Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200396 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200396.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Milana Repáňa, v právnej veci žalobkyne: T E S L A Liptovský Hrádok, a.s., so sídlom Pálenica 53/79, 033 17 Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, v zastúpení: JUDr. Peter Janči, advokát, so sídlom Z. XXX, XXX XX Q. K., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, 815 11 Bratislava, IČO: 42 499 500, vo veci návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1040510/339161/2012/5141 zo dňa 16.03.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 1040510/339161/2012/5141 zo dňa 16.03.2012 z r u š u j e pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Jančiho trovy konania vo výške 66,- Eur, titulom súdneho poplatku, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Liptovský Mikuláš č. 660/230/67404/2011/Kand z 30.11.2011, ktorým prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 v sume 3 539,59 €, keď neuznal žalobcovi s poukazom na § 51 ods. 1, § 52 až § 54 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov odpočet dane z dokladu č. 92/0521, z faktúry č. 12238 zo dňa 01.04.2009 vo výške 19%, t.j. 139,22 €, za služby súvisiace s nájmom dvoch osobných automobilov Škoda Superb, EČV: BA 761 TD a Škoda Octavia, EČV: BA 762 TD. Správca dane konštatoval, že pri vylúčení predmetnej faktúry z nároku na odpočítanie dane vychádzal zo skutočností, že suma bez DPH na predmetnej faktúre vo výške 1 450,24 € je rozčlenená na dve čiastky, a to čiastka za nájom vo výške 717,51 € a z čiastky za služby vo výške 732,73 € a posúdil predmetné plnenie ako zložené plnenie, ktoré sa člení na hlavné plnenie - nájom motorových vozidiel a vedľajšie plnenie - služby súvisiace s nájmom motorových vozidiel, pričom konštatoval, že cieľom plnenia pre zákazníka pri prenájme motorových vozidiel je prenájmom ako hlavné plnenie, keď ostatné služby spojené s týmto nájmom nemajú určujúci charakter, ale sú len prostriedkom na využitie hlavného plnenia. Konštatoval, že žalobca, ktorý prijal predmetné plnenie, mal pri odpočítaní postupovať podľa § 49 ods. 7 písm. a) Zákona o DPH platnom v roku 2009, pričom cenou plnenia nájmu osobného automobilu je v danom prípade celková fakturovaná cena, vrátane DPH. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym názorom správneho orgánu, poukázal na rámcovú zmluvu pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 712 zo dňa 10.01.2008, v zmysle ktorej podľa bodu 4.2.1 sa výška mesačnej platby za prenechanie vozidla do užívania, ako aj služby v súvislosti s tým poskytované, určuje na základe položiek uvedených v bode a) až l) zmluvy, jedná sa o položky ako náklady spojené s dodaním vozidla, jeho doplnkov, kalkulovaná amortizácia vozidla, zákonné poistné, havarijné poistenie, úrazové poistenie prepravovaných osôb, náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky, správny poplatok, náklady na údržbu, predplatné náhradné vozidlo. Poukázal na bod 4.2.2 rámcovej zmluvy a konštatoval, že v zmluve je nespochybniteľné, že do celkovej mesačnej leasingovej splátky bez DPH boli, okrem výšky nájomného, zahrnuté aj položky: odpisy, úroky, poistenie, dane a poplatky: údržba, opravy, a pneumatiky, cestná asistencia, správny poplatok a platba za náhradné vozidlo, čo predstavuje plnenie úzko súvisiace s nájmom motorových vozidiel, na ktoré sa vzťahuje daňový režim hlavného plnenia, preto poskytnutie týchto služieb bez nájmu motorových vozidiel by nemalo opodstatnenie. Poukázal na § 22 ods. 1 a 2 Zákona o DPH, že súčasťou ceny za poskytnutú službu, okrem nájmu motorových vozidiel, boli aj položky podľa bodu 4.2.1 rámcovej zmluvy, ku ktorej poskytovateľ služby - leasingová spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. uplatnil daň, že za správnosť údajov vo faktúre zodpovedá platiteľ, ktorý službu dodal a ten je oprávnený uplatniť k cene daň. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym zistením správcu dane, ten dospel k záveru, že odpočet DPH za služby súvisiace s nájmom predmetných osobných motorových vozidiel, nie je možné priznať. Nakoľko daňový subjekt v mesiaci apríl 2009 znížil odpočítanú daň na základe dokladu č. 92/0522 z faktúry č. 12239 zo dňa 01.04.2009 vo výške 21,74 €, za služby súvisiace s nájmom osobného motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: BA 762 TD a keďže správca dane v mesiaci apríl 2009 odpočítanie dane zo služieb, súvisiac s prenájmom osobného automobilu, vo výške 139,22 € neuznal, táto suma sa znižuje o dobropisovanú čiastku 21,74 € a celkom neoprávnené odpočítanie dane z dôvodu nájmu automobilov je 117,48 €. Ďalej správca dane konštatoval, že žalobca v rozpore s § 49 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH odpočítal daň z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru dokladu interné č. 990005, jednotný colný doklad (JCD) č. 0524210907841 zo dňa 08.04.2009 vo výške 19%, v sume 3 422,11 €, pretože, podľa tvrdenia správcu dane, prijatý tovar nepoužil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Správny orgán kontrolou zistil, že žalobca si odpočítal daň z dovozu tovaru, ktorý nenakupoval, JCD za dovoz tovaru boli vystavené na základe faktúr pre colné účely, iné faktúry za nákup tohto tovaru nedostal, o nákupe tovaru daňový subjekt neúčtoval a neplatil zaň dodávateľovi, uvedenému vo faktúrach pre colné účely. Tvrdil, že žalobca odpočítal daň z dovozu projektorov s tekutými kryštálmi 100 ks, cena za 1 ks 227,- USD, spolu 22 700,- USD, pričom prepravu tohto materiálu na Slovensku zabezpečoval odberateľ tovaru, pre ktorého sa výsledné komponenty vyrábali. Konštatoval, že z materiálu, ktorý si zabezpečil na výrobu, si žalobca odpočíta daň z dovozu, hoci do predajnej ceny jej komponentov stupoval v nulovej hodnote, teda nevstupoval do predajnej ceny, pretože žalobca tovar od zahraničného dodávateľa nenakupoval, nestal sa jeho vlastníkom, pričom hotové výrobky, ktorými sú LCD PANEL FINAL pal, 2345LCDPANEL, žalobca fakturoval odberateľovi Motion Networks a.s., Hraničná 18, Bratislava, ktorý si zabezpečil časť materiálu na výrobu u dodávateľa Horizon Technology USA a ostatné časti výrobku žalobca nakupoval a vchádzali spolu s prácou do predajnej ceny. Správca dane konštatoval, že predajná cena LCD panelov na faktúre č. 9000111 zo dňa 27.04.2009 pre Motion Networks a.s. bola za 1 ks 73,0266 €, celkom za 100 ks cena 7 302,66 €. Na faktúre pre colné účely č. INV 211234B zo dňa 25.03.2009 je ako odosielateľ tovaru uvedený zahraničný subjekt Horizon Technology, Lake Forest, USA a odberateľ, pre ktorého je hotový výrobok určený, a to Motion Networks a.s., Hraničná 18, Bratislava, ktorému sa tovar fakturuje (bill to) a dispozícia zaslať tovar do Tesla Liptovský Hrádok (schip to). Správca dane konštatoval, že žalobca neplatil cenu za dovezený tovar, platil iba DPH colnému úradu. Z JCD vyplýva, že príjemcom a deklarantom bol žalobca, tento tovar bol prepustený do režimu 4 000 - voľný obeh, pričom podkladom pre výpočet colného dlhu boli predložené faktúry na colné účely, o ktorých žalobca neúčtoval, neuhrádzal ich, pretože slúžili len na colné účely. Ďalej poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C-408/98, C-98/98 a konštatoval, že princíp odpočítania dane vo väzbe na podnikanie platiteľa predpokladá, že daň sa môže odpočítať z plnení, a to tovarov a služieb prijatých platiteľom, ak sa bezprostredne viažu na plnenie uskutočnené. Konštatoval, že nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok, pretože v súvislosti s predmetným tovarom nevznikli žalobcovi nákladové položky za nákup tohto tovaru, a teda sa ani nemohla uplatniť u platiteľa na výstupe, to znamená v cene ním uskutočnených dodávok tovaru. Do predajnej ceny výrobkov boli premietnuté súvisiace náklady, pri ktorých správca dane odpočítanie dane nenamietal. Správca dane poukázal na podmienku § 49 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z. a konštatoval, že v prípade dovozu predmetného tovaru od dodávateľa Horizon Technology, Lake Forest, USA je na faktúrach pre colné účely uvedený odberateľ Motion Networks a.s., Hraničná 18, Bratislava, ktorému sa tovar od Horizon Technology fakturuje a je tam uvedená dispozícia zaslať tento tovar žalobcovi, pričom kupujúcim predmetného tovaru z tretieho štátu, jeho dovozcom a využívateľom bol v skutočnosti daňový subjekt Motion Networks a.s., Bratislava, ktorý si zabezpečil predmetný materiál u dodávateľa Horizon Technology na výrobu tovaru. Objednávateľom tovaru od Horizon Technology bol Motion Networks a.s., Bratislava a nie žalobca, teda aj priamym využívateľom tovaru na výrobu svojich výrobkov bol Motion Networks a.s., Bratislava. Správca dane konštatoval, že žalobca nemohol s dovezeným tovarom voľne nakladať ako vlastník, pretože v skutočnosti sa nejednalo o jeho tovar, tovar mal vopred určený účel, ako má s ním žalobca naložiť. Žalobca nemohol tovar predať inej spoločnosti v nezmenenom stave, ani použiť na výrobu výrobkov pre iných odberateľov, ale musel ho použiť na zapracovanie do výrobkov vlastníka tovaru, ktorý bol zároveň aj odberateľom jeho výrobkov. Z tohto dôvodu neakceptoval uvedený odpočet žalobcom. Žalovaný správny orgán aj v tejto časti stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi, vyslovenými v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu. Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorý žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu. Vyslovil názor, že správca dane, ako aj žalovaný, pri posudzovaní oprávnenosti odpočítania dane neuznal odpočet DPH pri výdavkoch týkajúcich sa nakupovaných služieb, a to úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka, poplatok za správu, náklady na údržbu, opravy pneumatík, predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie, ročné prehliadky vozidla a vyslovil názor, že predmetné služby nemajú určujúci charakter, ale sú len prostriedkom na využitie hlavného plnenia, t.j. nájom motorových vozidiel. Tvrdil, že predmetné služby majú samostatný určujúci charakter, nakoľko sa jedná o služby, ktoré sú iba prevádzkového charakteru, oddelené od prenájmu a priamo s ním nesúvisia, a že len z dôvodu zjednodušenia administrácie, ohľadom predmetných vozidiel, žalobca požadoval od leasingovej spoločnosti, aby zabezpečovala tieto služby, z tohto dôvodu, podľa názoru žalobcu, nevznikol zákonný dôvod na posúdenie týchto prevádzkových nákladov ako súčasťou prenájmu, ale mali sa posudzovať ako samostatná služba so samostatným prevádzkovým charakterom, kde je nárok na odpočet DPH. Poukázal, že jej len na vôli nájomcu, či si tieto služby bude vykonávať sám, alebo si ich zabezpečí subdodávateľským spôsobom, pričom musí byť zachovaný rovnaký princíp posudzovania oprávnenosti odpočtu DPH s poukazom aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora pod č. C-408/98. Tvrdil, že správca dane nezohľadnil žalobcom predložené dobropisy, vystavené v roku 2011, ktoré boli tzv. vyúčtovacími faktúrami, práve ku reálne poskytnutým službám a predstavovali vyčíslené rozdiely medzi skutočne zaplatenými prevádzkovými výdavkami za služby a reálnymi prevádzkovými nákladmi za služby, keď táto skutočnosť vyvracia tvrdenie správu dane o použití týchto služieb ako prostriedku na využitie hlavného plnenia. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného je nezákonný a ukracuje žalobcu na svojich právach, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza je nesprávne, v rozpore s obsahom spisu, a súčasne je aj nedostatočné na posúdenie veci. Ďalej tvrdil, že žalovaný v dôvodoch rozhodnutia neuviedol skutočnosti, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci a rovnako nesprávne a nedostatočne zdôvodnil, akými ustanoveniami, akých právnych predpisov, sa pri posúdení veci riadil, z tohto dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalobca ďalej v podanej žalobe nesúhlasil s neuznaním odpočtu DPH interného dokladu č. 990005, JCD 0524210907841 zo dňa 08.04.2009, DPH vo výške 3 422,11 €. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že prijatý tovar žalobca nepožil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Uviedol, že materiály boli dovezené na územie SR a následne colným úradom SR prepustené do režimu voľného obehu v zmysle colného sadzobníka. Materiál žalobca spracoval a zároveň použil vo svojom výrobnom procese ako súčasť svojich výrobkov pre zahraničného odberateľa. Po dokončení výroby výrobkov, ktorých súčasťou bol aj dovezený tovar, ich žalobca vo svojej výslednej predajnej cene v plnej hodnote zohľadnil a fakturoval všetky náklady spojené s obstaraním dovezeného materiálu, ako aj clo, a náklady na colnú deklaráciu, náklady na likvidáciu technologických zbytkov dovezených materiálov, a tiež náklady na samotné mechanické spracovanie materiálu a zisk, pričom do predajnej ceny žalobca zahrnul náklady priamo a bezprostredne súvisiace s uskutočnenými zdaniteľnými plneniam, čo priamo vyvracia aj tvrdenie správcu dane a žalovaného, že v súvislosti s predmetný tovarom nevznikli nákladové položky, teda sa ani nemohli uplatniť u platiteľa na výstupe. Žalobca poukazoval, že pri dovoze tovaru je bezpredmetné, či dodávka je nadobudnutá odplatne alebo bezodplatne a práve v tom vidí pochybenie správcu dane a žalovaného, nakoľko v Zákone o DPH nie je ustanovenie, ktoré uvedenú podmienku upravuje. Tvrdil, že správne orgány ignorovali skutočnosť, že faktúry neboli určené pre žalobcu, ale výlučne a výhradne pre colné orgány a že žalobca postupoval v súlade s § 49 a § 51 Zákona o DPH a nárok na odpočet predmetnej dane mu vznikol. Žalovaný správny orgán sa k veci písomne vyjadril písomným podaním zo dňa 22.06.2012, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, stotožnil sa skutkovými a právnymi závermi, ktoré sú obsiahnuté v rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd preskúmal v rozsahu žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) a c) a to z nasledovných dôvodov: Z obsahu pripojeného správneho spisu súd mal preukázané, že žalobca ako podnikateľ uzavrel s obchodnou spoločnosťou BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava (ďalej len leasingová spoločnosť) rámcovú zmluvu pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 712 a to dňa 10.01.2008 (ďalej len leasingová zmluva). Predmetom leasingu bol nájom motorových vozidiel na základe objednávky nájomcu, v ktorej nájomca uvedie požadovaný typ vozidla a jeho výbavu. V konaní nebolo sporné, že faktúra vystaviteľa - leasingovej spoločnosti - odberateľa žalobcu č. 12238 v sume 1 725,79 €, z toho DPH 275,55 € členia na nájom vo výške 717,51 € a služby vo výške 732,73 €, spolu 1 450,24 € bez DPH, sa vzťahuje na nájom objednaných vozidiel podľa leasingovej zmluvy. Z obsahu leasingovej zmluvy súd zistil, že účastníci dojednali v článku IV mesačnú platbu, v ktorej vo bode 4.2.1 dohodou určili výšku mesačnej platby za prenechanie vozidla do užívania, ako aj za služby v súvislosti s tým poskytované, na základe položiek, špecifikovaných pod písm. a) až i), ako a) katalógová cena, b) náklady spojené s dodaním vozidla, c) kalkulovaná amortizácia, d) poistné na povinné zmluvné poistenie, e) poistné na havarijné poistenie, f) úrazové poistenie prepravovaných osôb, g) náklady na cestnú daň a koncesionárske poplatky, h) počas obdobia nájmu úroková sadzba, stanovenie úrokovej sadzby na 12- mesačný BRÍBOR + BLS prirážku, i) správny poplatok, j) náklady za údržbu, pravidelný servis, opravy podľa pokynov výrobcu, výmena oleja, údržba, výmena súčiastok a pneumatík, predplatné na náhradné vozidlo, i) náklady za služby poskytnuté v medzinárodnej 24-hodinovej asistenčnej službe. Súčasne v bode 4.2.2 účastníci zmluvy dohodli náklady, ktoré nebudú zahrnuté do výšky mesačnej platby a hradí ich nájomca pod písm. a) umývanie, leštenie a garážovanie vozidla, b) náklady na opravu, náhradné diely, vrátane výmeny pneumatík, ak tieto sú podľa informácie prijímacieho technika spôsobené nešetrným zaobchádzaním s vozidlom zo strany nájomcu, alebo sa nájomca primerane o vozidlo nestará, c) náklady za používanie diaľnic a rýchlostných komunikácií, d) ostatné dane, vzťahujúce sa na vozidlo a jeho používanie spolu s poplatkami a platbami s tým súvisiace, s výnimkou cestnej dane a nákladov spojených s prihlásením vozidla do evidencie motorových vozidiel v súlade s platnou právnou úpravou. S poukazom na článok XII bod 14.5 leasingovej zmluvy, body 4.2.1 a), b), c) boli určené ako nájom, body d) až l) ako služby. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia bolo nesporné, že vo faktúre dodávateľa - leasingovej spoločnosti č. 12238 bola vyúčtovaná cena za nájom a služby, špecifikovaná v písomnosti, vystavenej leasingovou spoločnosťou dňa 01.04.2009, kde leasingová splátka zahŕňa podľa špecifikácie odpisy, úrok a zľavu, poistenie, dane a poplatky, údržba, opravy a pneumatiky, cestná asistencia, správny poplatok, bez ďalšej bližšej špecifikácie týchto položiek. Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. platnom a účinnom k 30.06.2009 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 pím. d) zák.č. 222/2004 Z.z. platnom a účinnom k 30.06.2009 platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 49 ods. 7 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. platnom a účinnom k 30.06.2009 platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu; osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1, 25) V konaní nebolo sporným, že vo faktúre č. 12238 vo fakturovanej čiastke bol zahrnutý tak nájom 717,51 €, ako aj služby v čiastke 732,73 €, všetko spolu 1 450,24 bez DPH, všetko položky, ktoré sú upravené v bode 4.2.1 (článok IV leasingovej zmluvy). V leasingovej zmluve si účastníci dohodli, že k mesačnej platbe sa účtuje DPH vo výške platnej v čase, keď sa služby vykonali (bod 4.2.3 leasingovej zmluvy) a v leasingovej zmluve (v bode 4.2.4 leasingovej zmluvy) je dohodnuté, že na základe písomnej požiadavky nájomcu možno mesačnú platbu, určenú v leasingovej zmluve, rozdeliť vo faktúre, na časť pokrývajúcu prenechanie vozidla na užívanie a časť pokrývajúcu s tým súvisiace služby. V oddieli XII bode 14.5 leasingovej zmluvy účastníci dohodli rozdelenie mesačných splátok na jednotlivé položky tak, že: položky bodov 4.2.1 písm. a), b), c) majú predstavovať dohodnutý nájom ako časť mesačnej platby (pokrývajúce prenechanie vozidla na užívanie) a položky bodov 4.2.1 pod písm. d) až l) majú byť subsumované do časti mesačnej platby, pokrývajúcej služby súvisiace s prenechaním vozidla na užívanie. Súd konštatuje, že predmetná leasingová zmluva je operatívnym leasingom, ktorý je rozvinutý najmä v obchodných záväzkových vzťahoch a jeho hlavným ekonomickým účelom je umožniť príjemcovi leasingu (žalobcovi) časovo neobmedzené užívanie, resp. prevádzkovanie ním určenej veci, či majetkovej hodnoty za úplatu (v danom prípade žalobcom určených konkrétnych osobných motorových vozidiel). Z ekonomickej podstaty operatívneho leasingu vyplýva, že ide o vzťah, ktoré pojmovo zodpovedá vzťahu nájomnému. Leasingovú zmluvu treba považovať za inominátnu zmluvu, uzavretú v súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Treba konštatovať, že leasingové zmluvy majú a môžu mať znaky jednak zmluvy o kúpe prenajatej veci, upravené v § 489 a nasl. Obchodného zákonníka a zmluvy o nájme dopravného prostriedku, upravené v § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci sa však jedná o operatívny leasing. Posudzovanú leasingovú zmluvu je potrebné posudzovať aj podľa ust. § 630 zák.č. 513/1991 Zb.. Ako vyplýva z ust. § 269 ods. 2 zák.č. 516/1991 Zb. (Obchodného zákonníka účinného ku dňu 31.12.2010), predmetná leasingová zmluva je inominátnou zmluvou, k jej uzavretiu je potrebné, aby jej účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov. V prípade operatívneho leasingu podľa názoru krajského súdu, ako aj ustálenej praxe, obsahom leasingovej zmluvy musí byť zrozumiteľné označenie predmetu leasingu, doby leasingu a dojednania o leasingovej splátke tak, aby bola zrejmá jej špecifikácia a spôsoby jej platby, prípadne dohoda o platbám mimo leasingových splátok. Z hľadiska právnej istoty je vhodné, aby účastníci leasingovej zmluvy upravili svoje práva a povinnosti v prípade zodpovednosti za vady predmetu leasingu a tiež dôsledky porušenia rôznych zmluvných povinností. O obsahu leasingovej zmluvy rozhoduje predovšetkým dohoda jej účastníkov. Aj vo vzťahu k jej podstatnej náležitosti - dojednanie výšky leasingovej splátky, ktorá obvykle sa dojednáva ako mesačná platba - mesačná splátka, nie je vôľa účastníkov leasingovej zmluvy pri určovaní výšky a spôsobu určenia leasingovej splátky, obmedzená kogentnými ust. Obchodného zákonníka. To znamená, že je na výlučnej vôli účastníkov leasingovej zmluvy, akým spôsobom si leasingovú splátku, obvykle dojednanú vo forme mesačnej splátky, dojednajú nielen čo do výšky, ale čo do jej špecifikácie. Teda je na vôli účastníkov leasingovej zmluvy, ktoré jednotlivé zložky subsumujú do obsahu leasingovej splátky. Súd poukazuje, že pokiaľ je leasingová splátka dojednaná ako celok a z jej obsahu je jednoznačné, že je to forma platenia leasingu vo forme platby mesačne, niet pochýb, že celá leasingová platba je, účastníkmi zmluvy, dohodnutá a určená ako platba za užívanie predmetu leasingu. K predmetnej leasingovej zmluve súd konštatuje, že mesačná platba, označená v článku IV, je v bode 4.2.1 je špecifikovaná ako mesačná platba, v ktorej sú obsiahnuté (v časti platby) náklady za prenechanie vozidla do užívania (tzv. nájom) a v časti platby náklady za služby v súvislosti s tým poskytnuté. Súčasne účastníci leasingovej zmluvy dohodli, že položky 4.2.1 bod a), b), c) sú položky, ktoré predstavujú v mesačnej platbe časť za prenechanie vozidla do užívania a d) až l) cit.ust. sú subsumované do časti mesačnej platby, označenej ako služby v súvislosti s užívaním poskytované, platené nájomcom. Všeobecne treba konštatovať, že leasingová splátka - mesačná platba leasingu by mala obsahovať aj náklady na prevádzku vozidla a všetko to, čo s prevádzkou motorového vozidla bezprostredne súvisí a bez ktorého by prevádzka motorového vozidla nemohla byť realizovaná. Z obsahu leasingovej zmluvy nebolo preukázané, že mesačná platba, dohodnutá v článku VI, špecifikovaná v bode 4.2.1 písm. a) až l), je dojednaná tak, že by bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že všetky položky bodu 4.2.1 písm. a) až l) treba posudzovať za platby titulom prenechania vozidla do užívania a za služby, ktoré bezprostredne s prenechaním a prevádzkou vozidla súvisia. Z dojednania bodu 4.2.1 jednoznačne nevyplýva, že v mesačnej platbe, ktorá je upravená v tomto ustanovení, sú subsumované nielen položky platby, ktoré sú titulom prenechania vozidla do užívania a služieb, ktoré bezprostredne s prevádzkou vozidla súvisia, bez ktorých by prevádzka - užívanie vozidla, nebolo realizované, a nie je zrejmé, či služby, ktoré v bode 4.2.1 dojednali účastníci, zahrňujú aj služby, ktoré nemajú charakter služieb, ktoré bezprostredne súvisia s hlavnou činnosťou - s užívaním vozidla, bez ktorých by prevádzka vozidla nemohla byť realizovaná. Taktiež v konaní nebolo preukázané (vzhľadom na neurčitú špecifikáciu služieb), o aký charakter služieb, z ktorých odpočet DPH žalobca si uplatnil, sa jedná, tak aby bol ich vzťah k hlavnému plneniu (užívaniu vozidiel) riadne identifikovaný. Súd len záverom konštatuje, že podľa jeho názoru, pokiaľ by účastníci leasingovej zmluvy označili výšku mesačnej platby - bodmi a) až i) bez toho, aby uviedli, že časť mesačnej platby je špecifikovaná ako platba za prenechanie vozidla na užívanie a časť za služby s tým súvisiace, nebolo by sporné, že dojednaná výška mesačnej platby leasingovej splátky je dojednaná ako celok a platilo by jednoznačne zmluvné dojednanie účastníkov tejto zmluvy. Nakoľko v predmetnej leasingovej zmluve účastníci nedefinovali charakter služieb, ktoré sú v súvislosti s nájmom poskytované, bude potrebné, aby vo vzťahu k jednotlivým položkám účtovaných služieb správny orgán vykonal dokazovanie a vyslovil názor, či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla súvisí a bez ktorej by prevádzka vozidla nemohla byť realizovaná, alebo sa jedná o iný druh služby. Vzhľadom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na konanie a to z toho dôvodu, že dospel k záveru, že rozhodnutie správnych orgánov vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. (z obsahu spisu nie je zrejmá špecifikácia položiek, ktoré tvoria položku služieb, účtovaných vo faktúre č. 12238) a následne zrušil rozhodnutie aj pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., keď bol iného právneho názoru, než vyslovil správny orgán, krajský súd sa nestotožnil s názorom, že jednoznačne, určite je v bode 4.2.1, v jej jednotlivých ustanoveniach písm. a) až l) definovaná výška mesačnej platby, teda výška dohodnutej leasingovej splátky, ktorá má charakter tzv. „nájmu“. Z obsahu formulácie bodu 4.2.1 tento záver jednoznačne nevyplýva a až následným vykonaným dokazovaním vo vyššie naznačenom smere je možné ustáliť, či konkrétne účtované služby možno subsumovať pod služby bezprostredne súvisiace s leasingom, teda s užívaním vozidla, bez ktorej by prevádzka vozidla nemohla byť realizovaná, alebo sa jedná o iný druh služieb. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne neuznania odpočtu DPH z dovozu projektorov s tekutými kryštálmi, z dokladu interné č. 990005, krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného správneho orgánu uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Súčasťou správneho spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Liptovský Mikuláš zo dňa 09.08.2011, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia žalobcu. Títo uviedli, že konkrétne tovary, napr. pásy z polyuretánu, určené na výrobu klimatizačných zariadení, sú fyzicky prepravované do SR do spoločnosti TESLA, kde sa na nich vykonávajú určité operácie a určitý tovar TESLA Liptovský Hrádok a.s. fakturuje prevažne späť odberateľovi Mountair AG, Švajčiarsko, v prípade Horizon Technology ich fakturovali odberateľovi Motion Networks a.s., Bratislava. Dovezený základný materiál k spracovaniu sa nestáva vlastníctvom spoločnosti TESLA a.s., ale TESLA a.s. vykoná nejaké práce - služby súvisiace s tvárnením, úpravou a podobne podľa rámcovej zmluvy a aj podľa ďalších požiadaviek kupujúceho a konkrétnej technicky jasnej objednávky. Ďalej žalobca tovar zašle a vyfakturuje ho podľa dispozície odberateľa buď nazad do Švajčiarska alebo inému odberateľovi. Colný dlh pri dovoze tovaru za predmetný tovar uhrádza TESLA Liptovský Hrádok a.s.. Samotný tovar, vyrobený žalobcom, žalobca fakturuje dodávateľovi v cenách dohodnutých. Podľa § 22 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. platného a účinného k 31.12.2009 základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) cit.zák. iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu. Podľa § 22 ods. 2 písm. b) cit.zák. súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) cit.zák. platného a účinného k 30.06.2009 dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, Krajský súd má zato, že v danom prípade je dôležité vychádzať z definície dodania tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení účinnom ku dňu ukončenia zdaňovacieho obdobia apríl 2009, ktorého sa týka dodatočný platobný výmer. Dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že aby bol tovar dodaný, je potrené splniť podmienku nakladať s hmotným tovarom ako vlastník, t.j. v konečnom dôsledku je potrebný prevod vlastníckeho práva na daňový subjekt. Len vtedy možno do základu dane zahrnúť v zmysle § 22 ods. 2 cit.zák. aj iné dane, clá a poplatky, vzťahujúce sa na tovar alebo službu a súvisiace náklady (výdavky). Uvedené vyplýva z dikcie § 22 ods. 1 cit.zák., kde je uvedené, čo je základom dane pri dodaní tovaru alebo služby. V danom prípade bolo však preukázané, že tovar, ktorý bol dovážaný a prepustený do režimu voľný obeh, nebol dovážaný ako tovar, ktorý by sa stal vlastníctvom žalobcu, t.j. nebol dodaný v zmysle definície § 8 ods. 1 písm. a) Zák. o DPH. V správnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tejto skutočnosti. Jednotný colný doklad č. 0524210907841 zo dňa 08.04.2009 bol vystavený len na colné účely - nie je titulom na prevod vlastníckeho práva na žalobcu. Predložená faktúra, ktorá bola podkladom pre výpočet colného dlhu, bola taktiež vystavená len na colné účely. O nej žalobca neúčtoval a neuhradil ju dodávateľovi. Taktiež v zápisnici zo dňa 09.08.2011 zástupcovia žalobcu uviedli, že takto dovezený tovar sa nestával vlastníctvom žalobcu. Teda aj keď žalobcovi vznikla daňová povinnosť pri dovoze tovaru v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) cit.zák., týmto spôsobom sa ešte nestal vlastníkom tohto tovaru a teda nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) cit.zák.. Z hodnoty tohto tovaru nemôže odpočítať daň, pretože nie je splnená podmienka § 49 ods. 2 cit.zák., keďže z uvedeného tovaru neplatil daň ako platiteľ pri dovoze tovaru, keďže žalobca tovar nenakupoval a nezaplatil zaň kúpnu cenu. Je nerozhodné, že tovar bol prepustený do colného režimu voľný obeh podľa § 21 ods. 1 písm. a) cit.zák.. Je tiež nedôvodná námietka žalobcu, že správca dane rozlišuje odplatné a bezodplatné nadobudnutie dodávky. Správca dane skúmal samotné dodanie tovaru, ktorého dôsledkom by bol prevod vlastníckeho práva na žalobcu. Ak nebola splnená táto prvotná podmienka, nebolo potrebné sa zaoberať prípadnou bezodplatnosťou či odplatnosťou tvrdeného prevodu. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že čo sa týka odpočítania dane zo služieb, ktoré boli žalobcom realizované pri spracovaní tohto tovaru do hotových výrobkov, správca dane uznal odpočítanie DPH, keďže náklady na tieto služby boli súčasťou nákladov, ktoré sa odrazili v cene výrobku a teda aj vo výške DPH z tejto ceny. Z týchto dôvodov krajský súd uzavrel, že táto žalobná námietka žalobcu je nedôvodná. Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca si uplatnil v žalobe trovy právneho zastúpenia bez konkrétnej špecifikácie. V priebehu konania a ani v zákonnej lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy právneho zastúpenia nevyčíslil. V zmysle §151 ods. 2 O.s.p. žalobcovi ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vyplývajú zo spisu trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 66,- Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Petra Jančiho. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.