Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200093 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200093.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/XX, L., právne zastúpená JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom A. B. XX, L., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Martin, so sídlom ul. P. Mudroňa 45, Martin, za účasti účastníka konania: Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.k. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.1.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právnej zástupkyne JUDr. Gabriely Kľačanovej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ-2012/00258-III.-URB zo dňa 12.01.2012 odporca rozhodol, že navrhovateľka ako oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c), e) zák. č. 503/2003 Z.z. v majetkovom podiele 1-ica spĺňa podmienky zákona podľa § 3 ods. 1 písm. j) a priznáva sa jej právo na náhradu k pozemkom, ktoré nie je možné vydať v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) a d) zákona vo vložke 745 ako PK p. č. 1617 v podiele 4/5-iny, v stave podľa KN ide o KN p. č. 1601/8 a v PK vložke 745 PK p. č. 1619 v podiele 4/5-iny, v stave podľa KN ide o p. č. 1618/2 a 4232/1. Oprávnená osoba ďalej nespĺňa podmienky zákona uvedené v § 1 zákona a nenavracia sa jej vlastnícke právo ani nepriznáva sa jej právo na náhradu za PK p. č. 1618 (dom č. XX, dvor) o výmere 593 m2 zapísaná v PK vložke 745, všetko kat. úz. L.. V odôvodnení správny orgán uviedol, že čo sa týka PK p. č. 1617 vo vložke 745, táto bola pôvodne vlastníctvom S. B., T. U. B. a T. B. v podiele 4/5-iny. Nehnuteľnosť prešla na základe kúpnej zmluvy do vlastníctva Mestského národného výboru v Martine, boli splnené podmienky tiesne a nápadne nevýhodných podmienok podľa § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z.. Na základe kúpnej zmluvy z 25.01.2002 prešla do vlastníctva Daňového riaditeľstva SR a je evidovaná na LV č. XXXX. Čo sa týka PK p. č. 1618, táto je pôvodným vlastníctvom S. B., T. U. B., T. B. v podiele 4/5-iny a v čase prechodu do vlastníctva štátu nehnuteľnosť mala charakter zastavanej plochy (dom č. XX, dvor) a preto neboli splnené podmienky v § 1 zák. 503/2003 Z.z.. Čo sa týka PK p. č. 1619, táto bola pôvodným vlastníctvom S. B., T. U. B., T. B. v podiele 4/5-iny a na základe kúpnej zmluvy prešla do vlastníctva Čsl. štátu, pričom kúpna zmluva je podľa § 3 ods. 1 písm. j) zák. č. 503/2003 Z.z. uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Táto je zastavaná miestnou komunikáciou a časť parcely (C-KN p. č. 1618/2) je vo vlastníctve právnickej osoby a pozemok má charakter zastavanej plochy (LV XXXX). Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté o priznaní práva na náhradu. Z dôvodu objektívneho posúdenia reštitučného nároku v nadväznosti na preverenie skutočnosti vyplatenia a prevzatia kúpnopredajnej ceny boli vyzvané príslušné orgány štátnej správy na zaslanie dokladov o vyplatení a prevzatí kúpnej ceny. Doklady v archívoch štátnych orgánov sa nenašli, preto správny orgán vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, ten tieseň a nápadne nevýhodné podmienky špecifikoval vo svojom vyjadrení v zápisnici zo dňa 07.11.2011. Ten nápadne nevýhodné podmienky videl v tom, že spoločnosť pred rokom 1989 fungovala z ekonomického vlastníctva poňatia vlastníctva, ktorého základnou črtou bolo delenie vlastníctva na osobné a súkromné, pričom pozemok nebolo možné ponímať za predmet osobného vlastníctva, pretože cieľom bol stav, že všetky pozemky budú vo vlastníctve štátu, čo znamenalo diskrimináciu vlastníkov a ich vlastníckeho práva. Súčasne neexistovala primeranosť medzi metódami a použitými prostriedkami zo strany štátu pri nadobúdaní vlastníctva a úkonmi pozbavujúcimi vlastníkov ich vlastníckeho práva. Za predmetné pozemky zo strany štátu nebola vyplatená kúpnopredajná cena. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že toto rozhodnutie nerieši celý reštitučný nárok navrhovateľa a vo vzťahu k ďalším nehnuteľnostiam z dôvodu úplného a skutočného zistenia stavu veci bude potrebné vyhotoviť geometrické plány. Správny orgán o ďalších nehnuteľnostiach rozhodne po predložení predmetných dokladov. Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok navrhovateľka, v ktorom ako odvolacie dôvody uviedla: Odporca svojím nekonaním vo veci porušil právo navrhovateľky na prerokovanie veci v primeranej lehote, ktoré je zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Tým, že odporca vydal viacero rozhodnutí o jednotlivých častiach jej riadne uplatneného nároku, zasiahol do jej práv a právom chránených záujmov tým, že pri vydaní čiastkových rozhodnutí si navrhovateľka nemôže vybrať, či chce náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na pozemkoch formou náhradných pozemkov alebo v peniazoch, pretože v jednotlivých čiastkových rozhodnutiach navrhovateľka nespĺňa kumulatívne podmienku výmery nad 400 m2 a zároveň z hodnoty pozemkov väčšej ako 166 Eur, pričom však jej celkový uplatnený nárok zákonom ustanovené podmienky kumulatívne spĺňa. Navrhovateľka nesúhlasí s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach. Ďalej namieta, že neexistujú právne prekážky pre navrátenie parciel v prospech navrhovateľky. Pôvodná PK p. č. 1619 v súčasnej dobe existuje ako C-KN p. č. 1618/2 a jej vlastníkom je podľa výpisu z katastra nehnuteľností spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá ju mala nadobudnúť v roku 2008. V čase uplatnenia reštitučného nároku bola vo vlastníctve povinnej osoby, ktorá v zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. bola povinná s pozemkom nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemohla pozemok previesť od 01.01.2004 do vlastníctva iného. Pokiaľ k prevodu došlo, takýto úkon je zo zákona neplatný. Odporca sa pri vydaní rozhodnutí týmto vôbec nezaoberal. Ďalej namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, podľa nej v odôvodnení rozhodnutia absentuje uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, uvedenie akými úvahami sa spravoval odporca pri hodnotení dôkazov a pri použití správnej úvahy. Odporca síce uviedol niektoré skutkové okolnosti, ale nezhodnotil ich právny význam. Odporcom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého takto rozhodol je nedostatočné. Na základe tohto žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov konania. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril v podaní zo dňa 20.03.2012. Uviedol v ňom, že v inom rozhodnutí rozhodol o časti reštitučného nároku navrhovateľky a na ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2011 sa správny orgán dohodol s právnou zástupkyňou navrhovateľky, že z tohto rozhodnutia sa vypustia PK p. č. 1617, 1618 a 1619 a časť PK p. č. 2457 z dôvodu preverenia skutkového a právneho stavu v KN. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že nebolo rozhodnuté o celom reštitučnom nároku navrhovateľky. Tiež nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že by bola ukrátená o možnosť poskytnutia náhrady v náhradnom pozemku, ak by bolo rozhodované čiastkovými rozhodnutiami. Čo sa týka prevodu vlastníckeho práva k predmetu konania do vlastníctva tretích osôb, C-KN p. č. 1601/8 prešla na základe kúpnej zmluvy z roku 2002 do vlastníctva Daňového riaditeľstva SR a preto bolo rozhodnuté o priznaní práva na náhradu. PK p. č. 1618 bola v čase prechodu vlastníctva na štát zastavanou plochou a preto nemá charakter nehnuteľností uvedených v § 1 zák. č. 503/2003 Z.z.. PK p. č. 1619 a z nej vytvorená C-KN p. č. 1618/2 je vo vlastníctve právnickej osoby a pozemok má charakter zastavanej plochy - komunikácia (cestné teleso). Z tohto dôvodu taktiež nebolo priznané právo na náhradu. Rozhodnutie aj v časti jeho odôvodnenia je podľa názoru správneho orgánu dostačujúce. Žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť a nepriznať navrhovateľke náhradu trov konania. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý prechádzal jeho vydaniu v zmysle § 250l a nasl. O.s.p. a to v medziach uvedených v opravnom prostriedku (§ 250l ods. 2 O.s.p., v spojení s § 249 ods. 2 O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. z týchto dôvodov: Súčasťou správneho spisu je uplatnenie nároku navrhovateľky na navrátenie vlastníctva podľa zák. č. 553/2003 zo dňa 29.12.2004, pričom navrhovateľka sa cíti byť oprávnenou osobou, ako neter po pôvodných vlastníkoch nebohom T. U. B. a S. B. a ako dcéra k pôvodnému vlastníkovi L. B.. Vo vzťahu k týmto pôvodným vlastníkom si uplatňuje aj jednotlivé podiely. Okrem iného si uplatnila vlastnícke právo k PK p. č. 1617, 1618/1, 1618/2 a 1619 zapísané vo vložke 745 za podiely S., T. U. a L. vo výške 3/5-iny. Reštitučný dôvod mala byť kúpna zmluva uzavretá medzi vlastníkmi a Čsl. štátom - cestným investorským útvarom Banská Bystrica dňa 07.11.1984. Podľa identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005 vyplýva, že PK p. č. 1617, 1618 a 1619 sú identifikované ako celok a to časť C-KN p. č. 1601/8 vo vlastníctve Daňového riaditeľstva SR, časť C-KN p. č. 1618/2 vedená na APIS a.s. T. Teplice časť C-KN p. č. 4319/3, časť C-KN p. č. 4232/1. Z pôvodných PK parciel bolo vykúpených 219 m2, 753 m2 a 53 m2. V majetkovej podstate časti A pozemkovej knihy, vložka 745 kat. úz. A. sv. L. sú uvedené v PK p. č. 1617, 1618 a 1619, naposledy v spoluvlastníctve L. B. v 1/6-ine + 1/31-ine, vo vlastníctve S. B. v 1/6- ine + 1/31-ine a vo vlastníctve T. U. B. v 1/6-ine + 1/31-ine. Hoci správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že C-KN p. č. 1618/2, vzniknutá z pôvodnej PK p. č. 1619 je vo vlastníctve právnickej osoby a pozemok má charakter zastavanej plochy a vlastníctvo je evidované na LV č. XXXX, uvedený LV sa v správnom spise nenachádza. Súd preto vychádzal z čiastočného výpisu z LV č. XXXX zo dňa 15.02.2012, ktorý spolu s opravným prostriedkom predložila navrhovateľka. Z neho vyplýva, že KN p. č. 1618/2 - ostatné plochy je vedená na PRIMA PROPERTIES s.r.o., pričom na LV sú evidované tituly nadobudnutia a to kúpna zmluva V 2496/2006, kúpna zmluva V 4118/06, kúpna zmluva V 341/2007, kúpna zmluva zo dňa 26.03.2008 pod V 1315/08 a zámenná zmluva zo dňa 24.04.2008 pod V 1866/2008. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond. Podľa § 3 ods. 1 písm. j) citovaného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára 14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté. Krajský súd v Žiline sa stotožnil so žalobnou námietkou navrhovateľky, že vo vzťahu k C-KN p. č. 1618/2, ktorá podľa identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005 je totožná s časťou PK parciel 1617, 1618 a 1619 a je vedená ako ostatná plocha o výmere 144 m2, bolo potrebné, aby správny orgán skúmal, kedy došlo k jednotlivým prevodom vlastníckeho práva k tejto parcele a či k nim nedošlo po účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. v zmyle § 4 ods. 2, ktorého by boli takéto prevody absolútne neplatné. Ak by k takýmto prevodom došlo po účinnosti tohto zákona, čo zatiaľ vyplýva z LV č. XXXX kat. úz. L., ktorý LV je však iba čiastočný, a teda môžu byť na ňom uvedené i ďalšie skutočnosti, napr. že prvý prevod v poradí bol učinený už pred účinnosťou tohto zákona, na tieto prevody by správny orgán neprihliadal. Povinnou osobou je osoba v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z., ktorej svedčalo vlastnícke právo k uplatnenej nehnuteľnosti v čase účinnosti zákona. Ak teda bol k tomuto dňu pozemok vo vlastníctve Slovenskej republiky alebo Poľnohospodárskeho družstva, bola splnená podmienka, že pozemok bol vo vlastníctve povinnej osoby a teda ho možno vrátiť in natura. Procesným dôsledkom takto zisteného skutkového stavu by potom bola aj tá skutočnosť, že správny orgán by musel ako s účastníkom konania konať i so súčasným vlastníkom tohto pozemku, ktorý je vedený na LV. Keďže správny orgán sa dôsledne týmito prevodmi nezaoberal a nevyslovil právny názor, či došlo k týmto prevodom po účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. alebo pred jeho účinnosťou a teda, či je potrebné ďalej konať s účastníkmi konania aj s osobami, ktoré sú v súčasnej dobe vedené na liste vlastníctva, jedná sa o vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto bolo potrebné rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p.. Súd však neprihliadol na ďalšie námietky navrhovateľky, ktoré spočívajú v tom, že nesúhlasí s vydaním čiastkových rozhodnutí. Tým, že správny orgán vo veci reštitučného nároku vydáva čiastkové rozhodnutia, nie sú žiadnym spôsobom jej práva a právom chránené záujmy dotknuté. ... Námietka navrhovateľky, že odporca porušil jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote je dôvodná, avšak nedodržanie lehôt na vydanie rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku samo o sebe nie je vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.). Na nekonanie odporcu o uplatnenom nároku je možné použiť konkrétne právne prostriedky, napr. podanie návrhu podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p.. Navrhovateľkin nesúhlas s vydávaním čiastkových rozhodnutí vo veci taktiež nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súhlas navrhovateľky ohľadne konkrétneho procesného postupu správneho orgánu nie je potrebný. ... Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je formulovaná všeobecne a z tohto dôvodu nie je možné na ňu prihliadnuť. Ak navrhovateľka uvádza, že v rozhodnutí sú uvedené niektoré skutkové okolnosti, ale nie je zhodnotený ich právny význam, nie je jasné, ktoré skutkové okolnosti má navrhovateľka na mysli. Námietka, že odporcom uvedené ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol je nedostatočné, nie je dôvodná, pretože v rozhodnutí boli uvedené všetky relevantné právne predpisy, resp. konkrétne ustanovenia zák. č. 503/2003 Z.z., ktoré boli na konkrétny prípad použité. Súd však prihliadol na ďalšie vady napadnutého rozhodnutia ex offo, pretože tieto vady sú zásadného charakteru a bude potrebné ich v ďalšom správnom konaní odstrániť. V prvom rade v reštitučnej žiadosti je uvedené, že oprávnená osoba si uplatňuje majetkové podiely po pôvodných vlastníkoch T. U. B., S. B. a L. B.. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádzajú majetkové podiely PK parciel 1617, 1618 a 1619 po S. B., T. U. B. a T. B., neuvádza sa pritom majetkový podiel L. B.. Celkový podiel uvedený pri jednotlivých PK parcelách je 4/5-iny. Návrh navrhovateľky pritom znel na 3/5-iny. Zároveň vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, že navrhovateľke sa priznáva z týchto podielov (4/5-iny) majetkový podiel 1-ica a to bez bližšieho zdôvodnenia v napadnutom rozhodnutí. V ďalšom konaní bude preto potrebné ustáliť jednotlivé majetkové podiely po skutočných právnych predchodcov oprávnenej osoby Q. T. a rozhodovať len o týchto podieloch. Bude tiež potrebné v odôvodnení rozhodnutia uviesť konkrétne príbuzenské, resp. iné väzby, podľa ktorých je navrhovateľka oprávnená osoba v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 503/2003 Z.z. a to vo vzťahu k označeným pôvodným vlastníkom v reštitučnej žiadosti. V ďalšom konaní bude tiež potrebné skúmať aj vo vzťahu k ďalším C-KN parcelám vzniknutým z pôvodných PK parciel p. č. 1617 a 1619, či k prevodom vlastníckeho práva z povinnej osoby došlo pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z.z. (v tom prípade nie je potrebné konať s týmito vlastníkmi ako s účastníkmi konania) alebo po účinnosti tohto zákona (v tom prípade bude potrebné s týmito vlastníkmi zapísanými na LV konať ako s účastníkmi reštitučného konania, pretože ich práva môžu byť vydaným rozhodnutím dotknuté). Jedná sa o, okrem C-KN p. č. 1618/2, na ktoré poukazovala navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku, aj o C-KN p. č. 1601/8, 4232/1 a 4319/3. Posledné dve parcely podľa identifikácie zo dňa 01.10. až 31.10.2005 nie sú zapísané na liste vlastníctva, avšak bude potrebné túto skutočnosť preveriť. Podľa tejto identifikácie súčasťou vyššie uvedených PK parciel bola i C-KN p. č. 4319/3 (jej časť), avšak vo výroku napadnutého rozhodnutia v C-KN stave sa táto parcela nenachádza. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Tieto si uplatnila vyčíslením zo dňa 06.07.2012. Žiadala priznať náhradu za tieto úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava zastúpenia 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, podanie žalobného návrhu 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, nahliadnutie do súdneho spisu dňa 29.05.2012 v čase od 10:00 do 10:25 hod. podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + režijný paušál 7,63 Eur + náhrada za stratu času za dve polhodiny (Martin - Žilina a späť) po 12,71 Eur, spolu náhrada za stratu času 25,42 Eur + cestovné na trase Martin - Žilina a späť 19,13 Eur, ďalšia porada s klientkou zo dňa 30.05.2012 podľa § 14 ods. 2 písm. a) citovanej vyhlášky 84,77 Eur + režijný paušál 7,63 Eur, účasť na pojednávaní dňa 06.07.2012 - 127,16 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + náhrada za stratu času za dve polhodiny (Martin - Žilina a späť) po 12,71 Eur, spolu náhrada za stratu času 25,42 Eur + cestovné na trase Martin - Žilina a späť 9,44 Eur. Trovy právneho zastúpenia celkom boli uplatnené v sume 698,26 Eur. Ďalej VSÚ - upozorňujem, že úkon nahliadnutie do súdneho spisu uplatnený podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky nespadá pod toto ustanovenie, pretože sa nejedná o účasť pri vyšetrovacom úkone, ani pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávanie a nejedná sa ani o konanie pred súdom alebo iným orgánom a ani nejde o ďalšie skutkové podstaty uvedené v tomto ustanovení. Za nahliadnutie do súdneho spisu podľa tohto ustanovenia odmena nepatrí. Čo sa týka uplatnenej ďalšej porady s klientkou zo dňa 30.5.2012, vzhľadom na obsah záznamu z tejto porady, súd považuje za účelnú trovu, túto poradu len v rozsahu maximálne 1 hodiny a nie ako ju uplatnila právna zástupkyňa navrhovateľky v rozsahu, ktorý presiahol 1 hodinu. Z uvedeného záznamu vyplýva, že sa týkal nielen oboznámenia sa so súdnym spisom a s dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis po podaní opravného prostriedku, ale aj poučenia v rámci Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú všeobecne rozhodnutí súdov prípustnosti opravného prostriedku atď.. Taktiež oboznámenie sa s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline iného čísla konania nie je informáciou, ktorá bezprostredne súvisí s prejednávaným prípadom. Preto súd ako účelnú trovu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. priznal navrhovateľke odmenu za tento úkon vo výške 1/3-iny základnej sadzby v zmysle § 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške ................. ostatné úkony súd považuje za účelne uplatnené. VSÚ - toto čo som teraz diktovala vo vzťahu k tým dvom úkonom, ktoré sa budú priznávať inak, ako to bolo navrhnuté, tak to napíšete taktiež do rozsudku ako právne posúdenie. Účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond Bratislava súd náhradu trov konania nepriznal, pretože tento si ju neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.