Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200221 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200221.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobkyne: X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, L. F., právne zastúpená JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom, so sídlom S. V. XXXX, S., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, so sídlom J.M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: AZ/2012/00171/004 zo dňa 25.01.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina č. AZ/2012/00171/004 zo dňa 25.01.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 132,63 € z titulu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca rozhodnutím č.k.: 2008/07163/007 zo dňa 11.11.2011 odňal žalobkyni od 01.10.2011 v zmysle § 40 ods. 15 a § 45 ods. 1 a 3 zák.č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na opatrovanie a zastavil výplatu s účinnosťou od 01.10.2011 za opatrovanie jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - svokry Y. V.. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa v súčasnosti pracuje v predajni Detský textil, Palárikova 96, Čadca počas týždňa od pondelka do piatku od 08.30 do 10.30 hod. a od 12.30 do 16.00 hod.. V čase od 10.30 do 12.30 hod je obedná prestávka. Žalobkyňa zároveň rozšírila svoje živnostenské oprávnenie o ďalšie činnosti, ako sú prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov podľa živnostenského oprávnenia zo dňa 19.05.2011. Túto skutočnosť žalobkyňa vôbec neoznámila príslušnému správnemu orgánu, hoci túto povinnosť mala podľa § 57 písm. c) cit. zákona. Túto skutočnosť správny orgán zistil až na základe rozhodovania vo veci žiadosti klientov o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu rodinného domu, kde zabezpečovala vykonávanie jednotlivých stavebných úprav práve žalobkyňa. Pritom stupeň odkázanosti jej svokry Y. V. predstavuje v priemere rozsah odkázanosti 8 až 12 hodín denne. Vzhľadom na rozšírenie pracovných aktivít žalobkyne v rámci svojho živnostenského oprávnenia, pričom počas týždňa vykonáva zamestnanie v predajni od pondelka do piatku v počte hodín 7 hodín 30 minút vrátane obedňajšej prestávky mimo svojho i svokrinho trvalého bydliska a zároveň zabezpečuje vykonávanie stavebných úprav rodinných domov, nie je možné zabezpečovať riadne každodenné opatrovanie svojej svokry v rozsahu jej odkázanosti. Na odvolanie žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný správny orgán rozhodnutím č.: AZ/2012/00171/004 zo dňa 25.01.2012, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolaniu žalobkyne nevyhovel. V odôvodnení poukázal na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a to najmä na potvrdenie Mestského úradu Čadca o otváracích hodinách Detského textilu Čadca, kde pracuje žalobkyňa a poukázal na osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 19.05.2011. Zároveň uviedol, že pracovníčkami prvostupňového správneho orgánu boli vykonané šetrenia v rodine X. V. a Y. V. a to dňa 12.10.2011 v čase o 10.00 hod., kde nikto neotváral. Následne dňa 14.12.2011 vykonali pracovníčky prvostupňového správneho orgánu šetrenie v predajni Detský textil Čadca, kde o 11.00 hod. bola predajňa otvorená a pani X. V. odchádzala na obedovú prestávku. V rámci odvolacieho konania ďalej pracovníčky žalovaného vykonali dňa 11.01.2012 o 11.30 hod. šetrenie v rodine Y. V., kde X. V. nebola prítomná. Podľa vyjadrenie Y. V. jej nevesta X. V. večer navarí obed, ktorý si potom sama zohreje. Dňa 16.01.2012 žalobkyňa osobne doručila žalovanému potvrdenie, podľa ktorého dňa 11.01.2011 bola s dcérou u lekára. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný konštatoval, že bolo dostatočne preukázané, že nie sú splnené skutočnosti rozhodujúce na trvanie výplaty peňažného príspevku na opatrovanie, pretože ďalšie poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie by bolo v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Voči tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa, kde ako žalobné dôvody uviedla: žalovaný neoznámil žalobkyni začatie správneho konania, vykonával dokazovanie a šetrenie bez účasti žalobcu a rozhodol bez toho, že by sa žalobcovi dal možnosť vyjadriť k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Neumožnil mu taktiež navrhnúť dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv. Ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutiu, z ktorého nie je zrejmé, v čom je konanie žalobcu v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nebol dostatočne zistený skutkový stav, pretože správny orgán len uvádza, že žalobca rozšíril svoje pracovné aktivity. Toto rozšírenie mal mať preukázané zo živnostenského oprávnenia. Je pravdou, že žalobca rozšíril svoje oprávnenie v živnostenskom registri, ale fyzicky ich nevykonáva. Samotné rozšírenie pracovných aktivít musí mať správny orgán preukázané v tom smere, že skutočne ich žalobca aj vykonáva. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalovaný správny orgán sa k veci vyjadril podaním zo dňa 14.05.2012, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Správne orgány mali preukázané, že žalobkyňa popri výkone samostatnej zárobkovej činnosti nezabezpečuje osobne úkony sebaobsluhy pre ťažko zdravotne postihnutú Y. V.. Doloženým potvrdením o zrušení predajne Detský textil v Čadci sa nepreukázalo, že X. V. poskytuje opatrovanie Y. V. v súlade s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Čo sa týka namietania procesných vád, táto námietka je v celom rozsahu nedôvodná a to vzhľadom na to, že podľa § 53 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Krajský súd v Žiline verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach určených žalobnými dôvodmi (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. z nasledujúcich dôvodov: Súčasťou správneho spisu je fotokópia oznámenia o zrušení prevádzky, podpísaná X. V., doručená Mestskému úradu Čadca dňa 23.12.2011 a žalovanému dňa 02.01.2012. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že žalobkyňa zrušila prevádzku Detský textil, Palárikova 96, Čadca dňom 31.12.2011. V správnom spise sa taktiež nachádza osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 19.05.2011, vydané na žalobkyňu, podľa ktorého je oprávnená na vykonávanie živnosti: 1. prípravné práce k realizácii stavby, 2. dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, pri oboch vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 18.05.2011. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 40 ods. 15 zák.č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 25.01.2012 peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; 29) vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 45 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 25.01.2012 opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zistí, že sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel. Podľa ods. 3 cit.zák. ustanovenia opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac. Podľa § 53 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom ku dňu 25.01.2012 na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 ods. 2 cit. zákona ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze. Podľa § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (Obchodný zákonník) podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa odseku 2 cit. zákona podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. Krajský súd v Žiline v prvom rade poukazuje na žalobné námietky, ktorá vzhliadol ako dôvodné. Ide o nedostatočne zistený skutkový stav veci v takej miere, aby bolo možné konštatovať splnenie podmienok stanovených v § 45 ods. 1 alebo § 45 ods. 3 zák.č. 447/2008 Z.z.. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zistí, že sa poskytol neprávom alebo jeho poskytovanie prestalo plniť svoj účel. Odsek 3 uvádza, že opakovaný peňažný príspevok sa odníme, alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvaní nároku na opakovaný peňažný príspevok. Skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán, zatiaľ nepreukazuje ani jednu z týchto skutočností. Bolo preukázané viacerými kontrolami, či už zo strany prvostupňového alebo druhostupňového správneho orgánu, že žalobkyňa sa nevyskytovala v domácnosti osoby, o ktorú sa má povinnosť starať, pričom však z týchto skutočností ešte nie je možné jednoznačne prijať záver, že práve z tohto dôvodu poskytovanie peňažného príspevku prestalo plniť svoj účel alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre jeho trvanie. Správne orgány napokon zdôvodnili použitie týchto právnych predpisov tým, že žalobkyňa rozšírila svoje živnostenské oprávnenie o ďalšie činnosti. Súd zastáva názor, že v zmysle § 40 ods. 15 je možné priznať peňažný príspevok na opatrovanie, nielen ak fyzická osoba vykonáva zamestnanie ( podľa Zákonníka práce),ale aj podnikanie v zmysle Obchodného zákonníka, samozrejme sa splnenia ďalších zákonných podmienok. Uvedený záver je možné prijať na náklade teleologicého výklade zákona, pre ktorý je rozhodujúci účel a zmysle právnej normy. Preto bolo potrebné sa zaoberať, či žalobkyňa skutočne podnikanie vykonáva. Žiaden konkrétny dôkaz, že by žalobkyňa reálne začala vykonávať ďalšiu podnikateľskú činnosť, ktorá by súvisela s rozšírením jej podnikania, však nebol zo strany správneho orgánu v rozhodnutiach uvedený. Prvostupňový správny orgán len konštatoval, že túto skutočnosť zistil na základe rozhodovania vo veci žiadosti klientov o poskytnutie peňažného príspevku na opravu rodinného domu, kde zabezpečovala vykonávanie jednotlivých stavebných úprav práve žalobkyňa. Avšak o tejto skutočnosti v pripojenom správnom spise nie je žiaden dôkaz. Ak teda prvostupňový správny orgán vychádzal z tejto skutočnosti ako z potvrdenej, bolo potrebné, aby si zadovážil riadne dôkazy, napr. faktúru, ktorou by žalobkyňa fakturovala príslušné stavebné práce alebo úpravy jednotlivým klientom atď.. Samotný výpis zo Živnostenského registra, resp. oprávnenie na túto živnosť ako dôkaz vykonávania tejto živnosti ako jednej z foriem podnikania nie je postačujúce. Ak by aj žalobkyňa vykonáva podnikanie (na základe živnostenského oprávnenia alebo inak v súlade s Obchodným zákonníkom) v zmysle definície podnikania uvedenej v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, iba podnikanie v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore s rozsahom a účelom opatrovania môže byť dôvodom na odňatie príspevku, pretože toto je hmotnoprávna podmienka na poskytnutie takéhoto peňažného príspevku osobe, ktorá vykonáva zamestnanie alebo i podnikanie (§ 40 ods. 15 cit.zák.). Preto takéto tvrdenie o konkrétnej realizácii živnostenského oprávnenia je zatiaľ predčasné. Okrem toho, v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene skutkového stavu oproti stavu, kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie v tom, že došlo k zrušeniu prevádzky Detského textilu prevádzkarne Palárikova 96, Čadca. Touto skutočnosťou sa odvolací správny orgán vôbec nezaoberal. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že odvolacie konanie tvorí s prvostupňovým správnym konaním jeden celok. Druhostupňový správny orgán teda nie je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán a ak po vydaní prvostupňového rozhodnutia došlo k zmene skutkového stavu, je potrebné, aby naň druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí adekvátne reagoval, čo sa však v danom prípade nestalo. Tento dôkaz zostal zo strany druhostupňového správneho orgánu nepovšimnutý. Bude potrebné preveriť, či účel a rozsah opatrovania bude v súlade s vykonávaním zamestnania alebo podnikania žalobkyne, hoci došlo k zrušeniu prevádzky detského textilu, najmä ak sa preukáže, že hoci prevádzka na Palárikovej ul. v Čadci zrušená bola, nedošlo k zrušeniu samotného živnostenského oprávnenia a v rámci tohto živnostenského oprávnenia sa žalobkyňa venuje podnikaniu do takej miery, že už nebude naplnená podmienka § 40 ods. 15, a to súlad vykonávania zamestnania či podnikateľskej činnosti s účelom a rozsahom opatrovania jej svokry. Možno teda zhrnúť, že pred vydaním druhostupňového správneho rozhodnutia nebol dostatočne zistený skutkový stav, preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.. Ďalšou žalobnou námietkou, ktorú sú akceptoval, je nedostatok dôvodov druhostupňového rozhodnutia. Druhostupňové rozhodnutie čo sa týka právneho posúdenia veci, uspokojilo sa len s konštatovaním, že aj v rámci druhostupňového konania mali správne orgány dostatočne preukázané, že nie sú splnené skutočnosti rozhodujúce na trvanie výplaty peňažného príspevku na opatrovanie, pretože ďalšie poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie by bolo v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Súd má zato, že takéto konštatovanie nie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože v ňom absentujú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, použitie správnej úvahy pri použití právnych predpisov a tiež vyrovnanie sa s návrhmi a námietkami žalobkyne. Nie je zrejmé, v čom žalovaný videl konanie žalobkyne v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby, pretože neuviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých podľa jeho názoru toto konanie žalobkyne tkvie. Takéto rozhodnutie je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Čo sa týka ďalšej námietky žalobkyne, a to namietaného porušenia princípov správneho konania a to najmä šetrenie bez účasti žalobkyne, nemožnosť dať žalobkyni vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a neumožnenie jej navrhovať dôkazy, súd uvádza, že táto námietka je v celom rozsahu nedôvodná. Je pravda, že aj na konanie vo veciach kompenzácie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok, avšak s odchýlkami, ktoré sú uvedené v § 53 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z.. Rozdielne v tomto správnom konaní je upravený začiatok správneho konania, pretože upovedomenie o začatí správneho konania podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku sa v tomto konaní účastníkovi nedoručuje. Taktiež ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k podkladu rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie, sa nepoužije, rovnako ako § 60 a § 61, § 68 Správneho poriadku. Ak teda žalobkyňa nebola upovedomená o začatí správneho konania a nebolo jej umožnené pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu, čo žalobkyňa v žalobe namietala, týmto postupom neboli jej upreté žiadne procesné práva a postup správneho orgánu bol v tomto ohľade zákonný. V ďalšom konaní správne orgány opätovne preskúmajú skutkový stav, a to aktuálny, ku dňu vydania nového rozhodnutia vo veci samej a to najmä, či žalobkyňa podniká na základe živnostenského oprávnenia (výpis zo Živnostenského registra - aktuálny), v akom rozsahu podniká, či podniká priamo v mieste podnikania alebo má ďalšie prevádzkarne mimo svojho bydliska. Ak žalobkyňa i naďalej zotrvá na tvrdení, že reálne svoju podnikateľskú činnosť nevykonáva, je potrebné, aby toto preukázala, napr. výpis z daňového priznania v príslušnom roku alebo iné listinné dôkazy a naopak, ak správny orgán bude mať zato, že fakticky vykonáva podnikateľskú činnosť v takom rozsahu, že je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania jej svokry, musí byť táto skutočnosť tiež riadne preukázaná konkrétnymi dôkazmi. Všetky tieto zistenia správny orgán uvedie do svojho rozhodnutia a s takto zisteným skutkovým stavom sa právne vysporiada, pričom uvedie úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s námietkami účastníčky konania. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov konania. Túto si vyčíslila prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 20.04.2012 na celkovo 132,64 € (za 2 úkony právnej pomoci, každý po 58,69 € a za 2 paušálne poplatky, každý po 7,63 €). Hoci právny zástupca vyčíslil výšku jedného úkonu podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako jednu trinástinu výpočtového základu, táto výška je stanovená správne, aj keď mal by použitý § 11 ods. 4 druhá veta cit. vyhlášky, pretože sa jedná o vec sociálnych služieb. V roku 2012, kedy boli poskytnuté služby právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd, hodnota jednej trinástiny výpočtového základu predstavuje sumu 58,69 €. Preto súd priznal ako účelnú trovu odmenu za 2 úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, každý po 58,69 €, spolu 117,38 €. K týmto úkonom právnej pomoci súd priznal aj tzv. režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za 2 úkony právnej služby - každý po 7,63 €, spolu 15,26 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 132,63 €, ktorú súd žalobkyni priznal a ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.