Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/29/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200532 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200532.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. U. M., F. č. X, XXX XX V., proti odporcovi: Krajský úrad životného prostredia v Žiline, M. R. Štefánika č. 1, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 2012/509/Kr zo dňa 6. 6. 2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. 2012/509/Kr zo dňa 6. 6. 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. 2012/509/Kr zo dňa 6. 6. 2012 odporca rozhodol podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z., § 61 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. tak, že na základe žiadosti Ing. U. M. zo dňa 28. 2. 2012 vo veci náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch žiadateľa v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb., podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona rozhodol o zániku nároku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch na území národnej prírodnej rezervácie Veľká Skalná s piatym stupňom ochrany podľa zákona vo veci žiadateľa na lesných pozemkoch v kat. úz. U., okres U. o výmere 238,56 ha, vedených ako parcely, resp. ich časti registra C-KN č. 1397, 1398, 1461, 1462, prekrytých parcelami registra E-KN č. 1392/1, 1393 (výpis z LV č. XXXX), 1394/4 (výpis z LV č. XXXX), 1392/2 (výpis LV č. XXXX) a 1394/105 (výpis z LV č. XXXX) kat. úz. U., ktoré prekrývajú lesné porasty podľa programu starostlivosti o lesy pre lesný hospodársky celok Turčianske Teplice, lesný užívateľský celok Lopaty - súkromní spoluvlastníci, na roky 2000 - 2009, označené ako jednotky priestorového rozdelenia lesa č. 171, 172, 173, 174, 175, 176, 177, 178, 179, 180, 181a, 181b, 183a, 183b vo vlastníctve a obhospodarovaní žiadateľa a spoluvlastníkov lesných pozemkov, ktorých zastupuje, vo výške 62 931,76 €. Osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona ostávajú vydaním rozhodnutia nedotknuté. V odôvodnení poukázal na to, že žiadateľ listom zo dňa 28. 2. 2012 požiadal KÚŽP o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na základe splnomocnenia spoluvlastníkov pozemkov špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia z dôvodu trvalého zákazu vykonávania hospodárskej činnosti v piatom stupni ochrany podľa zákona (podľa § 16 ods. 1 písm. b) - je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, do ktorého sú tieto JPRL zaradené ako súčasť NPR Veľká Skalná. Podľa názoru žiadateľa uvedeným ustanovením priamo zo zákona vyplýva obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch v predmetných JPRL, kde bol schválený pokyn „bez zásahu“, okrem JPRL č. 183b, kde bola naplánovaná prebierka. Požadovaná suma vo výške 62 931,76 € žiadateľovi nebude priznaná s poukazom na § 61 ods. 9 zákona dôvodu zániku tohto nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona. Zároveň poukázal na to, že MŽP SR listom č. 5871/2011-2.2 zo dňa 16. 6. 2011 usmernilo všetky krajské úrady životného prostredia v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 6Sžp/3/2010 zo dňa 30. 3. 2011, z ktorého vyplýva, že nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov vzniká aj v kategórii lesov ochranných, pokiaľ sa tieto nachádzajú v chránených územiach nasledovne: Doterajšia prax krajských úradov životného prostredia pri neposkytovaní náhrady uplatňovanej v ochranných lesoch podľa prvej časti vety pred bodkočiarkou ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona, resp. jej poskytovanie iba v prípadoch uvedených v druhej časti vety tohto zákona je v súlade s citovaným ustanovením zákona. Vyhláška MP SR č. 5/1995 Z. z. o hospodárskej úprave lesov v znení vyhlášky č. 119/2002 Z. z. v ust. § 2 špecifikuje kategórie lesov ochranných a lesov osobitného určenia, pričom samotná základná kategorizácia lesov na lesy ochranné, lesy osobitného určenia a lesy hospodárske pôvodne uvedená v ust. § 23 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch je v súčasnosti bezo zmeny upravená v ust. § 12 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Z ust. § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky vyplýva, že jedným z dôvodov vyhlásenia lesov osobitného určenia je to, že sa jedná o lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody. Lesy, ktoré boli vyhlásené za lesy osobitného určenia z toho dôvodu možno označiť za jednu z podkategórií lesov osobitného určenia. Ust. § 61 ods. 8 písm. i) zákona odkazuje priamo na túto podkategóriu lesov osobitného určenia. Pojem lesy v chránených územiach a iné časti lesov významné z hľadiska ochrany prírody jednoznačným prebratím terminológie vyhlášky a okrem citovaného ustanovenia sa v zákone nenachádza. Ak by bol pripustený výklad, že náhrada zaniká v prípade, ak sa uplatňuje v ochranných lesoch s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody, teda že náhrada sa poskytuje jedine v prípade ochranných lesov v chránených územiach, uvedené ustanovenie o zániku nároku na náhradu uplatnené v ochranných lesoch by stratilo význam. Nakoľko akýkoľvek ochranný les musí byť významný - dôležitý z hľadiska ochrany prírody, ak orgán ochrany prírody uplatní v programe o lesy obmedzujúce požiadavky, ktoré sú predpokladom uplatnenia náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, tak ako to predpokladá ust. § 61 ods. 7 písm. a) zákona, čiže by nenastal prípad, kedy by nárok na náhradu v ochranných lesoch zanikol. Úmyslom zákonodarcu v § 61 ods. 8 písm. i) zákona prvá časť vety pred bodkočiarkou bolo, aby sa nárok na náhradu neposkytoval (zanikol) v prípade ochranných lesov a aby sa náhrada poskytovala vo vzťahu k lesom osobitného určenia jedine v podkategórii lesov osobitného určenia - lesom v chránených územiach a iným častiam lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Uvedený záver podporuje aj spoločná správa výborov Národnej rady SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej: Zmeny sa týkajú rozšírenia okruhu prípadov, kedy nárok za náhradu zaniká, napríklad v ochranných lesoch. Vo vzťahu k tvrdeniu žiadateľa - navrhovateľa, že v obdobných veciach už rozhodoval aj Najvyšší súd SR, ktorý rozhodol v prospech vlastníka lesných pozemkov, odporca uviedol, že v žiadnom správnom konaní vo veci úhrady náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov nebola žiadosť zamietnutá, čo sa týka zániku nároku náhrady podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona. Rozhodnutím KÚŽP č. 2011/00598 zo dňa 16. 8. 2011 sa priznala žiadateľovi úhrada náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch, na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/3/2010 zo dňa 30. 3. 2011, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/75/2009-48 zo dňa 7. 6. 2011, ktorým rozsudkom bolo rozhodnutie krajského úradu životného prostredia zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rovnako to bolo aj v ďalšom konaní, a to podľa rozsudku 20S/41/2009. Žiadateľ požiadal o náhradu za obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy 2000 - 2009 v súlade s ust. § 61 ods. 7 písm. a). Ďalej k žiadosti bol predložený aj znalecký posudok č. 5/2012 vypracovaný Ing. Z. X.. Zo strany ŠOP SR bolo vyžiadané stanovisko k predmetnému znaleckému posudku, pričom nemali k predmetnému pripomienky. Proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote bol podaný opravný prostriedok zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec správnemu orgánu na nové konanie. Poukazoval na ust. § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., pričom je nepochybné, že v zmysle citovaného ustanovenia došlo k obmedzeniu bežného obhospodarovania špecifikovaných lesných pozemkov. Žiadosť sa vzťahuje na pozemky - na územie Národnej prírodnej rezervácie Veľká Skalná. Zároveň navrhovateľ špecifikoval predmetné pozemky, resp. jednotky priestorového rozdelenia lesa. Náhrada bola uplatnená za obdobie rokov 2000 - 2009. Poukázal na to, že v zmysle zákona na uvedenom území, resp. pozemkoch platí piaty stupeň ochrany pričom je podľa § 16 ods. 1 zákona okrem iného zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt. Uvedeným ustanovením priamo zo zákona vyplývajú obmedzenia bežného obhospodarovania lesných pozemkov. Tieto obmedzenia sa premietli aj do lesného hospodárskeho plánu vypracovaného pre Lesný užívateľský celok Lopaty - súkromní spoluvlastníci s platnosťou na roky 2000 - 2009. Vo všetkých jednotkách priestorového rozdelenia lesa, ktoré sú predmetom žiadosti a patria do NPR Veľká Skalná bol schválený pokyn „bez zásahu“, okrem JPRL č. 183b, kde bola naplánovaná previerka. Počas celého decénia boli v predmetných JPRL uvedené pokyny rešpektované a nebola vykonávaná žiadna úmyselná, ani náhodná ťažba. Vlastník pozemku bol podľa § 61 ods. 1 zákona v tomto období povinný strpieť stanovené obmedzenia a vznikol mu tak nárok na náhradu vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania. Bežným obhospodarovaním sa podľa § 61 ods. 2 písm. b) zákona rozumie hospodárenie na lesnom pozemku, ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre JPRL bez obmedzujúcich požiadaviek orgánu ochrany prírody. V priebehu prvostupňového konania o žiadosti nedošlo k spochybneniu hore uvedeného tvrdenia o tom, že k obmedzeniu bežného obhospodarovania došlo. V rámci konania a ani rozhodnutím KÚŽP nedošlo ani k spochybneniu vyčíslenej náhrady vo výške tohto obmedzenia, ktorá bola v žiadosti uplatnená. KÚŽP v Žiline v rozhodnutí nespochybnil správnosť žiadosti a úplnosť podkladov. V zaslaných podkladoch rozhodnutia sa uvádza, že žiadosť spĺňa požiadavky a náležitosti na priznanie a úhradu náhrady podľa nariadenia Vlády SR č. 438/2005 Z. z., čo sa týka predloženia potrebných podkladov, preukázania vlastníctva a znaleckého posudku, vrátane metodiky výpočtu náhrady. Podľa názoru KÚŽP náhradu nemožno priznať s poukazom na § 61 ods. 8 písm. i) zákona. Uvedený názor KÚŽP žalobca považuje za nesprávny. V ochranných lesoch vznikajú obmedzenia aj z titulu zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v platnom znení, avšak tento zákon nevylučuje obhospodarovanie daného lesného pozemku, viď ust. § 13 ods. 1 zákona o lesoch: v týchto lesoch (ochranných) sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Uvedená definícia ochranných lesov však neznamená, že všetky takéto lesy sú a priori bez hospodárenia, vykonávania ťažby a podobne. Naopak aj v ochranných lesoch sa môže hospodáriť, avšak tak, aby plnili v prvom rade svoju ochrannú funkciu. Hospodárenie v ochranných lesoch je teda oproti hospodáreniu v obdobných hospodárskych lesoch menej intenzívne. Prioritou je zachovanie ochrannej funkcie lesa. Ak by však predmetné lesné pozemky neboli chránené na základe ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny, mohol by vlastník pozemku vykonávať aj v týchto lesných porastoch obnovnú a výchovnú ťažbu drevnej hmoty. Ako je uvedené vyššie, tento návrh je prílohou žiadosti a v rámci konania bol zo strany KÚŽP v plnej miere akceptovaný. Úplné zamedzenie hospodárenia v ochranných lesoch sa tak uskutočňuje až na základe podmienok ochrany stanovených zákonom o ochrane prírody platných pre piaty stupeň ochrany, zakazuje „zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt“. Piaty stupeň ochrany s uvedenými obmedzeniami platí aj v predmetnej Národnej prírodnej rezervácii Veľká Skalná. Práve tento rozdiel medzi navrhnutým bežným hospodárením v ochranných lesoch a obmedzeniami vzniknutými z titulu zákona o ochrane prírody je tým obmedzením, za ktoré by vlastníkovi pozemku v zmysle § 61 ods. 1 zákona o ochrane prírody mala patriť náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania. Práve tento rozdiel je a bol aj predmetom žiadosti o úhradu náhrady. Z uvedeného je zrejmé, že k obmedzeniu bežného obhospodarovania predmetných lesných pozemkov dochádza, vlastník je povinný strpieť uvedené obmedzenia a mala by vlastníkom pozemkov patriť aj náhrada zodpovedajúca tomuto obmedzeniu. V žiadnom prípade nejde o lesné pozemky, kedy by aj pri bežnom obhospodarovaní bol v ochranných lesoch pokyn „bez zásahu“. Jednoznačne v priebehu decénia 2000 - 2009 došlo k obmedzeniu obhospodarovania z titulu ochrany prírody. Neexistuje logický ani iný dôvod na to, aby v ochranných lesoch nachádzajúcich sa v piatom stupni ochrany tento nárok automaticky zanikol. A v iných lesoch nachádzajúcich sa v piatom stupni ochrany tento nárok nezanikol. Poukázal aj na čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutím krajského úradu životného prostredia došlo k tomu, že vlastníckemu právu spoluvlastníkov pozemkov NPR Veľká Skalná nebol priznaný rovnaký zákonný obsah ako vlastníckemu právu iných vlastníkov lesných pozemkov a na základe toho nebola priznaná primeraná náhrada, a to napriek tomu, že došlo k preukázateľnému obmedzeniu vlastníckeho práva. Odporca zvolil taký výklad ustanovenia, ktorý zjavne nie je v súlade s podmienkami ústavnej úpravy vlastníckeho práva a v rozpore s ústavným imperatívom uvedeným v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Krajský úrad v Žiline je z vlastnej rozhodovacej praxe, ako aj zo žiadosti navrhovateľa dobre oboznámený s možnosťou iného výkladu § 61 ods. 8 písm. i) zákona, ktoré rozoberal už aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodol v prospech vlastníka lesných pozemkov nachádzajúcich sa v piatom stupni ochrany v ochranných lesoch. Poukázal teda na rozsudok Najvyššieho súdu SR 6Sžp 3/2010 z 30. 3. 2011. Krajský úrad životného prostredia sa v rozhodnutí nijakým spôsobom nevyjadril k rozsudku Najvyššieho súdu SR, nevysporiadal sa s jeho závermi. Poukázal, že citované konania sú vecne a skutkovo zhodné so žiadosťou navrhovateľa o náhradu za obmedzenie obhospodarovania. Vo všetkých spomínaných prípadoch ide o náhradu za obmedzenie obhospodarovania na lesných pozemkoch, ktoré sú vedené v kategórii ochranné lesy a boli v nich pri bežnom hospodárení plánované obnovné, resp. výchovné ťažby. Vo všetkých prípadoch sa nárok uplatňuje po skončení platnosti programu starostlivosti o les a súčasne ide o územia, kde v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny platí piaty stupeň ochrany. Zdôraznil, že nejednotným postupom v druhovo identických správnych konaniach vznášajú správne orgány medzi potenciálnych žiadateľov o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania značnú právnu neistotu. Taktiež uviedol, že na základe dostupných informácií nie je známy prípad, kedy by v rámci odvolania nebol uznaný nárok vlastníkov pozemkov na náhradu za obmedzenie obhospodarovania podľa § 61 zákona aj v ochranných lesoch. Navrhovateľ a aj odporca boli písomnými výzvami zo dňa 17. 7. 2012 a 21. 8. 2012 vyzvaní, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 250f ods. 2 O.s.p.. Odporca písomným podaním, ktoré bolo Krajskému súdu v Žiline doručené dňa 21. 8. 2012, vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 5. 9. 2012, ktoré Krajskému súdu v Žiline bolo doručené dňa 11. 9. 2012, vyjadril súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Žiline v súlade so splnenými podmienkami ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. s odkazom na § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol o opravnom prostriedku navrhovateľa bez pojednávania rozsudkom, a to dňa 26. 10. 2012. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu vrátane jeho postupu v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť z dôvodov podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 61 ods. 1, 2, 4, 8 písm. i), ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto územia na pozemkoch vo vlastníctve štátu. Bežným obhospodarovaním sa rozumie: a) využívanie poľnohospodárskeho pozemku v súlade s osobitným predpisom (§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. v znení zákona č. 83/2000 Z. z.), b) hospodárenie na lesnom pozemku (§ 2 zákona č. 61/1977 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1993 Z. z.), ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre jednotky priestorového rozdelenia lesa (§ 3, 4 a 12 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody, ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe; bežným obhospodarovaním sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch (§ 21 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov; § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 244/1997 Z. z. o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva), c) hospodárenie na inom pozemku, ako je uvedené v písmenách a) a b), ktoré je v súlade s podmienkami určenými v povolení činnosti podľa osobitných predpisov, (napríklad § 13, 32, 33, 39, 39b, 39c a 40 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 24 až 28 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, § 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb., § 11 a 12 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, § 7 a 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., § 29 zákona č. 143/1998 Z. z., § 47 zákona č. 195/2000 Z. z., § 4 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 29 ods. 2 zákona č. 23/1962 Zb. zákon č. 139/2002 Z. z.), najmä v rozhodnutí o využívaní územia, v rozhodnutí o určení ochranného pásma, v rozhodnutí o určení chráneného územia. Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku podľa odseku 1 je vlastník pozemku, ktorého bežné obhospodarovanie bolo obmedzené; ak je vlastníkom pozemku štát, je touto osobou správca. Ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve, osobou oprávnenou na uplatnenie nárokuje zástupca určený spoluvlastníkmi. Nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; (§ 2 ods. 3 písm. e/vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 326/2005 Z. z.). O nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku podľa odseku 8 písm. b) až i) rozhoduje povinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu podľa odseku 1 rozhoduje súd. Podľa § 12 zákona č. 326/2005 Z. z. účinného od 1. 9. 2005 lesy sa z hľadiska využívania ich funkcií členia na a) ochranné lesy, b) lesy osobitného určenia, c) hospodárske lesy. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také vyhlásené, a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. ochranné lesy vyhlasuje rozhodnutím orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrhy vyhotovovateľa programu starostlivosti (§ 42) na dobu platnosti programu starostlivosti o lesy (§ 40). Krajský súd v Žiline nesúhlasí s právnym záverom odporcu, na základe ktorého bolo rozhodnuté o zániku nároku na úhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania z dôvodu zániku jeho nároku podľa § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z. z.. V predmetnej preskúmavanej veci nebolo sporné, že v danom prípade ide o lesné pozemky - ochranné lesy, ktoré sa nachádzajú na území Národnej prírodnej rezervácie Veľká Skalná s piatym stupňom ochrany podľa zákona. Špecifikácia uvedených pozemkov je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Nebolo sporné, že žiadateľ - navrhovateľ žiadal náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania za roky 2000 - 2009. V zmysle § 61 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. je navrhovateľ osobou oprávnenou na uplatnenie nároku ako zástupca určený spoluvlastníkmi. Uvedené nebolo sporné, a tak isto to vyplýva priamo z administratívneho spisu predloženého odporcom. V danom prípade išlo o posúdenie výkladu právnej normy a to ust. § 61 ods. 8 pís. i) zák. č. 543/2002 Z. z.. Z právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. vyplýva povinnosť vlastníka pozemku strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákonov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom, alebo na jeho základe. Čo sa rozumie pod bežným obhospodarovaním, zákonodarca ustanovuje v právnej norme § 61 ods. 2 písm. a) - c) uvedeného zákona. Kto je oprávnenou osobou na uplatnenie nároku a podmienky uplatnenia nároku podľa § 61 ods. 1 zákonodarca ustanovuje v odsekoch 4, 5, 7 § 61. V právnej norme ust. § 61 ods. 8 zákonodarca taxatívnym spôsobom ustanovuje právne skutočnosti, za splnenia ktorých dochádza k zániku nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Zo zákonného znenia obsahu právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 1 písm. i) vyplýva: „Nárok na náhradu podľa ods. 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a v iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; (§ 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami, a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z.).“ Zákon č. 364/2004 Z. z. novelizoval zákon č. 543/2002 Z. z. v bode 11. tak, že v § 61 ods. 8 sa doplnili písmená f) až i), pričom podľa písm. i) ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody (§ 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.) s účinnosťou od 1. 7. 2004. Zákon č. 479/2005 Z. z. v čl. XVII novelizoval zákon č. 543/2002 v bode 10. tak, že v § 61 ods. 8 písm. i) sa na konci vety bodka nahradila bodkočiarkou a pripojili sa tieto slová: „nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami, a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z.), s účinnosťou od 1. 11. 2005. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že pre posúdenie nároku navrhovateľa tvoriaceho aj predmet súdneho prieskumu, je rozhodujúca aplikácia uvedenej právnej normy v znení pred bodkočiarkou, ktorá právna úprava bola ustanovená novelou zákona č. 543/2002 Z. z. zákonom č. 364/2004 Z. z. a v podstate v nezmenenej forme je účinná od 1. 7. 2004 doposiaľ. Krajský súd zastáva názor, že na základe gramatického výkladu právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 8 písm. i) pred bodkočiarkou zákona č. 543/2002 Z. z. predpokladom zániku nároku na náhradu za obmedzenie bežného hospodárenia je, ak sa náhrada uplatňuje v chránených lesoch a lesoch osobitného určenia, z takejto úpravy zákonodarca vyníma zákonnou výnimkou lesy v chránených územiach a iné časti lesov z hľadiska ochrany prírody. Iný gramatický výklad by bol nielen v rozpore so znením tejto právnej normy, ale súčasne s účelom zákona o ochrane prírody ako aj v rozpore s čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Odporca z uvedených dôvodov pochybil, keď aplikoval § 61 ods. 8 písm. i) zákona tak, že podľa novelizovaného ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) zákona o ochrane prírody nárok na náhradu zaniká, ak sa náhrada uplatňuje: a) v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov), b) lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a v iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Zo zákonného znenia právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 8 písm. i) nevyplýva, že by zákonodarca zánik nároku rozdelil podľa toho, či žiadateľ uplatnil tento nárok k chráneným lesom pod písm. a) a uplatnenie nároku k lesom osobitného určenia pod písm. b), z ktorých dôvodov odporca aplikoval ust. § 61 ods. 8 písm. i) zákona na základe vlastnej úpravy znenia predmetnej právnej normy, čo je neprípustné. Zo zákonného znenia obsahu právnej normy ustanovenej v § 61 ods. 1 písm. i) vyplýva: „Nárok na náhradu podľa ods. 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch (§ 23 zákona č. 61/1977 Zb.) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody; (§ 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.), nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami, a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch (§ 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 326/2005 Z. z.).“ Predpokladom správnej aplikácie uvedenej právnej úpravy je jej výklad nielen z gramatického hľadiska, ale súčasne a to predovšetkým z hľadiska účelu zákona o ochrane prírody, ktorým zákonodarca sledoval naplnenie cieľa touto právnou úpravou, pričom treba vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako celku a nie je možné vytrhnutie jednotlivých časti predmetnej právnej úpravy (§ 61 ods. 8 písm. i) pred bodkočiarkou) z kontextu právnej normy tak, ako to urobil odporca, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Krajský súd zdôrazňuje, že gramatický výklad právnej normy musí byť komfortný s logickým výkladom tejto právnej normy v súlade s účelom zákona majúc súčasne na zreteli jeho súlad s ústavou. Bolo by v rozpore so zákonom o ochrane prírody ako aj s ústavou, ak by vlastníkovi chráneného lesa, ktorý je súčasťou chráneného územia, a z tohto dôvodu je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, zaniklo právo na náhradu zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania. Z uvedených záverov rovnako vychádzajú aj rozhodnutia NS SR č. k. 2 Sžp/1/2010 zo dňa 17.4.2011 a tiež rozhodnutie pod č.k. 6 Sžp/22/2011 zo dňa 26.9.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo potrebné zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 pís. a) O.sp. pre nesprávny právny názor správneho orgánu. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní síce úspešným účastníkom konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V Žiline, dňa 26. októbra 2012 JUDr. Erika Šobichová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková