Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/32/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200571 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200571.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľa: RUNE, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, Žilina, IČO: 36 386 383, právne zastúpený: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 3, Bratislava, konajúci prostredníctvom JUDr. Slavomíra Rabatina, konateľa, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad Čadca, pracovisko Kysucké Nové Mesto, so sídlom Ul. Litovelská 670, Kysucké Nové Mesto, za účasti účastníkov konania v rade 1/ Y. I., rod. A., nar. XX. X. XXXX, bytom X. č. XXX zastúpená splnomocneným zástupcom J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Z. XXXX, D. E. A., v rade 2/ Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., so sídlom Bôrická cesta 1960, Žilina, IČO: 36 672 297, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. k. ObPÚ-2012/00014-010/11/KNM zo dňa 24.04.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Čadca, pracovisko Kysucké Nové Mesto č. ObPÚ-2012/00014-010/11/KNM zo dňa 24.04.2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Účastníčke konania Y. I. náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. k. ObPÚ-2012/00014-010/11/KNM zo dňa 24.04.2012 odporca podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov rozhodol, že oprávnená osoba Y. I. podľa § 4 ods. 2 písm. c), e) citovaného zákona, dcéra pôvodných vlastníkov O. A. a manželky Z., rod. A., neter pôvodných vlastníkov T. A., rod. A. a O. I., rod. A. spĺňa podmienky § 6 ods. 1 písm. n), p) citovaného zákona na priznanie vlastníckeho práva na pozemok CKN p.č. 1976, v súčasnosti vedený na LV č. XXXX vytvorený časťou EKN p.č. 1821, 1900/1 z PK vložky č. 372 kat. úz. X., ktorý prešiel do vlastníctva štátu bez vyplatenia náhrady na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného na účel náhradného vodného zdroja studne ONV v Čadci č. k. Zn.: Výst.-1615/62-330-Ku. Ďalej oprávnenej osobe navrátil vlastníctvo k CKN p.č. 1976 o výmere 3773 m2 v kat. úz. X.. Predmetný pozemok bol na LV č. XX - Severoslovenské vodárne a kanalizácie, š. p., ako i ku dňu uplatnenia reštitučného nároku navrhovateľky ku dňu 30.12. 1992. Tento bol v zmysle kúpnej zmluvy V 1888/09 zo dňa 27.11.2009 prevedený na terajšieho vlastníka na LV č. XXXX - RUNE, s.r.o., vytvorený GP č. 243-241-103/83 a úradne overený dňa 28.05.1985. V odôvodnení uviedol, že dňa 30.12.1992 pod č. 1944/92 si na Pozemkovom úrade v Čadci uplatnila oprávnená osoba Y. I. nárok na navrátenie vlastníctva k pozemku časť EKN p.č. 1821 v PK vložke č. 372, v terajšom stave CKN p.č. 1976 v kat. úz. X.. Správny orgán rozhodoval o tomto nároku rozhodnutím zo dňa 18.04.2011, proti ktorému podala opravný prostriedok oprávnená osoba. Krajský súd rozsudkom č. k. 29Sp/29/2011-34 zo dňa 25.11.2011 zrušil rozhodnutie správneho orgánu. Odporca následne ďalej konal vo veci viazaný právnym názorom súdu a v zmysle rozsudku odstránil nedostatok podpisu na podaní oprávnenej osoby zo dňa 30.12.1992 tak, že dňa 23.01.2012 sa na úrad dostavila oprávnená osoba a doplnila svoj podpis na predmetné podanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote opravný prostriedok účastník konania RUNE, s.r.o.. Poukázal na to, že uplatnenie práva na navrátenie nehnuteľností podľa zákona o pôde sa realizuje ako hmotnoprávny úkon. V súlade s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka tak mal byť právny úkon oprávnenej osoby podpísaný, inak je neplatný. Podpis na listine mal byť doplnený, resp. celý úkon mal byť urobený opakovane ako bezvadný najneskôr v prekluzívnej lehote, teda do 31.12.1992, inak právny úkon ako celok trpí nezhojiteľnou vadou a je absolútne neplatný. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno dodatočne nijako odstrániť, konvalidovať a ani inak zhojiť. Ak oprávnená osoba listinu zo dňa 30.12.1992 nepodpísala, právny úkon takto urobený je neplatný a nemôže vyvolávať žiadne právne účinky. Oprávnená osoba teda nemôže spĺňať podmienky na priznanie (vrátenie) vlastníckeho práva k pozemku podľa zákona o pôde. Výrok I. a naň nadväzujúci výrok II. tak stoja na nesprávnom právnom posúdení splnenia podmienok na uplatnenie nárokov podľa zákona o pôde. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril v podaní zo dňa 18.07.2012. Uviedol, že žiadateľka si v zákonom danej lehote uplatnila reštitučný nárok na Pozemkovom úrade v Čadci dňa 30.12.1992. Taktiež splnila podmienku výzvy voči povinnej osobe, v tom čase SEVAK, š.p., ktorá však nebol podpísaný konajúcou osobou, čo potvrdila samotná povinná osoba v liste zo dňa 28.06.2012. V rámci nového konania žiadateľka doplnením podpisu na žiadosť preukázala svoju aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní, t. j. odstránila procesnú vadu konania. Správny orgán považoval za podstatné vyriešenie otázky, ktorou bolo odškodnenie za krivdy spáchané minulým režimom podľa zákona o pôde. Preto uznal žiadateľku ako oprávnenú osobu. Žiadal, by súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Na pojednávaní pred krajským súdom poverený pracovník odporcu predložil originál listiny - žiadosť o vrátenie pozemku zo dňa 30.12.1992, ktorá bola opatrená podpisom žiadateľky, pričom z jeho vyjadrenia vyplynulo, že táto žiadosť bola nedopatrením súčasťou spisu iného žiadateľa o reštitúciu. Žiadosť sa našla až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Právny zástupca odporcu na túto skutočnosť reagoval tým, že spochybnil autentickosť na pojednávaní predloženej žiadosti, najmä čo sa týka podpisu žiadateľky a žiadal vykonať dokazovanie ohľadne toho, či podpis žiadateľky je na tomto dokumente skutočne zo dňa 30.12.1992 a či nebol následne dopisovaný. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i proces, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 250l a nasl. O.s.p. v medziach odvolacích dôvodov (§ 250j ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil z nasledujúcich dôvodov: Súčasťou správneho spisu je žiadosť účastníčky v rade 1/ Y. I. o vrátenie pozemku adresovaná Pozemkovému úradu v Čadci a tomuto i doručená dňa 30.12.1992 pod č. 1944, ako to vyplýva z prezenčnej pečiatky tohto úradu. V správnom spise sa táto žiadosť nachádza s podpisom žiadateľky, pričom zo správneho rozhodnutia, ako aj z vyjadrenia účastníčky na pojednávaní pred súdom vyplýva, že túto žiadosť podpísala v priebehu správneho konania, a to dňa 23.01.2012. Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom k 31.12.1992 právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Podstatnou otázkou, ktorú namietal navrhovateľ, a ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť je, či vadu právneho úkonu, ktorý bol urobený v prekluzívnej lehote na uplatnenie hmotnoprávneho nároku v písomnej forme bez podpisu, možno odstrániť až po uplynutí prekluzívnej lehoty s účinkami odstránenia tejto vady. Navrhovateľ zastával právny názor, že takýto právny úkon je od počiatku neplatný a nemôže byť ničím zhojený, t. j. ani následným podpisom po uplynutí prekluzívnej lehoty. Krajský súd zastáva názor, že aj podaním návrhu na začatie správneho konania, ktorý má nedostatky, ak bolo podané príslušnému správnemu orgánu, začína správne konanie (§ 18 ods. 1, 2 Správneho poriadku) a v rámci už prebiehajúceho konania správny orgán je povinný využiť procesné inštitúty na odstránenie vád návrhu. Tento procesný postup je v správnom konaní explicitne zakotvený v § 19 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý určuje konkrétny procesný postup správnych orgánov, ak akýkoľvek právny úkon, t. j. aj hmotnoprávny, má odstrániteľné vady. Správny orgán má povinnosť vyzvať účastníka na odstránenie týchto vád, pritom má poučovaciu povinnosť aj v zmysle § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku. Vzhľadom na to, že sa jednalo o úkon uplatnenia reštitučného nároku, ktorým sa súčasne začalo správne konanie podľa zákona o pôde, jednalo sa súčasne o úkon hmotnoprávnej aj procesnoprávnej povahy. Zákon o pôde explicitne nestanovuje písomnú formu pre tento úkon. Toto podanie je možné urobiť všetkými spôsobmi uvedenými v § 19 ods. 1 Správneho poriadku. Preto na daný prípad nie je možné aplikovať § 40 ods. 3 OZ o platnosti právneho úkonu, ktorého písomnú formu vyžaduje zákon, na ktoré sa odvolával navrhovateľ. V danom prípade vadné podanie bolo v prekluzívnej lehote doručené na správny orgán v zmysle § 11 ods. 1 zákona o pôde. Vzhľadom na to, že takto podané uplatnenie bolo príslušným procesným postupom opravené, správne postupoval správny orgán, keď na toto podanie prihliadol ako na bezvadné a posudzoval ho ako riadné uplatnenie reštitučného nároku. Súdna prax je jednotná v tom, že na podanie, ktoré má vady, ktoré sa v priebehu konania odstránia, sa hľadí ako na riadne podanie, a to s účinkami ku dňu, kedy bolo podané podanie s vadami. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 1999 č. k. 4Cdo 16/1998, podľa ktorého aj podaním takého návrhu na začatie súdneho konania, ktorý má nedostatky vyžadujúce ich odstránenie v zmysle ust. § 43 O.s.p., sa začína súdne konanie s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt. Uvedené rozhodnutie v tejto časti je možné aplikovať i na konanie pred správnym orgánom na základe návrhu, ktorý má nedostatky a ktorého podaním na príslušný správny orgán (§ 18 ods. 1, 2 Správneho poriadku) sa začne správne konanie s účinkom zachovania aj hmotnoprávnej lehoty - v danom prípade prekluzívnej lehoty podľa § 13 ods. 1 zákona o pôde. V danom prípade teda nárok navrhovateľky bol uplatnený v zákonom stanovenej prekluzívnej dobe, aj keď samotný návrh vykazoval nedostatky, ktoré bolo potrebné v rámci ďalšieho procesného postupu odstrániť. V danom prípade správny orgán správne vyzval účastníčku na odstránenie vady jej podania spočívajúcu v tom, že na ňom nebol jej podpis, a to tak, že podpis na toto podanie doplnila. Pri tomto postupe je nepodstatné, kedy dôjde k odstráneniu vady. Na odstránenie vady právneho úkonu sa prihliada aj vtedy, ak k odstráneniu vady dôjde až po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie konkrétneho úkonu, pretože správne konanie sa začalo už podaním aj vadného návrhu. Po odstránení tejto vady sa stane právny úkon bezvadným a hľadí sa naň ako na bezvadný už od počiatku. Prípadné nedostatky výzvy podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde sú pre vydanie napadnutého rozhodnutia právne irelevantné, lebo výzva nie je podmienkou na vydanie nehnuteľnosti, ale je len podmienkou na uzavretie dohody s povinnou osobou podľa § 9 ods. 1 zákona o pôde (rozhodnutie NS SR č. k. 6Sžo 158/2008 zo dňa 22.04.2009). Súd sa preto nezaoberal tým, či výzva povinnej osobe bola alebo nebola podpísaná žiadateľkou. Súd sa nezaoberal ani tvrdením povereného pracovníka odporcu predneseným na pojednávaní pred súdom, že reštitučná žiadosť bola od počiatku podpísaná žiadateľkou a že táto žiadosť bola objavená až po vydaní napadnutého rozhodnutia, a preto by malo byť rozhodnutie aj vzhľadom na túto skutkovú okolnosť zákonné. Krajský súd zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, či v prekluzívnej lehote bola alebo nebola reštitučná žiadosť žiadateľkou podpísaná, táto žiadosť bola správne posudzovaná ako žiadosť riadne uplatnená v prekluzívnej lehote, pretože v stanovenej lehote bola na príslušný správny orgán podaná a jej nedostatok bol v priebehu správneho konania pred vydaním rozhodnutia vo veci samej odstránený. Nebolo preto potrebné zaoberať sa tým, či okrem podania, ktoré je súčasťou správneho spisu, a ktoré bolo doručené úradu bez podpisu žiadateľky, existovala (existuje) iná reštitučná žiadosť, avšak od začiatku opatrená podpisom žiadateľky. Súd preto neakceptoval ani návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania, ktorý namietal autenticitu podpisu žiadateľky na tejto novoobjavenej reštitučnej žiadosti. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S 16/2001, Krajský súd v Žiline uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom tam uvedeným v tom, že uplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom. Vec prejednávaná pred Krajským súdom v Banskej Bystrici tkvela v probléme preukázania, či uplatnený reštitučný nárok bol odporcovi skutočne doručený v prekluzívnej lehote do 31.12.1992. V aktuálnej veci prejednávanej pred Krajským súdom v Žiline je však nesporné, že účastníčka v hmotnoprávnej lehote svoj nárok uplatnila. To, že správny orgán vyzval účastníčku na odstránenie vád svojho podania v súlade so Správnym poriadkom až v roku 2012, nemôže byť účastníčke na ujmu. Súd zároveň poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého postup súdu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu (prípadne porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97) - rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 136/2012. Analogicky je preto možné ustáliť, že ak správny orgán konal v súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami Správneho poriadku (najmä § 19 ods. 3 Správneho poriadku), takéto konanie nie je možné považovať za porušenie zákona, a takéto konanie nemôže byť na ujmu účastníkovi správneho konania. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Súd mu teda náhradu nepriznal. Účastníci konania si náhradu trov neuplatnili, preto im súd náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.