Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200097 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200097.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: G. A., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom D. G., právne zastúpený JUDr. Vladimír Kašuba, advokát, so sídlom T. XX, G. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne W.-BA zo dňa 30. januára 2012, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. 1991-18/2012-BA zo dňa 30. januára 2012 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c), e) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušuje a vec vracia správnemu orgánu na ďalšie konanie. Navrhovateľovi p r i z n á v a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 323,50 € podľa vyčíslenia právnym zástupcom navrhovateľa JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom T. XX, XXX XX G.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č..-BA zo dňa 30. 1. 2012 odporkyňa podľa ust. § 88 a v súlade s ust. § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 461/2003 Z.z.“) nepriznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu. Odporkyňa pripomenula vo svojom rozhodnutí priebeh predchádzajúceho konania a poukázala na spôsob, ktorým sa dopracovala k záveru, že nie je možné iné poškodenie zdravia navrhovateľa považovať za chorobu z povolania. Základom pre toto jej rozhodnutie bolo stanovisko Doc. MUDr. F. M., PhD., hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v odbore klinické pracovné právo a klinická toxikológa. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok. Poukázal na chyby v lekárskej správe z 10.01.2012 a spochybnil kľúčový dôkaz, na ktorom stojí rozhodnutie odporkyne - stanovisko Doc. MUDr. F. M., PhD. Poukázal aj na skutočnosť, že odporkyňa ignorovala rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania vo výške 323,50 €. Odporkyňa opätovne posudzovala pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty najskôr prostredníctvom posudkovej lekárky sociálneho poistenia MUDr. B. Q. dňa 10. mája 2012 a aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. C. H. dňa 27. júna 2012, pričom záver oboch posudkov je taký, že navrhovateľ nie je poškodený na účely ust. § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 9. júla 2012 podrobne popísala doterajší priebeh konania (od roku 2006) vo veci nepriznania úrazovej renty navrhovateľovi. Poukázala na súhrny záver Doc. MUDr. F. M., PhD., podľa ktorého poškodenie navrhovateľa nepovažuje za chorobu z povolania v zmysle položky Zoznamu chorôb z povolania (príloha č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Dňa 1.10.2012 sa uskutočnilo súdne pojednávanie na Krajskom súde v Žiline. Osobne sa dostavili navrhovateľ, jeho právny zástupca a poverená pracovníčka odporkyne. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ trvá na svojom opravnom prostriedku v celom rozsahu. Podľa jeho názoru v danej veci nie je spoľahlivo zistený skutočný stav veci. Poukázal na rozpory stanoviska Doc. MUDr. F. M., PhD. s ostatnými už vykonanými listinnými dôkazmi. Navrhovateľ osobne dodal, že Doc. M. chýbali k jeho stanovisku technické parametre, no tie boli jasne uvedené, on si ich podľa názoru navrhovateľa riadne nepreštudoval. Poverená pracovníčka odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť z dvoch dôvodov. Prvým bola skutočnosť, že choroba z povolania bola zistená 16.4.1996, priznaná 12.1.2005 a hlavným dôvodom kedy nastupuje pre pracovnoprávnu zodpovednosť úrazové poistenie, je dátum zistenia choroby z povolania, nie je to dátum priznania choroby z povolania. Druhým dôvodom bol dôkaz - stanovisko Doc. MUDr. F. M., PhD. Uviedla, že vzhľadom na to, že v zozname znalcov je v tejto oblasti zapísaných iba 6 znalcov je zrejmé, že ide o veľmi špecializovanú otázku. Nie je vedený žiadny ústav a ani žiadna inštitúcia sa nezaoberá touto činnosťou, odporkyňa vyhodnotila za najvhodnejšie vybrať najpovolanejšieho odborníka a aj keď nebol podaný znalecký posudok pokladala tento odborný posudok za kvalitný a spoľahlivý dôkazný prostriedok. Navrhovateľ ani poverená pracovníčka odporkyne nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a e) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odporkyňa má podľa ust. § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Preto musí byť rozhodnutie odporkyne podľa ust. § 209 ods. 1 druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z. v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je dôkazom všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa ust. § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. odporkyňa hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. Stanovisko Doc. MUDr. F. M., PhD., ktoré je základným podkladom pre rozhodnutie odporkyne nemožno bez ostatných dôkazov považovať za postačujúce, nakoľko je v rozpore s predchádzajúcimi odbornými posudkami. Odporkyňa vychádzala iba na jeho základe a posudok Martinskej fakultnej nemocnie, Kollárova 2, 06 59 Martin, Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie nebrala do úvahy, hoci sú tieto dva dôkazy v rozpore. Poverená pracovníčka odporkyne na pojednávaní uviedla, že otázka pracovného lekárstva a toxikológie je otázka veľmi špecializovaná, o čom svedčí aj skutočnosť, že je zapísaných len šesť znalcov v zozname znalcov, nie je žiadny ústav, žiadna iná inštitúcia sa nezaoberá touto činnosťou, preto bolo najvhodnejšie vybrať najpovolanejšieho odborníka. Pokiaľ ide o tieto úvahy odporkyne súd musel skonštatovať, že počet šiestich znalcov vedených v zozname znalcov v oblasti pracovného lekárstva a toxikológie je postačujúci. Pokiaľ aj odporkyňa pokladala počet znalcov v tejto oblasti za nedostatočný, mohla vymenovať znalca ad hoc podľa ust. § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. V konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak s ustanovením súhlasí a a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. To, že je v danom odbore vedených „len“ 6 znalcov dostatočne neodvodňuje tú skutočnosť, že sa odporkyňa radšej uchýlila k odbornému posudku. Je veľký kvalitatívny rozdiel medzi odborným a znaleckým posudkom, najmä pokiaľ ide zodpovednosť subjektov, ktoré poskytujú odborné, resp. znalecké posudky. V tejto súvislosti treba uviesť, že aj Doc. MUDr. F. M., PhD. bol v danom odbore znalcom (odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Interná medicína, Choroby z povolania), no dňa 7.12.2009 bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. Odporkyňa pokladala za rozhodujúce stanovisko hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v odbore klinické pracovné právo a klinická toxikológa, pričom sa nezaoberala posudkom Martinskej fakultnej nemocnie, Kollárova 2, 06 59 Martin, Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 17.7.2005 a jej vyjadrením zo dňa 11.11.2009, z ktorého je zrejmé, že v prípade navrhovateľa jej bola na základe odporučenia Celoslovenskej konzultačnej komisie, podľa položky 47, prílohy č. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zoznamu chorôb hlásená choroba z povolania, jednalo sa o: „Iné poškodenie zdravia pri práci.“ Podľa príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. „ZOZNAM CHORÔB Z POVOLANIA,“ konkrétne položky 47 je podmienkou vzniku choroby z povolania v prípade iného poškodenia zdravia z práce, že vznikla pri vykonávaní práce, ktorá je preukázateľne a v porovnateľnej miere s inými chorobami z povolania uvedenými v tomto zozname v príčinnej súvislosti so zisteným poškodením zdravia a táto súvislosť je uznaná Celoslovenskou komisiou pre posudzovanie chorôb z povolania. Odporkyňa (a ani súd) počas konania v odborných otázkach nemôže vysloviť sám odborný záver o tom, či v prípade navrhovateľa ide o chorobu z povolania, keď aj odborníci (okrem iného nositelia prestížnych pedagogických titulov v oblasti medicínskeho vzdelávania) v oblasti klinického pracovného práva a toxikológie došli k opačným záverom. No treba podotknúť, že nebol ustanovený znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie odborných skutočností povinnou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti, a ktorý by mohol vniesť v danom prípade jasnú odpoveď. Samotné rozpory v predložených dôkazoch svedčia o tom, že odporkyňa nedostatočne zistila skutkový stav veci, a preto napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne. Skutočnosť, že odporkyňa nevenovala v danej veci dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu veci a v danej veci si nezadovážila dostatok skutkových podkladov, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, či navrhovateľ má alebo nemá nárok na úrazovú rentu, resp. či jeho ochorenie možno alebo nemožno považovať za chorobu z povolania. Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. V ďalšom konaní odporkyňa zistí skutkový stav, ktorý bude dostačujúci na posúdenie veci tak, aby nevznikali pochybnosti. Odporkyňa vydáva rozhodnutie pre účastníka konania, jej rozhodnutie musí obsahovať všetky predpísané náležitosti a z jeho odôvodnenia musí byť najmä jeho adresátovi zrejmé, z akých skutkových okolností správny orgán vychádzal a akými právnymi názormi sa pri rozhodovaní riadil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Právny zástupca navrhovateľa vyčíslil trovy konania už pri podaní opravného prostriedku zo dňa 15. 2. 2012. Celkové trovy konania vyčíslil vo výške 323,50 €, a to za 2 úkony právnej pomoci (á 127,16 €), režijný paušál 2 x 7,63 €, 20% DPH vo výške 53,92 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli posudzované podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba „vyhláška“). Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom navrhovateľa a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 323,50 €. Súd vychádzal pri posudzovaní výšky trov konania z výšky výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, ktorá pre rok 2012 predstavuje sumu 763 €. Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby podľa špecifikácie, t.j. za prevzatie a prípravu zastúpenia podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, za písomné podanie na súd podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 127,16 €. Za úkony právnej služby navrhovateľovi náhrada vo výške 254,32 € (2x 127,16 €). Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a mieste prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 7,63 €. Táto náhrada patrí ku každému úkony právnej služby a preto predstavuje sumu 15,26 € (2 x 7,63 €). Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na to, že právny zástupca navrhovateľky je platiteľom DPH zvyšuje sa jeho odmena o 20% DPH. DPH predstavuje sumu 53,92 Eur, t.j. 20% zo sumy 269,58 Eur (254,32 Eur + 15,26 Eur). Z uvedených dôvodov preto krajský súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 323,50 € (254,32 € + 15,26 € + 53,92 €). Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 323,50 €, na účet právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Kašubu, č. u. XXXXXXXXXX/XXXX a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V Žiline, dňa 1. októbra 2012 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková