Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/52/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200399 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: JUDr. E. H., advokát, nar. XX.XX.XXXX, F. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Predsedníctva žalovaného sp. zn. P-14/2011:176/2009 zo dňa 24.06.2011 a rozhodnutia Predsedníctva žalovaného sp. zn. P-30/2011:4491/2008 zo dňa 14.10.2011, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.12.2011 (žaloba podaná v zákonnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p.), následne postúpenou Krajskému súdu v Žiline domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedníctva žalovaného sp. zn. P-14/2011:176/2009 zo dňa 24.06.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie II. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory sp. zn. DS 11.-82/09:176/2009 z 25.01.2011 a rozhodnutia Predsedníctva žalovaného sp. zn. P-30/2011:4491/2008 zo dňa 14.10.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie IV. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory DS IV.-64/09:449/2008 zo dňa 07.04.2011. Uviedol, že dňa 14.10.2011 žalobcovi bolo doručené rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory sp. zn. P-14/2011:176/2009 zo dňa 24.06.2011, ktorým Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory v disciplinárnej veci proti nemu rozhodlo tak, že rozhodnutie II. Disciplinárneho senátu SAK sp. zn. DS II.-82/09:176/2009 zo dňa 25.01.2011 potvrdzuje. Poukázal na názor senátu, že hneď po doručení odvolania plnomocenstva advokát bez zbytočného odkladu sa so sťažovateľmi písomne nevysporiadal. Taktiež bezodkladne neboli vrátené doklady a ďalej uviedol, že mandátna zmluva uzatvorená medzi advokátom a sťažovateľmi nebola v súlade so zásadou vzájomnej dôvery a mandátna zmluva podľa predsedníctva je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalobcu žalovaný a aj prvostupňový orgán pri prejednávaní veci nevychádzali zo sťažnosti sťažovateľov zo dňa 12.01.2009. Sťažovatelia požiadali SAK, aby žalobcu zaviazali a prikázali vyúčtovať a vrátiť alikvotnú časť právnej odmeny, nakoľko nezabezpečil ukončenie právneho vysporiadania pozemkov 5587/5, 6 a zároveň o vrátenie všetkých dokladov, ktoré mu boli zverené o ich pozemku. Nad rámec sťažností bol spracovaný návrh Revíznej komisie SAK a týmto smerom prebiehalo aj samotné pojednávanie disciplinárneho senátu. Zdôraznil, že nie je pravdou, že údajne uviedol, že tvrdenia sťažovateľov sú čiastočne pravdivé a taktiež, že údajne mal oľutovať spáchanie skutkov. Nič také v písomnom ani ústnom prejave vo vzťahu k predmetnej sťažnosti neuvádzal a tvrdí, že jeho zastupovacia činnosť vo vzťahu ku klientom bola od začiatku korektná so snahou vyriešiť majetkovo-právny spor, zabezpečiť prístupovú komunikáciu na pozemok sťažovateľov, ktorý je značnej výmery 3.470 m a tým značnej ceny a na vyporiadaní nehnuteľnosti mali sťažovatelia ako jeho klienti evidentný záujem, aby mohli následne Ing. V. s manželkou odpredať jednak stavebný pozemok uvedenej výmery a pozemok predstavujúci prístup na tento pozemok. Nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľov, že by ich neinformoval o možnosti a spôsobe majetkovo-právneho vysporiadania predmetných nehnuteľností. Výslovne im uvádzal, že pred podaním prípadného žalobného návrhu osloví pána O. a jeho dcéru ako spoluvlastníkov dotknutých pozemkov v prístupovom priestore. Pokiaľ sa týka osoby E. P., po tom ako nedošlo k dohode s pánom O., napriek prvotnému prísľubu oboznámil klientov o potrebe podať žalobný návrh a tým bol daný okruh žalovaných účastníkov, aj E. P.. Je nelogické tvrdenie, že žalobca E. P. predvolal na ústne pojednávanie ako svedka, keď bol ako účastník konania predvolávaný súdom, ako iní účastníci. Vo vzťahu k prvému skutku uviedol, že sa nemožno stotožniť s napadnutými rozhodnutiami, že hneď po doručení odvolania plnomocenstva bolo potrebné bez zbytočného odkladu sa písomne finančne vyporiadať. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o poskytovaní právnych služieb nebolo potrebné osobitne pri skončení právneho vzťahu zastupovania vypracovávať finančné vysporiadanie. Len na dôkaz oprávnenosti výšky dohodnutej sumy titulom trov právneho zastúpenia bolo vypracované taktiež vyčíslenie TPZ. Je nad rámec zmluvných dojednaní skúmanie vyčíslených právnych úkonov zo strany disciplinárneho senátu. Vzhľadom k tomu nedošlo z jeho strany k porušeniu § 13 Advokátskeho poriadku. Vo vzťahu k druhému skutku - § 13 Advokátskeho poriadku zo strany žalobcu nebol porušený pri doručovaní písomnosti klientom vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho vtedajšiu práceneschopnosť, advokátskou kanceláriou boli zasielané na jeho pokyn sťažovateľom požadované doklady, ktoré mu predložili, následne boli zaslané na doručenku. Vo vzťahu k tretiemu skutku poukázal na to, že nedošlo k žiadnemu konaniu, ktorý by bol v rozpore s § 3 a nasledujúce Advokátskeho poriadku. Poukázal na to, že vzťah advokáta a klienta je založený okrem vzájomnej dôvery na zásadách zmluvnej voľnosti, čo sa týka právnych postupov za účelom dosiahnutia účelu udeleného plnomocenstva a taktiež čo sa týka finančných záležitostí. Nemožno sa stotožniť s tvrdením v napadnutom rozhodnutí, že by bolo podmienené odvolanie plnomocenstva. Aj samotní sťažovatelia uvádzali, že mali časový priestor sa oboznámiť s obsahom zmluvy a až následne, nie v deň, kedy im bola predložená ju podpísali a uhradili dohodnutú odmenu. Z uvedeného dôvodu je nad rámec zmluvnej voľnosti posudzovania predmetnej zmluvy podľa § 556 a nasl. Obchodného zákonníka, aplikácia § 39 Občianskeho zákonníka a údajný rozpor s § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, § 5 Advokátskeho poriadku. Pri výkone advokácie v predmetnej veci postupoval v záujme klienta, určite nedošlo k žiadnemu znižovaniu dôstojnosti advokátskeho stavu a nedošlo k žiadnemu porušeniu pravidiel profesijnej etiky a iných pravidiel. Podľa názoru žalobcu nedošlo k žiadnemu disciplinárnemu previneniu, potom senát aj z formálneho hľadiska sa nesprávne vyporiadal jednak s formou disciplinárneho opatrenia a jednak s výškou peňažnej pokuty. Poukázal na to, že u žalobcu sa jedná o prvé porušenie predpisov pri výkone advokácie a poukázal na príklad pokiaľ sa týka účelu trestu, tento analogicky s použitím Trestného zákona by bol aj z formálneho hľadiska neadekvátny, keď v konkrétnej trestnej veci právoplatne skončenej za trestný čin podvodu pri vzniknutej škode 770.000,- Sk bol obžalovanému uložený peňažný trest 1.500 Eur, keď sa jednalo v prípade podvodu o úmyselné konanie v rozpore s trestným právom, kde je stupeň závažnosti značný, čo pri výkone advokátskeho povolenia je neporovnateľné. Aj z formálneho hľadiska je neakceptovateľný jemu uložený trest, keď výška peňažnej pokuty je pre neho priamo likvidačná pre jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pre dlhodobú práceneschopnosť. Dňa 14.11.2044 žalobcovi bolo doručené rozhodnutie Predsedníctva SAK P-30/2011:4491/2008, ktorým potvrdilo rozhodnutie IV. Disciplinárneho senátu: DS IV-64/09:4491/2008 zo dňa 07.04.2011. Predsedníctvo v predmetnom rozhodnutí uvádza, že senát sa podrobne vysporiadal s návrhom revíznej komisie SAK a podľa neho vykonaným dokazovaním bolo zistené porušenie povinnosti advokáta ohľadom oneskoreného vrátenia časti zloženej zálohy. Pokiaľ sa týka formy disciplinárneho opatrenia, mal odvolací orgán za to, že je správny s poukazom na charakter porušenia povinnosti. Nevysporiadal sa s advokátom navrhovaným riešením, že došlo k porušeniu jeho práva osobne sa zúčastniť prejednania veci a pri ukladaní trestu sa taktiež odvolací orgán nevysporiadal s návrhom advokáta, s poukazom na skutočnosti rozhodnutí uvádzaných v bode I. tejto žaloby. Disciplinárny senát konal dňa 07.04.2011 a rozhodol v jeho neprítomnosti napriek žiadosti o odročenie zo zdravotných dôvodov. Následne mu bola uložená sankcia peňažnej pokuty, pričom neuvažoval o iných sankciách v zmysle § 56 ods. 2 Zákona o advokácii, ktoré sú hierarchicky pred týmto typom sankcie usporiadané. Mal za to, že s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti nie je vylúčená možnosť konania a postupu podľa § 56 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Poukázal na to, že s prihliadnutím na skutočnosť, že medzi advokátom a klientom došlo k vysvetleniu situácie, klientka nepožadovala oznámenie SAK o vybavení sťažnosti a nedošlo k žiadnemu zásahu voči advokácii ako takej, zníženiu vážnosti a podobne a fakticky nastala skutočnosť, že sa jedná len o vec klient a advokát. Napriek dokladom, na ktoré je poukázané v napadnutom rozhodnutí v skutočnosti išlo len o formálne vystavenie dokladov bez reálneho plnenia ako žalobca už uvádzal na osobnom jednaní v tejto veci a takýto stav spôsobila tretia osoba, ktorá sprostredkovala klientku s ním a ktorá mala údajne zložiť zálohu. Aj samotná sťažovateľka ako profesionálna účtovníčka, ak by zložila akúkoľvek finančnú čiastku, požadovala by o tom doklad. Žalobca má záujem o ukončení tohto nedorozumenia a z tohto pohľadu žiada prehodnotiť napadnuté rozhodnutie. Disciplinárny senát nerešpektoval zásadu ústnosti pojednávania a dôvod ospravedlnenia zo zdravotných dôvodov, ktoré dôvody sú bežne ospravedlniteľné v iných obdobných konaniach pred justičnými orgánmi. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť príslušnému orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný správny orgán podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním zo dňa 19.07.2012 vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. P-14/2011:176/2009 zo dňa 24.06.2011, žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný poukázal na ust. § 13 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého po skončení zastupovania je advokát povinný bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré mu zveril, alebo ktoré v mene klienta počas zastupovania prevzal. Plnomocestvo žalobcu zaniklo po tom, čo mu bolo poverenie na zastupovanie odvolané, čo sa stalo listom zo dňa 05.09.2008. Ak žalobca vykonal písomné finančné vysporiadanie až 20.03.2009 to znamená po 6-tich mesiacoch po skončení zastupovania nekonal bez zbytočného odkladu a ustanovenie § 13 Advokátskeho poriadku porušil. Ďalej vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že bol práceneschopný, toto ho nemôže vyviniť, pretože podľa § 17 ods. 1 Zákona o advokácii, ak bráni advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak neurobí iné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho klienta, je povinný bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka vznikla po dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu. Vo vzťahu k porušeniu § 18 ods. 3 Zákona o advokácii žalovaný uviedol, že zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorú žalobca uzavrel obsahuje či. V. ods. 1, podľa ktorého pre prípad vypovedania zmluvy zo strany klientov pred skončením veci sa dohodla zmluvná pokuta. Takéto dojednanie nie je v súlade s § 3 Advokátskeho poriadku a ak ho advokát uvádza do zmluvy o poskytovaní právnych služieb, obmedzuje svojho klienta v tom, aby v prípade, ak stratí k advokátovi dôveru, ktorá je základným predpokladom dobrého vzájomného vzťahu medzi klientom a advokátom, mohol bez akýchkoľvek zábran plnomocenstvo advokátovi vypovedať, lebo sa musí obávať dôsledkov, ktoré môžu vzniknúť z dôvodu ustanovenia o zmluvnej pokute. Takýto postup advokáta považuje žalovaný za nesprávny a znižujúci dôstojnosť advokátskeho stavu. Tento postup je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku, pretože prvoradým je vždy záujem klienta, ktorý má prednosť pred inými (i ekonomickými) záujmami advokáta. Konanie žalobcu nebolo v súlade s profesijnou etikou advokáta, ako je táto posudzovaná a hodnotená v spoločnosti. Žalovaný sa nestotožňuje s hodnotením žalobcu uvedeným v žalobe, podľa ktorého ak prišlo k oneskorenému vráteniu klientovi časti sumy zo zloženej zálohy, nedošlo zo strany advokáta k porušeniu jeho povinností, keďže sa jedná len o vec klient - advokát a nedošlo k zníženiu dôstojnosti advokátskeho stavu. Disciplinárne opatrenie a to uloženie peňažnej pokuty vo výške 5-násobku minimálnej mesačnej mzdy, ktoré považuje žalobca za neprimerané zodpovedá podľa žalovanej rozsahu a povahe porušenej povinnosti i s prihliadnutím na to, že podľa § 56 ods. 2 písm. c) Zákona o advokácii peňažná pokuta sa môže uložiť až do 100-násobku minimálnej mesačnej mzdy, pričom disciplinárny senát určil výšku peňažnej pokuty na dolnej hranici. V napadnutom rozhodnutí žalovaného je podrobne rozvedené ako sa rozhodujúce orgány v konaní zaoberali všetkými okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie porušenia povinností žalobcu podstatné, reagovali na všetky skutočnosti, ktoré sú v žalobe žalobcu ako jeho výhrady proti rozhodnutiu uvedené a svoje stanovisko uviedli v podrobnom odôvodnení rozhodnutí. Postup aj rozhodnutie sú v súlade so zákonom, preto žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný sa vyjadril písomne tiež k rozhodnutiu žalovaného č. P-30/2011:4491/2008 zo dňa 14.10.2011, pričom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát prevzal na stanovený účel, je povinný opatrovať s odbornou starostlivosťou, nesmie ich použiť na iný, než tento účel. Po skočení zastúpenia ich musí vyúčtovať alebo vrátiť. Klientka vypovedala žalobcovi plné moci 28.12.2007 a 23.01.2008 a požiadala ho o vyúčtovanie sumy 40.000,- Sk, ktorú zložila ako preddavok na trovy konania právneho zastúpenia. Žalobca vyúčtovanie a vrátenie preplatku vo výške 19.706,20 Sk - 657,59 Eur vykonal až dňa 26.01.2009, teda rok po tom, čo jeho zastupovanie skončilo a v čase, keď sa na základe sťažnosti klientky doručenej S AK konaním žalobcu zaoberali orgány S AK. Týmto svojím konaním porušil ustanovenia § 18 ods. 2 Zákona o advokácii. Žalovaný sa nestotožňuje s hodnotením žalobcu uvedeným v žalobe, podľa ktorého ak prišlo k oneskorenému vráteniu klientovi časti sumy zo zloženej zálohy, nedošlo zo strany advokáta k porušeniu jeho povinností, keďže sa jedná len o vec klient a advokát. Ustanovenie § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku je predpisom, ktorý musí každý advokát rešpektovať. Porušenie tohto predpisu znižuje dôstojnosť advokátskeho stavu, keďže ponechávanie si finančných prostriedkov pariacich klientovi, napriek tomu, že ich advokát bol povinný vyúčtovať a vrátiť po skončení zastupovania, je takým konaním, ktoré je klientom i verejnosťou hodnotené veľmi negatívne. Žalovaný poukázal na to, že sťažovateľka bola samoživiteľka s maloletým synom a nie je na tom tak finančne dobre, aby som si mohla dovoliť takú vysokú čiastku nechať bez povšimnutia. Poukázal na to, že je to nezákonné a z morálneho a etického hľadiska nedôstojné správanie advokáta, člena Slovenskej advokátskej komory. Výška uloženej peňažnej pokuty - 2-násobok minimálnej mesačnej mzdy považuje žalobca za neprimeranú. Podľa názoru žalovaného zodpovedá rozsahu a povahe porušenej povinnosti s tým, že táto pokuta sa podľa § 56 ods. 2 písm. c) Zákona o advokácii môže uložiť až do výšky 100-násobku minimálnej mesačnej mzdy. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodol v neprítomnosti poukázal žalovaný na zápisnicu zo dňa 07.04.2011, podľa jej obsahu síce žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že má zabezpečené lekárske vyšetrenie, ale senátu žiaden doklad, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie nepredložil a takisto na zápis z odvolacieho pojednávania, kde len ospravedlnil svoju neprítomnosť, ale o odročenie pojednávania v tomto prípade nežiadal. Žalovaný zároveň poukázal na § 17 ods. 7 Disciplinárneho poriadku, kedy je možný postup pri uskutočnení pojednávania aj v neprítomnosti žalobcu, pričom v oboch prípadoch tento postup bol správny a v súlade s § 17 ods. 7 Disciplinárneho poriadku SAK. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 26. septembra 2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalobca, pričom doručenie predvolania mal žalobca vykázané riadnym spôsobom. Žalobca svoju neprítomnosť na nariadenom termíne pojednávania ospravedlnil písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.09.2012 stým, že na pojednávaní má záujem osobne sa zúčastniť, pričom poukázal na to, že v súčasnosti mu jeho zdravotný stav nedovoľuje sa zúčastniť predmetných pojednávaní na krajskom súde, ako to vyplýva z lekárskej správy - neurologickej ambulancie zo dňa 24.09.2012, ktorú lekársku správu zároveň vo fotokópii predložil. Z fotokópie lekárskej správy zo dňa 24.09.2012 bolo zistené, že žalobca sa zúčastnil vyšetrenia u MUDr. P. dňa 24.09.2012, pričom v závere správy z tohto dňa je uvedené, že nie je schopný sa zúčastniť pojednávania na súde. Podľa § 250g ods. 2 O.s.p. ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, žeúčastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti žalobcu a poukazuje najmä na úpravu Občianskeho súdneho poriadku piatej časti druhej hlavy O.s.p., podľa ktorého v zásade platí, že keď sa účastníci konania nedostavia na pojednávanie pri aplikácii § 250g ods. 2 O.s.p., môže sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov žalobcu vzhľadom na to, že žalobca predložil súdu potvrdenie o zdravotnom vyšetrení z Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline, neurologické oddelenie od MUDr. P. zo dňa 24.09.2012, v ktorom je uvedené, že žalobca nie je schopný zúčastniť sa pojednávania. Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že pojednávanie v tejto veci bolo nariadené na deň 26.09.2012, takže podľa jeho názoru sa takéto potvrdenie k tomuto dňu nevzťahuje, nakoľko žalobca nepredložil doklad o práceneschopnosti vo vzťahu k uvedenému vyšetreniu, resp. nedoložil doklad viažuci sa k tomuto dňu v zmysle ust. § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, t.j. potvrdenie o tom, že v čase pojednávania dňa 26.9.2012 žalobca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania, preto aj s poukazom na ust. § 250g ods. 2 O.s.p. senát Krajského súdu v Žiline vec prejednal a rozhodol aj v neprítomností žalobcu na pojednávaní. Súd poukazuje najmä na charakter konania podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, keď v danom prípade je pre súd rozhodujúci v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a ďalej tiež poukazuje aj na ust. § 250h ods. 1 O.s.p., podľa ktorého môže žalobca rozsah napadnutého rozhodnutia rozšíriť len v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., teda v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, pokiaľ súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, neodňal mu tým možnosť konať pred súdom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňových rozhodnutí, vrátane postupov oboch správnych orgánov mal za to, že rozhodnutia žalovaného sú súladné so zákonom, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované právne predpisy Zákona o advokácii resp. Disciplinárny poriadok a Advokátsky poriadok Slovenskej advokátskej komory. Preto žaloba žalobcu bola ako nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá z nasledovných dôvodov: Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúce z tohto zákona alebo z predpisu komory. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie: a/ písomné napomenutie, b/ verejné napomenutie, c/ peňažnú pokutu až do výšky 100-násobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, d/ pozastavenie výkonu advokácie uložená od 6-tich mesiacov do 3 rokov, e/ vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov. Podľa § 56 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia. Podľa § 56 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z.z. disciplinárny senát môže upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie, ak prerokovanie disciplinárneho previnenia považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný charakter porušenia povinnosti, na spôsob konania alebo mieru zavinenia. Podľa § 3 Advokátskeho poriadku (schválený Konferenciou advokátov dňa 16. júna 2007) vzťah advokáta a klienta sa zakladá na vzájomnej dôvere. Podľa § 5 Advokátskeho poriadku ods. 1 pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho ohľadom na iných advokátov. Podľa § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku peniaze a iné majetkové hodnoty, ktoré advokát alebo spoločnosť prevzali na stanovený účel, sú povinní opatrovať s odbornou starostlivosťou; nesmú ich použiť na iný, než tento účel. Po skončení zastúpenia ich musia vyúčtovať alebo vrátiť. Podľa § 13 Advokátskeho poriadku po skončení zastúpenia sú advokát alebo spoločnosť povinní vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré im zveril. Vrátenie dokladov zverených klientom nesmie byť viazané na uhradenie odmeny za poskytovanie právnych služieb. Rozhodnutím II. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komory č. DS II.-82/09:176/2009 zo dňa 25.01.2011 bol žalobca uznaný za vinného, že napriek tomu, že mu dňa 15.01.2008 H. R. a H. H. vypovedali splnomocnenie na zastupovanie, nevykonal s klientmi písomné finančné vysporiadanie, nevrátil im všetky doklady,3.zároveň v zmluve o poskytnutí právnych služieb v či. V. ods. 1 dohodol pre prípad vypovedania zmluvy zo strany klientov pred skončením veci zmluvnú pokutu, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii, pretože závažným spôsobom porušil povinnosti advokáta uložené mu u skutku pod bodom 1 v ust. § 13 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého po skončení zastúpenia sú advokát alebo spoločnosť povinní vec s klientom písomne finančne vysporiadať, u skutku pod bodom 2 porušil povinnosť uloženú mu pri poskytovaní advokátskych služieb v ust. § 13 Advokátskeho poriadku, v zmysle ktorého sú advokát alebo spoločnosť povinní vrátiť klientovi všetky doklady, ktoré mu zveril a u skutku pod bodom 3 závažným spôsobom porušil povinnosti uložené v ust. § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu, v záujme čoho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určujú predpisy komory, ako aj ust. § 5 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého pri poskytovaní právnych služieb je prvoradý záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho ohľadom na iných advokátov, za to mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. 2 písm. c) Zákona o advokácii - peňažná pokuta vo výške 5-násobku minimálnej mesačnej mzdy, ktorá činí 317 Eur, t.j. 1.585 Eur, ktorú bol povinný zaplatiť na účet SAK. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový orgán na špecifikované porušenia jednak zákona o advokácii a jednak ustanovenia Advokátskeho poriadku, pričom poukázal na to, že bolo preukázané, že najneskôr dňom doručenia odvolania plnomocenstva zo strany H. R. a H. H. žalobcovi zaslané doporučene dňa 05.09.2008 zaniklo plnomocenstvo udelené žalobcovi dňa 15.01.2008, ako aj zmluva o poskytovaní právnych služieb zo dňa 22.11.2008. Disciplinárny senát zastal názor, že hneď po doručení odvolania plnomocenstva sťažovateľmi mal obvinený, resp. žalobca bez zbytočného odkladu vec so sťažovateľmi písomne finančne vysporiadať. Z dokazovania bolo preukázané, že tak urobil až po podaní sťažnosti a to listom zo dňa 20.03.2009. Tvrdenie, že sťažovateľom zaslal finančné vysporiadanie sa preukázalo ako účelové. Tento postup bol teda v rozpore s § 13 Advokátskeho poriadku. Vyúčtovanie, ktoré zaslal sťažovateľom až dňa 20.03.2009, teda šesť mesiacov od doručenia odvolania plnomocenstva malo podľa senátu vady. Vo vzťahu k druhému skutku bolo uvedené, že pokiaľ teda plnomocenstvo zaniklo dňa 05.09.2008, ako aj zmluva o poskytnutí právnych služieb mal žalobca v súlade s Advokátskym poriadkom bez zbytočného odkladu vrátiť všetky doklady, ktoré mu boli zverené. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tak urobil až po podaní sťažnosti sťažovateľov a to listom zo dňa 20.03.2009. Zverené doklady žalobca zaslal sťažovateľom listom, teda až šesť mesiacov od doručenia odvolania plnomocenstva. Vo vzťahu k tretiemu skutku bolo preukázané, že sa skutok stal tak, ako je uvedený v disciplinárnom návrhu. Bolo zrejmé, že žalobca nechápe význam vzťahu klienta a advokáta, ktorý je v zmysle § 3 Advokátskeho poriadku založený na vzájomnej dôvere. Už od samotnej úpravy plnomocenstva v Občianskom zákonníku vyplýva, že plnomocenstvo zanikne, ak ho splnomocniteľ odvolal. Zákon nepodmieňuje odvolanie plnomocenstva splnením žiadnej podmienky a toto zaniká okamihom jeho odvolania. To znamená, že je zdôraznená zásada dôveryhodnosti vzťahu mandanta a mandatára, čo sa týka zmluvnej pokuty disciplinárny senát bol názoru, že zmluvnú pokutu možno definovať ako zmluvnými stranami vopred dohodnuté peňažné plnenie pre prípad možného budúceho neplnenia alebo čiastočného splnenia jeho zmluvnej povinnosti. Pri dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné presne definovať zmluvnú povinnosť alebo zmluvné povinnosti, ktorých porušenie zabezpečuje. Nemôže byť uplatnenie základného práva zo strany klienta a to vypovedaním zmluvy viazané na sankcie v podobe zmluvnej pokuty. Uvedené považoval disciplinárny senát za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a na základe uvedeného potom dojednanie v zmluve o poskytnutí právnych služieb zmluvnej pokuty je v rozpore s § 18 ods. 3 Zákona o advokácii a aj v rozpore s § 5 Advokátskeho poriadku. Pri ukladaní druhu disciplinárneho opatrenia vychádzal zo skutočností, že v danom prípade išlo o závažné porušenie povinnosti advokáta, pričom ochrana záujmov klienta a presadzovanie ochrany práv klienta patria medzi najdôležitejšie princípy výkonu advokátskeho povolania, bez dodržania ktorých by bolo účelné poskytovanie právnych služieb nemohlo byť vykonávané a nemohla by existovať ani len nevyhnutná dôvera medzi advokátom a jeho klientom. Podmieňovať výpoveď zmluvy je v poskytovaní právnych služieb uplatňovaním si zmluvnej pokuty, nevysporiadanie sa s klientom po skončení právneho vzťahu vytvára stav negatívneho povedomia klientov a tým i verejnosti všeobecne o kvalite poskytovaných právnych služieb a práve preto z dôvodu závažnosti porušenia povinnosti advokáta senát zvolil formu peňažnej pokuty ako tretí stupeň disciplinárneho opatrenia. Vo vzťahu k výške peňažnej pokuty uviedol, že ide o prvé závažné porušenie predpisov na výkon advokácie a uložený trest má pôsobiť u advokáta nielen sankčné, ale aj preventívne a výchovne. Na základe odvolania žalobcu rozhodovalo vo veci Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodnutím pod č. P-14/2011:176/2009 zo dňa 24.06.2011, ktoré svojím rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu uviedlo, že tieto nie sú dôvodné, pričom poukázalo na to, že revízna komisia SAK nie je viazaná obsahom sťažnosti a ak v rámci prešetrovania zistí aj iné porušenia povinností advokáta, aj keď nie sú obsahom sťažnosti, je povinná podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči advokátovi. Táto povinnosť vyplýva z § 3 Disciplinárneho poriadku. Vo vzťahu k prvého aj druhému skutku bolo objektívne zistené porušenie povinnosti advokáta a nie neskoršie dodatočné splnenie, zaslanie vyúčtovania a dokladov nezmenilo nič na okolnosti, že v lehote, ktorá by bola bývala primeraná k nim došlo. Advokát tým, že neeviduje poštu v preukaznej forme riskuje možnosť dostania sa do dôkaznej núdze pri preukázaní faktu, že zásielky riadne a včas klientovi zaslal. V treťom skutku bol predmet skutku nesporný. Líšil sa len jeho výkladom zo strany disciplinárneho senátu a žalobcu. Podľa názoru žalovaného správne argumentoval prvostupňový senát, že dohodou o zmluvnej pokute v prospech advokáta pri vypovedaní plnej moci dochádza k obmedzeniu zmluvnej slobody klienta. Vypovedanie plnej moci advokátovi je neodňateľným právom klienta. Obsah zmluvy musí byť predovšetkým rešpektovať a pravidlá profesijnej etiky a základnou zásadou advokácie je presadzovanie záujmov klienta a táto zásada nevyníma ani dohodu o trovách právnej služby. Postup advokáta rozhodne nemožno nazvať súladným s predpismi Zákona o advokácii, najmä s ust. § 1 ods. 1, § 18 ods. 1, 2, 3 Zákona o advokácii, ustanovením § 2 ods. 1, § 2, § 4, § 3, § 5 a § 13 Advokátskeho poriadku. Výrok o uložení disciplinárneho opatrenia formou peňažnej pokuty považoval odvolací orgán za správny z dôvodov, ktoré uviedol prvostupňový senát v rozhodnutí a vzhľadom aj na trvanie a charakter porušenia povinnosti advokátom jeho prístup k disciplinárnemu konaniu. Dlhotrvajúca práceneschopnosť nebola vyhodnotená ako poľahčujúca okolnosť, naopak prístup advokáta k disciplinárnemu konaniu bol vyhýbavý so snahou mnohonásobne termíny pojednávaní odročovať, čo sa opakovalo na oboch stupňoch konania a výrazne zvyšovalo jeho náklady. Zároveň poukázal na to, že ak je advokát v dôsledku dlhotrvajúcej prekážky vrátane trvania PN nespôsobilý vykonávať osobne advokátsku činnosť je povinný za seba ustanoviť zástupcu, čo žalobca zrejme nespravil a tým mohol spôsobiť prieťahy v konaniach a veciach svojich klientov v rozpore s ich záujmami. IV. Disciplinárny senát disciplinárnej komisie SAK rozhodnutím č. DS IV.-64/09:449/2008 zo dňa 07.04.2011 rozhodol podľa § 25 ods. 1, § 20 ods. 1 a § 20 ods. 2 písm. d) Disciplinárneho poriadku vo vzťahu k žalobcovi, že sa tento uznáva vinným za to, že pri zastupovaní sťažovateľky Ing. H. V. v sporoch vedených na Okresnom súde Žilina o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru pod č.k. 6C/96/2006 a 2C/96/2006 prevzal zálohu vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 Eur), ktorú po vypovedaní plnomocenstva sťažovateľkou 28.12.2007 a 23.01.2008 vyúčtoval len faxovým podaním a nedoložil, že je platiteľom DPH a nevrátil preplatok, o ktorého vrátenie jeho sťažovateľka opakovane žiadala, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z.z., pretože závažným spôsobom porušil povinnosť advokáta uloženú v § 18 ods. 2 a 3 Zákona o advokácii a § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku SAK za čo mu bolo uložené podľa § 56 ods. 2 písm. c) Zákona o advokácii disciplinárne opatrenie peňažná pokuta vo výške 2-násobku minimálnej mzdy, t.j. 634 Eur, ktorú bol povinný zaplatiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti. Disciplinárny senát vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že z dôkazného materiálu v spise dospel jednoznačne k nepochybným skutkovým zisteniam, že dňa 25.06.2006 splnomocnila sťažovateľka na právne zastupovanie vo veci OS Žilina sp. zn. 6C/96/2006 žalobcu, plnomocenstvo mu vypovedala dňa 28.12.2007, ocom svedčí aj fotokópia podacieho lístka. Dňa 23.01.2008 vypovedala sťažovateľka plnomocenstvo na právne zastupovanie žalobcovi dňa 28.11.2006 vo veci OS Žilina sp. zn. 6C/96/2006, ktoré potvrdil osobne listom dňa 23.01.2008. Sťažovateľka potvrdila prevzatie písomností vo vyššie uvedených súdnych sporoch a taktiež žiadala o písomné vyúčtovanie poskytnutej zálohy vo výške 40.000,- Sk - 1.327,76 Eur, ktorý list žalobca osobne prevzal dňa 27.01.2008, čo potvrdil svojím podpisom. Dňa 31.11.2008 adresovala sťažovateľka poslednú výzvu na vyúčtovanie zálohy žalobcovi, ktorý ju prevzal dňa 03.12.2008. Napokon dňa 26.01.2009 došlo k jednaniu, kde bola podľa zúčastnených strán bola vyúčtovaná záloha a tiež vyriešené vzájomné nároky v predmetnej veci. Z tohto dôkazného stavu disciplinárny senát potom prijal záver o tom, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia advokáta, ako zavineného porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo z predpisu komory spôsobom opísaným vo výrokovej časti rozhodnutia. Na výzvy sťažovateľky žalobca nereagoval a preddavok vyúčtoval a preplatok vrátil až po doručení sťažnosti revíznej komisii a jej výzve na zaujatie stanoviska k sťažnosti. Senát dospel k záveru, že adekvátnym vyjadrením všetkých uvedených zákonných kritérií bude sankcia v podobe disciplinárneho opatrenia vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy 634 Eur. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodovalo Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory a podľa § 569 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. rozhodnutím P-30/2011:4491/2008 zo dňa 14.10.2001 prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V odôvodnení rozhodnutia poukázalo vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, že vo veci sa konalo pojednávanie o odvolaní dňa 14.10.2011 v neprítomnosti žalobcu vzhľadom na neexistenciu dôvodov na jeho odročenie. Advokát síce ospravedlnil svoju neprítomnosť na odvolacom pojednávaní a predložil doklad o ošetrení u lekára, ale zároveň nepožiadal o jeho odročenie a netrval na svojej osobnej účasti na ňom. V texte podania uvádzal, že trvá na svojom odvolaní. Odvolací orgán považoval podmienky podľa § 17 ods. 7 Disciplinárneho poriadku na pojednávanie v neprítomnosti za splnené, vzhľadom na nepožiadanie o odročenie pojednávania. Prvostupňové rozhodnutie na základe § 59 ods. 3 Zákona o advokácii považoval odvolací senát za vecne správne, čo do rozhodnutia o uznaní viny a aj disciplinárneho opatrenia, jeho druhu a aj výmery. Odvolací orgán sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a z neho vyvodenými právnymi závermi prvostupňového disciplinárneho senátu a na tieto v celom rozsahu poukázal. Vo vzťahu k námietke o neprocesnom postupe disciplinárneho senátu s tým, že pojednával napriek jeho ospravedlneniu uviedol, že advokát svoju neprítomnosť neospravedlnil riadne, nezaslal doklad o trvaní PN, či inej prekážke zdravotného stavu. Bez hodnoverného dokladu nemal senát za preukázané, že doterajšia PN, či iné zdravotné prekážky stále trvajú. Navyše z postupu advokáta skôr bolo badať vyhýbanie sa účasti na pojednávaní, opakované viacnásobné ospravedlnenie sa, ktoré bránili hospodárnemu a v primeranej lehote skončenému vybaveniu veci. Z vykonaného dokazovania bolo zistené porušenie povinnosti advokáta a ani jej neskoršie dodatočné splnenie vrátenie časti zálohy a vydanie dokladu o platcovi DPH nezmenilo nič na okolnosti, že v lehote, ktorá by bola bývala primeraná k vráteniu nedošlo. Advokátom uvádzané zdravotné prekážky brániace kontaktovaniu sa s klientkou a korešpondovaniu s ňou nie sú obranou, skôr naopak dlhodobou práceneschopnosťou advokáta bez ustanovenia za seba splnomocneného zástupcu, či už priamo ním alebo prostredníctvom S AK je možným porušením ustanovenia § 17 Zákona o advokácii a ohrozuje záujmy klientov, preto takúto obranu nemohla SAK v žiadnom prípade akceptovať. Existencia skutku vyplýva predovšetkým z listinných dôkazov sťažnosti sťažovateľky jej listu zo dňa 02.02.2009, jej výziev adresovaných a doručených advokátovi, záznamu zjednania s klientom zo dňa 16.01.2009. Tieto v súhrne všetky preukazujú opak tvrdenia žalobcu o tom, že zálohu od klientky neprevzal a nemal čo vyúčtovať. Ak by nebol preddavok prevzatý, nedošlo by k jeho následnému vysporiadaniu a vráteniu preplatku až vo výške 19.706,- Sk v roku 2009. Aj v texte samotnej dohody spísanej advokátom sa uvádza vyplatenie titulom vyúčtovania zloženej zálohy. Je úplne nelogické, aby advokát vrátil svojej bývalej klientke peniaze v danej výške, ktoré by predtým neprezval. Fakt, že okolnosť prevzatia zálohy klientkou nemal advokát potvrdenú účtovným dokladom, nesvedčí o nedôslednosti klientky, ako to deklaroval advokát, ale skôr o obchádzaní daňových a účtovných predpisov advokátom ako podnikateľom. Ďalšia obrana advokáta, že bez súčinnosti exklientky a oznámenia výsledku konania trovy právneho zastúpenia nebolo možné presne vyčísliť, pretože tieto mohol a mal vyúčtovať na základe právneho stavu v čase ním vykonaných úkonov, ktorých hodnotu základov podľa advokátskej tarify ich počet podľa realizovaného stavu počas právneho zastupovania musel poznať. Výrok o uložení disciplinárneho opatrenia formou peňažnej pokuty považoval odvolací orgán za správny z dôvodov, ako uviedol prvostupňový senát, rozhodnutia tiež vzhľadom na trvanie a charakter porušenia povinnosti advokátov. Jeho konaním došlo k finančnej škode jeho bývalej klientke, nebolo možné uvažovať o uložení menej prísnejšej sankcie formou písomného verejného napomenutia alebo dokonca upustiť od potrestania, ako to navrhol žalobca. Žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného P-14/2011:176/2009 zo dňa 24.06.2011 namieta postup pri prejednávaní jeho disciplinárneho previnenia, že správne orgány nevychádzali zo sťažnosti sťažovateľov zo dňa 12.01.2009, taktiež namietal, že sa nemožno stotožniť s názorom správnych orgánov, že bolo potrebné bez zbytočného odkladu sa písomne s klientom finančne vysporiadať a v konečnom dôsledku, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 13 Advokátskeho poriadku. Vo vzťahu k druhému skutku taktiež namietal, že teda nedošlo k porušeniu § 13 Advokátskeho poriadku vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho vtedajšiu práceneschopnosť, že teda na jeho pokyn boli sťažovateľom požadované doklady vrátené na doručenku. Vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty v zmluve o právnej pomoci sa nestotožnil s názorom žalovaného, že by bolo podmienené odvolanie plnomocenstva a že také posúdenie, ktoré vykonal žalovaný správny orgán je nad rámec zmluvnej voľnosti posudzovania predmetnej zmluvy. Taktiež namietal formu disciplinárneho opatrenia a výšku peňažnej pokuty, že vo vzťahu k nemu je likvidačná. Senát Krajského súdu v Žiline vyhodnotil vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu všetky žalobné námietky žalobcu ako bezdôvodné. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci chce poukázať na skutočnosť, ktorú zistil v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu DS 11.-82/09:176/2009 zo dňa 25.01.2011, že v záhlaví tohto rozhodnutia II. Disciplinárneho senátu pri Slovenskej advokátskej komore je uvedené, že Disciplinárny senát SAK rozhodoval podľa § 19 ods. 2 písm. d) Disciplinárneho poriadku schváleného Konferenciou advokátov zo dňa 16. júna 2007, tak uvedená skutočnosť, resp. pochybenie, keď II. Disciplinárny senát pri Slovenskej advokátskej komore mal rozhodovať v čase dňa 25.1.2011 podľa Disciplinárneho poriadku platného a účinného v čase rozhodovania a to konkrétne Disciplinárneho poriadku, ktorý bol prijatý, resp. schválený Konferenciou advokátov dňa 19. júna 2010, ktorý od tohto momentu nadobudol účinnosť, nakoľko tento Disciplinárny poriadok nemá tzv. prechodné ustanovenia vo vzťahu k Disciplinárnemu poriadku z roku 2007. Táto vada ( ktorú nakoniec ani samotný žalobca nenamietal) však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods. 3 O.s.p.). Z administratívneho spisu súd zistil, že návrh na začatie disciplinárneho konania v predmetnej veci bol podaný v lehote podľa § 58 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z., t.j. v lehote 6-tich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, keď disciplinárnemu previneniu došlo. Nesporné bolo, že teda disciplinárne konanie sa začalo na návrh revíznej komisie zo dňa 15.07.2009 pre závažné porušenie povinnosti advokáta uvedených v § 13 Advokátskeho poriadku, § 5 Advokátskeho poriadku a § 18 ods. 3 Zákona o advokácii. Návrhu predchádzala sťažnosť H. R. a H. H. na SAK vo vzťahu k tomu, že žalobcovi títo zverili právne zastupovanie vo veci úpravy vlastníckych práv k pozemkom v katastrálnom území B.. Nesporné podľa senátu Krajského súdu v Žiline bolo, že k odvolaniu plnomocenstva zo strany sťažovateľov došlo na základe písomného odvolania plnej moci, ktoré bolo zaslané žalobcovi dňa 05.09.2008 a teda došlo k zániku plnomocenstva medzi sťažovateľmi a žalobcom. Žalobca porušil ust. § 13 Advokátskeho poriadku, podľa ktorého po skončení zastúpenia sú advokát alebo spoločnosť povinní klientovi vrátiť všetky doklady, ktoré im zveril. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že by lehota na odovzdanie dokladov zo strany advokáta k svojmu klientovi pri skončení zastupovania bola daná na úvahe samotného žalobcu. Aj keď je možné konštatovať, že z dikcie ust. § 13 Advokátskeho poriadku vyplýva skutočnosť, že je tu uvedené, že po skončení zastúpenia je povinný advokát klientovi vrátiť všetky doklady, ktoré im zveril. Preukázané bolo, že žalobca vrátil doklady síce po skončení zastupovania, ale urobil to až po podaní sťažnosti sťažovateľov na postup žalobcu na Slovenskú advokátsku komoru a to listom zo dňa 20.03.2009 t.j. po šiestich mesiacoch po skončení zastupovania. Žalobca v konaní nepreukázal, že vrátil doklady svojim exklientom skôr. Lehota bez zbytočného odkladu a teda povinnosť vrátiť predmetné doklady po skončení zastupovania, aj keď nie je striktne stanovená v Advokátskom poriadku, resp. nebola stanovená striktne ( bez zbytočného odkladu) v Advokátskom poriadku, ktorý bolo potrebné aplikovať na daný skutok ( Advokátsky poriadok zo dňa 16. júna 2007 ) je potrebné ju považovať za lehotu na vrátenie dokladov bez zbytočného odkladu po skončení zastupovania aj s poukazom na to, že Advokátsky poriadok z 19.06.2010 už takúto lehotu v § 13 precizuje. Túto lehotu nie je možné vykladať v neprospech exklienta, to znamená, že by doklady zo strany advokáta po skončení zastupovania vo vzťahu ku klientovi mohli byť vrátené kedykoľvek resp. vrátenie by bolo ponechané na úvahe žalobcu ( advokáta ). Podstatným bolo v preskúmavanej veci, že bolo preukázané, že doklady zo strany žalobcu boli vrátené až po podanej sťažnosti, teda žalobca porušil ust. § 13 Advokátskeho poriadku tak ako bolo popísané vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Rovnako to bolo aj v prípade skutku a to písomného finančného vysporiadania, kedy bolo preukázané, že žalobca sa so sťažovateľmi vysporiadal až 6 mesiacov od doručenia odvolania plnomocenstva resp. až po podaní sťažnosti sťažovateľov vo vzťahu k SAK až na základe listu zo dňa 20.03.2009. Z tohto dôvodu bolo preukázané aj porušenie ustanovenia vo vzťahu k tomu, že sa po skončení zastúpenia advokát s klientom písomne finančne nevysporiadal resp. vykonal tak až po podaní sťažnosti orgánom SAK. Vo vzťahu k tretiemu porušeniu, resp. k tretiemu skutku súd uvádza a stotožňuje sa s vysloveným právnym názorom žalovaného, že teda v žiadnom prípade nie je možné viazať ukončenie plnomocenstva zo strany klienta vo vzťahu k advokátovi na dojednanie zmluvnej pokuty, ktorú by mal klient platiť v prípade, keď by teda skončil zastupovanie s daným advokátom ( takéto dojednanie obsahovala zmluva o poskytnutí právnych služieb uzatvorená medzi H. K., H. P. a žalobcom v či. V.l predmetnej zmluvy ). V tomto smere súd poukazuje na to, že je nepochybné, že žalobca sa dopustil porušenia § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, resp. § 5 Advokátskeho poriadku, keď žalovaný správny orgán správne konštatoval, že v prípade vzťahu klient - advokát je dôležitá základná zásada výkonu advokácie a to presadzovanie záujmov klientov a táto zásada nevyníma ani dohodu o trovách právnej služby. Takisto je potrebné zdôrazniť, že presadzovanie záujmov klientov má prednosť pred záujmami advokáta, pričom súd zdôrazňuje, že nemožnosť dojednať zmluvnú pokutu v zmluve o poskytnutí právnej pomoci síce nevyplýva expresis verbis zo zákona o advokácii a ani z iných stavovských predpisov, ale jej použitie vylučuje výklad etických princípov, pravidiel a základných zásad výkonu advokácie. V danom prípade aj podľa názoru súdu takýmto dojednaním zmluvnej pokuty pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu klienta s advokátom je predovšetkým potrebné poukázať na to, že obmedzuje klienta, v prípade ak klient stratí dôveru v daného advokáta, aby mohol bez akýchkoľvek pochybností, zábran vypovedať plnomocenstvo advokátovi, nakoľko sa musí obávať dôsledkov, ktoré nastanú v dôsledku zaplatenia zmluvnej pokuty vo vzťahu k advokátovi. Tým klienta nepriamo núti k zotrvaniu v zmluvnom vzťahu k advokátovi v prípade ak s ním klient nie je spokojný v prípade straty dôvery, tak ako bolo vyššie uvedené. Takýto postup advokáta je potom aj zo strany súdu považovaný za nesprávny a teda znižujúci aj dôstojnosť advokátskeho stavu a je v rozpore s ust. § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku. Nepodstatná je námietka žalobcu, že žalovaný pri prejednávaní veci nevychádzal zo sťažnosti z 12.1.2009, nakoľko k disciplinárnemu stíhaniu advokátov nedochádza len na základe podaných sťažností. Vo vzťahu k námietke žalobcu k disciplinárnemu opatreniu a to uloženiu pokuty vo výške 5-násobku minimálnej mzdy - 1.585,-EUR sa Krajský súd v Žiline stotožnil s úvahou správneho orgánu prečo, z akých dôvodov bolo uložené žalobcovi toto disciplinárne opatrenie s poukazom na § 56 ods. 2 pís.c) a § 56 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, pričom bolo prihliadnuté na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia žalobcu. Konanie žalobcu je možné aj zo strany súdu považovať za prvé závažné porušenie povinnosti advokáta, ktoré boli upravené jednak v Zákone o advokácii a jednak v Advokátskom poriadku. Peňažná pokuta bola stanovená v rámci zákonného rámca, keď pokutu možno uložiť až do výšky 100 násobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom. Výška pokuty stanovená za 3 skutky ( porušenia povinnosti advokáta ) špecifikované vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bola stanovená na dolnej hranici a takto uložená podľa názoru súdu bude plniť úlohu preventívnu ( výchovnú ) ale aj represívnu, t.j. v takto uloženej výške bude citeľná v majetkovej sfére žalobcu. Ani príklad trestného konania uvádzaný žalobcom nie je dobrým príkladom na prejednávaný prípad. Na druhej strane žalobca pokiaľ tvrdí, že pokuta je pre neho likvidačná v dôsledku zlého zdravotného stavu, súd po oboznámení sa s administratívnym spisom rovnako zastal názor, že zo strany žalobcu bolo badať vyhýbanie sa disciplinárnemu konaniu a taktiež sa stotožnil s názorom žalovaného, že pokiaľ advokátovi neumožňuje dlhotrvajúca prekážka (vrátane PN) vykonávať advokáciu je povinný za seba si stanoviť zástupcu. Zároveň žalobca ani súdu nepreukázal žiadnymi dokladmi, že peňažná pokuta v stanovenej výške je pre neho likvidačná, toto svoje tvrdenie nepreukázal spolu s podanou žalobou a ani v lehote ustanovenej v § 250b ods. 1 v spojení s § 250h ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom teda na všetky uvedené dôvody súd vyhodnotil žalobné dôvody žalobcu vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu žalovaného ako nedôvodné. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného č. P-30/2011:4491/2008 zo dňa 14.10.2011 takisto súd poukazuje na to, že žalobné dôvody žalobcu považoval po preskúmaní rozhodnutí orgánov oboch stupňov za nedôvodné. Z obsahu správneho spisu vyplynul riadne zistený skutkový stav vo vzťahu k popísanému skutku vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a na takto zistený skutkový stav boli potom správne aplikované predpisy zákona o advokácii resp. § 11 ods. 3 Advokátskeho poriadku zo dňa 16.6.2007. Bolo preukázané, že klientka vypovedala žalobcovi plné moci 28. 12.2007 a 23.1.2008, požiadala ho o vyúčtovanie sumy 1.327,76 Eur, ktorú sumu zložila ako preddavok na trovy konania a právneho zastupovania. Žalobca vyúčtovania a vrátenie sumy preplatku 657,59 Eur vykonal až 26.1.2009, rok po skončení zastupovania resp. po podaní sťažnosti klientky na SAK, nakoniec takto zistený skutkový stav ani žalobca podrobnejšie nenamietal. Aj námietka žalobcu, že došlo medzi ním a klientkou k vysvetleniu situácie je nepodstatná vzhľadom na zistenia, ktoré vyplynuli z obsahu spisov resp. rozhodnutí správnych orgánov. Žalobca vo vzťahu k tejto veci namietal, že disciplinárny senát dňa 07.04.2011 konal a rozhodol v jeho neprítomnosti napriek žiadosti o odročenie zo zdravotných dôvodov t.j. namietal, že došlo k porušeniu jeho práva osobne sa zúčastniť prejednenia veci. Taktiež namietal, že mohol žalovaný, resp. prvostupňový senát použiť ust. § 56 ods. 5 Zákona o advokácii a teda mohol upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie resp. podľa § 56 ods. 2 zákona o advokácii mohol disciplinárny senát uvažovať aj o iných sankciách. K žalobnému dôvodu, že správne orgány v danom prípade nerešpektovali zásadu ústnosti pojednávania, súd poukazuje najmä na to, že z obsahu administratívneho spisuje preukázané, že dňa 07.04.2011 konal a aj rozhodol Disciplinárny senát v neprítomnosti žalobcu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní v tento deň vyplynulo, že žalobca bol na pojednávanie predvolaný, pričom doručenie predvolania mu bolo vykázané dňa 14.03.2011, pričom 5-dňová lehota na prípravu bola zachovaná. Zo žiadosti o odročenie termínu pojednávania zo dňa 21.03.2011 doručené Slovenskej advokátskej komore dňa 28.03.2011 zo strany súdu bolo zistené, že žalobca žiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu, že na deň 07.04.2011 má dlhodobo zabezpečené odborné lekárske vyšetrenie v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Poukázal na to, že má záujem osobne sa zúčastniť pojednávania a nesúhlasí, aby bolo pojednávané a rozhodnuté v jeho neprítomnosti. Zároveň z obsahu spisu súd nezistil, že by žalobca vo vzťahu k tejto žiadosti o odročenie pojednávania predložil nejaký doklad. Zároveň z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na odvolacom pojednávaní a to konkrétne dňa 14.10.2011 súd zistil, že na toto pojednávanie sa nedostavil žalobca, pričom doručenie predvolania na termín pojednávania mal vykázaný dňa 22.09.2011. Žalobca písomným podaním zo dňa 29.09.2011 doručeným žalovanému - Slovenskej advokátskej komore dňa 05.10.2011 ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní s odôvodnením, že je v súčasnej dobe práceneschopný a naviac dňa 10.10.2011 bol objednaný na odborné vyšetrenie v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb Banská Bystrica. Zotrval na podanom odvolaní zo dňa 05.05.2011 a poukázal aj na ustanovenie a postup § 56 ods. 5 Zákona o advokácii. K ospravedlneniu neprítomnosti bolo priložené potvrdenie zo Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Banská Bystrica, že žalobca bol preobjednaný na kardiologické vyšetrenie na deň 10.10.2011 zo dňa 03.10.2011. Krajský súd v Žiline mal za to, že žalobca predložil doklad o tom, že sa má zúčastniť lekárskeho vyšetrenia, avšak nepožiadal o odročenie daného odvolacieho pojednávania, t.j. ani podľa názoru súdu netrval na svojej osobnej účasti na odvolacom pojednávaní. Podľa ust. § 17 ods. 7 Disciplinárneho poriadku, ak sa disciplinárne obvinený na pojednávanie nedostaví a nepožiadal ani o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, senát môže pojednávať v jeho neprítomnosti. Ak disciplinárne obvinený požiada najneskôr do začatia pojednávania o jeho odročenie a ak sú na odročenie dôvody hodné osobitného zreteľa, predseda senátu môže pojednávanie odročiť. Podľa názoru súdu boli teda splnené podmienky ust. § 17 ods. 7 Disciplinárneho poriadku SAK a to pojednávania v neprítomnosti žalobcu. V prvom prípade dňa 7.4.2011 žalobca nedoložil doklad do začatia pojednávania dňa 7.4.2011, ktorý by preukazoval odborné lekárske vyšetrenie na deň pojednávania 7.4.2011. V druhom prípade na odvolacom pojednávaní dňa 14.10.2011 rovnako boli splnené podmienky pojednávania v neprítomnosti žalobcu o jeho disciplinárnom delikte. Tu žalobca len ospravedlnil svoju neúčasť, nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, nemohlo zo strany správnych orgánov dôjsť vo vzťahu k žalobcovi k porušeniu zásady ústnosti, resp. k porušeniu práva osobne sa zúčastniť prejednania jeho disciplinárneho obvinenia. Vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu opatreniu - peňažnej sankcii 634,- Eur ako dvojnásobku minimálnej mzdy súd udáva, že žalovaný sa vysporiadal s tým, prečo nepristúpil v predmetnom prípade k aplikácii ust. § 56 ods. 5 zák. č.586/2003 Z.z. (upustenie od uloženia disciplinárneho opatrenia) a taktiež poukazuje aj na dostatočné zdôvodnenie uloženia disciplinárneho opatrenia s poukazom aj na ust. § 56 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z.. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia poukázal žalovaný na to a správne uviedol, že formu peňažnej sankcie považuje za správnu, nakoľko jeho konaním došlo ku finančnej škode jeho bývalej klientke a z tohto dôvodu nebolo možné uvažovať o napomenutí, dokonca upustiť od uloženia sankcie. Je možné poukázať na to, že v danom prípade bola použitá správna úvaha vo vzťahu k uloženému disciplinárnemu previneniu zákonným spôsobom, pričom treba zdôrazniť, že správny súd nesmie svojvoľne zasahovať do zákonnej správnej úvahy (rešpektujúc systém trojdelenia moci) a preto aj moderácia sankcie, v danom prípade disciplinárneho opatrenia je prípustná najmä v prípadoch sankcie, v ktorej bolo rozhodnuté zjavne neproporcionálne a neprimerane povahe skutku a jeho dôsledkom. Uložené disciplinárne opatrenie - peňažná pokuta vo výške 2-násobku minimálnej mesačnej mzdy v danom prípade bola použitá v rámci zákonného rámca (maximálne možnom uložiť peňažnú pokutu až do výšky 100-násobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom) podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 586/2003 Z.z.. Žalovaný, resp. ani prvostupňový správny orgán nijakým spôsobom nevybočili z tohto zákonného rámca, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil, najmä prečo prikročil k danému uloženiu disciplinárneho opatrenia. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Krajský súd v Žiline vyhodnotil žalobné námietky žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné a žalobu z uvedených dôvodov pri aplikácii ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by mal právo na náhradu trov konania žalobca, v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí. Avšak žalobca bol v danom prípade neúspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..