Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/27/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200256 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200256.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: O. K., toho času Ústav na výkon väzby Žilina, proti žalovanému: Ústav na výkon väzby Žilina, Hlboká cesta 21, 010 24 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu riaditeľa žalovaného o uložení disciplinárneho trestu č. 6/2006 zo dňa 08.03.2006 a v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu riaditeľa žalovaného o uložení disciplinárneho trestu č. 11/2006 zo dňa 17.03.2006, a o návrhu na doručenie rozhodnutí o odvolaniach (druhostupňových rozhodnutí) a o návrhu na doručenie prvostupňových rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu (v konaní o žalobe podľa § 247 a nasl. O.s.p.), takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd konanie zastavuje. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Podaním zo dňa 17.11.2011, doručenom Krajskému súdu v Trnave dňa 23.11.2012, následne uznesením postúpenom tunajšiemu súdu, prijatom na tunajšom súde dňa 19.04.2012, označenom ako „Žaloba podľa § 247 ods. 1 a nasl. O.s.p.“ sa žalobca domáhal, aby súd po preskúmaní rozhodol vec podľa § 250j ods. 3 a ods. 2 písm. a), b), c), d), e) O.s.p., tak že zrušuje rozhodnutie žalovaného o disciplinárnom priestupku a treste č. k. 6/2006 zo dňa 08.03.2006 ako aj rozhodnutie o sťažnosti obvineného (žalobcu) proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. k. 6/2006 z príslušného dňa a zrušuje rozhodnutie žalovaného o disciplinárnom priestupku a treste č. k. 11/2006 zo dňa 17.03.2006 ako aj rozhodnutie o sťažnosti obvineného žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. k. 11/2006 z príslušného dňa a veci sa vracajú žalovanému späť na ďalšie konanie. Podľa § 250a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany. Z obsahu pripojených záznamov o disciplinárnom priestupku č. k. 6/2006 zo dňa 08.03.2006 a č. k. 11/2006 zo dňa 17.03.2006, súd zistil, že prvým rozhodnutím č. k. 6/2006 zo dňa 08.03.2006 bol žalobcovi uložený trest päť dni samoväzby z dôvodu porušenia ústavného poriadku čl. II, ods. 1, písm. a, b, d, e/, tým, že sa odmietol podrobiť dôkladnej osobnej prehliadke a následne aj lekárskej prehliadke. Druhým rozhodnutím č. k. 11/2006 zo dňa 17.03.2006 bol žalovanému uložený trest päť dní samoväzby z dôvodu porušenia ústavného poriadku čl. II, ods. 1, písm. a, b, c, j/, tým, že pri raporte ležal na neustlanom lôžku pod dekou a nereagoval na výzvu, aby vstal. Uvedené rozhodnutia boli vydané podľa ustanovení §§ 19 až 22 vtedy platného zákona č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a ustanovení §§ 34 až 37 vyhlášky MS SR č. 114/1994 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby. Náuka správneho práva používa pojem správny delikt ako súborný pojem, zahrňujúci jednotlivé druhy správnych deliktov, ktoré sa vyskytujú v platnej právnej úprave. Označuje spravidla protiprávne jednanie, ktorého znaky sú stanovené zákonom, za ktoré ukladá správny orgán trest stanovený normou správneho práva. V systéme správnych deliktov sa rozlišujú: 1. priestupky, 2. správne disciplinárne delikty, 3. správne poriadkové delikty, 4. iné správne delikty, najmä - iné správne delikty fyzických osôb, - správne delikty právnických osôb, - správne delikty právnických osôb a tzv. fyzických podnikajúcich osôb (označované niekedy ako správne delikty „podnikateľov“). Správny disciplinárny delikt je deliktom fyzickej osoby, ktorá je vo zvláštnych právnych vzťahoch k určitej inštitúcii, so zvláštnymi právami a povinnosťami vyplývajúcimi práve z tohto služobného, zamestnaneckého, resp. členského vzťahu. Môže sa jednať o štátnu inštitúciu (úradnícky aparát štátu, ozbrojené sily, polícia atď.), profesijné komory nebo iné inštitúcie (napr. ústavy, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, väzba, ústavná alebo ochranná výchova, zabezpečovacia detencia, verejné vysoké školy). Subjekt disciplinárneho deliktu je špeciálny, nemôže nim byť ktokoľvek, ale len osoba prislúchajúca k danej inštitúcii. Objektom disciplinárneho deliktu je disciplína - právom stanovený, záväzný poriadok, kázeň, poriadok vo vnútri inštitúcie, ďalej profesijní etika, odbornosť výkonu povolania, dôstojnosť a dôveryhodnosť inštitúcie voči verejnosti. (Dušan Hendrych a kol. Správní právo. Praha : C. H. Beck, 2009, str. 423, 456.) Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o priestupku je užší pojem a nezahrňuje aj rozhodnutie o disciplinárnom delikte, o ktorý sa v predmetnom prípade jednalo. Vzhľadom k tomu, že v správnom súdnictve je v zásade povinné právne zastúpenie a z podanej žaloby nevyplývalo, že by sa jednalo o niektorú zo zákonom špecifikovaných výnimiek z právneho zastúpenia, vyzval súd žalobcu prípisom zo dňa 30.10.2012, aby preukázal splnenie podmienky povinného právneho zastúpenia. Zároveň súd poučil žalobcu o následkoch nesplnenia výzvy a o možnosti zastavenia konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. Uvedený prípis súdu zo dňa 30.10.2012 bol žalobcovi doručený dňa 06.11.2012 (doručenka na č. l. 25 v.v.). Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 5Sžo/16/2011 vyslovil: „Požiadavka, aby žalobca, ktorý nemá právnické vzdelanie, bol zastúpený advokátom, vyplýva z toho, že v rámci správneho súdnictva sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia, to znamená, že nároky na právne zdôvodnenie žaloby sú výrazne vyššie. V zásade sa tým zamedzuje podávaniu bezdôvodných alebo právne nepodložených žalôb. Výnimky z povinného právneho zastúpenia určuje zákon. Tieto výnimky sú opodstatnené sociálnymi hľadiskami a nárokmi a napokon aj citlivou problematikou azylu a nárokov spojených s azylom (zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle) a pokiaľ ide o priestupky o ktorých do 31.03.2005 rozhodovali okresné súdy, boli dané aj funkčnou príslušnosťou v správnom súdnictve. Ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov definuje priestupok ako zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Z uvedenej definície je jednoznačné, že disciplinárne previnenie za porušenie povinností uvedených v ustanovení § 30 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov nie je priestupkom a nemôže ním byť ani pri extenzívnom výklade tohto ustanovenia, keď takýto výklad vzhľadom k ustanoveniu § 2 ods. 1 priestupkového zákona nie je ani prípustný.“ Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby disciplinárne previnenie je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku obvineným. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 156/1993 Z.z. zavinené porušenie tohto zákona a Poriadku výkonu väzby obvineným vo väzbe je disciplinárnym priestupkom, za ktorý možno obvinenému uložiť disciplinárny trest. Napriek označeniu disciplinárny priestupok, jedná sa v predmetnej veci podľa kategorizácie deliktov o disciplinárny delikt, čo potvrdil aj zákon č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby, ktorým bol zrušený zákon č. 156/1993 Z.z., a ktorý zaviedol terminológiu súladnú s náukou správneho práva. Keďže žalobca v súdom stanovenej lehote súdu nepreukázal zvolenie advokáta, ani iným spôsobom nepreukázal splnenie podmienky konania podľa § 250a O.s.p., a to predložením úradne overeného diplomu o absolvovaní vysokoškolského štúdia druhého stupňa v odbore „Právo“ na právnickej fakulte a o priznaní akademického titulu magister, súd v dôsledku nepreukázania splnenia procesných podmienok podľa § 250a O.s.p. zo strany žalobcu, pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p., konanie zastavil. Aj v prípade, že by nebolo potrebné , aby bol žalobca právne zastúpený advokátom, v konaní sú také ďalšie neodstrániteľné procesné vady, pre ktoré nie je možné v ňom pokračovať, nariadiť pojednávanie a vec rozhodnúť. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca sa domáhal doručenia prvostupňových rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu, ktoré mu boli oznámené len ústne a v písomnej forme už nie, zároveň sa domáhal doručenia druhostupňových rozhodnutí o odvolaní, ktoré podal proti týmto prvostupňovým rozhodnutiam o uložení disciplinárneho trestu, a do dnešného dňa o nich riaditeľ žalovaného nerozhodol a po ich doručení sa domáhal ich zrušenia a zrušenia prvostupňových rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu cestou žaloby v správnom súdnictve, t.j. žalobca sa domáhal postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a následného preskúmania rozhodnutí žalovaného v inštančnom postupe podľa § 247 a nasl. O.s.p. Podľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (piata časť O.s.p.), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Podľa § 250 ods. 2 O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Aktívne procesne legitimovaným na podanie žaloby je tiež ten, s kým sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom konania, hoci sa s ním ako s účastníkom konať malo. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Podľa § 250b ods. 3 O.s.p. súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby v poslednom platnom znení disciplinárnym trestom je umiestnenie do samoväzby až do 15 dní, a ak ide o mladistvých, až do 10 dní. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby disciplinárny trest možno uložiť, ak sú náležite objasnené okolnosti disciplinárneho priestupku a je dokázaná vina obvineného. Pred uložením disciplinárneho trestu obvinenému sa musí umožniť, aby sa k veci vyjadril. Podľa § 21 zákona č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby ukladať disciplinárne tresty a rozhodovať o zhabaní veci je oprávnený poverený funkcionár ústavu. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo zhabaní veci má obvinený alebo osoba, ktorej sa toto rozhodnutie týka, právo do troch dní od oznámenia rozhodnutia podať písomné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie nemá odkladný účinok, ak bol uložený trest umiestnenia do samoväzby a ak udržanie poriadku a disciplíny v ústave vyžaduje, aby trest bol ihneď vykonaný. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby o odvolaní rozhoduje riaditeľ ústavu najneskôr do 14 dní. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 156/1993 Z.z. o výkone na konanie vo veciach výkonu väzby, o ktorých rozhoduje generálne riaditeľstvo alebo ústav, vzťahujú sa všeobecné predpisy o správnom konaní, 19) ak tento zákon neustanovuje inak. 19) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z.z. Právny inštitút upravený v § 250b ods. 2 O.s.p., tzv. žaloba opomenutého účastníka, zakladá aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby v správnom súdnictve aj takej osobe, s ktorou sa ako s účastníkom správneho konania nekonalo, a predstavuje výnimku zo základného pravidla, že žalobcom môže byť len účastník správneho konania. Z povahy veci vyplýva, že sa jedná o také správne konania, kde fyzická/právnická osoba bola správnym orgánom opomenutá buď nedopatrením alebo nesprávnou interpretáciou noriem správneho práva, ktoré upravujú, kto je účastníkom konania, t.j. jedná sa o pochybenie v určení okruhu účastníkov konania. V prípade, že opomenutý účastník zistí ešte v priebehu správneho konania, že je opomenutý, mal by sa domáhať na správnom orgáne, aby tento rozhodol o priznaní postavenia účastníka konania. (Rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní je podľa právnej teórie ako aj ustálenej súdnej praxe, napr. rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe č. Rs 419 5A 88/97 či Rs 457 5A 7/98, rozhodnutím procesnej povahy, a preto je podľa § 248 písm. a) O.s.p. vylúčené zo súdneho prieskumu. Avšak nie je vylúčené z preskúmania v odvolacom konaní.) Pokiaľ opomenutý účastník správneho konania namieta pochybenie správneho orgánu v tomto smere (opomenutie a nedoručenie rozhodnutia) až po skončení správneho konania, t.j. po vydaní rozhodnutia, ktoré je ostatnými účastníkmi ako aj správnym orgánom považované za konečné, treba vyriešiť viacero otázok. Základnou je, či táto osoba skutočne je účastníkom predmetného správneho konania, a následne, či a kedy táto osoba získala dostatočný a vierohodný poznatok o obsahu rozhodnutia, resp. rozhodnutí, vydaného v konaní. (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/179/2010 zo dňa 19.05.2011) V aplikačnej praxi je už ustálený názor, že v prípade žaloby opomenutého účastníka, správny súd je povinný preskúmavať či opomenutý účastník mal byť skutočne účastníkom konania. Pritom musí vychádzať z právnych predpisov správneho práva hmotného, keďže základnou črtou účastníka konania je hmotnoprávny pomer fyzickej alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania, pokiaľ osobitný predpis v pomere špeciality k Správnemu poriadku nestanoví inak. Pozitívne zistenie súdu spôsobuje stratu domnelej právoplatnosti rozhodnutia a prejaví sa vo výroku súdu o povinnosti doručiť napadnuté rozhodnutie žalobcovi. Negatívne zistenie súdu- že účastník nebol opomenutým účastníkom konania a správny orgán s ním jednať nemusel- spôsobuje, že žalobca je osobou neoprávnenou na podanie žaloby v správnom súdnictve a konanie sa musí zastaviť. V súdnej praxi sú problémové prípady, kedy sa opomenutý účastník domáha doručenia a zrušenia prvostupňového rozhodnutia, kedy súd buď konanie zastaví („opomenutý účastník“ nebol opomenutý a správny orgán s ním nebol povinný jednať ako s účastníkom konania, teda žalobu podala neoprávnená osoba) alebo súd rozhodne o povinnosti doručiť napadnuté rozhodnutie s tým, že musí súdne konanie zastaviť bez ohľadu na to, či opomenutý účastník podá následne odvolanie, keďže sa napáda prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré v zásade v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. prieskumu v správnom súdnictve podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. nepodlieha. Ak fyzická osoba nebola opomenutá v zmysle nezahrnutia do okruhu účastníkov konania, avšak pochybenie správneho orgánu spočíva v nedoručení rozhodnutia už v začatom správnom konaní (podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu), alebo v nekonaní odvolacieho orgánu o odvolaní, jedná sa o nečinnosť orgánu verejnej správy. Sám žalobca v žalobe uvádza, že žalovaný bol v konaní nečinný- nerozhodol o jeho sťažnosti (odvolaní) proti prvostupňovým rozhodnutiam a zároveň mu nedoručil ani písomné vyhotovenie prvostupňových rozhodnutí. V prípade, že sa jedná o nečinnosť orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o žiadosti/podnete/návrhu/ odvolaní účastníka správneho konania, zakladajúcu prieťahy v konaní, ktorá sa navonok javí účastníkovi ako nečinnosť pri prejednávaní veci (napr. nečinnosť vo forme odďaľovania stanovenia termínu ústneho prejednania, pokiaľ si správne konanie vyžaduje dokazovanie alebo vykonanie úkonov zo strany správneho orgánu) alebo sa nečinnosť prejaví v nedoručení rozhodnutia, (napr. kedy jediný úkon správneho orgánu smerom k účastníkovi správneho konania je doručenie rozhodnutia, resp. prebehlo prejednanie veci správnym orgánom a zostáva už len vydať rozhodnutie), a túto nečinnosť namieta samotný žiadateľ, neprichádza do úvahy postup podľa § 250b ods. 2 O.s.p. Žaloba opomenutého účastníka konania sa vzťahuje na prípady správnych konaní s väčším počtom účastníkov, kedy správny orgán nezahrnie do okruhu účastníkov všetky dotknuté osoby, a ktorým neostáva nič iné, len sa domáhať nápravy cestou správneho súdnictva. V prípade vyššie uvedených vád, t.j. nereagovanie správneho orgánu na žiadosť/na odvolanie, ktorej sa domáha samotný žiadateľ/ odvolateľ, nejedná sa o opomenutie účastníka správneho konania zo strany správneho orgánu, ale o nečinnosť správneho orgánu. Práve žalobou podľa § 250t a nasl. poskytol zákonodarca fyzickým osobám a právnickým osobám právnu možnosť domáhať sa súdnej ochrany ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach pred orgánmi verejnej správy, pokiaľ tieto nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že sú v konaní nečinné, t.j. práve táto žaloba slúži na odstránenie nezákonnej nečinnosti pri prejedávaní žiadostí, podnetov, odvolaní fyzických /právnických osôb. Návrh podľa § 250b ods. 2 O.s.p. je vlastne špeciálna žaloba proti nečinnosti spojená so žalobou o zrušenie rozhodnutia, ktorú môže podať len neúčastník správneho konania, proti rozhodnutiu, ktoré je výsledkom konania, v ktorom s ním správny orgán ako s účastníkom nekonal. A contrario z tohto ustanovenia vyplýva, že tento návrh nemôže podať účastník správneho konania. Každé konanie - postup podľa § 250b ods. 2 O.s.p. a konanie podľa § 250t O.s.p. slúži inému účelu. Prvé na ochranu opomenutého účastníka správneho konania, v prípade, že sa opomenutý účastník dozvie, že bolo vydané rozhodnutie, ale s ním sa pred vydaním rozhodnutia nekonalo a má za to, že takýmto rozhodnutím bol ukrátených na svojich právach a druhé slúži na ochranu účastníkov správneho konania, resp. v širšom zmysle administratívneho konania, pred prieťahmi orgánov verejnej správy v konaniach, pričom najčastejšie sa účastníci konania pred správnym súdom domáhajú, aby súd výrokom o uložení povinnosti konať, primäl orgán verejnej správy, aby konal a rozhodol. Žalobca bol účastníkom správneho konania, a preto sa nemohol domáhať postupu podľa § 250b ods. 2 O.s.p., ktorého sa môže domáhať len opomenutý účastník, teda návrh podľa § 250b ods. 2 O.s.p. podala neoprávnená osoba a už z povahy veci je vylúčené preskúmanie či mal byť alebo nemal byť žalobca účastníkom správneho konania, keďže ním bol. Na odstránenie žalobcom vytýkaných vád: 1/ že žalobcovi neboli doručené prvostupňové rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu strany žalovaného 2/ že riaditeľ žalovaného nekonal o odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu; sa mal teda žalobca procesne správne domáhať postupu podľa § 250t O.s.p., t.j. návrhom proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Žalobca tento prostriedok právnej ochrany aj využil a o jeho návrhu už bolo právoplatne meritórne rozhodnuté v konaní sp. zn. 21S/97/2009. Žalobné dôvody, ktoré uvádza žalobca v tomto konaní sú totožné ako v jeho návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Uznesením č. k. 21S/97/2009-33 zo dňa 27.08.2010, právoplatným 13.09.2010, rozhodol tunajší súd o návrhu navrhovateľa (v tomto konaní žalobcu) v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy vo veciach podaných odvolaní žalobcom proti disciplinárnym trestom zo dňa 08.03.2006 a 17.03.2006, vedených pod. sp. 6/2006 a 11/2006 tak, že návrh zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Návrhom sa navrhovateľ v konaní pod. sp. zn. 21S/97/2009 domáhal doručenia rovnopisov rozhodnutia č. 6/2006 zo dňa 08.03.2006 a rozhodnutia č. 11/2006 zo dňa 17.03.2006 a zároveň rozhodnutia správneho orgánu vo veci podaných odvolaní (druhostupňových rozhodnutí) v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov v konaní č. 6/2006 a 11/2006. V konaní vedenom pod sp. zn. 21S/97/2009 už tunajší súd vyslovil, že: „...rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu sa vydávajú na predpísanom tlačive, ktoré zároveň uvádza náležitosti vydaného rozhodnutia a zároveň zaznamenáva ďalší postup po vydaní takéhoto rozhodnutia. V danom prípade sa rozhodnutie oznamuje ústnym vyhlásením a jeho písomná forma je súčasťou osobného spisu obvineného. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je zároveň aj dňom doručenia, preto na námietku žalobcu, že rozhodnutie mu nebolo doručené, nebolo možné prihliadnuť a ani jej vyhovieť, keďže pri prejednaní priestupku a následne pri rozhodnutí o disciplinárnom treste bol prítomný a osobne sa ho zúčastnil.... Žalobca svoje tvrdenie, že opravné prostriedky boli podané písomne a v zákonnej lehote, v konaní nepreukázal, keď toto tvrdenie nepodporujú ani samotné záznamy o disciplinárnych priestupkoch, keďže totožné záznamy, ktorých kópie boli vyhotovené v júli 2009 neobsahujú žiadne rozporné údaje a je z nich jednoznačne preukázané, že opravné prostriedky podané neboli.“ Z vyššie citovaného uznesenia vyplýva, že vo veci žiadne druhostupňové rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam o disciplinárnych deliktoch neboli vydané, keďže žalobca ani žiadne opravné prostriedky nepodal. V súdenej veci teda neexistujú druhostupňové rozhodnutia, ktoré by mohol súd preskúmavať. V zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. prieskumu v správnom súdnictve podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. podlieha len rozhodnutie po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Domáhať sa zrušenia prvostupňových rozhodnutí je možné len v inštančnom postupe s druhostupňovými správnymi rozhodnutiami, pričom ich zrušenie môže žalobca súdu viac-menej len navrhnúť a len súd posúdi, či je potrebné podľa okolností zrušiť aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (§ 250j ods. 2 O.s.p.) Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania pred súdom. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Vzhľadom na citované ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd konanie pri aplikácii § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil aj z dôvodu, že žaloba smeruje proti nespôsobilému predmetu prieskumu v správnom súdnictve. Občiansky súdny poriadok v piatej časti neobsahuje právnu úpravu o trovách konania, v prípade, že bolo konanie zastavené podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c), kedy žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Tento postup predstavuje primeranú aplikáciu ustanovení tretej časti Občianskeho súdneho poriadku týkajúcich sa trov konania vyhovujúc požiadavkám piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a jej zásade priznávania náhrady trov konania v správnom súdnictve podľa úspešnosti len žalobcovi a v prípade späťvzatia žaloby žalobcom aj žalovanému. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p..