Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/25/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200245 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200245.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpený: JUDr. Michalom Kováčom, advokátom K. X, XXX XX T., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, IČO: 00 735 841, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-19/2012 zo dňa 28.02.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-19/2012 zo dňa 28.02.2012, ako aj rozhodnutie OR PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-P-645/ODI-2011- II zo dňa 10.01.2012 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a d) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania v celkovej výške 231,96 Eur, spočívajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 198,96 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou zo dňa 10.04.2012, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného správneho orgánu č. KRPZ-ZA-KDI-SK-19/2012 zo dňa 28.02.2012, ako aj prvostupňového rozhodnutia OR PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP-P-645/ODI-2011-II zo dňa 10.01.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a j) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 20.06.2011 v čase o 15.35 hodine viedol nákladné motorové vozidlo značky Mercedes Benz evidenčné číslo ZA-449 DT s prípojným vozidlom značky Kassbohrer evidenčné číslo Za-724 YG po účelovej komunikácii, ulici Na K. v katastri obce Bytčica v smere jazdy z areálu firmy Carmel smerom k železničnej stanici, pričom pri výjazde z areálu firmy prednou časťou vozidla narazil do zatvorenej rampy, ramena pri vrátnici, pričom došlo k poškodeniu celého ramena zdvíhacej rampy. Vodič - žalobca dopravnú nehodu policajtovi neohlásil, na mieste dopravnej nehody nezotrval do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Alkohol u vodiča nebol zisťovaný. Dopravná nehoda bola dodatočne nahlásená dňa 23.06.2011 majiteľom poškodenej rampy A. K.. Týmto svojím konaním mal žalobca podľa prvostupňového orgánu porušiť ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, čím bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a j) zákona o priestupkoch a za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch vo výške 300 Eur a sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov. V žalobe namietal, že rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a týmito rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach. Namietal, že konanie tak, ako bolo zistené správnymi orgánmi oboch stupňov a vymedzené vo výroku rozhodnutia o priestupku nenapĺňa všetky materiálne a formálne znaky priestupku tak, ako ho definuje § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Materiálnym znakom priestupku v danom prípade je porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti, ktorým je chránený záujem pri priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a tým je teda bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Konanie žalobcu však ani po tom najprísnejšom výklade nenarušilo ani plynulosť ani bezpečnosť cestnej premávky a zároveň nedošlo ani k ohrozeniu tohto záujmu chráneného zákonom. Ak by žalobca pripustil, že ako vodič prednou časťou narazil do rampy - ramena pri vrátnici, týmto jeho konaním nebola v žiadnom smere narušená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a ani len ohrozená. Bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky možno chápať ako súbor pravidiel a opatrení smerujúcich k tomu, aby používanie komunikácie bolo pre všetkých účastníkov bezpečné. Žalobca vozidlom zlomil drevenú rampu v hodnote cca 90 Eur, nachádzajúcu sa v uzavretom areáli na súkromnom pozemku, teda nie v rámci prevádzky vozidla v cestnej premávke, kde by mohlo dôjsť k stretu s inými účastníkmi cestnej premávky, resp. s objektmi v cestnej premávke podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nedošlo k ohrozeniu alebo porušeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a teda nedošlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu spoločnosti chráneného ust. § 22 Zákona o priestupkoch. Nanajvýš mohlo dôjsť k nepatrnej škode na cudzom majetku, čo však v konkrétnom prípade nenapĺňa materiálny znak priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Formálnym znakom priestupku okrem iných je nepochybne aj zavinenie konajúcej osoby. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti a to v podobe nevedomej nedbanlivosti. Žalobca pri výjazde z areálu firmy Carmel sa podrobil pravidelnej kontrole službukonajúceho vrátnika a následne na jeho neverbálny pokyn pokračoval v jazde a opustil areál firmy. Absolútne si nebol vedomý toho, že by zlomil rampu a spôsobil tak škodu. Žalobca nemal povinnosť už pred príjazdom k rampe skúmať, či táto je vo vodorovnej alebo v zvislej rovine, nakoľko vždy pred výjazdom z areálu vozidlo zastavoval, podrobil sa kontrole pracovníkom SBS a následne sa riadil jeho pokynom, ktorý mu v konkrétnej situácii ukazoval pohybom ruky, že môže pokračovať v ceste a opustiť areál. Navyše z pozície, kde zastavil vozidlo, už ani nemohol vidieť, či je rampa otvorená alebo zatvorená. Žalobca má za to, že v jeho prípade absentovala nevedomá nedbanlivosť a to najmä vo vzťahu k následku - škode, ktorý mal svojím konaní spôsobiť a aj vo vzťahu k objektu priestupku. Žalobca ako vodič sa riadil pokynom vrátnika, na ktorý sa spoliehal a nemohol vedieť, že ku škode došlo a teda, že spôsobil škodovú udalosť. Inými slovami v konkrétnom prípade nebolo od žalobcu spravodlivé požadovať, že o spôsobenom následku vedieť mal a mohol. Žalobca ďalej nezákonnosť napádaného rozhodnutia o odvolaní, ako aj rozhodnutia o priestupku vidí v nesprávnej aplikácii a výkladu dotknutých ustanovení zákona o cestnej premávke a ich následnom subsumovaní pod jednotlivé skutkové podstaty priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. b), g) a j), ktorých sa mal dopustiť. Podľa rozhodnutia o odvolaní mal žalobca porušiť ust. § 66 ods. 2 písm. a), e) a i) Zákona o cestnej premávke a tým spáchať priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch. V zmysle § 66 ods. 2 Zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. Poznámka k odkazu 3d v ust. § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch uvádza § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) až x) Zákona o cestnej premávke, pričom podľa Zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania priestupku (§ 7 ods. 1), t.j. ku dňu 20.06.2011 táto poznámka odkazovala na § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q). Žalovaný v rozhodnutí vôbec nezdôvodnil, ktoré z porušení ust. § 66 ods. 2 písm. a), e), i) Zákona o cestnej premávke považoval za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a teda, ktoré z porušení ust. § 66 ods. 2 písm. a), e), i) priradil ku konkrétnym porušeniam vymenovaných v § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q). Pre úplnosť žalobca dodáva, že ani jednu z povinností uvedených v § 66 ods. 2 písm. a), e), i) nemožno podradiť pod žiadne porušenie ustanovené v § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q). Zároveň je žalobca presvedčený, že sa nedopustil ani porušenia žiadneho z ust. § 66 ods. 2 písm. a), e), i) Zákona o cestnej premávke a to preto, že v jeho prípade nešlo o dopravnú nehodu, ale nanajvýš o škodovú udalosť a tiež preto, že o vzniku škodovej udalosti ani nevedel s poukazom na vyššie uvedené ani vedieť nemohol. Vycitoval ustanovenia § 64 ods. 1, § 64 ods. 2 a § 64 ods. 3 Zákona o cestnej premávke a taktiež § 66 ods. 6 Zákona o cestnej premávke. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôvodňuje preklasifikovanie škodovej udalosti na dopravnú nehodu v druhom odseku na strane 7 a uvádza, že vzhľadom k tomu, že žalobca si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti tak, ako mu ich ukladá Zákon o cestnej premávke, bola táto škodová udalosť klasifikovaná ako dopravná nehoda s poukazom na § 64 ods. 2 písm. a), c) Zákona o cestnej premávke. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ ide o § 64 ods. 2 písm. a) nesplnenie povinnosti uvedených v § 66 ods. 6 nie je mu známe, ako môže niekto plniť alebo neplniť povinnosti, o ktorých objektívne nevie. Ak vodič nevie, že ku škodovej udalosti došlo, nemôže logicky ani bezodkladne zastaviť vozidlo, ani upovedomiť o škode osobu, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti ako mu to kladie za vinu žalovaný. Pokiaľ ide o § 64 ods. 2 písm. c) účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení, tak na tomto mieste si žalovaný protirečí a absurdne napriek tomu, že kladie žalobcovi za vinu, že bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti uvádza, že účastníci škodovej udalosti sa nedohodli na jej zavinení. Ak sa niekto nezúčastnil na škodovej udalosti, tak to bol len žalobca, pán K. ako poškodený v tom čase v areáli nebol a o škode sa dozvedel až následne. Vzhľadom k tomu má žalobca jednoznačne za to, že na zmenu škodovej udalosti na dopravnú nehodu nebol zákonný dôvod. Ďalej uviedol, že podľa rozhodnutia o odvolaní mal žalobca porušiť ust. § 65 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke a tým spáchať priestupok proti bezpečnosti a plynulosti v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch. Žalobca opätovne poukázal na to, že ako vodič sa nezúčastnil dopravnej nehody, ale nanajvýš škodovej udalosti, že na bezodkladné zastavenie vozidla a zotrvanie na mieste nehody nemal žiaden dôvod, pretože o vzniku škody nevedel, ani vedieť nemohol a zároveň na to, že ust. § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch treba aj v spojení so sankciou, ktorú možno za takýto priestupok uložiť, ktoré ustanovenie nakoniec aj žalovaný s poukazom na § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch použil vykladá tak, že musí ísť o dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 1 Zákona o cestnej premávke zrejmú už na mieste a nie tak, ako to účelovo vyložil žalovaný, že prihliadol na nelogickú transformáciu škodovej udalosti na dopravnú nehodu a následne už poľahky aplikoval ust. § 22 ods. 1 písm. b) Zákona o priestupkoch. Taktiež mal žalobca podľa rozhodnutia o odvolaní porušiť ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) Zákona o cestnej premávke a tým spáchať priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch. Ako je uvedené, podmienkou spáchania priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch je nielen porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávke, ale aj to, aby v dôsledku takéhoto porušenia vznikla dopravná nehoda. Keďže s poukazom na vyššie uvedené zákonné dôvody na preklasifikovanie škodovej udalosti na dopravnú nehodu v konkrétnom prípade dané neboli, nemohol žalobca tento priestupok spáchať. Pojem dopravná nehoda v § 22 ods. 1 písm. g) treba vykladať tak, že musí ísť o dopravnú nehodu v zmysle § 64 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, ktorá je zrejmá už na mieste, ani dodatočne prihliadať na prípadnú transformáciu škodovej udalosti na dopravnú nehodu. Vo vzťahu k sankcii uviedol, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný pochybili v tom, že si nesprávne vyložili ust. § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch, keď majú za to, že v takomto prípade musia byť uložené aj pokuta, aj trest zákaz činnosti. Žalovaný ani nezdôvodnil uloženie sankcie zákazu činnosti na strane 8 spodný odsek odôvodňoval len uloženie pokuty. Správne orgány sa neriadili ani ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, keďže žalobca je vodičom z povolania a do dňa 20.06.2011 sa nedopustil žiadneho priestupku uloženia sankcie a zákazu činnosti 12 mesiacov, ktorá sa ukladá za najzávažnejšie priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky má pre žalobcu likvidačné účinky, pretože zakladá dôvod na podanie výpovede zo strany zamestnávateľa. Poukázal na to ďalej, že žalobca je otcom dvoch detí, ktorým spolu s manželkou poskytujú výživu a výchovu, teda následok v podobe straty zamestnania a tým aj príjmu by v značnej miere zasiahol nielen žalobcu, ale aj celú jeho rodinu. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie trestá žalobcu v podstate za banálny skutok tými najprísnejšími sankciami, pričom alibisticky prvostupňový aj odvolací správny orgán doplňujú, že sankcie sú uložené na spodnej hranici. Žalobca považuje v tomto smere rozhodnutie o odvolaní, ako aj o rozhodnutie o priestupku za akty represie, v ktorých správne orgány len mechanicky a naviac aj vnútorne rozporne aplikovali dotknuté právne predpisy. K žalobe podal žalovaný písomné vyjadrenie podaním zo dňa 14.05.2012, pričom žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Stotožnil sa s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a aj svojho rozhodnutia a k žalobe uviedol, že vo vzťahu k zákonnej definícii priestupku je zrejmé, že jeho materiálnym znakom je porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti, ktorým chráneným záujmom pri priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky s tým, že podľa § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) citovaného zákona dopravná nehoda je udalosť cestnej premávky, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba. Podľa písm. d) citovaného zákonného ustanovenia ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúce jedennásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 63 ods. 3 citovaného zákona ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Pretože žalobca si nesplnil svoje zákonom o cestnej premávke stanovené povinnosti v súvislosti so vznikom škodovej udalosti, ku ktorej došlo v priamej súvislosti s premávkou vozidla (jazdnej súpravy), bola táto udalosť v cestnej premávke klasifikovaná ako dopravná nehoda. Z uvedeného teda vyplýva, že pri priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je materiálnym znakom v zmysle legálnej definície priestupku porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti tzv. chráneným záujmom je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pričom život, zdravie a majetok osôb, ktorých ochrana sa vzťahuje k priamej súvislosti s premávkou vozidla je možné subsumovať pod zákonom chránený záujem a to bezpečnosť cestnej premávky. Z prvostupňového administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že pri dopravnej nehode dňa 20.06.2011 došlo k poškodeniu ramena rampy, to znamená majetku nákladným motorovým vozidlom Mercedes Benz evidenčné číslo ZA-449 DT s prípojným vozidlom značky Kassbohrer evidenčné číslo ZA-724 YG to znamená v priamej súvislosti s premávkou vozidla, ktoré v tom čase viedol U. X.. Ďalej poukázal na § 1 Zákona o cestnej premávke, na § 2 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého sa cestnou premávkou rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácii a účelových komunikácii vodičmi vozidiel a chodcami. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice; b) cesty a miestne komunikácie; d) účelové komunikácie. Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona účelové komunikácie slúžia k spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. V danom prípade ide o účelovú komunikáciu v uzavretom priestore, resp. objekte, pričom táto uzavretosť a neverejnosť je okrem iného definovaná práve zdvíhacou rampou pri vrátnici, ktorú obsluhuje príslušný pracovník v súvislosti s ktorým je stanovená pre vodičov vozidiel a prípadne aj chodcov povinnosť pri vstupe, resp. výstupe z tohto uzavretého neverejného priestoru strpieť pokyny pracovníka obsluhujúceho rampu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo teda povinnosťou vodiča nákladného motorového vozidla počkať až bude predmetná rampa vo zdvihnutej polohe a teda bude vodičovi umožnené opustiť s nákladným motorovým vozidlom uzavretý neverejný priestor. Pretože vodič uvedenej jazdnej súpravy nepočkal až bude predmetná rampa vo zdvihnutej polohe a s jazdnou súpravou začal vykonávať jazdu ešte v čase, keď táto zdvíhacia rampa bola v horizontálnej polohe, došlo k zlomeniu tejto zdvíhacej rampy, to znamená bol porušený alebo ohrozený záujem spoločnosti, ktorý spočíval v ochrane majetku v súvislosti s premávkou vozidla, v danom prípade jazdnej súpravy pozostávajúcej z nákladného motorového vozidla s pripojeným vozidlom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nemal povinnosť už pred príjazdom k rampe skúmať, či táto rampa je vo vodorovnej alebo zvislej rovine, nakoľko vždy pred výjazdom z areálu vozidlo zastavoval, podrobil sa kontrole pracovníkom SBS a následne sa riadil pokynom vrátnika, ktorý mu v konkrétnej situácii ukazoval pohybom ruky, že môže pokračovať v jazde a opustiť areál, pretože zdvihnutú rampu, umožňujúcu voľný prejazd vozidlom je v danom prípade potrebné chápať ako neoddeliteľnú súčasť pokynu pracovníka na opustenie areálu. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že v konkrétnom prípade nebol naplnený materiálny znak priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Mal za to, že u páchateľa išlo o páchanie priestupku z nevedomej nedbanlivosti, t.j. zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti a preto sa od nich vyžaduje určitá miera opatrnosti. K žalobnej námietke, že žalobca nemal povinnosť skúmať, v akej polohe je rampa, žalovaný uviedol, že z výpovede M. N. vyplynulo, že keď žalobca s jazdnou súpravou prichádzal k rampe, táto bola zatvorená a žalobca zastavil s jazdnou súpravou pred rampou. Z uvedeného dôvodu možno dôvodiť, že žalobca už pred tým, ako prichádzal k rampe videl, že táto rampa je v horizontálnej polohe, teda je spustená a preto pred ňou zastavil. Vzhľadom na tieto okolnosti a na svoje osobné pomery žalobca vedieť mal a mohol, že keď bude opúšťať areál, musí počkať až sa rampa zodvihne a z dôvodu toho, aby túto nepoškodil. K žalobnej námietke, že ani jednu z povinností uvedených v § 66 ods. 2 písm. a), e), i) Zákona o cestnej premávke nemožno podradiť pod žiadne porušenie § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) citovaného zákona uvedené v poznámke k odkazu 3d v ustanovení zákona § 22 ods. 1 písm. j) Zákona o priestupkoch poukázal na to, že k inštitútu poznámky pod čiarou legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky uvádzajú, že tieto majú výlučne informatívnu hodnotu a nie sú súčasťou právneho predpisu s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso 8/2009 vyplýva, že poznámka pod čiarou nemá normatívny charakter a slúži len na spresnenie výkladu ustanovenia zákona. Neexistencia prepojenia odkazu 3d v Zákone o priestupkoch na § 137 ods. 2 písm. c) teda nie je právnou prekážkou posudzovania takého porušenia pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody závažným spôsobom. Skutočnosť, že žalobca svojím konaním porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom je uvedený na strane 8 prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že je presvedčený, že sa nedopustil porušenia žiadneho z ustanovení § 66 ods. 2 písm. a), e), i) Zákona o cestnej premávke, pretože v danom prípade nešlo o dopravnú nehodu, ale nanajvýš o škodovú udalosť a tiež preto, že o vzniku škodovej udalosti ani nevedel a vedieť ani nemohol. Poukázal na zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 04.08.2011, kde teda uviedol, že po kontrole kabíny na pokyn vrátnika išiel z areálu, keď vychádzal počul, že niečo buchlo. Žalovaný zastáva názor, že toto buchnutie malo byť pre žalobcu impulzom, aby dôsledne preveril z čoho toto buchnutie pochádza, pretože takéto buchnutie mohlo byť spôsobené aj kontaktom s iným účastníkom cestnej premávky, napr. chodcom a podobne. Sám žalobca priznáva, že počul buchnutie, tak mal vedomosť o tom, že došlo ku kontaktu jazdnej súpravu s nejakou prekážkou a bolo preto jeho povinnosťou si splniť povinnosti, ktoré mu v takejto situácii ukladá Zákon o cestnej premávke. Ďalej poukázal na § 66 ods. 5 Zákona o cestnej premávke, v zmysle uvedenej definície účastníka škodovej udalosti boli účastníkmi škodovej udalosti žalobca ako vodič jazdnej súpravy a obsluha rampy pasívny účastník, pretože tieto osoby sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Títo účastníci škodovej udalosti boli povinní sa dohodnúť na zavinení na vzniku škodovej udalosti. Pretože až škodová udalosť je udalosť cestnej premávky, pri ktorej vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, mal žalobca povinnosť podľa § 66 ods. 6 o cestnej premávke bezodkladne vozidlo zastaviť, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti - obsluhe rampy, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa § 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorý nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Pán A. K. mal v danej veci postavenie osoby, ktorej bola spôsobená hmotná škoda, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti a preto mal žalobca povinnosť ho bezodkladne upovedomiť o tom, že mu spôsobil hmotnú škodu v priamej súvislosti s premávkou vozidla a oznámiť mu svoje osobné údaje, pričom kontakt na A. K. si mohol zabezpečiť prostredníctvom obsluhovej rampy pasívneho účastníka škodovej udalosti. Keďže si žalobca nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu ako účastníkovi škodovej udalosti ukladá Zákon o cestnej premávke, bola škodová udalosť klasifikovaná ako dopravná nehoda s poukazom na § 64 ods. 2 písm. a) a c) Zákona o cestnej premávke. K námietke žalobcu, že v zmysle § 64 ods. 1 Zákona o cestnej premávke musí ísť o dopravnú nehodu zrejmú už na mieste nehody, žalovaný uviedol, že v danej veci išlo o dopravnú nehodu už na mieste, pretože žalobca si bezprostredne po vzniku škody v priamej súvislosti s premávkou vozidla nesplnil povinnosti, ktoré mu Zákon o cestnej premávke ako účastníkovi škodovej udalosti ukladá, preto bola táto škodová udalosť klasifikovaná ako dopravná nehoda. Správny orgán z ust. § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch vlastne uvádza, že z tohto ustanovenia vyplýva, že správny orgán je povinný uložiť obidve sankcie - sankciu pokuty, aj sankciu zákazu činnosti. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne rozviedol, akými úvahami bol vedený pri ukladaní výšky sankcie. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 05.09.2012. Krajský súd v Žiline využil právo a v zmysle § 250ia Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie odročil na termín dňa 26.09.2012 za účelom vyhlásenia rozsudku. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov bolo potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) Občianskeho súdneho poriadku a to pre nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov rozhodnutí správnych orgánov a to z nasledovných dôvodov: Právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu zotrvala na vyjadrení k podanej žalobe a žiadala žalobu zamietnuť. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch, č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok vyslovene označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 3 Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaní môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného, resp. platného v čase spáchania skutku, teda ku dňu 20.06.2011, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu (§ 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) zákona č. 8/2009 Z.z.). Podľa § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. platného v čase spáchania skutku ku dňu 20.06.2011 dopravná nehoda je udalosť cestnej premávky, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenia, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vozidiel alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Podľa § 65 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný a) bezodkladne zastaviť vozidlo, b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru. Podľa § 66 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Podľa § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. písm. c) porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán - OR PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát č. ORP- P-645/ODI-2011-II zo dňa 10.01.2012 rozhodol, tak že obvinený z priestupku U. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom T., K. XXX dňa 20.06.2011 v čase o 15,35 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz, ev. č.: ZA-449DT s prípojným vozidlom zn. Kassbohrer, ev.č. ZA-724YG po účelovej komunikácii ul. Na K. v katastri obce Bytčica v smere jazdy od areálu firmy Carmel smerom k železničnej stanici, pričom pri výjazde z areálu firmy prednou časťou vozidla narazil do zatvorenej rampy - ramena pri vrátnici, pričom došlo k poškodeniu celého ramena zdvíhacej rampy. Vodič U. X. dopravnú nehodu policajtovi neohlásil, na mieste dopravnej nehody nezotrval do príchodu policajta, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidla a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Alkohol u vodiča nebol zisťovaný. Dopravná nehoda bola dodatočne nahlásená dňa 23.06.2011 majiteľom poškodenej rampy - A. K.. Týmto svojím konaním žalobca porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), j) zákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch mu bol uložený trest: pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu dvanástich mesiacov. V odôvodnení správny orgán poukázal na to, že mal preukázanie spáchanie uvedeného priestupku, pričom vychádzal z listinných dôkazov, ktorými boli dôkazy špecifikované na č.l. 2, 3 a 4 spisu, najmä teda zo správy o výsledku objasňovania priestupku, záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 23.06.2011, záznamu o podaní vysvetlenia zo strany A. K., zápisnice o podaní vysvetlenia M. N. zo dňa 24.06.2011, ktorý uviedol, že vozidlo prichádzalo k rampe, táto bola zatvorená, pred rampou vozidlo zastavilo, pozrel sa do vnútra vozidla, otvoril spolujazdcove dvere a podľa predpisov skontroloval kabínu. Tiež videl dobre aj vodiča, po kontrole dvere zatvoril. Kolega, ktorý stál pri obsluhe dvíhacej rampy stlačil gombík a rampa sa pomaly začala dvíhať. Vodič vozidla sa však pohol dopredu, pričom prednou časťou vozidla prerazil rampu, po prerazení rampy nezastavoval, pokračoval ďalej v jazde. Rameno rampy zostalo zlomené vedľa vrátnice, keď sa vodič Mercedesu vracal späť z Kie, zastavil sa pri nich, pričom sa opýtal, čo z tohto bude mať, že túto rampu prerazil. Povedali mu, že o poškodení vie majiteľ K. a nech príde na druhý deň za ním, nech rampu opraví. Na záver uviedol, že vodičom vozidla Mercedes Benz, ktorý prerazil rampu bol vodič U. X., čiže žalobca. Skutočnosť, že žalobca jazdil v označenom vozidle potvrdil aj jeho zamestnávateľ. Takisto z videozáznamu z miesta priestupku zo dňa 20.06.2011 bolo zrejmé, že priestupok sa stal ako bolo vyššie uvedené. Ďalej prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia vycitoval ustanovenia právnych predpisov a to § 64 ods. 2, § 64 ods. 3, § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., pričom v danom prípade by išlo o škodovú udalosť v tom prípade, ak by si účastník konania splnil povinnosti účastníka škodovej udalosti, čo v tomto prípade splnené nebolo. Na základe uvedeného bolo potrebné postupovať podľa ust. § 64 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke. S poukazom na ust. § 12 ods. 2 zákona za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný, zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. Pri určení druhu a výmeru uloženej sankcie prihliadol na závažnosť priestupku, kde v uvedenom prípade účastník konania porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009. Správny orgán pristúpil k najnižšej možnej pokute, ako aj k najnižšej možnej sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlo, ktoré možno v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. za tento priestupok uložiť. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sa necíti byť vinný za tvrdené zlomenie rampy a následne nemôže byť žalobca ani zodpovedný za porušenie predpisov o cestnej premávke tak, ako to uzavrel prvostupňový správny orgán. Namietal, že nie je splnená podmienka ani nedbanlivostného zavinenia, nakoľko nevedel, že by mohol poškodiť, zlomiť rampu a následne by teda nevedel ani, že by mohol odísť z miesta dopravnej nehody. Prvostupňový správny orgán sa teda nevysporiadal náležite s aspektom zavinenia, čo považuje za vážnu procesnoprávnu vadu napádaného rozhodnutia. Žalovaný správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 28.02.2012 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým a právnym stavom tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán s tým, že vzhľadom na to, že žalobca si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti tak, ako mu ich ukladá Zákon o cestnej premávke, bola škodová udalosť klasifikovaná ako dopravná nehoda s poukazom na ust. § 64 ods. 2 písm. a) a c) Zákona o cestnej premávke (na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu, ktorý konštatoval ust. § 64 ods. 2 písm. a) Zákona o cestnej premávke). Vyhodnotením dôkazov tvoriacich administratívny spis jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti je možné jednoznačne konštatovať, že jednotlivé dôkazy sú zhodné, boli získané zákonným spôsobom a nepochybne preukazujú, že žalobca tak, ako bol skutok popísaný v prvostupňovom rozhodnutí týmto konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a) a § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) Zákona o cestnej premávke a spáchal priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b), g), j) zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa § 65 písm. a) citovaného zákona je vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode povinný bezodkladne vozidlo zastaviť. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) citovaného zákona je účastník dopravnej nehody povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, podľa písmena d) citovaného zákona je účastník dopravnej nehody povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody; podľa písmena e) citovaného ustanovenia je účastník dopravnej nehody povinný zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody najmä premiestnenia vozidiel; podľa písmena i) citovaného ustanovenia je účastník dopravnej nehody povinný bezodkladne upovedomiť osobu, ktorý nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje. Uvedeným porušením povinnosti teda sa dopustil spáchania priestupku v zmysle ust. § 22 ods. 1 písm. b), g), j) zákona č. 372/1990 Zb.. Vo vzťahu k sankcii žalovaný správny orgán uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne zdôvodnil uloženie sankcie, pričom pokuta nie je taká vysoká, aby v jej dôsledky nastali likvidačné účinky vo vzťahu k páchateľovi priestupku. Sankcia bude mať dostatočný výchovný vplyv a účastník konania sa v budúcnosti bude na cestnej premávke správať disciplinovane a bude dodržiavať všeobecné záväzné predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedol, že daný priestupok bol spáchaný z nevedomej nedbanlivosti a bolo preukázané, že žalobca z jeho samotnej výpovede vyplynulo, že počul, že niečo buchlo, taktiež z výpovede U. X. vyplýva, že nepredpokladal, že by A. K. túto udalosť nahlásil na polícii. Na druhý deň doniesol žalobca chlapom kávu za to, že za U. X. rampu opravili. Z uvedených okolností bolo možné dôvodiť, že žalobca vedel, že dňa 20.06.2011 poškodil, resp. zlomil rampu pri výjazde z firmy Carmel. K naplneniu znakov skutkovej podstaty priestupku nie je potrebné, aby si páchateľ bol vedomý priestupku. Podstatu námietok žalobcu tvorí tvrdenie žalobcu, že nie je zodpovedný, resp. že žalobca nespáchal špecifikovaný priestupok, nakoľko na priestupok uzatvorený ako dopravný priestupok (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) nie sú splnené definičné značky priestupku, to znamená podľa názoru žalobcu nebola splnená ani nevedomá nedbanlivosť vo vzťahu k zavineniu žalobcu k priestupku. Namietal tiež, že v danom prípade nešlo o dopravnú nehodu, ale nanajvýš o škodovú udalosť. Priebeh skutku (skutkový dej), tak ako je tento popísaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia vyplynul z vykonaného dokazovania pred správnymi orgánmi najmä teda s dôrazom na vypočutie svedka M. N. a videozáznamu z miesta skutku. V tomto smere súd považuje najskôr za potrebné poukázať na to, že rozhodnutia obidvoch správnych orgánov trpia nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, čo je dôsledkom zrušenia rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov podľa § 250j ods. 2 pís.d) O.s.p.. Predovšetkým najmä vo vzťahu k tzv. preklasifikovaniu inak škodovej udalosti na dopravnú nehodu s poukazom na ust. § 64, § 65, § 66 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Zákonodarca v zákone č. 8/2009 Z.z. klasifikuje v § 64 ods. 1 pod písmenami a), b), c), d), čo sa považuje za dopravnú nehodu v cestnej premávke, ďalej čo sa považuje za dopravnú nehodu, ustanovuje aj § 64 ods. 2 písm. a), b), c), pričom konštatuje v § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009, že ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Pri použití teleologickej metódy výkladu práva, to znamená výkladu s dôrazom na účel ustanovenia hore uvedeného § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. je celkom jednoznačné, že účelom zákonodarcu pri koncipovaní tohto ustanovenia bolo využitie následkov tzv. legislatívnej fikcie formulovanej slovami: sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3. Odborná literatúra a súdna judikatúra sa viac-menej zhodujú na tom, že pod pojmom fikcia v práve je nutné chápať také výnimočné a konštrukčné dotvorenie reálne neexistujúceho stavu, deja, právnej skutočnosti, ktoré zákonodarca umožňuje na základe preukázania skutočnosti, ktorá s ňou existenčne nesúvisí, a to za účelom nájdenia východiska zo situácie, ktorá by bola právne ťažko alebo vôbec neriešiteľná. Práve využitím hore uvedenej fikcie zákonodarca vytvoril osobitnú skupinu kvázi dopravných nehôd (zákonné dôvody uvedené pod písmenami a/ až c/), ktoré, hoci nenapĺňajú spoločensky nebezpečný charakter udalostí v doprave definovaný zákonodarcom v ustanovení § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., tak vytvárajú situáciu, ktorú musia orgány Policajného zboru Slovenskej republiky objasňovať (§ 64 ods. 3 záver zákona č. 8/2009 Z.z. a contrario). Najvyšší súd sa na základe uvedeného stotožňuje s výkladovým dôvodom žalovaného, že zámerom zákonodarcu a to považovať za určitých okolností za dopravnú nehodu aj vybrané škodové udalosti, bolo ponúknuť dôslednejšiu a účinnejšiu ochranu práv osôb zúčastnených na dopravnej udalosti, keď nie je možné odstrániť existujúci rozpor v zavinení (písm. c/), poprípade, ak niektorá osoba zúčastnená na dopravnej udalosti nie je ochotná inému účastníkovi poskytnúť svoje osobné údaje alebo na mieste vôbec zotrvať (písm. a/), resp. ak jeden z účastníkov sa o druhom domnieva, že je pod vplyvom návykových látok (písm. b/). Ponechanie naznačených dopravných udalostí iba na ich doriešenie účastníkmi a to prostriedkami súkromného práva by narážalo na ťažké, resp. neprekonateľné prekážky a celkom by toto riešenie nekorešpondovalo s úlohou orgánov štátnej výkonnej moci. Potom je celkom namieste a logicky očakávateľné, že zákonodarca prelomil pasivitu orgánov štátnej moci naznačenú v ust. § 64 ods. 3 záver zákona č. 8/2009 Z.z. s tým, že aj takúto skupinu dopravných udalostí musia orgány Policajného zboru Slovenskej republiky v zmysle príslušných právnych predpisov objasňovať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Sžd 8/2011 zo dňa 8. novembra 2011). Krajský súd v Žiline v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ došlo v predmetnej veci k tzv. prekvalifikácii škodovej udalosti popísaným spôsobom v časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ( aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného ), tak malo by byť zrejmé v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., ktorá konkrétna z uložených povinností v § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. zo strany žalobcu nebola splnená, aby mohlo dôjsť k tejto prekvalifikácii škodovej udalosti na dopravnú nehodu. Toto je potrebné aj z hľadiska určitosti, resp. nezameniteľnosti určitého druhu priestupku vo vzťahu k inému priestupku, aj teda z hľadiska identifikácie skutku a priestupku. Správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí poukazuje na postup podľa § 64 ods. 2 pís. a) zákona č. 8/2009 Z.z., pričom bližšie nekonkretizuje ( nezdôvodňuje ) nesplnenie povinnosti podľa ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. zo strany žalobcu najskôr ako účastníka škodovej udalosti. Toto nie je zrejmé z celého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ani druhostupňového správneho orgánu, pričom súd poukazuje na to, že pokiaľ tak uvádza ( konkretizuje ) žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe, tak na takéto vyjadrenie, resp. dodatočné zdôvodnenie rozhodnutia už nie je možné prihliadať v zmysle ustálenej judikatúry v týchto veciach, nakoľko pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 1 O.s.p. ). Navyše v druhostupňovom rozhodnutí žalovaného v časti odôvodnenia (č.l. 7) je odkaz resp. citácia aj ust. §-u 64 ods. 2 pís. c) zákona č. 8/2009 Z.z. podľa ktorého sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť podľa ods. 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. V prvostupňovom rozhodnutí je citácia len § 64 ods. pís. a) zákona č. 8/2009 Z.z.. V uvedenom súd vidí nezrozumiteľnosť rozhodnutí správnych orgánov a aj nedostatočnosť ich odôvodnenia. Až následne po konkretizácii aj z hľadiska preskúmateľnosti uvedených rozhodnutí súdom je potom možné hovoriť, resp. by bolo možné hovoriť (skúmať) o prekvalifikácii predmetnej škodovej udalosti na dopravnú nehodu a následne takisto by bolo aj dôvodné zaoberať sa jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu tak, ako ich podrobne rozviedol v žalobe vo vzťahu k prekvalifikácii škodovej udalosti (náraz jazdnej súpravy do zatvoreného ramena rampy na súkromnom pozemku) na dopravnú nehodu, následne k subjektívnej stránke priestupku - zavineniu resp. vo vzťahu k jednotlivým znakom, či teda boli naplnené formálne a materiálne znaky predmetného priestupku a vo vzťahu k námietke neodôvodnenia uloženej sankcie. Z tohto dôvodu sú teda rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vzhľadom na nedostatok dôvodov, resp. ich nezrozumiteľnosť považované zo strany súdu za rozhodnutia predčasné. Súd poukazuje zároveň na nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu ku kvalifikácii priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb., podľa ktorého priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmene a) až i) sa dopustí porušenia pravidla cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu - odkaz 3d - § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) zákona č. 8/2009 Z.z.. V tomto smere sa súd stotožňuje so žalobnými dôvodmi žalobcu a dodáva : Podľa § 137 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je podľa písmena g) prejazd cez križovatku na signál STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, h) prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané, i) nedanie prednosti v jazde, j) neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, k) jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke, l) neumožnenie bezpečného a plynulého prejazdu vozidlu s právom prednostnej jazdy, m) vedenie vozidla bez tabuľky s evidenčným číslom alebo s tabuľkou s evidenčným číslom, ktorá nezodpovedá svojím vyhotovením a umiestnením na vozidle tomuto zákonu alebo s tabuľkou s evidenčným číslom, ktorá nie je pridelená tomuto vozidlu, n) vedenie vozidla vyradeného z cestnej premávky alebo vozidla, ktoré nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke, alebo vozidla vyradeného z evidencie, o) predchádzanie iného vozidla v mieste, kde je to zakázané, q) porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 3, § 9 ods. 2 alebo § 25 ods. 1 písm. g), Nie je možné v danom prípade sa stotožniť s vyjadrením žalovaného, že v tomto prípade by odkaz v poznámke 3d pri § 22 ods. 1 pís. j) zákona č. 372/1990 Zb., ktorý odkazuje na porušenie § 137 ods. 2 písm. g) až o) a q) (v čase spáchania skutku dňa 20.06.2011) mal v danom prípade informatívny charakter, resp. informatívnu hodnotu. Predovšetkým je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej vyplýva taktiež požiadavka právnej formy trestných noriem, určitosti trestných noriem, taktiež požiadavka neprípustnosti analógie v neprospech páchateľa (tzv. nulla crimen sine lege scripta, ceta, stricta) a nakoniec aj zákazu retroaktvity trestných predpisov v neprospech páchateĺa (nulla crimen sine lege praevia). Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy SR, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale aj konania o priestupkoch (o správnych deliktoch). Taktiež súd poukazuje na zásadu - poenalita nullo modo sunt extendenda, podľa ktorej sa trestné predpisy žiadnym spôsobom nemajú vykladať rozširujúco. Podmienky zodpovednosti musia byť presne vymedzené v skutkovej podstate jednotlivého priestupku. Krajský súd je toho názoru, že napriek tomu, že poznámky pod čiarou (textom zákona) nie sú súčasťou právnej normy, v danom prípade, keďže sa jedná o právnu normu s charakterom trestného obvinenia, obsahujúcu skutkovú podstatu priestupku, je nutné na vec nazerať inak. V prípade, že v poznámke pod čiarou, na ktoré odkazuje dispozícia (skutková podstata priestupku) sú stanovené odkazy na iné ustanovenia obsahujúce nedovolené chovanie ( avšak je to len výpočet zákazu bez stanovenia jeho trestnosti), sú neoddeliteľnou súčasťou skutkovej podstaty právnej normy a nie je možné túto ďalej rozširovať poukazovaním na informatívny charakter poznámky pod čiarou. Týmto výkladom by sa v rozpore so základnými zásadami právneho štátu - princíp právnej istoty a zásadami trestania - požiadavka určitosti skutkových podstát trestných činov (priestupkov, správnych deliktov) neprimerane rozšírila možnosť ukladania sankcii za činy, ktoré nie sú jasne a určito definované právnou normou ako administratívno - trestné. Výkladom právnych predpisov či analógiou nie je možné založiť trestnosť konania, resp. zodpovednosť za priestupok. V danom prípade takýto odkaz podľa názoru súdu, ktorým sa zakladá zodpovednosť z priestupku je už súčasťou právneho predpisu a nie je v danom konkrétnom prípade naň možné nazerať iba ako na nezáväzný a informatívny. Podľa názoru súdu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 pís. j) zákona č. 372/1990 Zb. sa dopustí ten, kto sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom ( iným spôsobom ako uvedeným v pís. a) až i) § 22 ods. 1 ) podľa osobitného predpisu - len s poukazom, resp. porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom a to konkr. - § 137 ods. 2 písm. g) až o) a písm. q) zákona č. 8/2009 Z.z.. V danom prípade tomu tak nebolo, keď žalobca bol potrestaný podľa § 22 ods. 2 pís. a ) zák. č. 372/1190 Zb. aj za priestupok resp. konanie podľa § 22 ods. 1 pís. j) zák. č. 372/1990 s odkazom na ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., čo je v zmysle vyššie uvedeného neprípustné, nakoľko § 22 ods. 1 pís. j) ( platný v čase spáchania skutku dňa 20.6.2011 ) má odkaz na ust. § 137 ods. 2 pís. g) až o) a q) zákona č. 8/2009 Z.z. . V danom prípade správne orgány založili zodpovednosť za daný priestupok vo vzťahu k porušeniu ust. § 22 ods. 1 pís. j) zákona č. 372/1990 Zb. na neprípustnom rozširujúcom výklade právnej normy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu s tým, že žalovaný správny orgán, resp. prvostupňový správny orgán odstránia nedostatky uvedené v rámci dôvodov tohto rozsudku s tým, že zdôvodnia rozhodnutia v zmysle intencií rozsudku Krajského súdu v Žiline, tak aby netrpeli nedostatkami nezrozumiteľnosti a nedostatku odôvodnenia a vo veci opätovne rozhodnú s poukazom na ust. § 250j ods. 7 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, má právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania predloženom na pojednávaní dňa 05.09.2012 v celkovej výške 231,96 Eur. Žalobcom uplatnená náhrada trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 33 €, z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 58,69 €, písomné podanie na súd- žaloba vo výške 58,69 €, účasť na pojednávaní dňa 05.09.2012 vo výške 58,69 € a režijného paušálu vo výške 22,89 €. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 33 € a z trov právneho zastúpenia podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. Výpočtový základ pre rok 2012 predstavuje sumu 763 €. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna trinástina výpočtového základu pre 2012 predstavuje sumu 58,69 €. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia ku dňu 05.04.2012 ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe vo výške 58,69 €, za písomne podanie na súd- žalobu zo dňa 10.04.2012 vo výške 58,69 € a za účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 05.09.2012 vo výške 58,69 €, spolu 176,07 €. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby- tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako trovy konania aj režijný paušál za rok 2012 3 x 7,63 €; režijný paušál spolu 22,89 €. C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 33 €. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..