Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200573 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200573.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a Juraja Krupu, v právnej veci žalobcu: DOPRAVEX, s.r.o., so sídlom Príbovce 175, 038 42 Príbovce, právne zastúpeného: JUDr. Marek Kúkelčík, advokát, M. X, XXX XX M. I. O., proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Žiline, so sídlom A. Kmeťa č. 17, 011 39 Žilina, za účasti pribratého účastníka konania: Urbárski spolumajitelia - pozemkové spoločenstvo obce Párnica, so sídlom 027 52 Párnica č. 130, IČO: 14225361, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2012/00419-02/BUN zo dňa 30.05.2012, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č. 2012/00419-02/BUN zo dňa 30.05.2012, ktorým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne č. OLÚ-2012/00032-06/BAD zo dňa 06.03.2012, na základe ktorého prvostupňový správny orgán podľa § 7 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 5 ods. 1 zákona o lesoch dočasne nevyňal lesný pozemok z plnenia funkcii lesov na dobu 20-tich rokov pre účely využívania ložiska nevyhradeného nerastu - stavebného kameňa v bývalom lome Smoleňová a to vo vzťahu k parcele CKN č. 2844, ktorého obhospodarovateľom boli Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Obce Párnica v kat. území B. č. JPRL 135501, 135502 pl. 221 diely č. 1, 2 s dočasne nevynímanou výmerou v metroch štvorcových 32480 a 16656, spolu 49136 m2, ktoré územie, rozsah a hranice boli stanovené v zázname podrobného merania zmien vyhotoveného spoločnosťou MCgeo s.r.o. Černík, Turany. Žalobca v žalobe poukázal na to, že v priebehu konania o dočasnom vyňatí predmetných pozemkov doručil stanovisko Krajského úradu životného prostredia v Žiline a stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva, pričom v oboch stanoviskách sa jasne konštatovalo, že ak žalobca splní podmienky mu uložené zákonom, ak následne na základe zákona i orgány štátnej správy, tak neexistuje prekážka pre dočasné vyňatie lesných pozemkov. Krajský úrad životného prostredia v Žiline dokonca jasne uvádza, že z dôvodov ochrany prírody a krajiny je vhodné, aby došlo k vyňatiu dočasnému, pretože predmetné lesné pozemky sa nachádzajú v území Národného parku Malá Fatra a po skončení prác je potrebné a zároveň je reálne možné predmetné lesné pozemky plne rekultivovať. Napriek uvedenému bolo vydané rozhodnutie, ktorým bolo odmietnuté dočasne vyňať predmetné lesné pozemky z plnenia funkcie lesov. Žalovaný správny orgán v plnom rozsahu svojím rozhodnutím podporil nezákonný postup Obvodného lesného úradu v Dolnom Kubíne. Lesný zákon jasne hovorí, že lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcie lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcie lesov alebo o obmedzení využívania funkcii lesov na nich. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Žiadateľ o dočasné vyňatie splnil zákonom stanovené podmienky žiadosti o dočasné vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu a to, že priložil kladné stanovisko dotknutých orgánov a ak nie je žiadateľ súčasne vlastníkom, tak kladné vyjadrenie vlastníka lesných pozemkov a súčasne preukáže, že spoločensky ekonomický rozvoj nie je možné zabezpečiť inak, tak zákon jasne ukladá príslušnému orgánu štátnej správy, aby pozemky z lesného pôdneho fondu vyňal. Zákon nikde neuvádza, že príslušný správny orgán má nútiť žiadateľa, aby podal žiadosť na trvalé vyňatie, keď tento sa na základe svojich ústavou zaručených práv rozhodol splniť podmienky žiadosti o dočasné vyňatie pozemkov. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia polemizuje o reálnosti, rekultivácii a tvrdí, že rekultivácia nie je možná, aj keď boli doložené štúdie a plány odborných inštitúcií, že rekultiváciu možno v plnom rozsahu vykonať a nie je vôbec potrebné trvalo devastovať a meniť krajinu a jej vzhľad tak, ako to žiada a svojím postupom núti žalobcu žalovaný. Žalovaný obviňuje iný štátny orgán a to Krajský úrad životného prostredia, že účelovo vydal stanovisko z pohľady ochrany prírody a krajiny a tiež tvrdí, že nevidí súvis medzi tým, že sa predmetné lesné pozemky nachádzajú v Národnom parku a tým, že núti žalobcu k trvalej devastácii predmetných pozemkov, keď je reálne a preukázateľne možná ich kompletná rekultivácia a zachovanie plnenia funkcii lesa po skončení a vydobytí nevyhradeného nerastu žalobcom. Žalobca taktiež uviedol, že následne podal žiadosť aj o trvalé vyňatie podstatne menšej časti lesných pozemkov, ktoré mu bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu vyhovené a pozemky boli trvalo vyňaté. Poukázal na to, že požiadal o trvalé vyňatie len minimálnej a nevyhnutnej časti predmetných lesných pozemkov, aby možné škody vynútené vyššie uvedenými okolnosťami boli čo najmenšie. Vzhľadom na uvedené rozhodnutia správnych orgánov žalobca považoval za nezákonné a taktiež za nezákonný považoval aj celý postup žalovaného a aj prvostupňového správneho orgánu. Z uvedených dôvodov žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. K predmetnej žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán zo dňa 13.09.2012, pričom zotrval na skutkových a právnych záveroch vyslovených v napadnutom rozhodnutí. Z daných podkladov správny orgán vyhodnotil, že realizovaním navrhovanej činnosti dôjde k takej dreštrukcii existujúcich lesných ekosystémov, že po ukončení činnosti nie je možné vrátiť ich do pôvodného kvalitatívneho stavu, aby mohli plnohodnotne plniť svoje pôvodné funkcie, teda, že v danom prípade sa nejedná o dočasnú zmenu využitia lesných pozemkov s poukazom na zámer využitia lesných pozemkov č. 3/2011 a plán využívania ložiska z januára 2011. Vo vzťahu k stanovisku Krajského úradu životného prostredia a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky poukázal, že sú len jedným z podkladov, ktorými sa správny orgán v plnej vážnosti zaoberal, avšak len tieto nezáväzný podklady nemôžu determinovať konečné rozhodnutie vo veci. Opakovane zdôraznil, že nie spôsob využitia rozhoduje o tom, či sa jedná o trvalú alebo dočasnú zmenu využitia funkcií lesa na lesných pozemkoch alebo ich obmedzené využívanie, ale dôsledky realizovanej navrhovanej činnosti na lesné ekosystémy sú v danom prípade určujúce a determinujúce konanie príslušného obvodného lesného úradu a spôsob vyňatia. Za zavádzajúce považoval tvrdenie žalobcu, že odmietnutím dočasného vyňatia dotknutých lesných pozemkov bola potlačená snaha žalobcu o využitie prírodných zdrojov ekologicky pozitívnym spôsobom. Jednou z podmienok využitia územia na daný účel vedený v územnom rozhodnutí Obce Párnica č. 567/2011/489-TS5/A10 zo dňa 06.12.2011 je po ukončení prác vykonať rekultiváciu dotknutého priestoru. Na ťažbu kameňa sa vzťahujú príslušné predpisy upravujúce túto činnosť, ktoré stanovuje parametre ochrany životného prostredia. Je na vlastníkovi dotknutého lesa pozemku, príslušných dotknutých orgánoch štátnej správy, ako aj samotnom konajúcom orgáne, aby v rozhodnutí o trvalom vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa uviedol podmienky za akých je možné vyňať lesné pozemky z plnenia funkcie lesa tak, aby po skončení činnosti boli stopy po zásahu v čo najväčšej miere z pohľadu životného prostredia eliminované. Zároveň zdôraznil, že v doteraz skutkovo zhodných veciach postupoval rovnako. Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 12.12.2012. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, doplnil, že rozhodnutia správnych orgánov žiada zrušiť pri aplikácii ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca vo svojom prednese uviedol, že v rámci konania museli vyriešiť strety záujmov, čo sa týka štátnej ochrany prírody s tým, že išlo o národný park, kde je táto plocha. Ide o národný park európskeho významu, bolo im zdôrazňované, že nebude prípustné, aby pozemky boli trvalo vyňaté. Pokiaľ by malo dôjsť k trvalému vyňatiu, následne by boli z lesných pozemkov ostatné plochy, ktoré v národnom parku nemôžu byť. Čo sa týka rekultivácie, bude sa tam navážať zemina a bude tam výsadba stromov. Zdôrazňoval, že musia ísť dočasným vyňatím tejto plochy s tým, že 20 rokov táto plocha bude evidovaná ako lesný pozemok. Zároveň poukázal na to, že vydokladoval kompletne všetky podklady, ktoré boli potrebné k rozhodnutiu o dočasnom vyňatí lesných pozemkov. Poverený zamestnanec žalovaného zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia, žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane ich postupov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že obidve rozhodnutia správnych orgánov sú súladné so zákonom o lesoch č. 326/2005 Z.z., vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a z neho boli vyvodené správne právne závery. Z uvedených dôvodov bola preto žaloba žalobcu ako nedôvodná podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá. Prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Dolnom Kubíne č. OLÚ-2012/00032-06/BAD zo dňa 06.03.2012 rozhodol podľa § 7 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 5 ods. 1 zákona o lesoch tak, že dočasne nevyníma lesný pozemok z plnenia funkcií lesov na dobu 20-tich rokov pre účely využívania ložiska nevyhradeného nerastu - stavebného kameňa v bývalom lome Smoleňová vo vzťahu k pozemku CKN parcela č. 2844 kat. úz. B., vlastník obhospodarovateľ - Urbráski spolumajitelia pozemkového spoločenstva Obce Párnica, LHC Párnica č. JPRL 135501, 13550202, pl. 221, diely 1, 2 o výmere spolu 49136 m2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal správny orgán na to, že rozhodoval na základe žiadosti žalobcu o dočasné vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesov z dôvodu využívania ložiska nevyhradeného nerastu - stavebného kameňa v bývalom lome Smoleňová na CKN parcele č. 2844 v kat. úz. B., pričom požadovaná doba dočasného vyňatia bola v trvaní 20-tich rokov. Popísal, z akých podkladov vychádzal pri rozhodovaní. Zároveň vo veci bolo ústne pojednávanie, pričom lesným pozemkom, na ktorom je požadované dočasne vyňatie je časť CKN parcely č. 2844 kat. úz. B., ktorej obhospodarovateľom sú Urbárski spolumajitelia - pozemkové spoločenstvo obce Párnica. Plocha, na ktorej je požadované dočasné vyňatie je v zázname podrobného merania zmien vylúčená ako diel č. 1-16654 m2 a diel č. 2 - 32480 m2. Na dotknutej časti CKN parcely je podľa programu starostlivosti o lesy platného na roky 2006 až 2015 (LHC Párnica) zriadený dvojetážový lesný porast č. 1355 a plocha č. 221 (iný lesný pozemok). Dočasné vyňatie lesného pozemku je požadované na dobu 20- tich rokov v termíne od 01.02.2012 do 31.01.2032 a to z dôvodu využívania ložiska nevyhradeného nerastu stavebného kameňa. V rámci využívania ložiska sa uvažuje s vytvorením dobývacích rezov s prislúchajúcimi pracovnými plošinami na ťažbových úrovniach cca 560; 540; 520; 500; 480; 470 a 463 m. n. m.. Minimálna šírka pracovnej plošiny má byť 10 - 15 m a výška ťažbového rezu cca 20 m, v najvyššom reze 25 m. Sklon rezu bude cca 70o, v rezoch E-470 a E-463 cca 60o - 70o. Vzhľadom na predpokladané dobré technologické vlastnosti nerastnej suroviny je možné predpokladať bezpečnú stabilitu generálneho svahu v hodnote cca 40o - 50o. Dobývanie nerastnej suroviny bude realizované technológiou vrtno-trhacích prác. Po skončení dobývania stavebného kameňa je plánovaná realizácia Plánu technickej a biologickej rekultivácie podľa navrhovaného časového harmonogramu, ktorý vypracovalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene. Žalobca požiadal o dočasné vyňatie aj napriek tomu, že vo všetkých svojich vyjadreniach prvostupňový správny orgán pri povoľovaní predmetnej činnosti požadoval trvalé vyňatie lesného pozemku za účelom trvalej zmeny druhu pozemku. Predseda Urbárskych spolumajiteľov - pozemkového spoločenstva obce Párnica vyslovil súhlas s dočasným vyňatím a nevidel žiadne prekážky na zrealizovanie plánu technickej a biologickej rekultivácie. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že využívania ložiska nevyhradeného nerastu stavebného kameňa na predmetnej časti CKN parcely č. 2844 v kat. úz. B. je opodstatnené, nakoľko časť tejto lokality bola už v minulosti využívaná na ťažbu kameňa a pre rozvoj regiónu. Inštitút dočasného vyňatia však nie je v tomto prípade možné aplikovať, nakoľko plánovanou ťažbovou činnosťou dôjde k nezvratným zmenám na predmetnom lesnom pozemku, keďže po ukončení ťažbovej činnosti a zrealizovaní jeho rekultivácie ostanú lomové steny holé, ponechané na prirodzený vývoj a tieto lomové steny sa budú striedať s rekultivovanými plochami terás. Taktiež rozbitím súvislého lesného pozemku na jednotlivé terasy a lomové steny dôjde k narušeniu jeho celistvosti, čím sa zásadne zmenia možnosti jeho ďalšieho riadneho obhospodarovania. Možno teda povedať, že na uplatnenie inštitútu dočasného vyňatia nevyplýva len požadovaná dĺžka vyňatia, ale aj preukázanie skutočností, že realizovaním rekultivačných prác po skončení plánovanej ťažbovej činnosti dôjde k obnoveniu produkčných a mimoprodukčných funkcií lesa v lesnom pozemku v takom rozsahu a kvalite, ako plnil pred realizáciou predmetnej činnosti. Preto prvostupňový správny orgán považoval v tomto prípade za opodstatnené uplatnenie inštitútu trvalého vyňatia za účelom trvalej zmeny druhu pozemku. S poukazom aj na výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že po ukončení ťažbovej činnosti dôjde k nezvratným zmenám na predmetnom lesnom pozemku aj k narušeniu jeho celistvosti a teda nebude možné ani po zrealizovaní rekultivačných prác obnoviť jeho produkčné a mimoprodukčné funkcie v takom rozsahu a kvalite, ako plní les toho času. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, pričom žalovaný správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa č. 2012/00419-02/BUN zo dňa 30.05.2012 predmetné rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že zámer, aký by mal byť žiadosťou dotknutý lesný pozemok využívaný a tým aj zmenený, nie je možné považovať za dočasnú zmenu jeho využitia. Žalovaný nie je proti racionálnemu vydobytiu ložiska nevyhradeného nerastu - stavebného kameňa, avšak spôsobom obhajujúcim zákonom o lesoch stanovené zásady ochrany lesných pozemkov, preto spôsobom trvalého vyňatia lesného pozemku z plnenia funkcií lesa. Poukázal na to, že spornou skutočnosťou je, že či lesné pozemky zasiahnuté predmetnou ťažbou nerastu prechádzajú počas jej realizácie len dočasnou zmenou vo svojom využití a teda po ukončení ťažby možno po vykonanej rekultivácii opätovne využívať na účely ako pred samotnou alebo či ťažba nerastu spôsobí trvalú zmenu ich využitia, resp. trvalú zmenu druhu pozemku, čo je v § 7 ods. 1 písm. a) zákona o lesoch definované termínom trvalé vyňatie. Žalovaný uviedol, že spôsob vyňatia dočasné alebo trvalé má aj zásadný dopad na výšku náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa - odvod. Pre komplexnosť ale zdôraznil, že žalovaný sa stotožňuje s názorom, na ktorý poukazuje odvolateľ v odvolaní, že pre rozhodovanie o výbere dočasného, či trvalého vyňatia nie je výška odvodu kritériom, prirodzene jeho dôsledkom. Poukázal na § 5 ods. 1 zákona o lesoch, podľa ktorého lesné pozemky možno využívať na iné účely, ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov, alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich. Podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne podľa § 5 ods. 1 o trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu pozemku, o dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac 20 rokov a v obmedzení využívania. Na spôsob vyňatia lesného pozemku a obmedzenia jeho využívania má okrem časového hľadiska, ktorej jednoznačné zásadný vplyv charakter navrhovanej činnosti a jej dopad na ďalšie využitie činnosťou, resp. zámerom dotknutého lesného pozemku. Aj keď žalobca podal návrh na dočasné vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesov, čím bolo začaté konanie vo veci správny orgán nie je viazaný len týmto návrhom. Realizácia navrhovanej činnosti si vyžiada vyňatie pozemku z plnenia funkcií lesov na ploche 49100 m2, odlesnenie 34463 m2 lesného ekosystému so všetkými jeho zložkami (lesný porast, rastlinné a živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom). Zničené budú vzájomné väzby medzi jednotlivými zložkami ekosystému. Realizáciou ťažby nerastu v minimálne v celom časovom rámci konkrétnej rubnej doby 120 rokov, nastanú nezvratné zmeny v pôvodnom profile dotknutého lesného pozemku, predovšetkým ide o zmeny pôvodného súvislého svahu terénu po spádnici o priemernom sklone svahu 60% na terén s etážami o šírke cca 10 - 15 m a 7 - 25 m vysokými lomovými stenami sklonu 70o. Takýto zásah do územia zásadne mení aj klimatické, hydrologické a pôdne pomery stanovišťa, resp. pozemku, na ktorom sa predpokladá po rekultivácii jeho lesnícke využitie. Plán technickej a biologickej rekultivácie vypracovaný NLC Zvolen č. 6/2011 rieši technickú časť rekultivácie len rámcovo, nešpecifikuje činnosť na plochu terás a svahov. V časti biologickej rekultivácie zalesnenie uvažuje na celú dotknutú výmeru pozemku 4,9100 ha, bez špecifikácie prác na terasách a lomových stenách. Rozdelením pôvodne súvislého lesného pozemku na jednotlivé terasy a lomové steny je narušená jeho celistvosť a zásadne sa významne menia a negujú možnosti jeho lesníckeho obhospodarovania. Nový stav by predstavoval nesúlad so zásadou nenarušenia celistvosti lesných pozemkov podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona o lesoch, ktorá je zákonom stanovená pre ochranu lesných pozemkov v súvislosti s ich využívaním na iné účely ako na plnenie funkcií lesov. Správny orgán považoval za nepochybné, že v predmetnom prípade dochádza k nenávratnej kvalitatívnej zmene dotknutého lesného pozemku, to znamená, že pôvodný lesný pozemok sa rekultivačnými prácami neuvádza do pôvodného stavu, resp. do stavu zodpovedajúcemu pre lesnícke využitie. Výsledkom dlhodobého procesu biologickej rekultivácie bude zmiernenie negatívnych dopadov narušenia pozemku ťažbou kameňa so zreteľom na tvorbu krajiny, bezpečnosť osôb v teréne na pozemku ostatná plocha, ktorá podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon môže byť špecifikovaná evidovaním spôsobu využívania pozemku kódom č. 10, t.j. na pozemku je účelová ochrana poľnohospodárska a ekologická zeleň proti erozívnych opatrení a opatrení na zabezpečenie ekologickej stability územia. Poukázal aj na § 1 ods. 2 zákona o lesoch, na § 2 písm. h) a i) zákona o lesoch. Takisto z dôvodovej správy v novele zákona o lesoch, ktorou sa pôvodný § 7 ods. 1 zákona o lesoch doplnil slovami: „Alebo trvalá zmena druhu pozemku.“ vyplýva, že ide o doplnenie súvisiace s rozhodovaním o trvalom vyňatí lesných pozemkov z využívania funkcií lesov, pričom vo väčšine prípadov ide o najmä o vyňatia na účely budovania stavieb a zariadení, ktoré neslúžia lesnému hospodárstvu, a teda pozemky nebudú spĺňať charakteristiky lesných pozemkov uvedených v § 3 zákona. V takýchto prípadoch je potrebné rozhodnúť aj o zmene druhu pozemku z lesného na iný - podľa budúceho spôsobu využívania pozemku. Z tejto ďalej vyplýva aj, že v prípade dočasnej zmeny je potrebné vypracovať projekt rekultivácie a časový harmonogram navrátenia lesných pozemkov do pôvodného stavu. Ďalej poukázal na § 17 ods. 4 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Zdôraznil tiež, že ak gramatický výklad textu zákona nevedie k prijateľnému výsledku alebo možno vyvodiť z neho dvojitý výklad, alebo ak výsledok výkladu sa javí ako rozporný s vôľou zákonodarcu je potrebné pristúpiť k logickému výkladu. Logický výklad berie do úvahy nielen text právnej normy, ale aj spoločenskú situáciu, ktorej právna norma pôsobí, ako aj poslanie, všeobecné zásady súkromného práva, porovnanie textu právnej normy s príbuznými normami, skúmanie vývoja dotknutého právneho inštitútu v historickom vývoji, dôvodovú správu k zákonu a materiály, ktoré sprevádzali prípravu textu. Z tohto dôvodu žalovaný vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu o lesoch a ustanovení zo zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy pojednávajúcej odňatie poľnohospodárskej pôdy. Aj keď zákon o lesoch bližšie nekonkretizuje vyňatie a obmedzenie využívania lesného pozemku na základe doteraz uvedeného, dočasné vyňatie lesného pozemku je jeho dočasná zmena využitia na dobu najviac 20 rokov, ktorá podstatným spôsobom nemení jeho charakter a možnosť jeho budúceho využitia lesného pozemku. Po skončení iného využitia sa pozemok vráti do pôvodného stavu nielen, čo sa týka jeho výmery, ale aj do kvalitatívneho stavu ako pred odňatím tak, aby bol zachovaný účel zákona o lesoch. Spôsob iného využitia pozemku pri dočasnom vyňatí teda zásadne nemení jeho charakter, t.j. kvalitu a kvantitu a predovšetkým dáva racionálny základ pre možnosť jeho budúceho vyňatia ako lesného pozemku a to v časovom intervale najviac 20 rokov. Trvalým vyňatím - trvalou zmenou druhu pozemkov sú také činnosti a ich dôsledky, ktoré zásadným spôsobom menia charakter pozemku tak, že nie je možné ho vrátiť do pôvodného kvalitatívneho stavu. Je preto zrejmé, že trvalé vyňatie je v spojitosti s časovým hľadiskom, t.j. 20-timi rokmi ako maximálne zákonom stanovenou dobou pre dočasné vyňatie determinované rozsahom zmien na pozemku, ktoré sú vyvolané spôsobom jeho iného využitia ako na plnenie funkcií lesov. Ďalej poukázal aj na § 70 ods. 2 Katastrálneho zákona. Ťažbou nerastov zasiahnuté lesné pozemky nie sú lesnými pozemkami, ale sú ostatnou plochou v súlade s osobitnými predpismi - Katastrálny zákon. Pri dočasnom vyňatí činnosťou zasiahnuté pozemky ostávajú aj naďalej lesnými pozemkami. V súlade s Banským zákonom je povinnosťou po ukončení ťažby ťažbou zasiahnuté pozemky rekultivovať a zmierniť tak dopad ťažby nerastu na krajinu. Predmetnú rekultiváciu možno pokladať za čiastočné zahladenie stôp po ťažbe, tvorba tzv. ekologickej zelene, nie však za finálny cieľ, ktoré plnenie funkcií lesov, preto nie dočasnú zmenu vo využívaní lesných pozemkov. Nemožno považovať za určujúce, že po ukončení činnosti a vykonávaní technickej a biologickej rekultivácie budú na časti plochy rásť krovité alebo stromovité dreviny. Na to, aby pôvodný lesný pozemok plnil po ukončení dočasného vyňatia svoj účel, musí po vykonaní inej činnosti a následnej rekultivácii mať aj svoj pôvodný charakter a kvalitu. Z uvedeného je zrejmé, že okrem doby trvania využívania lesného pozemku na iné účely, ako na plnenie funkcií lesa je pre druh vyňatia určujúcim kritériom jeho kvalitatívna zmena, ktorá predurčuje jeho nielen lesnícke využitie, resp. využitie v súvislosti s plnením funkcie lesov, ale len ako ekologické zelene v rekultivovanom území na pozemku, ktorý je ostatnou plochou. Žalovaný zhrnul, že skutočnosť, že zámer v predstavovanom rozsahu možno realizovať so zreteľom na trvalosť a rozsah následkov ťažby kameňa na pozemku len prostredníctvom trvalého vyňatia lesného pozemku z plnenia funkcií lesov za správny. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch tento zákon upravuje a) vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, b) vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov, c) odborné hospodárenie v lesoch, d) podporu trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch z verejných zdrojov, 1) e) pôsobnosť orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch, f) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch účelom tohto zákona je a) zachovanie, zveľaďovanie a ochrana lesov ako zložky životného prostredia a prírodného bohatstva krajiny na plnenie ich nenahraditeľných funkcií, b) zabezpečenie diferencovaného, odborného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, c) zosúladenie záujmov spoločnosti a vlastníkov lesov, d) vytvorenie ekonomických podmienok na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, 8) rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len "vyňatie"), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len "obmedzenie využívania"), ak tento zákon neustanovuje inak. K vyňatiu alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa a) chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch ( § 13) a v lesoch osobitného určenia ( § 14), b) použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti lesa, c) neobmedzuje využívanie funkcií okolitého lesa, d) zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie, e) vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely, f) umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhoduje podľa § 5 ods. 1 o a) trvalom vyňatí, ktorým sa rozumie trvalá zmena využitia lesného pozemku alebo trvalá zmena druhu pozemku, b) dočasnom vyňatí, ktorým sa rozumie dočasná zmena využívania lesného pozemku na dobu najviac 20 rokov, c) obmedzení využívania. Krajský súd v Žiline sa nestotožnil so žalobnými dôvodmi žalobcu, ktoré v podstate vytýkali správnym orgánom to, že aj keď žalobca vo svojej žiadosti zo dňa 23.12.2011, resp. k tejto priložil všetky potrebné podklady v zmysle ust. § 5 v nadväznosti na § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. 326/2005 Z.z. a teda žiadal o dočasné vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesa z dôvodu ťažby stavebného kameňa v špecifikovaných lesných pozemkoch, nebolo mu vyhovené. K žiadosti pripojil kladné rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia č. 2011/01510/Gs, ktorým bola povolená výnimka zo zákonných zákazov a vydaný súhlas na zásah do biotopu európskeho významu za dodržania rozhodnutím stanovených podmienok. Napriek tomu nebolo jeho žiadosti o dočasné vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov vyhovené. Zároveň poukázal aj na stanovisko k predmetnej veci a to stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 15.02.2012. Nesporné bolo v preskúmavanej veci, že daná lokalita, ktorá bola špecifikovaná v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu č. KNC parcely, katastrálnym územím, z hľadiska lesníckeho bola táto charakterizovaná ako LHC Párnica č. JPRL 135501, 135502, diely č. 1, 2 a celková výmera, ktorá bola žiadaná na dočasné vyňatie, bola 49136 m2. Nesporné tiež bolo, že dané územie sa nachádza na území Národného parku Malá Fatra s III. stupňom ochrany v zmysle zákona. Taktiež lokalita predloženého zámeru je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0252 Malá Fatra a chráneného vtáčieho územia SKCHVÚ 013 Malá Fatra. Z rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia č. 2011/01510/Gs zo dňa 01.12.2011 bolo zistené, že tento orgán povolil žalobcovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. j) v znení § 13 ods. 1 písm. f) zákona na činnosť vykonávanú banským spôsobom, konkrétne ťažbu nevyhradeného nerastu stavebného kameňa v lokalite Párnica - Smoleňová na parcele KNC č. 2844/1 kat. úz. B. podľa predloženej dokumentácie - plán využívania ložiska nevyhradeného nerastu stavebného kameňa v kat. úz. B. na roky 2011 až 2031, vypracovaného RNDr. G. X., projektantom BČ ČBBS Osvedčenie č. 88-442/2010/II. v predmetnom území s III. stupňom ochrany v zmysle zákona. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2011. Takisto bolo zistené, že Krajský úrad životného prostredia vydal stanovisko podľa § 9 ods. 2 zákona k dočasnému vyňatiu pôdy z lesného pôdneho fondu na parcele KNC č. 2844/1 o výmere 4,9 ha v kat. úz. B. a v danom stanovisku určil podmienky, ktoré v tomto špecifikoval. Stanovisko bolo vydané dňa 18.01.2012 pod č. 2011/0056/Gs. Zo stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 15.02.2012 pod č. 871/2012-7100 vyplýva, že pre posúdenie, či použiť trvalé alebo dočasné vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov je limitujúca doba predpokladaného vyňatia pre požadovaný účel. V prípade ak však má orgán štátnej správy lesného hospodárstva pochybnosti o tom, či predpokladaný zámer je možné realizovať v lehote 20-tich rokov, mal by prihliadať aj na nasledujúce podklady - aká je zásoba ložiska nevyhradeného nerastu podľa príslušných banských predpisov a odborne spôsobilou osobou, aký je predpoklad rozsahu ročnej ťažby nevyhradeného nerastu, aká je predpokladaná doba úplného a racionálneho vyťaženia kameňa, aké sú garancie na odbyt vyťaženej suroviny, aké sú závery vyplývajúce zo stanovísk zainteresovaných inštitúcií a dotknutých orgánov, aké je stanovisko vlastníka, či súhlasí s dočasným vyňatím, alebo či súhlasí s trvalým vyňatím, alebo so zmenou druhu pozemku v evidencii katastra nehnuteľností, ako aj z ďalších pokladov vyplývajúcich zo zákona o lesoch k danému konaniu a prípadne ďalšie podklady a informácie, napr. aj súhlas obce s pohybom nákladných áut a lokality ložiska a podobne. Ak je predpoklad, že zásoby v danom ložisku je možné vyťažiť v lehote kratšej ako 20 rokov a existuje garancia odbytu suroviny vyťaženej z ložiska sú garancie obmedzenia nerozširovania ložiska do budúcnosti, zákon o lesoch nemá zákonné obmedzovanie na to, aby sa nemohlo rozhodnúť o dočasnom vyňatí pre daný účel. Správne orgány vyslovili záver, že v danom prípade na predmetnú vec resp. žiadosť žalobcu vo veci ťažby stavebného kameňa a s tým súvisiace vyňatie lesného pozemku z funkcii lesa bolo potrebné rozhodnúť nie o dočasnom vyňatí ( § 7 ods. 1 pís.b) zákona č. 326/2005 Z.z. ), ale o trvalom vyňatí lesných pozemkov podľa § 7 ods. pís. a) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Obhospodarovatelia pozemku - Urbárski spolumajitelia - pozemkové spoločenstvo obce Párnica vyslovili s uvedeným zámerom súhlas. V danom prípade sa súd stotožnil so skutkovým a právnym záverom žalovaného správneho orgánu vyslovenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že Obvodný lesný úrad, resp. Krajský lesný úrad v Žiline je možné vyhodnotiť aj z hľadiska zákona o lesoch, ako o určitého špecialistu, odborníka v predmetnej problematike t.j. na úseku lesného hospodárstva. Správne podľa názoru súdu žalovaný správny orgán poukázal na to, že realizácia navrhovanej činnosti si vyžiada vyňatie pozemku z plnenia funkcií lesa na ploche 49100 m2 a odlesnenie 34463 m2 lesného ekosystému so všetkými jeho zložkami ako je lesný porast, rastlinné a živočíšne druhy, pôdu s jej hydrologickým a vzdušným režimom. Podľa názoru senátu krajského súdu správne žalovaný vyhodnotil, že zničené budú vzájomné väzby medzi jednotlivými zložkami ekosystému. Danou realizáciou ťažby stavebného kameňa minimálne v celom časovom rámci konkrétnej rubnej doby 120 rokov nastanú také nezvratné zmeny v pôvodnom profile dotknutého lesného pozemku, predovšetkým poukázal na to, že ide o zmenu pôvodného súvislého svahu terénu po spádnici tak, ako to bolo konštatované a vyplýva s priemerom sklonu svahu 60% na terén s etážami o šírke 10 - 15m, 7 až 25 m vysokými lomovými stenami sklonu cca 70o. Takýto zásah do územia zásadne mení klimatické, hydrologické a pôdne pomery stanovišťa, resp. pozemku, na ktorom sa predpokladá po rekultivácii jeho lesnícke využitie. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zámeru a plánu využitia zaberaných lesných pozemkov č. 3/2011. Správne bolo skonštatované, že plán technickej a biologickej rekultivácie vypracovaný Národným lesníckym centrom Zvolen č.6/2011 rieši časť rekultivácie len rámcovo. To znamená, nešpecifikuje činnosť na ploche terás a svahov. Pričom je nesporné, že tieto terasy a svahy pri dobývaní daného kameňa jednoducho vzniknú, čo nespochybňuje ani samotný žalobca. Taktiež súd vyhodnotil za relevantnú námietku žalovaného vo vzťahu k nie dočasnému vyňatiu lesných pozemkov z funkcii lesa uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, aj rozdelenie pôvode súvislého lesného pozemku na jednotlivé terasy a lomové steny a tým aj podľa názoru súdu bude narušená celistvosť lesného pozemku ( § 5 ods. 2 pís. b) zákona o lesoch ) a zásadne sa významne zmenia až negujú možnosti lesníckeho obhospodarovania daného pozemku. Z týchto dôvodov aj podľa názoru súdu v danom prípade dochádza k nenávratnej kvalitatívnej zmene dotknutého lesného pozemku s tým, že následne sa pôvodný lesný pozemok rekultivačnými prácami neuvádza do pôvodného stavu, resp. do stavu zodpovedajúcemu pre budúce lesnícke využitie. Súd sa stotožnil aj s logickým výkladom právnej normy - § 7 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch zo strany žalovaného správneho orgánu, ktorý zohľadňuje najmä účel právnej normy vyjadrený v §1 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch s tým, že v danom prípade nie je možné ani podľa názoru súdu, aby po skončení iného využitia lesného pozemku, v danom prípade ťažby stavebného kameňa, aby sa lesný pozemok vrátil do pôvodného stavu nielen, čo do jeho výmery, ale aj čo do kvalitatívneho stavu ako pred odňatím. Dočasné vyňatie lesného pozemku je jeho dočasná zmena využitia na dobu najviac 20 rokov ( § 7 ods.1 pís. b) zákona č. 326/2005 Z.z. ), ktorá podstatným spôsobom nemení jeho charakter a možnosť jeho budúceho využitia ako lesného pozemku, to podľa názoru súdu znamená, že po ukončení iného využitia sa tento pozemok vráti do pôvodného stavu - čo do výmery, ale aj kvality pred odňatím. Spôsob iného využitia lesného pozemku pri dočasnom vyňatí nemá zásadne meniť jeho charakter najviac na dobu 20 rokov. Trvalé vyňatie - trvalá zmena druhu pozemku je taká činnosť spojená s dôsledkom, ktorý zásadným spôsobom mení charakter pozemku tak, že nie je ho možné vrátiť do pôvodného stavu hlavne kvalitatívneho. Z tohto dôvodu, okrem doby trvania využitia lesného pozemku na iné účely ako plnenie funkcií lesa je pre druh vyňatia ( trvalé alebo dočasné podľa § 7 ods. 1 pís. a) alebo pís. b) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch ) určujúcim kritériom aj podľa senátu krajského súdu najmä jeho kvalitatívna zmena dotknutá ťažbou stavebného kameňa, ktorá predurčuje jeho nelesnícke využitie, ale len ako o ekologickej zelene v rekultivovanom území na pozemku, ktorý je ( bude ) ostatnou plochou. Stotožnil sa súd s názorom žalovaného, že ťažbou kameňa zasiahnutý lesný pozemok nie je lesným pozemkom, ale tzv. ostatnou plochou. To znamená úvahy žalovaného správneho orgánu a aj prvostupňového, že v danom prípade je potrebné žiadať o vyňatie lesných pozemkov z funkcii lesa z dôvodu ťažby stavebného kameňa v zmysle § 7 ods. 1 pís. a) zákona o lesoch t.j. o trvalé vyňatie vzhľadom na trvalosť a rozsah následkov ťažby stavebného kameňa boli podľa názoru súdu správne. Súd poukazuje nato, že napokon žalobca aj o trvalé vyňatie lesného pozemku z funkcii lesa požiadal, prvostupňový správny orgán jeho žiadosti vyhovel a to právoplatným rozhodnutím, síce na menšom území, podľa tohto rozhodnutia je už ťažba stavebného kameňa realizovaná, čo medzi účastníkmi konania nie je spornou skutočnosťou. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd považoval za zákonné rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vrátane ich postupov a námietky žalobcu boli vyhodnotené z vyššie uvádzaných dôvodov ako nedôvodné, preto žaloba žalobcu bola podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p., žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..