Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/41/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200347 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200347.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: ANTIS, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 8, Žilina, IČO: 36 390 453, právne zastúpený JUDr. Katarínou Kováčovou, advokátom, so sídlom D. XXX/XX, M., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1040510/1/109723/2012 zo dňa 28.02.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 1040510/1/109723/2012 zo dňa 28.02.2012 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina I č. 694/230/119714/11/Bax zo dňa 15.11.2011 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 404,37 € z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 66,- € z titulu súdneho poplatku, všetko na účet právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Kováčovej, advokátky so sídlom v M., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. U., a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Žilina I ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. 694/230/119714/11/Bax ti dňa 15.11.2011 vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu ANTIS, s.r.o. rozdiel dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 21 165,13 € a zároveň neuznal vykázanú daňovú stratu na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2008 v sume 33 774,44 €. V odôvodnení uviedol, že do celkového zostatku záväzkov sú zahrnuté záväzky splatné v rokoch 2000 a 2002. Daňový subjekt predložil dohody, ktorými ako pôvodný dlžník podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) uznal svoje záväzky voči veriteľom a zároveň sa dohodol na novom termíne splatnosti s tým, že svoj dlh čo do dôvodu a výšky zaplatí najneskôr do 31.12.2010. K naplneniu dohody o novom termíne úhrady záväzkov nedošlo a do dnešného dňa daňový subjekt evidované záväzky neuhradil. V zmysle § 17 ods. 29 zák.č. 595/2003 Z.z. základ dane sa zvýši o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov. V nadväznosti na prechodné ust. § 52d ods. 5 cit.zák. daňový subjekt bol povinný záväzky, pri ktorých do 31.12.2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov, zahrnúť do základu rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ukončených najneskôr 31.12.2009. Daňový subjekt záväzky v celkovej sume 13 117 600,- Sk, pri ktorých uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov, bol povinný rovnomerne rozdeliť a do základu dane v roku 2008 zahnúť čiastku vo výške 6 558 800,- Sk. Základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) cit.zák. správca dane v zmysle § 17 ods. 29 v nadväznosti na § 52d ods. 5 cit.zák. upravil - zvýšil o sumu 6 558 800,- Sk. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané zo strany daňového subjektu odvolanie, o ktorom rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR pod č.k. 1040510/1/109723/2012 zo dňa 28.02.2012, ktoré svojím rozhodnutím prvostupňové správne rozhodnutie potvrdilo. V odôvodnení uviedlo, že predloženými dohodami, ktorými spoločnosť ANTIS, s.r.o. uznala svoje záväzky voči veriteľom, nedošlo k zániku pôvodného záväzku. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, nemá za následok zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým z dôvodu uznania. Uznanie dlhu posilňuje pôvodný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, nakoľko dlžník nezávisle od pôvodného právneho dôvodu vzniku záväzku dáva prísľub na splnenie dlhu bez toho, aby sa súčasne urobila novácia (§ 570 OZ). Z uvedeného vyplýva, že veriteľ môže uplatniť svoj nárok buď na základe pôvodného záväzkového vzťahu alebo na základe nového záväzku (uznania dlhu) dlžníka. Ak však uznanie dlhu má charakter návrhu na dohodu podľa § 570 OZ, dochádza v prípade jeho akceptácie veriteľom k zániku pôvodného záväzku. V prípade kumulatívnej novácie, t.j. zmeny obsahu záväzku dohodou strán, pôvodná lehota splatnosti nebola dohodou zmluvných strán zrušená, bola len dohodnutá nová lehota splatnosti. Doterajší záväzok nebol nahradený novým záväzkom, doterajší záväzok nezanikol a dlžník je povinný plniť pôvodný záväzok. V danom prípade všetky kúpne zmluvy boli uzavreté v roku 2000 so splatnosťou do 31.12.2000, resp. v roku 2002 so splatnosťou do 31.12.2003. Keďže uvedené záväzky neboli zaplatené k 31.12.2008 a od doby splatnosti uplynula doba viac ako 36 mesiacov, postup správcu dane v danej veci bol správny, pretože s účinnosťou od 01.01.2008 sa na strane dlžníka zaviedla povinnosť zvýšiť základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) zák.č. 595/2003 Z.z. o výšku neuhradeného záväzku prislúchajúcemu k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti záväzku uplynie doba 36 mesiacov. Podľa § 52d ods. 5 cit.zák. sa ust. § 17 ods. 29 cit.zák. v znení účinnom od 01.01.2008 použije aj na záväzky, pri ktorých do 31.12.2007 uplynula doba dlhšia ako 36 mesiacov, pričom suma týchto záväzkov, o ktorú sa zvyšuje základ dane, sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31.12.2009. Sumu tohto záväzku bol povinný daňový subjekt zahrnúť do základu dane rovnomerne v zdaňovacích obdobiach v roku 2008 a 2009, a to tak, že zvýši základ dane v zdaňovacom období v roku 2008 a 2009 o sumu 6 558 800,- Sk za každé zdaňovacie obdobie. Odvolací orgán mal zato, že postup správcu dane bol v súlade s ust. § 17 ods. 1, 2 cit.zák., keď zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za rok 2008 o sumu 6 558 800,- Sk a zároveň znížil základ dane o uplatnenú stratu v sume 2 185 408,- Sk a vyrubil rozdiel dane v sume 21 165,13 €. Voči tomuto rozhodnutiu bola v zákonnej lehote podaná správna žaloba. Žalobca ako žalobné body uviedol: nestotožnil sa s právnym posúdením prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu ohľadne povahy zmeny vykonanej dohodou o novom termíne splatnosti záväzku. Uviedol, že sa jednalo o zmenu za trvania existujúceho právneho vzťahu, spočívajúcu v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností a ich nahradenie novo dojednanými. Pritom platí, že pôvodný záväzkový vzťah nezanikol a právnym dôvodom zmeneného záväzku je okrem pôvodnej právnej skutočnosti, ktorá spôsobila jeho vznik, tiež dohoda strán o zmene jeho obsahu. Zmena obsahu záväzku sa týkala splatnosti. Nová dohoda zmluvných strán o termíne splatnosti znamenala síce zánik povinnosti žalobcu splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, t.j. v pôvodnej lehote splatnosti, neznamenala však zánik jeho samotnej povinnosti plniť; zmenili sa len jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu. Žalobca má zato, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, pretože je potrebné rozlišovať záväzok na konkrétne plnenie, t.j. jednotlivé povinnosti a celý záväzkovo právny vzťah. Ten totiž dohodou podľa § 516 ods. 1 OZ nezaniká a menia sa len čiastkové práva a povinnosti účastníkov. Nesprávne je právne posúdenie žalovaného, keď v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že pôvodná lehota splatnosti nebola dohodou zmluvných strán zrušená, bola len dohodnutá nová lehota splatnosti, a to preto, že jeden záväzkový právny vzťah môže mať v danom čase len jednu lehotu splatnosti. V nadväznosti na tento žalobný bod namietal žalobca aplikáciu § 17 ods. 29 Zákona o dani z príjmov, pričom podľa neho rozhodujúcim ukazovateľom pre zvýšenie základu dane je termín splatnosti záväzku, ktorý si žalobca dohodol dohodou o zmene obsahu záväzku z kúpnych zmlúv, resp. zmlúv o predaji cenných papierov. Na základe uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie i prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov konania. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.07.2012. Zotrval na skutkových zisteniach i právnom posúdení veci uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu súdnych trov nepriznať. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podľa § 247 a nasl. O.s.p. v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z týchto dôvodov: Zo správneho spisu vyplýva, že k záväzkom evidovaným pod internými číslami č. DFI206200, DFI243200, DFI209200, DNA302, DFI220200, DFI226200, DNA202, DFI229200, DFI235200, DFI258200, DNA902 a DFI242200 daňový subjekt predložil dohody, ktorými ako pôvodný dlžník podľa § 558 OZ uznal svoje záväzky voči konkrétnym veriteľom, uvedeným v týchto dohodách a zároveň sa s nimi dohodol o novom termíne splatnosti s tým, že svoj dlh zaplatí najneskôr do 31.12.2010. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia tieto záväzky žalobcu uhradené neboli. Pôvodné kúpne zmluvy, ktorými žalobca odkúpil jednotlivé cenné papiere od predávajúcich - veriteľov, boli uzavreté tak, že kupujúci uhradí predávajúcim kúpnu cenu za cenné papiere najneskôr do 31.12.2000 (časť zmlúv) alebo do 31.12.2003 (časť zmlúv). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 17 ods. 29 zák.č. 595/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2008 základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa zvýši o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takého záväzku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov. Ak po tomto období dôjde a) k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený, b) k premlčaniu alebo zániku tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje. Podľa § 52d ods. 5 cit.zák. v znení účinnom k 31.12.2008 ustanovenie § 17 ods. 29 v znení účinnom od 1. januára 2008 sa použije aj na záväzky, pri ktorých do 31. decembra 2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov, pričom suma týchto záväzkov zvyšujúca základ dane sa zahrnie do základu dane rovnomerne počas dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ukončených najneskôr 31. decembra 2009. Podľa § 30 ods. 1 zák.č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.10.2007 zmluva o kúpe cenných papierov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak. Na platnosť zmluvy o kúpe cenných papierov sa vyžaduje, aby bol v nej určený druh prevádzaného cenného papiera, počet prevádzaných cenných papierov, ich kúpna cena a ich ISIN, ak je pridelený. Podľa § 161 zák.č. 566/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 323 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. v znení účinnom k 31.12.2007 (Obchodný zákonník) ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Podľa § 340 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. v znení účinnom k 31.12.2007 (Obchodný zákonník) dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 516 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k 31.12.2007 (Občiansky zákonník) účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Podľa § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti. Krajský súd v Žiline zastáva právny názor, že žalobca a jednotlivé osoby, ktoré uzavreli kúpne zmluvy o kúpe listinných cenných papierov, či už v roku 2000 (podľa zák.č. 600/1992 Zb. účinného do 31.12.2001) alebo v roku 2002 (podľa zák.č. 566/2001 Z.z. účinného od 01.01.2002), mohli využiť inštitút dohody vymedzený v § 516 Občianskeho zákonníka a dohodnúť si novú lehotu splatnosti kúpnych cien predmetu zmlúv - cenných papierov. Ustanovenie § 516 Občianskeho zákonníka je možné použiť aj vo vzťahu k novácii zmluvy o prevode cenných papieroch uzavretej či už podľa § 13 zák.č. 600/1992 Zb. alebo zmluvy o kúpe cenných papieroch podľa § 30 zák.č. 566/2001 Zb.. Podľa § 161 zák.č. 566/2001 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, okrem vzniku týchto právnych vzťahov a nárokov z nich vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktoré sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Ak teda za účinnosti zák.č. 566/2001 Z.z. sa zmluvné strany dohodli na novej splatnosti kúpnych cien za cenné papiere, právne vzťahy z tejto dohody sa posudzujú už podľa zák.č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu dohody. V zmysle § 30 ods. 1 cit.zák. zmluva o kúpe cenných papierov sa spravuje ust. Obchodného zákonníka o kúpnej zmluvy, ak tento zákon neustanovuje inak. Obchodný zákonník nemá ustanovenie ohľadne dohody zmluvných strán o zmene záväzku, len ohľadne uznania záväzku. Preto je na takúto dohodu potrebné v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovať predpisy občianskeho práva. Túto konkrétnu otázku rieši ust. § 516 Občianskeho zákonníka pod marginálnou rubrikou „Zmeny v obsahu záväzkov“. V zmysle § 516 ods. 1 účastníci môžu dohodu zmeniť vzájomné práva a povinnosti. V zmysle ods. 2 cit.zák. ustanovenia ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti. Ak teda v danom prípade účastníci pôvodných kúpnych zmlúv časť záväzkovo-právneho vzťahu, týkajúcu sa splatnosti kúpnych cien, zmenili tak, že si dohodli iný dátum splatnosti, je nepochybné, že pôvodný záväzok zostal zachovaný, vyjmúc pôvodnú dohodu o splatnosti, ktorá bola nahradená novou dohodou splatnosti. Na uvedenom nič nemení, že súčasne s dohodou o novej splatnosti (nováciou) jedna zo zmluvných strán - dlžník uznal svoj záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky. Práve to v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka znamená, že v uznanom rozsahu tento záväzok trval v čase uznania, t.j. bez pôvodnej dohody o splatnosti. Nič teda nebránilo zmluvným stranám nováciou zmeniť konkrétnu časť pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu, týkajúcu sa splatnosti a vymedziť si splatnosť novým spôsobom. Túto právnu skutočnosť musí akceptovať aj správca dane ako skutočnosť, ktorá vyplýva z pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý bol zmenený v tejto časti novou dohodou. Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalobcu, že jeden záväzkovo-právny vzťah môže mať len jednu splatnosť. Podľa názoru súdu nie je správny záver žalovaného, že pôvodná lehota splatnosti nebola dohodou zmluvných strán zrušená, bola len dohodnutá nová lehota splatnosti. Naopak, tým, že bola dohodnutá nová lehota splatnosti a pôvodná lehota splatnosti nemôže popri novej lehote splatnosti obstáť, platí nová lehota splatnosti a pôvodná splatnosť bola novou dohodou o splatnosti zrušená. Správca dane teda nemohol aplikovať ust. § 52d ods. 5 zák.č. 595/2003 Z.z., pretože nie je splnená hypotéza tejto právnej normy, spočívajúca v tom, že išlo o záväzky, pri ktorých do 31.12.2007 uplynula od splatnosti doba dlhšia ako 36 mesiacov. V danom prípade dohodou o novej splatnosti bola dohodnutá splatnosť jednotlivých záväzkov ku dňu 31.12.2010, teda je potrebné konštatovať, že ku dňu 31.12.2007 ešte záväzky splatné neboli a nemohla od takto dohodnutej splatnosti uplynúť doba dlhšia ako 36 mesiacov. Nebolo teda možné zvýšiť základ dane o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 daňovým výdavkom v zmysle § 17 ods. 29 cit.zák.. Krajský súd v Žiline sa teda nestotožnil s právnou argumentáciou prvostupňového i žalovaného správneho orgánu, pretože má zato, že keďže je potrebné akceptovať novo dohodnutú lehotu splatnosti, ktorá bola dohodnutá na deň 31.12.2010, nie je možné zvyšovať základ dane v zmysle § 17 ods. 29 zák.č. 595/2003 Z.z.. Z týchto dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie i prvostupňové správne rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V tejto súvislosti súd dodáva, že na daný prípad nie je možné použiť ani definíciu zneužitia práva, t.j. zneužitia zákonných inštitútov, v danom prípade inštitútu dohody zmluvných strán ohľadne splatnosti záväzkov, keďže v danom prípade zo strany či už správcu dane alebo žalovaného neboli preukázané také atribúty, ktoré by poukazovali na prvky zneužitia práva, ako boli uvedené v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Halifax plc a i. proti Commissioners of Customs & Excise (C-255/02). V tejto súvislosti je tiež potrebné konštatovať, že možné zneužitie práva je potrebné preukázať zo strany správnych orgánov, ktoré pri možnom preukazovaní tejto skutočnosti využívajú vyšetrovaciu zásadu. Vnútroštátne orgány pritom môžu vziať do úvahy čisto umelý charakter plnení resp. úkonovdaňového subjektu, ako aj právne, ekonomické a/alebo personálne prepojenie medzi zahrnutými podnikateľmi v pláne zníženia daňového zaťaženia. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žalobca mal v konaní úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Trovy vyčíslil v podaní právneho zástupcu zo dňa 16.10.2012 celkovo na sumu 404,37 €, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba a účasť na pojednávaní na KS v Žiline dňa 16.10.2012) po 127,16 € a 3-krát režijný paušál po 7,63 €. Okrem toho uplatnil náhradu za súdny poplatok vo výške 66,- €. Trovy konania žiadal zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v W. banke, a.s.. Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume zaplateného súdneho poplatku 66,- € a trov právneho zastúpenia 404,37 €. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony: - prevzatie veci vo výške 127,16 € + režijný paušál 7,63 €, - písomné podanie žaloby na súd vo výške 127,16 € + režijný paušál 7,63 €, - účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 16.10.2012 vo výške 127,16 € + režijný paušál 7,63 €, a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“). Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 470,37 €. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.