Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 20S/85/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200622 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200622.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľa: L. X., nar. XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, proti odporcovi: Krajská prokuratúra v Žiline, so sídlom Moyzesova 20, Žilina, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne r o z h o d o l : Krajský súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Návrhom podľa § 250v O.s.p. domáhal sa navrhovateľ, aby súd žalovanému v konaní o ďalšom opakovanom podnete, vedenom pod sp.zn. 3Kn 11/2009, zakázal pokračovať v postupe, nečinnosti (pasivite) a porušovaní základných práv žalobcu na inú právnu ochranu a zákonný orgán inej právnej ochrany podľa § 46 ods. 1 in fine v spojení s právom per analogiam podľa § 48 ods. 1 ústavy, ako aj práve na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku § 48 ods. 2 ústavy zotrvaním v pasivite. Ďalej žiadal, aby súd upovedomenie žalovaného sp.zn. 3Kn 11/09-67 zo dňa 13.03.2012 zrušil a vec mu vrátil späť na nové konanie a žalovaného zaviazal k náhrade všetkých trov konania. Uviedol, že nečinnosť a nezákonný postup žalovaného vidí v tom, že ním podané ďalšie opakované podnety v zmysle inštitútov Zákona o prokuratúre č. 153/2001 Z.z., hoci obsahujú ďalšie nové skutočnosti, svojvoľne (protiprávne) v napadnutom konaní č. 3Kn 11/09 odmieta žalovaný orgán ex officio postúpiť na preskúmanie vecne a funkčne príslušnému nadriadenému orgánu, ktorý sám má hodnotiť, či sú splnené procesné podmienky na ďalší opakovaný podnet a jeho vecný meritórny prieskum lege artis. Mal zato, že tento zásah trvá permanentne a hrozí jeho opakovanie nepredkladaním ďalšieho opakovaného podnetu zákonnému orgánu a ďalšia nečinnosť z dôvodu nesprávne zaužívanej praxe. Keďže v danej veci nemožno obnoviť stav, preto žiada len zrušenie zásahu - upovedomenia (stanoviska v ňom). V prípade nedostatku právomoci všeobecného správneho súdu navrhol podľa § 250v ods. 8 v spojení s § 246c ods. 1 a § 104 ods. 1 O.s.p. konanie zastaviť a vec postúpiť Ústavnému súdu SR na ďalšie konanie. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 15.10.2012. Uviedol, že vyrozumenie č.k. 3Kn 11/09-67 zo dňa 13.03.2012 a tomu predchádzajúci jeho postup, ako aj postup Okresnej prokuratúry Žilina, sa riadil ust. § 31 až § 37a v spojení s § 18 Zákona o prokuratúre. Nie sú splnené podmienky pre konanie v rámci správneho súdnictva, nakoľko ako orgán prokuratúry nie je v predmetnom konaní pri vybavení podnetov navrhovateľa v pozícii orgánu verejnej správy a namietané vyrozumenie nepredstavuje nezákonný zásah orgán verejnej správy v zmysle § 250v ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k absencii podmienok konania (právomoc) navrhol konanie zastaviť a vec krajskej prokuratúre postúpiť. Z obsahu pripojeného spisu Krajskej prokuratúry v Žiline bolo zistené, že pod sp.zn. 3Kn 11/09 sa vedie písomná korešpondencia medzi navrhovateľom a Krajskou prokuratúrou Žilina ohľadne podnetu navrhovateľa proti postupu ÚVV Žilina, ktorý podal dňa 15.02.2009 a v ktorom namieta zákonnosť postupu ÚVV Žilina pri jeho disciplinárnom potrestaní zo dňa 14.11.2005 za poškodzovanie ústavného majetku, ku ktorému došlo v súvislosti s jeho pokusom o útek z ústavu, pričom žiada o zrušenie tohto disciplinárneho trest a obnovenie stavu pred porušením. Tento podnet bol vybavený Okresnou prokuratúrou Žilina pod sp.zn. 3Pn 5/09. Zo spisu - prílohový obal Okresnej prokuratúry Žilina 3Pn 5/09 vyplýva, že Okresná prokuratúra Žilina pôvodný podnet navrhovateľa prevzala dňa 13.03.2009 a podaním zo dňa 30.04.2009 ho vybavila. Opakovaným podnetom zo dňa 06.05.2009, ktorý došiel Krajskej prokuratúre v Žiline dňa 11.05.2009, vyjadril navrhovateľ nespokojnosť s vybavením jeho prvého podania zo dňa 15.02.2009 Okresnou prokuratúrou Žilina. Toto nové podanie navrhovateľa bolo riešené ako opakovaný podnet vo vzťahu k tej istej skutočnosti v odpovedi Krajskej prokuratúry v Žiline č.k. 3Kn 11/09-17 zo dňa 11.06.2009 tak, že jeho opakovaný podnet prokurátor odložil ako nedôvodný. Zároveň bol navrhovateľ poučený, že podľa § 34 ods. 2 Zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším podnetom zo dňa 24.06.2009 navrhovateľ opätovne žiadal prešetriť postup ohľadne sp.zn. 3Kn 11/09. Ohľadne tohto opakovaného podnetu bol upovedomený Krajskou prokuratúrou v Žiline podaním zo dňa 30.06.2009 a to tak, že vo veci jeho disciplinárneho potrestania ÚVV Žilina ešte v roku 2005 bol poučený pri vybavovaní opakovaného podnetu KP v Žiline pod č.k. 3Kn 11/09-17 zo dňa 11.06.2009 v zmysle § 34 ods. 2 Zákona o prokuratúre. Podaním nazvaným ako žiadosť bez uvedenia dátumu, ktoré došlo odporcovi dňa 28.07.2009, poukázal na nevybavenie tretieho podnetu. Krajská prokuratúra Žilina postúpila celý spisový materiál Generálnej prokuratúre SR na posúdenie všetkých podnetov a najmä opakovaného podnetu, ktorý bol Krajskou prokuratúrou v Žiline vybavený pod č. 3Kn 11/09-17 dňa 11.06.2009. Generálna prokuratúra SR na základe predloženia ďalšieho opakovaného podnetu navrhovateľa podľa predkladacej správy zo dňa 30.07.2009 vrátila predkladací prípis i spisový materiál Krajskej prokuratúre v Žiline s tým, že podanie L. X., označené ako sťažnosť, je potrebné podľa obsahu posúdiť ako ďalší opakovaný podnet - v poradí tretí podľa § 34 ods. 2 Zákona o prokuratúre. Ďalší podnet navrhovateľ podal na Krajskú prokuratúru v Žiline, ktorý došiel dňa 20.08.2009. Tento opakovaný podnet bol vybavený Krajskou prokuratúrou v Žiline podaním zo dňa 25.09.2009 č.k. 3Kn 11/09-40. Týkal sa disciplinárnych potrestaní navrhovateľa z roku 2006 a navrhovateľ bol odkázaný na vyrozumenie krajskej prokuratúry č.k. 3Kn 11/09-17 zo dňa 11.06.2009 s tým, že podnet bol vyhodnotený ako nedôvodný. Ďalší opakovaný podnet vo veci disciplinárneho trestu, uloženého správnym orgánom v ÚVV Žilina dňa 14.11.2005 podal navrhovateľ dňa 21.04.2010 priamo na Generálnu prokuratúru SR, ktorá ho odstúpila Krajskej prokuratúre v Žiline. Svoje stanovisko k opakovanému podnetu krajská prokuratúra vyslovila v podaní zo dňa 27.05.2010 a jednalo sa o rovnaké stanovisko, ako bolo uvedené pod č.k. 3Kn 11/09-17 zo dňa 11.06.2009. Toto stanovisko a celý prehľad podnetov a opakovaných podnetov navrhovateľa bol predložený Generálnej prokuratúre SR dňa 27.05.2010. Generálna prokuratúra SR vrátila späť celý spisový materiál, keď dospela k záveru, že písomné podanie navrhovateľa, označené ako ďalší opakovaný podnet vo veci disciplinárneho trestu uloženého správnym orgánom v ÚVV Žilina dňa 14.11.2005 je ďalším opakovaným podnetom (v poradí piatym podnetom menovaného v danej veci) podľa § 34 ods. 2 zák.č. 153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ďalší opakovaný podnet podal navrhovateľ priamo na Generálnu prokuratúru SR dňa 20.06.2010, ktoré bolo odstúpené Krajskej prokuratúre v Žiline. Tento bol vybavený prípisom Krajskej prokuratúry v Žiline zo dňa 03.08.2010 č.k. 3Kn 11/09-60. Uvedené vyrozumenie Krajskej prokuratúry bolo zaslané na posúdenie Generálnej prokuratúre SR, ktorá prípisom zo dňa 11.10.2010 vrátila späť spisový materiál v časti, v ktorej je posudzujúc predmetné podanie podľa obsahu opakovaným podnetom. Zároveň Generálna prokuratúra SR oznámila navrhovateľovi, že jeho podnet zo dňa 20.06.2010 je opakovaným podnetom, ktorý prokurátor generálnej prokuratúry ako nedôvodný odložil. Opakovaným podnetom zo dňa 24.02.2012 navrhovateľ namietal nezákonný postup OP Žilina v č.k. 3Pn 5/09. Prípisom zo dňa 13.03.2012 č.k. 3Kn 11/09-67 Krajská prokuratúra v Žiline uviedla, že jeho ďalší opakovaný podnet zo dňa 24.02.2012 nebude osobitne vecne nanovo vybavený a je založený bez ďalšieho do spisu. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 18 ods. 1 zák.č. 153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa § 31 ods. 1 cit.zák. prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa § 31 ods. 2 cit.zák. podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len "podávateľ podnetu"), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 34 ods. 1 cit.zák. podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2). Podľa § 34 ods. 2 cit.zák. ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci. Podľa § 35 ods. 1 cit.zák. pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa § 35 ods. 2 cit.zák. prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo. Z pripojeného spisu Krajskej prokuratúry v Žiline vyplýva, že navrhovateľ podnetmi podľa § 31 ods. 1 Zákona o prokuratúre žiadal preskúmať rozhodnutie Ústavu na výkon väzby v Žiline, ktorým bol navrhovateľovi dňa 14.11.2005 uložený disciplinárny trest. Navrhovateľ pritom využil inštitút podnetu, ktorý je zakotvený v § 31 Zákona o prokuratúre ako osobitný inštitút, ktorým je možné iniciovať preskúmavanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov prokurátorom v rozsahu vymedzenom zákonom v zmysle § 31 a nasl. Zákona o prokuratúre. Toto preskúmavanie prináleží prokurátorovi v zmysle jeho právomocí, ktorými disponuje v zmysle § 18 Zákona o prokuratúre, najmä právomoci dozerať na to, aby v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Prokurátorovi teda patrí kompetencia pri vykonávaní dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená. Hoci prokurátor je orgánom verejnej moci, pokiaľ postupuje v zmysle vyššie citovaných zákonných predpisov, nevykonáva svoju kompetenciu ako orgán verejnej správy, ale ako orgán dozoru v zmysle špeciálneho zákona, ktorým je Zákon o prokuratúre č. 153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a spravuje sa týmto zákonom. V zmysle tejto špeciality potom nie je možné na výkon tohto dozoru prokurátora aplikovať všeobecné ust. Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne piatu časť O.s.p. - správne súdnictvo a preskúmavať jednotlivé rozhodnutia alebo postupy prokurátora pri výkone svojho dozoru. Prokurátor v rámci tejto svojej kompetencie vystupuje ako štátom určená osoba, sú na neho zákonom prenesené mocenské vlastnosti štátu a sú mu priznané osobitné mocenské prostriedky na vynútenie súčinnosti od povinných subjektov. Postavenie prokurátora v konaní, v ktorom vykonáva dozor v zmysle § 18 v spojení s § 31 až § 37a Zákona o prokuratúre, je v pomere špeciality k jeho všeobecnému postaveniu orgánu verejnej moci. Pri výkone tohto dozoru je prokurátor povinný riadiť sa konkrétnou zákonnou právnou úpravou a preto i prípadné vady v jeho procesnom postupe (vrátane jeho možného zásahu do práv a právom chránených záujmov osôb) nie je možné posudzovať podľa všeobecných ust. Občianskeho súdneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu. Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Krajský súd konštatuje, že v konaní zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorým nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., spočívajúci v tom, že tvrdený zásah prokuratúry nemôže byť preskúmavaný podľa piatej časti O.s.p. v občianskom súdnom konaní a preto bolo potrebné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť. Čo sa týka návrhu navrhovateľa, že ak súd bude mať zato, že vec nepatrí do právomoci všeobecných súdov Slovenskej republiky, aby návrh postúpil Ústavnému súdu Slovenskej republiky, takémuto návrhu nebolo možné vyhovieť. Ústavný súd Slovenskej republiky nemožno považovať za taký súdny orgán, ktorému môže byť vec postúpená podľa §104a alebo § 105 O.s.p.. Keďže je súdnym orgánom, nie je možný postup ani podľa § 104 O.s.p.. Tam, kde to zákonodarca považoval za vhodné a účelné, vzťah všeobecných súdov a ústavného súdu v O.s.p. jednoznačne upravil. Avšak tam, kde to nie je výslovne upravené, nie je možné ani analogicky použiť Občiansky súdny poriadok a inštitút postúpenia návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Začatie konania pred Ústavným súdom SR je možné len na návrh fyzických alebo právnických osôb podľa článku 127 ústavy (ústavné sťažnosti) alebo podľa článku 130 ods. 3 ústavy (podnety, ak nimi namietali porušenie svojich základných práv alebo slobôd). Žiadny iný spôsob začatia konania o ústavnej sťažnosti alebo podnete „sprostredkovaný“ iným subjektom odlišným od samotnej fyzickej alebo právnickej osoby, namietajúcej porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ani Ústava SR a ani zák.č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov nepozná a preto ani neupravuje. Ak preto podnet ústavnému súdu podal subjekt odlišný od toho, kto ním namietal porušenie svojho základného práva alebo slobody, je potrebné ho odmietnuť, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 43/98). Z uvedeného je zrejmé, že neprichádza do úvahy postup postúpenia podania fyzickej alebo právnickej osoby na ústavný súd prostredníctvom všeobecného súdu. Krajský súd dodáva, že nie je na mieste ani postúpenie návrhu odporcovi na ďalšie konanie. Návrh na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nie je podľa svojho obsahu ďalším podnetom v zmysle § 31 ods. 1 Zákona o prokuratúre, ale je osobitným návrhom podľa § 250v O.s.p., ktorým navrhovateľ žiada súd zrušiť vybavenie jeho ostatného opakovaného podnetu. Odporca má kompetenciu vybavovať práve podnety v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, ale nemá právomoc preskúmavať svoj vlastný postup pri ich vybavovaní (čo by inak znamenalo, že sám odporca by prípadne mohol rozhodnúť, že do práv navrhovateľa nezákonne zasiahol), ako to vyplýva z § 250v O.s.p.. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 250v ods. 8 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .