Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/6/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200089 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200089.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľky: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X/XX, F., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Martin, so sídlom Ul. Pavla Mudroňa 45, Martin, za účasti účastníka konania: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa 11.01.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa 11.01.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke a účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa 11.01.2012 odporca rozhodol, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 1 , 2, 3 zák. č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva ani na priznanie práva na náhradu. Navrhovateľke sa nenavracia vlastnícke právo k pozemkom ani nepriznáva právo na náhradu za PK p.č. 1610 (dom č. XX) o výmere 219 m2 zapísanú v PK vložke č. 807 a za časť PK p.č. 2457 (roľa) o výmere 415 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. F.. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka v reštitučnej žiadosti uviedla, že pôvodným vlastníkom v reštitučnej žiadosti uvedených PK parciel, ako aj iných pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. F. bol P. X. A., I. A., P. A., F. A. a nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) a m) zák. č. 503/2003 Z.z.. Správny orgán rozhodoval len o vyššie uvedených pozemno-knižných parcelách, pričom z predloženej grafickej a textovej identifikácie parciel zo dňa 31.10.2005 a zo dňa 20.12.2011 zistil, že PK p.č. 2457- jej časť o výmere 415 m2 neprešla do vlastníctva štátu a teda neboli splnené podmienky uvedené v § 2, 3 zák. č. 503/2003 Z.z., pričom k uvedenému dospel aj oboznámením sa s rozhodnutím Správy katastra Martin č. X 263/2011 zo dňa 07.12.2011. Čo sa týka PK p.č. 1610, v čase prechodu do vlastníctva štátu mala charakter zastavanej plochy (dom č. XX, dvor) a nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v § 1 zák č. 503/2003 Z.z. správny orgán rozhodol o nenavrátení vlastníctva a nepriznanie práva na náhradu. Nebolo rozhodnuté o celom reštitučnom nároku navrhovateľky, pretože správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Preto požiadal Správu katastra Martin o vyhotovenie dokladov týkajúcich sa prevodu vlastníctva, ako aj vyhotovenie geometrických plánov, ktoré zabezpečuje Slovenský pozemkový fond. O zvyšných nehnuteľnostiach preto bude rozhodnuté po predložení týchto dokladov. Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok navrhovateľka. Ako odvolacie námietky uviedla: Rozhodnutie neobsahuje nijaké odôvodnenie, nie sú v ňom uvedené dôvody, pre ktoré odporca rozhodol o nenavrátení PK p.č. 1610 a časti PK p.č. 2457 o výmere 415 m2. V odôvodnení úplne absentuje uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Taktiež absentuje uvedenie, akým úvahami sa spravoval odporca pri hodnotení dôkazov a pri použití správnej úvahy. Odporca nevykonal právne posúdenie a nesubsumoval ním zistení skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotno- právneho predpisu. Chýba výklad obsahu právnej normy a účastníčka správneho konania nerozumie, prečo odporca rozhodol tak, ako rozhodol. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Tým, že odporca v prípade navrhovateľky vydal viac rozhodnutí o jednotlivých častiach jej riadne uplatneného nároku zasiahol do jej práv a právom chránených záujmov, pretože navrhovateľka si nemôže vybrať, či chce formou náhradných pozemkov alebo v peniazoch, pretože v jednotlivých čiastkových rozhodnutiach navrhovateľka nespĺňa kumulatívne podmienku výmery nad 400 m2 a zároveň hodnoty pozemkov väčšej ako 166 €. Nesúhlasí s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach. Ďalej namieta dĺžku správneho konania, ktorá je v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania. Porušuje sa jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalšou námietkou bolo, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce z dôvodu, že správny orgán neustálil správne okruh právnych predchodcov navrhovateľky. Okrem tých, ktorých uvádza odporca, mala byť uvedená aj F. V., rod. A. zom. XX.XX.XXXX. Po tejto dedila B. A., rod. V.. Ďalej namietala, že odporca v inom reštitučnom konaní dal vyhotoviť GP. Na základe tohto GP p.č. 7641/2 bola evidovaná na LV č. XXXX, pričom tento zápis bol vykonaný nesprávne a v majetkovom podieli 4/5 bola zapísaná Slovenská republika - Slovenské národné múzeum namiesto pôvodných vlastníkov uvedených na LV č. XXXX týkajúci sa EKN p. č. 2457. Odporca mal o tomto vedomosť, avšak nijakým spôsobom nezasiahol a nesnažil sa zjednať nápravu. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 19.03.2012. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ja dostačujúce. Tiež nesúhlasil s tvrdením, že pri vydaní viacerých rozhodnutí by bola navrhovateľka ukrátená o možnosť poskytnutia náhrady v náhradnom pozemku. Podľa informácií z prostredia SPF priznané právo na náhradu za nevydané pozemky uvedené vo viacerých rozhodnutiach, ktorých výška bola stanovená znaleckým posudkom sa sčíta dohromady a oprávnenej osobe sa poskytne náhrada ako súčet náhrad uvedených v jednotlivých rozhodnutiach. Čo sa týka námietky vedenia konania o oprave chyby v katastrálnom operáte X 263/2011, uvedené konanie nič nezmenilo na skutočnosti, že časť PK p.č. 2457 o výmere 415 m2 nikdy neprešla do vlastníctva štátu. V súčasnosti je však podiel 1/5 CKN p.č. 7641/2 o výmere 415 m2, ktorá bola vytvorená z časti pôvodnej PK parcely, zapísaný vo vlastníctve T. A.. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutie potvrdiť a navrhovateľke nepriznať trovy konania. Účastník konania Slovenský pozemkový fond sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 29.06.2012. Poukázal na čl. XV. ods. 3 posledná veta interného pokynu generálneho riaditeľa SPF č. 3/2011 o postupe pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z. v znení zák. č. 559/2010 Z.z., podľa ktorého ustanovenie druhej vety tohto odseku neplatí, ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok je vyšší ako 400 m2 a 166,- €. Preto bude SPF riešiť reštitučné nároky navrhovateľky podľa viacerých rozhodnutí odporcu v celku a obava navrhovateľky, že jej nebude vydaný náhradný pozemok, ale len peňažná náhrada, nie je dôvodná. Zároveň pripojil interný pokyn generálneho riaditeľa SPF č. 3/2011. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 250l a nasl. O.s.p., a to v medziach uvedených v opravnom prostriedku podľa § 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Súčasťou správneho spisu je identifikácia č. 264/2005 zo dňa 01.10. až 31.10.2005, ktorá, okrem iného, rieši i PK p.č. 2457 zapísanú vo vložke 1872, podľa ktorej táto parcela je totožná s EKN p.č. 2457 orná pôda o výmere 395 m2, ako aj s časťami ďalších CKN parciel: p.č. 7634/22 a 7641/1. Súčasťou správneho spisu je i identifikácia PK p.č. 1610 zapísanej vo vložke 807 ako dom, z ktorej bolo vyvlastnených 219 m2 a ktorá je totožná s časťami CKN p.č. 1601/1 zastavaná plocha, 1601/17 zastavaná plocha-dvor a 4232/1 zastavaná plocha - komunikácia. Vo vložke 807 k. ú. F. je pod radovým č. 1 zapísaná PK p.č. 1610 ako dom č. popisné XX s dvorom v P.. Úplný výpis z PK vložky 807 bol vyhotovený dňa 09.07.1970. Podľa reštitučnej žiadosti prevod vlastníckeho práva z pôvodných spoluvlastníkov I., X. P. a F. A. na čs. štát nastal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.1984. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. 1) Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, 2) b) lesný pôdny fond. 3) 1) Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. § 37 až 39 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. 2) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov. 3) Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov. Čo sa týka odvolacích námietok vo vzťahu k PK p.č. 2457 v PK vložke 1852, v prvom rade je potrebné porovnať reštitučnú žiadosť navrhovateľky s predmetom napadnutého rozhodnutia. V reštitučnej žiadosti navrhovateľka nežiadala o navrátenie časti PK p.č. 2457. Z úradnej činnosti súdu sp. zn. 22Sp/5/2012 je súdu známe, že túto PK parcelu si uplatnila iná reštituentka, a to T. A.. Hoci bolo rozhodované o PK p.č. 2457, ktorá nebola predmetom reštitučnej žiadosti, uvedené nie je vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), pretože vo vzťahu k tejto parcele nebolo vlastnícke právo a ani náhrada priznaná. Iná situácia by nastala v prípade, ak by vo vzťahu k tejto parcele bolo rozhodnuté odporcom kladne, a to či už priznanie vlastníckeho práva alebo priznanie práva na náhradu. Keďže však v tomto prípade bol nárok na PK p.č. 2457 ako taký zamietnutý, samotné rozhodovanie o parcele, ktorá vôbec nebola predmetom reštitučnej žiadosti nemá žiaden vplyv na právne postavenie navrhovateľky, ktorá ani netvrdila, že by bola oprávnenou osobou k tejto parcele a ani prípadných ďalších osôb, ktoré by mali k tejto parcele právny vzťah. Z tohto dôvodu je však potrebné konštatovať, že všetky námietky uplatnené v opravnom prostriedku týkajúce sa tejto parcely sú plne nedôvodné, pretože navrhovateľka nemá aktívnu vecnú legitimáciu rozporovať zistenia vo vzťahu k tejto parcele, keďže nebola touto časťou vydaného rozhodnutia ukrátená na právach. Z týchto dôvodov sa súd námietkami navrhovateľky ohľadne prebiehania katastrálneho konania č. X 263/2011 a zápisu Slovenskej republiky - Slovenského národného múzea na LV č. XXXX ako vlastník EKN p.č. 2457 v 4/5 ani meritórne nemohol zaberať a táto námietka je právne irelevantná. Krajský súd v Žiline sa následne zaoberal námietkami týkajúcimi sa PK p.č.1610 v PK vložke 807 a konštatuje, že dôvody uvedené v opravnom prostriedku sú nedôvodné. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k PK p.č. 1610 je síce stručné, ale dostatočné. Odôvodnenie poukazuje na textovú a grafickú identifikáciu č. 264/2005 zo dňa 31.10.2005 a tiež i na identifikáciu č. 1218/2011 zo dňa 20.12.2011, ktorá konkrétne rieši PK p.č. 1610 zapísanú vo vložke 807. Tu je potrebné konštatovať, že v reštitučnom návrhu došlo k nesprávnosti, keď navrhovateľka požadovala priznanie vlastníckeho práva ohľadne PK p.č. 1610, avšak zapísanej vo vložke 745. Súčasťou správneho spisu je vložka č. 745, ako i vložka 807 k. ú. F., z ktorých je zrejmé, že PK p.č. 1610 je zapísaná len vo vložke 807. Tieto vložky predložila sama navrhovateľka. Z tohto dôvodu odporca správne uviedlo vložku 807. V napadnutom rozhodnutí je dostatočne uvedený skutkový stav, z ktorého správny orgán ohľadne tejto parcely vychádzal, a to, že táto mala v čase prechodu do vlastníctva štátu charakter zastavanej plochy, a to dom č. XX a dvor (ako to vyplýva i z úplného výpise z PK vložky 807 zo dňa 09.07.1970) a taktiež bolo dostatočne uvedené i právne posúdenie, keď bol citovaný § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. (síce bez jeho slovnej citácie, avšak vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v správnom konaní zastúpená advokátkou, poukaz na konkrétne ustanovenie zákona je dostačujúci). Čo sa týka námietky vydávania čiastkových rozhodnutí a nesúhlasu navrhovateľky s vydávaním takýchto rozhodnutí, samotné vydanie takéhoto rozhodnutia je na správnej úvahe správneho orgánu. Jedná sa o procesný postup správneho orgánu, ktorý je plne v kompetencii správneho orgánu. Vo vzťahu k námietke, že jej bude upretý výber medzi náhradnými pozemkami alebo finančnou náhradou, krajský súd poukazuje na interný pokyn generálneho riaditeľa č. 3/2011 Slovenského pozemkového fondu, ktorým sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z. v znení zákona č. 559/2010 Z.z., na ktorý poukazuje i účastník konania Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku a to konkrétne čl. XV. bod 3 posledná veta, podľa ktorého ustanovenie druhej vety tohto odseku neplatí, ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok je vyšší ako 400 m2 a 166 Eur. Z uvedeného vyplýva, že ak boli vydávané čiastkové rozhodnutia, ktorými bolo rozhodované o priznaní práva na náhradu, o ktorej rozhoduje Slovenský pozemkový fond, práva navrhovateľky nebudú dotknuté vydávaním týchto čiastkových rozhodnutí, pretože Slovenský pozemkový fond bude akceptovať úhrnnú výmeru jednotlivých pozemkov, za ktoré bolo priznané právo na náhradu. Tá skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond bude mať vedomosť o vydávaní čiastkových reštitučných rozhodnutí je daná tým, že je účastníkom správneho konania v každej takejto veci. Nesúhlas navrhovateľky s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach, ktorý bol ako námietka taktiež uvedený v opravnom prostriedku, je právne irelevantný. Vydávanie čiastkových rozhodnutí nie je podmienené súhlasom účastníkov konania. Právo účastníka konania týmto spôsobom podmieňovať procesný postup správneho orgánu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Ide o subjektívny postoj navrhovateľky, ktorý správny orgán nemusí zisťovať, pretože nie je podmienkou procesného postupu. Námietka navrhovateľky ohľadne dĺžky konania nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p.. Jedná sa o také porušenie procesnej normy (Správneho poriadku), ktoré nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, avšak môže byť riešené inými inštitútmi procesného práva napr. v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p.. Čo sa týka námietky nedostatočného zistenia okruhu právnych predchodcov navrhovateľky, súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná z toho dôvodu, že navrhovateľka v uplatnenej reštitučnej žiadosti konkrétne uviedla pôvodných vlastníkov, po ktorých sa cíti byť oprávnenou osobou (§2 ods. 2 z.č. 503/2003 Z.z.). Týmito pôvodnými vlastníkmi sú P. X. A., voči ktorému je neter, I. A., voči ktorej je neter a F. A., voči ktorému je dcéra. Preto nemôže byť rozhodované o reštitučnom nároku vo vzťahu k iným pôvodným vlastníkom a navrhovateľka nemôže byť oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. k osobám iným, ako uvedeným v reštitučnej žiadosti. Keďže F. V. nebola uvedená ako pôvodná vlastníčka, od ktorej si oprávnená osoba odvodzuje svoj reštitučný nárok, nebolo potrebné zisťovať vlastníctvo pôvodnej vlastníčky F. V.. Vzhľadom na to, že odvolacie námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. a contrario v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Keďže navrhovateľka v konaní nebola úspešná, nemá právo na náhradu trov konania, preto jej súd náhradu trov nepriznal. Nepodala tiež návrh na náhradu trov konania. Účastníkovi konania SPF súd náhradu trov konania nepriznal, pretože tento nepodal návrh na náhradu svojich trov. Poučenie: Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. . Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.