2 OBZ vyplýva zákonná reklamačná doba v trvaní dvoch rokov, ktorá úprava je dispozitívna. V danom prípade okresný súd konštatoval, že účastníci neupravili reklamačnú dobu odlišne. Žalovaný požadoval reklamačnú dobu o takejto dĺžke v objednávke, žalobca potvrdil, že záručná doba uvedená v objednávke bola poskytnutá na montážne práce (č.l. 76 spisu), následne uviedol, že poskytnutie záruky uvedenej v objednávke by prichádzalo do úvahy vtedy, ak by sa dodávalo úplne nové komplet zariadenie (č.l. 226 rub spisu). Bez chýbajúcej jednoznačnej dohody, resp. jednostranného vyhlásenia žalobcu o dĺžke záručnej doby, tak okresný súd vychádzal zo zákonnej dvojročnej záručnej doby. V priebehu prvostupňového konania sa žalovaný prvýkrát zmienil o vadách diela na pojednávaní dňa 08.09.2009. Ak bolo dielo vykonané v auguste 2006, tak podľa vyhodnotenia okresného súdu sa tak stalo po uplynutí záručnej doby a vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu voči žalovanému tak nebolo možné žalovanému priznať právo z prípadných vád diela. Pokiaľ svedok D. I. vypovedal, že pri výskyte porúch na žeriave kontaktoval žalobcu (výpoveď na č.l. 154 spisu), žalobca potvrdil, že žalovaný viackrát žiadal opravy, avšak tieto sa týkali iných častí žeriavu a nie elektrosústavy (č.l. 78 spisu). Z dôkazného stavu vo veci okresný súd uskutočnenie reklamácií (žalovaného) týkajúcich sa elektrickej časti žeriavu nemal za preukázané. K takémuto záveru okresný súd dospel i za vyhodnotenia okolností protichodných tvrdení účastníka konania a svedka, ktorého svedecká výpoveď nemá vyššiu dôkaznú silu s ohľadom na kvalifikovaný vzťah svedka k žalovanému, ktorý je jeho zamestnávateľom. Okrem toho svedok tvrdil, že kontaktoval žalobcu pri výskyte porúch za účelom ich opravy. Žalovaný podľa názoru okresného súdu nemal ujasnené, aký nárok z prípadných vád uplatňoval. Na jednej strane hovoril o opravách, na druhej strane o nároku na zľavu z ceny diela. Nárok na zľavu pritom možno, pri nepodstatnom porušení zmluvy, čo by mohol byť pri existencii vád prípad prejednávanej veci, uplatňovať až vtedy, ak nie sú v dodatočnej primeranej lehote odstránené vady, ktorých opravy (odstránenia) sa objednávateľ pôvodne domáhal (§ 437 ods. 3 OBZ). V danej veci žalovaný ani netvrdil, že žiadal o opravu porúch v nejakej, prípadne dodatočnej lehote a že táto márne uplynula. V súvislosti s obranou žalovaného okresný súd poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2008, sp.zn. 4 Cdo 164/2007, z ktorého vyplýva, že na splatnosť ceny riadne prevzatého diela nemá vplyv skutočnosť, že dielo v čase plnenia (prevzatia objednávateľom) vykazuje vady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti za vady diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy (bez vád) a v dohodnutom čase, ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania okresný súd skúmal otázku splatnosti ceny diela. S odkazom na ust. § 548 ods. 1 druhá veta OBZ uviedol, že vo veci nebola zistená existencia dohody účastníkov o splatnosti dohodnutej ceny. Nárok na cenu diela tak vznikol jeho vykonaním. K vykonaniu diela došlo jeho uvedením do skúšobnej prevádzky v auguste 2006. Žalobca tvrdil, že to bolo konkrétne 08.08.2006. Okresný súd napokon priznal žalobcovi úrok z omeškania počnúc dňom 31.08.2006, a to na základe skutočnosti, že žalobca žalovanému vystavil pôvodne na zaplatenie ceny diela faktúru so splatnosťou dňa 30.08.2006, ktorá bola žalovanému doručená dňa 16.08.2006 pod číslom 2006/0023. To, že žalobca následne vystavil iné faktúry a s iným (skorším) dátumom splatnosti, nemôže byť v neprospech žalovaného. Ak totiž žalobca menil faktúry z dôvodov na jeho strane, bolo by v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku v zmysle § 265 OBZ prenášať dôsledky takéhoto správania na ťarchu jeho zmluvného partnera, ktorý začal plniť v dobrej viere podľa pôvodnej faktúry. K výške úrokov z omeškania okresný súd poukázal na právnu úpravu v § 369 ods. 1 OBZ v znení účinnom od 01.08.2005 do 31.12.2008, v ktorom období došlo k vzniku omeškania. Vo vzťahu k uplatnenému vzájomnému návrhu žalovaného na náhradu škody vo výške nákladov, ktoré žalovaný vynaložil na opravu žeriava a za náklady vynaložené žalovaným na zabezpečenie iného žeriava, okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval úpravu v § 373 a nasl. OBZ. Poukázal na to, že žalovaný porušenie povinnosti žalobcu vzhliadol v okolnosti, že žalobca porušil svoju povinnosť zo zmluvy o dielo dodať žalovanému ako objednávateľovi novú elektrosústavu (vyjadrenie žalovaného na č.l. 91 spisu), pričom pojem „nová elektrosústava" treba vykladať ako moderná elektrosústava, zodpovedajúca najnovším poznatkom vedy a zároveň potrebám trhu a taktiež, že žalobca porušil povinnosť dodať elektrosústavu bez vád (vyjadrenie na č.l. 227 rub spisu). Vo vzťahu k vyvodenému záveru o nedôvodnosti vzájomného návrhu žalovaného okresný súd uviedol, že sa nestotožnil so žalovaným, že žalobca porušil svoj dohodnutý záväzok dodať žalovanému novú elektrosústavu. Žalovaný považoval za rovnocenný ekvivalent slova „nový", slovo „moderný". Podľa okresného súdu rovnocenným ekvivalentom slova „nový", je aj slovo „nepoužívaný". V prejednávanej veci pritom nebolo sporné, že žalobca žalovanému dodal zánovnú elektrosústavu, nie modernú, ale nepoužívanú. Zhrnúc uvedené nebolo možné prijať záver žalovaného, že ak mu žalobca nedodal modernú elektrosústavu, tak tým porušil záväzok dodať mu novú elektrosústavu. Tiež podľa názoru okresného súdu žalovaný nemohol očakávať, že pôjde o modernú elektrosústavu, vzhľadom na celkovú hodnotu žeriavu, ktorá bola bez DPH 340.000,- Sk, keď súčasne aj zahŕňala demontážne a montážne práce. Z tejto sumy práve elektrosústava predstavovala najpodstatnejšiu časť, keď konateľ žalovaného vo výpovedi na č.l. 77 spisu uviedol, že suma 50.000,- Sk bola zálohou na demontáž žeriava, suma 60.000,- Sk na montáž žeriava a suma 200.000,- Sk bola úhradou frekvenčného meniča a elektrosústavy. Podľa webovej stránky požiadavka.sk, sa žeriav MB 1645 v dobrom technickom stave, rok výroby 1991, ponúkal za cenu 28.500,- Eur. Okresný súd tiež poukázal na výpoveď svedka C. I., ktorý uviedol, že väčšina súčiastok žeriavu bola nová. Súčasne, ak žalovaný tvrdil, že mu bola dodaná elektrosústava s vadami, tak túto skutočnosť jednoznačne nepreukázal. Svedkovia navrhnutí žalovaným vypovedali, že niektoré súčasti elektrickej časti žeriavu nefungovali alebo fungovali s problémami (svedok I. H. uviedol, že niekedy nefungovali otoč a mačka, bol zhorený stýkač, vyhodilo istič - výpoveď na č.l. 153 spisu, svedok C. I. uviedol, že niekedy sa zapiekol stýkač alebo vyhodilo poistky). Svedkovia navrhnutí žalobcom vypovedali, že pri odovzdávaní a skúškach žeriava sa vyskytli problémy s jeho fungovaním, tieto však boli spôsobené nedostatočným napätím dieselovej elektrocentrály, pričom na vzniku porúch ako sú zhorené stýkače, vyhodenie ističov, nefunkčnosť mačky či otoču, sa môže podieľať aj to, aký dlhý čas bol žeriav napojený z elektrocentrály pri rôznorodom zaťažovaní bremenom a taktiež treba zobrať do úvahy údržbu žeriavu a spôsob zaobchádzania so žeriavom (výpoveď svedka Z. D. na č.l. 225 rub spisu). Týmto spôsobom žalobca prinajmenšom vylúčil možnosť prijať jednoznačný záver, či vady, ktoré sa vyskytli na žeriave, sú vadami, za ktoré nesie zodpovednosť žalobca ako dodávateľ, alebo tieto vady vznikli ako dôsledok okolností na strane žalovaného (nezabezpečenie dostatočného elektrického napätia). Z uvedeného okresný súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že poruchy, ktoré sa vyskytli na žeriave, majú svoju príčinu v prípadných vadách elektrosústavy, za ktoré nesie zodpovednosť žalobca a že mu dodal vadné dielo. K nákladom, ktoré žalovaný vynaložil na opravu žeriavu (suma vyúčtovaná faktúrou spoločnosti VERMONT, s.r.o., vo výške 7.080,50 Sk), okresný súd uviedol, že tieto náklady možno úspešne požadovať len v prípade, že je to medzi účastníkmi konania dohodnuté. Obchodný zákonník neumožňuje, aby vady boli odstránené samotným objednávateľom alebo tretími osobami na náklady zhotoviteľa. Vo vzťahu k trovám konania okresný súd s odkazom na § 151 ods. 3 OSP vyhradil rozhodnutie o ich náhrade na dobu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to vo vzťahu k výrokom I/ a III/. Napadnutý rozsudok okresného súdu označil za nesprávny, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP). K výroku I/ žalovaný namietol, že predmetnú sumu 501,23 Eur s príslušenstvom odmietol žalobcovi zaplatiť z dôvodu, že dielo, vykonané žalobcom pre žalovaného, nebolo bez vád a túto sumu žalovaný považoval za zľavu z ceny. V zmysle § 439 ods. 4 OBZ tak predmetnú sumu zadržal, keďže do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Žalobca pritom vady na vykonanom diele neodstránil, a to napriek opakovaným reklamáciám žalovaného. Žalovaný mal za to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil uplatnenie vád žalovaným za prekročenia lehoty v zmysle § 562 ods. 2 OBZ. Žalovaný mal za to, že v otázke uskutočnenia reklamácie proti sebe stoja tvrdenia účastníkov, avšak tvrdenia žalovaného potvrdil aj svedok D. I.. Tento svedok bol poučený o trestných následkoch krivej výpovede a spochybnenie pravdivosti jeho výpovede, len s poukazom na jeho vzťah ako zamestnanca voči žalovanému ako zamestnávateľovi, je neopodstatnené. Práve z toho titulu, že svedok bol u žalovaného zamestnaný, mohol najlepšie opísať a uviesť všetky okolnosti týkajúce sa reklamovania vád na elektrickej sústave žeriava. Žalovaný ďalej nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že žalovaný nemal ujasnené, aký nárok z vád vlastne uplatňuje, keď na jednej strane mal hovoriť o opravách a na druhej strane o nároku na zľavu z ceny diela. S odkazom na svedeckú výpoveď D. I. na pojednávaní 07.04.2010 mal žalovaný za to, že postoj žalobcu bolo možné považovať za oznámenie, že svoje povinnosti v dodatočnej primeranej lehote nesplní v zmysle § 437 ods. 3 OBZ, a teda, že nárok na zľavu žalovanému vznikol, navyše vady sa vyskytovali opakovane. Žalobca tieto vady neodstránil. Zdôraznil svoje právo zadržať časť ceny zodpovedajúcej jeho nároku na zľavu v zmysle § 439 ods. 4 OBZ. Pokiaľ okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 164/2007, tak žalovaný uviedol, že predmetom konania nebolo zaplatenie celej ceny za dielo, ale len jej časti, ktorá zodpovedá nároku žalovaného na zľavu z ceny diela. Žalovaný namietal tiež vadu spočívajúcu v tom, že žalobca mu namontoval elektrosústavu, skladajúcu sa zo zastaralých, zánovných komponentov, pričom žalobca mal elektrosústavu dodať novú, v zmysle modernú. Toto korešponduje aj s objednávkou žalovaného, v ktorej výslovne uvádzal svoju požiadavku na „novú elektrosústavu". Okresný súd sa s názorom žalovaného nestotožnil s odôvodnením výkladu ekvivalentu slova nový. Pokiaľ okresný súd poukazoval aj na celkovú cenu žeriavu, ktorá zahŕňala aj cenu za demontážne a montážne práce a cenu žeriavu MB 1645 v dobrom technickom stave, rok výroby 1991, podľa webovej ponuky, tak žalovaný mal za to, že na uvedenú cenu nemožno poukazovať v súvislosti s prejednávaným prípadom - predmetný žeriav bol už majetkom žalovaného a cena dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným nezahŕňala cenu celého nového žeriava, ale len elektrosústavy a prác dodaných žalovaným. Žalovaný mal záujem o elektrosústavu novú, modernú, takú, čo najnovšie ponúka trh, čo dal vo svojej objednávke jednoznačne najavo tým, keď výraz „nová elektrosústava" použil výslovne. Len u takejto elektrosústavy bolo možno predpokladať, že bude plne funkčná a bezporuchová. Nemožno rozumne predpokladať, že žalovaný mohol mať záujem na namontovaní zastaranej, nemodernej elektrosústavy, ktorá bola nepoužívaná (v zmysle nová ako nepoužívaná). V prípade, že by žalovanému postačovala elektrosústava niekoľko rokov stará, nemal by dôvod objednávku žalobcovi vôbec zadávať. Žalovaný poprel pravdivosť tvrdenia žalobcu, že iný postup, ako dodanie starých komponentov (dopredaj) možný nebol, pretože konkrétne komponenty už neboli okrem Mostárne Brezno nikým iným vyrábané, a teda nebolo možné dodať tieto v zmysle nové, moderné. Komponenty do zariadení, ako je žeriav, sa totiž rozlišujú podľa parametrov a tieto sú zameniteľné s komponentmi takých istých, resp. obdobných parametrov, od rôznych výrobcov. V čase zadania objednávky žalovaným komponenty do elektrosústavy boli vyrábané aj nové, moderné. K vzájomnému návrhu (výrok III/) žalovaný mal za dostatočne preukázané, že žeriav, resp. elektrosústava dodaná žalovanému žalobcom, skutočne vykazovala vady. Išlo o tieto vady: „Žeriav sa po namontovaní používal s problémami, nefungovali jeho súčasti ako otoč a mačka, niekedy zhoreli stýkače alebo vyhadzovalo ističe, elektrické časti žeriavu boli zastarané, kazový bol elektrický rozvádzač, bez ktorého nejde celý žeriav" (-> výpoveď svedka I. H., str. 5, 6 zápisnice z pojednávania zo dňa 07.04.2010). „Na žeriave boli staré súčiastky, bol problém s relátkami, boli staré stýkače, ktoré mali na starosti zdvih, stávalo sa, že sa zapiekol stýkač alebo vyhodilo ističe" (-> výpoveď svedka C. I., str. 6 zápisnice z pojednávania zo dňa 07.04.2010). „Žeriav vykazoval poruchovosť; v čase, keď bol žeriav v Bratislave, bola tam stará rozvodová skriňa", podľa názoru svedka „so starými komponentmi a stále vyhadzovalo poistky" (-> výpoveď svedka D. I., str. 7 zápisnice z pojednávania zo dňa 07.04.2010). Podľa žalovaného elektrocentrála bola špeciálne nastavená na požadované napätie pre prevádzku žeriava, ako aj ďalších strojov, pričom vzdialenosť žeriava od elektrocentrály (dĺžka kábla) bola veľmi malá, a teda nemohlo dôjsť k zníženiu napätia. Doložená revízna správa svedčí o správnosti napätia, takisto o kolísaní napätia v norme. Obdobné elektrocentrály sú ako záložné zdroje bežne používané pri prevádzke strojov a zariadení náročných na elektrickú spotrebu; ak by nepostačovali, dochádzalo by k poškodeniu zdravej technológie. Pokiaľ svedok navrhnutý žalobcom tvrdil, že motor žeriava mohol pri rozbehu zvýšiť svoju spotrebu 6 - 12 krát, z čoho sa odvodilo, že pre motor žeriava so spotrebou 22 kW bola elektrocentrála s napätím 160 kW nedostatočná v súvislosti, že napätie kolíše, tak žalovaný poukázal, že uvedený svedok (Z. D.) bol vypočutý ako svedok a nie ako znalec. Preto toto tvrdenie svedka nemalo byť súdom zobraté do úvahy. Ak sa totiž elektrické zariadenie zapojí do elektrickej siete cez pevnú elektrickú prípojku, aj vtedy v sieti dochádza ku kolísaniu napätia. Na predmetnej elektrocentrále boli spolu so žeriavom zapojené ďalšie elektrické stroje a zariadenia žalovaného (počítače a stroje so zapojením riadiacej techniky na počítačové riadenie), pričom stroje takéhoto charakteru sú na kolísanie napätia ďaleko citlivejšie ako žeriav, sú to stroje tak isto ovládané stýkačmi, avšak žiadne poruchy sa u nich neprejavili. Žalovaný tvrdil, že napätie elektrocentrály v potrebnej výške bolo. V iných strojoch problém nebol; z toho potom vyplýva, že vady prejavujúce sa na žeriave, museli mať inú príčinu ako nedostatočné napätie elektrocentrály; elektrosústava dodaná žalobcom bola nekvalitná a vadná. Navyše, k poruchám na žeriave stále dochádzalo aj potom, ako bol z elektrocentrály odpojený, a to počas dlhšieho časového obdobia. V tomto smere odkázal na výpoveď svedka I. H. na pojednávaní zo 07.04.2010. Poruchy, uvádzané žalovaným a svedkami, sa prejavovali v dlhšom časovom období po odpojení z elektrocentrály, čo už nemohlo byť následkom prechodného času napojenia žeriavu na elektrocentrálu (s poukazom na dátumy vystavenia faktúr za prenájom iného žeriavu, keď predmetný žeriav MB 1645 bol pokazený). Žalovaný mal okrem žeriavu MB 1645 takisto dva mostové žeriavy, na ktorých dal tiež vymeniť elektrosústavu, avšak iným dodávateľom ako žalobcom. Rozvodné a ovládacie komponenty od tohto dodávateľa boli podľa požiadavky žalovaného dodané nové, úplne novo vyrobené a moderné a od roku 2006 do dnešného dňa sú okrem jednej drobnej závady úplne bezporuchové. Žalovaný poukazoval na spojitosť s veľkou poruchovosťou žeriavu MB 1645 a dodaním zastaralých komponentov elektrosústavy, čo bolo zjavnou príčinou porúch. Poruchy, ktoré sa na žeriave opakovane vyskytovali, nemohli vzniknúť ako dôsledok okolností na strane žalovaného. Svedkovia jednoznačne potvrdili opakovaný výskyt vád na žeriave, takisto potvrdili, že žalovaný by náhradný žeriav neprenajímal, ak by bol jeho žeriav MB 1645 funkčný. Príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu (dodať elektrosústavu odporcovi bez vád) a vznikom škody, vyčíslenej vo výške nákladov za prenájom náhradných žeriavov, je teda podľa žalovaného zrejmá. Čo sa týka nákladov za opravu predmetného žeriavu, pokiaľ okresný súd poukázal na to, že Obchodný zákonník neumožňuje, aby boli vady odstránené objednávateľom na náklady zhotoviteľa, tak k tomu žalovaný uviedol, že úhrady týchto nákladov sa žalovaný nedomáha z titulu nárokov z vád, ale z titulu náhrady škody. Žalovaný navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu v dotknutej časti zmenil, žalobu žalobcu zamietol, vzájomnému návrhu žalovaného v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému priznal aj náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu z 21.04.2011. Odvolanie žalovaného označil za účelové a nezakladajúce sa na pravdivých skutočnostiach. V odvolaní žalovaný opätovne uvádzal námietky, prednesené v prvostupňovom konaní a tieto boli dokazovaním vyvrátené. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I/, III/ a vo výroku IV/ potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie uvedená právna úprava. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a z nich len tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu vo veci v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutých meritórnych výrokov rozsudku okresného súdu I/ o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 501,23 Eur s príslušenstvom a II/ o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu, krajský súd uvádza, že žalovaným produkovaná obrana v rámci prvostupňového konania sa viazala na okolnosť vadného plnenia žalobcom, práva žalovaného na zádržné - zľavu časti ceny diela a u protinávrhu na okolnosť nároku na náhradu škody voči žalobcovi z vadného plnenia. V tomto smere tak v skutkovej ako aj v právnej rovine, po preskúmaní veci, odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného. S odkazom na zákonnú úpravu aplikovanú a uvádzanú okresným súdom v napadnutom rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, obsiahnutých v podrobných dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa I/ o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 501,23 Eur s príslušenstvom a III/ o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného. Žalovaný ako odvolateľ napádal v odvolaní vyvodené skutkové zistenia a závery okresného súdu, napádal hodnotenie vykonaného dokazovania okresným súdom. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v dotknutej časti a tiež konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by bol v nesúlade s úpravou v § 132 OSP, podľa ktorého zákonného ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. K uvedenému odvolací súd primerane a podporne poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého, obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). V procesnej, dôkaznej rovine, okresný súd nepochybil, ak vyhodnocoval i vierohodnosť výpovede vypočutých svedkov. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré doprevádzali jeho vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu pri výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a podobne) a k poznatkom, získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností (viď obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. októbra 2010, sp.zn. 30 Cdo 3577/2008). Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa vo vzťahu k napadnutému výroku I/ rozsudku okresného súdu, tak bolo zrejmé, že v danom prípade predmetom zmluvy o dielo medzi účastníkmi bolo realizovanie demontáže a montáže žeriavu, ako aj dodávka a montáž elektrosústavy a frekvenčného meniča na otoč. Podľa ust. § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku. Riadnym ukončením diela sa rozumie ukončenie v dohodnutej lehote a bez vád (§ 324 ods. 1 OBZ). Pri vadnom plnení a pri prevzatí diela objednávateľom nedochádza k zániku záväzku. V prípade, keď objednávateľovi nevzniklo právo odstúpiť od zmluvy, alebo ho nevyužil, dochádza k zmene záväzku na nároky vzniknuté z vadného plnenia. K zániku záväzku zo zmluvy o dielo dôjde až odstránením vád z diela zhotoviteľom. Skutočnosť, že je dielo vadné, sa zisťuje porovnaním dosiahnutého výsledku vykonaného diela s vlastnosťami, ktoré boli uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. Dielo bolo v danom prípade odovzdané žalobcom žalovanému v auguste 2006, keď bol žeriav daný do skúšobnej prevádzky. Na č.l. 214 a 215 spisu sa nachádza osvedčenie o vykonaní kusovej skúšky elektrického zariadenia zo dňa 04.08.2006 a vyhlásenie o zhode zo dňa 04.08.2006. Uvedený záver korešponduje úprave v § 555 ods. 2 OBZ, podľa ktorého, ak sa podľa zmluvy má riadne vykonanie diela preukázať vykonaním dohodnutých skúšok, považuje sa vykonanie diela za dokončené až vtedy, keď sa tieto skúšky úspešne vykonali. Na účasť na nich je zhotoviteľ povinný objednávateľa včas pozvať. Dielo bolo teda vykonané dňom 04.08.2006 a k jeho odovzdaniu, podľa výsledkov vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní, došlo 08.08.2006. Žalovaný v odvolaní namietol, že dielo nebolo zo strany žalobcu odovzdané riadne, t.j. bez vád, preto zadržal časť ceny za vykonané dielo v žalovanej výške 501,23 Eur. Podľa § 560 ods. 1 OBZ, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Základná povinnosť zhotoviteľa, vykonať určité dielo, je splnená vykonaním diela - teda riadnym ukončením diela a jeho odovzdaním objednávateľovi. Riadne ukončené dielo je dielo v takom stave, ktorý zodpovedá zmluve, resp. je v stave, ktorý vyhovuje dohodnutému alebo obvyklému účelu a zodpovedá dohodnutému výsledku. V prípade vadného plnenia záväzok zhotoviteľa zaniká až uspokojením práva z vadného plnenia, teda uspokojením zodpovednostného nároku, ktorý si objednávateľ zvolí. V danom prípade bola uskutočnená demontáž a montáž žeriavu. S odkazom na i okresným súdom správne aplikované ust. § 562 ods. 2 písm. c) OBZ, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Z obsahu spisu vyplývalo, že dielo bolo odovzdané žalovanému 08.08.2006. Žalovaný prvýkrát vady diela vytýkal na pojednávaní dňa 08.09.2009. Do tohto dátumu nebola žalobcovi doručená žiadna písomná reklamácia a v prvostupňovom konaní nebola preukázaná ani ústna reklamácia. Hoci svedok D. I. vypovedal, že pri výskyte porúch na žeriave kontaktoval žalobcu, žalobca toto potvrdil, avšak zdôraznil, že tieto vytýkané vady sa týkali iných častí žeriavu a nie elektrosústavy, ktorej preukázanie vád je predmetom konania. Okresný súd vzhľadom na protichodné, resp. odlišné tvrdenia svedka a žalobcu správne konštatoval, že uskutočnenie ústnej reklamácie nebolo v danom prípade jednoznačne preukázané. Pritom okresný súd v súlade s § 132 OSP hodnotil vykonané dôkazy tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Po vypočutí svedka D. I. usúdil, že vzhľadom na zamestnanecký pomer k žalovanému, táto svedecká výpoveď nemá vyššiu dôkaznú silu, ako tvrdenie účastníka konania. I s ohľadom na vyššie uvedené dôvody, bolo možné sa s takýmto postupom a záverom okresného súdu stotožniť. Uvedeným postupom a vyhodnotením vykonaných dôkazov okresný súd nezvýhodnil len niektorého z účastníkov konania. Okresný súd z vykonaného dokazovania správne vyvodil, že žalovaný nepreukázal, že vady diela v stanovenej dvojročnej lehote oznámil žalobcovi, že si splnil zákonnú notifikačnú povinnosť, ktorá situácia je stíhaná následkom nemožnosti priznať objednávateľovi nároky z vád diela, a to pokiaľ zhotoviteľ zmeškanie takejto lehoty na včasné uplatnenie nárokov z vád diela vytkol. Odvolací súd k tomu uvádza, že z obsahu spisu nevyplývala ani voľba zodpovednostného nároku zo strany žalovaného. Podľa ust. § 564 OBZ pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Podľa § 436 ods. 2 OBZ, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné, alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného súdu, že z vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne ustáliť, že žalovaný túto voľbu nároku zo zodpovednosti za vadné plnenie včas vykonal, keď žalobcovi včas neoznámil ani vytýkané vady. Voľba medzi zodpovednostnými nárokmi patrí v tomto prípade objednávateľovi - žalovanému. Predpokladom tohto práva je oznámenie voľby zhotoviteľovi vo včas zaslanom oznámení vád, alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení (reklamácii). V tomto prípade uvedený postup zo strany žalovaného nebol splnený, resp. žalovaný o takomto postupe voči žalobcovi neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že včas žalobcovi oznámil vady diela a včas vykonal voľbu medzi zodpovednostnými nárokmi. V tomto smere nebolo možné prihliadať, a to samostatne, len na výpoveď svedka D. I., ak táto nebola vzhľadom na tvrdenie žalobcu (s rovnakou výpovednou hodnotou) jednoznačná a dostatočným a nepochybným spôsobom nepreukazovala žalovaným tvrdené skutočnosti. Teda len na základe tejto svedeckej výpovede nebolo možné prijať nepochybný záver o riadnom a včasnom uplatnení vád zo strany žalovaného, keď uvedená okolnosť (reklamácia) bola zo strany žalobcu spochybnená. K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje na správne vyvodený záver okresného súdu o nepreukázaní dôkazného bremena na strane žalovaného. Vo všeobecnej rovine dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas uplatnil reklamáciu vád predmetného diela, a to tak v rovine splnenia notifikačnej povinnosti, ako aj voľby zodpovednostného nároku, tak bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Pokiaľ takýmto dôkazom mala byť len výpoveď svedka D. I., tak za vyššie uvedeného vyhodnotenia zo strany okresného súdu, s ktorým sa s odkazom na dodržaný postup podľa § 132 OSP i odvolací súd stotožnil, nebolo možné prijať záver o unesení dôkazného bremena na strane žalovaného. K použitiu ust. § 439 ods. 4 OBZ, na ktorý poukazoval odvolateľ, krajský súd uvádza, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, ak objednávateľ pri uplatňovaní práva zo zodpovednosti za vady zvolí nárok na odstránenie vád. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené sú: preukázanie existencie vád, ich včasná reklamácia, to, že zhotoviteľ za ne zodpovedá a že vady neboli doposiaľ odstránené. Ide o prípad, keď si objednávateľ primárne nezvolil právo na zľavu z ceny, ale právo na odstránenie vád. Ide teda o právo objednávateľa jednostranným úkonom zabezpečiť svoje právo zo zodpovednosti za vady zhotoviteľa tým, že zadrží časť ceny diela (právo nezaplatiť časť ceny), ktoré sa v prípade neodstránenia vád transformuje na právo uspokojiť svoje právo zo zodpovednosti za vady prostredníctvom zľavy z ceny diela. Z uvedeného, ust. § 439 ods. 4 OBZ nemožno na daný prípad aplikovať, keďže neboli splnené požadované podmienky. Nebola preukázaná nepochybným a jednoznačným spôsobom existencia vád, ani ich včasná reklamácia. V danom prípade žalovaný ani netvrdil, že žiadal o opravu, odstránenie vád v dodatočnej lehote, ktorú žalobcovi určil. Žalovaný bez ďalšieho zadržal časť ceny za dielo. V tomto smere len poukazovanie na výpoveď svedka, ktorý je zamestnancom žalovaného, „že žalobcovi povedal o poruche a on mu povedal, ako to možno opraviť, že nebude kvôli jednému stýkaču cestovať z Čierneho Balogu do Senca", čo nemožno hodnotiť ako právne relevantnú voľbu zodpovednostného nároku na odstránenie vád, a to kvalifikovaným spôsobom. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno konštatovať ani voľbu tohto zodpovednostného nároku, keďže nebola stanovená dodatočná lehota na odstránenie vád, resp. z obsahu spisu a dôkazov produkovaných žalovaným v prvostupňovom konaní určenie tejto dodatočnej lehoty nevyplývalo. Okresný súd teda správne vychádzal zo stavu veci, že žalovanému nesvedčilo právo na zadržanie žalovanej časti ceny za vykonané dielo. K druhej časti odvolania, ktoré sa týkalo výroku III/ napadnutého rozsudku, o zamietnutí protinávrhu žalovaného, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na vecne správne rozhodnutie okresného súdu a jeho dostatočné odôvodnenie s poukazom na § 219 ods. 1, 2 OSP. Len na zdôraznenie vecnej správnosti i tejto časti rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výraz nová elektrosústava, je potrebné súhlasiť s okresným súdom, že takáto formulácia v dohode účastníkov nemusí automaticky znamenať modernú (najnovšiu - najmodernejšiu) elektrosústavu. Hlavnou vlastnosťou novej elektrosústavy je jej plná funkčnosť a bezporuchovosť tak, ako konštatoval aj žalovaný. Žalovaný však nepreukázal, že elektrosústava dodaná žalobcom tieto vlastnosti nespĺňala. Nepreukázal, že nová elektrosústava od žalobcu bola dodaná s vadami, keď tieto včas neoznámil ani nereklamoval. Rovnako nepreukázal, že aj prípadné vady, ktoré ak sa vyskytli, tak sa viazali na vady dodanej elektrosústavy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že svedkovia vypovedali, že pri odovzdávaní a skúškach žeriavu sa vyskytli problémy s jeho fungovaním, tak takéto vady bezprostredne, resp. bez zbytočného odkladu žalobcovi neoznámil, nereklamoval ich a odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že žalovaný vady oznámil až v roku 2009 na vykonanom súdnom pojednávaní. V tomto smere odchýlne tvrdenia v prvostupňovom konaní žalovaný nepreukázal. I svedok C. I. vo svojej výpovedi pred okresným súdom uviedol, že väčšina súčasti žeriavu bola dodaná nová. Žalovaný teda nepreukázal, že za vady, ktoré na žeriave vznikli, niesol zodpovednosť žalobca. Uplatnená náhrada škody zo strany žalovaného sa práve viazala na tvrdené porušenie zmluvných povinností žalobcu dodať bezvadné plnenie. V tomto smere žalovaný nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam o naplnení všetkých atribútov pre náhradu škody, za ktorú by niesol zodpovednosť žalobca v zmysle § 373 a nasl. OBZ. Z vyššie uvedených dôvodov, pokiaľ okresný súd rozhodol vo vzťahu k výroku I/ i vo vzťahu k výroku III/ a prijal záver, že žalovaný pri svojej obrane proti žalobcovmu nároku (výrok I/) ako aj pri uplatňovaní svojich práv voči žalobcovi z titulu náhrady škody (výrok III/) neuniesol dôkazné bremeno, tak odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil a uvedený záver tvoril i základ pre závery odvolacieho súdu o neopodstatnenosti podaného odvolania žalovaného. Podľa ust. § 224 ods. 4 OSP, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. S odkazom na citované zákonné ustanovenie o trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodovať po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, okresný súd. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.