KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Žilina1. 11. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/25/2012 z 1. 11. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 1. novembra 2012, sp. zn. 22Sp/25/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5012200519.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/25/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200519
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200519.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti
odporcovi: Správa katastra Čadca, so sídlom Ľ. Podjavorinskej 2576, Čadca, za účasti účastníčky
konania: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXXX/XX, J., v konaní o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu Správy katastra Čadca č.k. V 839/2012 zo dňa 16.04.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Čadca č.k. V 839/2012 zo dňa 16.04.2012 p o t v r
d z u j e .

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť účastníčke konania X. U. náhradu trov konania na účet právneho
zástupcu JUDr. Stanislava Stehuru vo výške 404,37 Eur z titulu trov právneho zastúpenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V 839/2012 zo dňa 16.04.2012 Správa katastra Čadca zamietla návrh
na vklad záložnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a účastníkom konania X. U., ktorá bola
evidovaná na Správe katastra Čadca pod sp.zn. V 839/2012 z tých dôvodov, že nehnuteľnosti, ktoré
mali byť predmetom záložného práva, sú v dohode o splnomocnení nedostatočne vyšpecifikované,
teda dohoda o splnomocnení nie je dostatočne určitá. Tie isté údaje, ktoré musia byť uvedené v
listine podľa § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona, musia byť uvedené aj v splnomocnení, čo
však v danom prípade nie je splnené, pretože chýba označenie druhu pozemkov a výmery pozemkov.
Ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu bolo, že na návrhu na vklad a na záložných zmluvách sú
podpisy konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. vyhotovené zoskenovaním.V zmluve sa taktiež
nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej
hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv
oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu, v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré
mravy.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol v ňom, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne a v súlade so zákonom. Rozhodnutie správy katastra vychádza
z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé,



že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že
je bezplatné. Plnomocenstvo je samostatný právny úkon, uzavretý medzi dlžníkom a jeho zástupcom,
ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Nedôvodná je požiadavka na
vymedzenie predmetu plnej moci identicky ako v prípade titulu. Ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona
sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny. Ide o zmluvy, dohody a písomné vyhlásenia vkladateľov
v zmysle § 8 ods. 1 písm. c) Katastrálneho zákona. Z kontextu je zrejmé, že sa jedná o tzv. titulus, t.j.
právny úkon, ktorý je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Plná moc nie je právnym úkonom,
na ktorý dopadá ust. § 42 Katastrálneho zákona, pretože z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k
nehnuteľnosti. Preto predmet plnej moci nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľností podľa § 42 ods.
2 písm. c) Katastrálneho zákona. Je potrebné ju preskúmať len z hľadísk § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. K zoskenovaným podpisom konateľa spoločnosti navrhovateľ uviedol, že táto námietka nie
je dôvodom k zamietnutiu návrhu na vklad, ale len na prerušenie konania. Pre úplnosť zaslal čestné
prehlásenie konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ o autentickosti jeho podpisu. K rozporu zmluvy o úvere
s dobrými mravmi uviedol, že táto námietka je čo do právneho posúdenia nesprávna, ale aj nedostatočne
odôvodnená a vychádzajúca z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie.

Odporca sa k podanému opravnému prostriedku nevyjadril.

Účastník konania sa k podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo
dňa 30.07.2012. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Ako neprimeranú podmienku
videl podmienky vrátenia dlhu, ktoré boli navrhnuté predtým, ako bola účastníčka schopná ovplyvniť ich
podstatu. Záložná zmluva ako aj neprimerane vysoké úroky v úverovej zmluve sú neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka, pretože sa priečia dobrým mravom.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 02.11. 2012. Na nariadený
termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ ani odporca, pričom doručenie predvolania mali
vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť neospravedlnil odporca. Navrhovateľ sa ospravedlnil z
neúčasti na pojednávaní písomne a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Krajský súd v Žiline
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods.
2 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu danom
opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo
potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu
na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným
veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o
splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.
Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiamvo výlučnom vlastníctve
účastníka konania. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli
na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa -
navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a
vzniknú na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom
na strane dlžníka.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením
občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom,
predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde
splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto
bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníčkou konania
so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 508501110, pričom splnomocniteľ udelil



združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
splnomocnenie 1. (bod 2.dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne
združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa
§ 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľaoznačenia listu vlastníctva a kat.
územia, parcelného čísla pozemku, veľkosti podielua súp. čísla domu, čísla bytu, poschodia a p.č.
pozemku, na ktorom je dom postavený.

Účastník konania si od navrhovateľa zobral úver vo výške 250,- Eur pričom sa zaviazal tento vrátiť
navrhovateľovi spolu s poplatkom vo výške 242,- Eur a s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne
z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok od omeškania až do zaplatenia (uvedené vyplýva z bodu II. Záložnej zmluvy,
úverová zmluva sa v administratívnom spise nenachádza).

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého
orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv
k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa
katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.



Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa
katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza.

V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa
katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne
skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú



zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci je preto tým orgánom štátu, ktorý v
rámci svojej kompetencie podľa katastrálneho zákona realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná
smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy a príloha k
Občianskemu zákonníka bod 1) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Krajský súd v Žiline konštatuje, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vecne správne
rozhodol. Vec však len čiastočne správne vec posúdil a preto súd k právnemu posúdenie dodáva
nasledovné:

Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je
uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je ako celok absolútne neplatná.Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na
predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom,
obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v
jednom ,,balíku“ s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky konania bez
možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Podľa názoru súdu, v danom
prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda
dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné
konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca - účastník
konania - zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne
hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred
vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto
dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená
(ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy na zabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol
schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom
prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo
všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo
z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.

Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo
možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností.

Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením
splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval
výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech
dlžníka.

Z týchto dôvodov súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda
za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá
hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto
zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania ako
splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v
Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským



balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o
splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je
na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že
podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou
konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné
je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z
listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané,
že by si účastník konania bral úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej
obchodnej činnosti (t.j. ide o spotrebiteľa - § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je, že zmluva o úvere
sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z dohody o splnomocnení a zo záložnej zmluvy
vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom a účastníkom konania ako fyzickou osobou. Tzn.
že v danom prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných
podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskehozákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné (§ 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Krajský súd v Žiline sa však nestotožnil s časťou odôvodnenia rozhodnutia odporcu, že plná moc
musí presne kopírovať samotný predmet zmluvy. Právny názor, že splnomocnenie na právny úkon o
právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve, by malo kopírovať samotný predmet
zmluvy, t. j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako pre
zmluvu v zmysle ust. § 42 zák. č. 162/1995 Z.z., nevyplýva ani z rozsudku NS SR sp. zn. 8 Sžo/
17/2007.Náležitosti uvedené v § 42 sa týkajú zmlúv, verejných a iných listín, ktoré sa zapisujú do katastra,
t.j. ide o listiny, ktoré sú obligačným titulom na vznik, zmenu alebo zánik vecných práv k nehnuteľnostiam.
Plná moc takouto listinou nie je. Avšak aj tento právny úkon (dohoda o plnej moci ako dvojstranný právny
úkon) musí spĺňať zákonné kritériá každého právneho úkonu stanovené v § 37 Občianskeho zákonníka
- prejav vôle urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú
základnými náležitosťami vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu.
Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá
v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť
právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na
vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah,
alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.

Nakoľko z dohodyo splnomocnení je zrejmé, k akým konkrétnym nehnuteľnostiam by sa záložné právo
malo zriadiť, pričom výmeru a druh pozemku(v plnej moci konkrétne určeného) je možné zistiť z
označeného LV, nie je možné hovoriť o nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti právneho úkonu v zmysle ust.
§ 37 Občianskeho zákonníka.Preto sa s týmto záverom správneho orgánu súd nestotožnil. Dôvodnosť
tejto odvolacej námietky však nič nemení na zákonnosti výroku napadnutého rozhodnutia, keďže návrh
na vklad bol zamietnutý z iného (právne relevantného) dôvodu.

Rovnako dôvodná je i odvolacia námietka vo vzťahu k zoskenovanému podpisu zástupcu navrhovateľa.
Jedná sa o odstrániteľnú vadu, pre ktorú nie je možné vklad bez ďalšieho procesného postupu
zamietnuť.Dôvodnosť tejto odvolacej námietky taktiež nič nemení na zákonnosti výroku napadnutého
rozhodnutia, keďže návrh na vklad bol zamietnutý z iného (právne relevantného) dôvodu.

Odvolacia námietka ohľadnerozporu zmluvy o úvere a záložnej zmluvy s dobrými mravmi je v
celom rozsahu nedôvodná. Odporca mal z listinných dôkazov preukázanú výšku úveru250,- eur s
príslušenstvom a predmet zálohu -byt č.56 v kat. úz. J.. Je potrebné súhlasiť s názorom odporcu, že v
tomto prípade je evidentný nepomer medzi výškou dlhu a zálohom v neprospech záložcu - spotrebiteľky.
Právny názor odporcu, že sa tým výrazne zasahuje do jej práv, čím sa ohrozujú dobré mravy, je podľa
názoru súdu správny a skutkovo podložený.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd ako zákonné potvrdil.



O náhrade trov konania navrhovateľa rozhodoval súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. za použitia §250l ods.
2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí.
Účastníčka konania bola úspešná a patrí jej náhrada trov podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1, veta prvá O.s.p.. Náhradu trov konania si uplatnila podaním zo dňa 05.11.20012 vo výške 404,37
Eur, a to za úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia (vo výške 127,16 Eur), písomné
podanie na súd vo veci samej (vo výške 127,16 Eur), za zastupovanie na pojednávaní (vo výške 127,16
Eur) a režijný paušál za každý úkon právnej služby (3 x 7,63 Eur = 22,89 Eur).

Trovy právneho zastúpenia boli posudzované podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba „vyhláška“).Súd vychádzal pri
posudzovaní výšky trov konania z výšky výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, ktorý pre rok
2012 predstavuje sumu 763 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 127,16 Eur.Súd
priznal odmenu za všetky tri úkony právnej služby podľa špecifikácie, t.j. spolu vo výške 381,48 Eur,
za prevzatie a prípravu zastúpenia podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 127,16 Eur, za
písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie) podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške
127,16 Eur a zaúčasť na pojednávaní konanom dňa 2.11.2012 podľa ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky
vo výške 127,16 Eur.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu pre rok 2012 predstavuje sumu 7,63 Eur.
Z tohto dôvodu súd priznal aj paušálnu náhradu nákladov za všetky tri úkony právnej služby v celkovej
výške 22,89Eur (3 x 7,63 = 22,89 Eur).

Z uvedených dôvodov preto krajský súd priznal účastníkovi trovy konania v celkovej výške 404,37
Eur (381,48 Eur + 22,89 Eur = 404,37 Eur). Túto sumu je povinný odporca zaplatiť na účet právneho
zástupcuúčastníka, č. ú. 2967467451/0200, VS: 3312.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 5012200519)

  1. 1. 11. 2012Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/25/2012 z 1. 11. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 24. 2. 2013Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 22Sp/25/2012 z 24. 2. 2013
  3. 5. 11. 2013Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/60/2013 z 5. 11. 2013