Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/40/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200841 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200841.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa katastra Liptovský Mikuláš, so sídlom Ul. Kollárova č. 3, Liptovský Mikuláš, za účasti účastníka konania: B. P., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č.k. V 754/2012 zo dňa 06.09.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš č.k. V 754/2012 zo dňa 06.09.2012 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi a účastníčke konania B. P. náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. k. V 754/2012 zo dňa 06.09.2012 odporca zamietol návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 042/2012 - SUB zo dňa 17.02.2012 do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam vedeným v kat. úz. K. na LV č. XXX. V odôvodnení uviedol, že dohoda o splnomocnení, na základe ktorej zmluvu uzavrel splnomocnený zástupca záložného dlžníka bola uzavretá v rozpore s § 22 Občianskeho zákonníka. Dohoda záložcovi bola predložená na podpis zrejme spolu so zmluvou o úvere, avšak dohodu o splnomocnení podpísal splnomocnenec až 8 mesiacov po jej podpise záložcom. Dohoda o splnomocnení je napísaná vo forme formulára (predtlače), kde je splnomocnenec ProHelp už vopred uvedený. Splnomocniteľ teda nemal ani možnosť vybrať si iného zástupcu a teda prejaviť pri výbere splnomocnenca svoju slobodnú vôľu. Tiež je odôvodnená pochybnosť o tom, že záujmy splnomocnenca nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného, nakoľko tlačivo s už uvedeným splnomocnencom predložil záložcovi priamo záložný veriteľ. Taktiež splnomocnenie neobsahovalo tie isté náležitosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 Katastrálneho zákona a takéto dojednanie je neurčité, ako vyplýva z rozsudku NS SR 8Sžo 17/2007. Dohoda o splnomocnení je z týchto dôvodov neplatná. Je tiež neplatná pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu, ktorý mal hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvoriť za dlžníka záložnú zmluvu. Zmluva je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi, pretože nebola rešpektovaná vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo do výšky úveru a jeho príslušenstva (1380 Eur) a predmetom záložnej zmluvy, ktorým sú nehnuteľnosti na LV č. XXX kat. úz. K. a to rodinný dom a dva pozemky v spoluvlastníckom podiele 1/3-ina v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného vyplývajúca z úverovej zmluvy. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol v ňom, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Namietal, že by plnomocenstvo muselo obsahovať všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona. Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý dopadá toto ustanovenie. Záver správneho orgánu o hrubom nepomere medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva nie je riadne odôvodnený. Správa katastra prekročila rámec svojich kompetencií, keď v odôvodnení rozsudku skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa účastník konania nevyjadril. Odporca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu zo dňa 07.11.2012 zotrval na skutkových záveroch a právnom posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v medziach vymedzených v opravnom prostriedku v zmysle § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p. z týchto dôvodov. V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve účastníka konania. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava v zastúpení Petrom Mamojkom, predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 500300357, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1./ (bod 2.dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2./ (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4./ boli bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa súpisného čísla stavby, parcelného čísla pozemkov, veľkosti podielu, označenia listu vlastníctva a kat. územia. Účastník konania si od navrhovateľa zobral úver vo výške 700,- Eur pričom sa zaviazal tento vrátiť navrhovateľovi spolu s poplatkom vo výške 680,- Eur a s úrokom z omeškania vo výške X,XX% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia (uvedené vyplýva z bodu II. Záložnej zmluvy a z úverovej zmluvy zo dňa 17.06.2011). Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci je preto tým orgánom štátu, ktorý v rámci svojej kompetencie podľa katastrálneho zákona realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy a príloha k Občianskemu zákonníka bod 1) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.). Krajský súd v Žiline konštatuje, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vecne správne rozhodol. Vec však len čiastočne právne posúdil, preto súd k právnemu posúdeniu dodáva nasledovné: Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je ako celok absolútne neplatná. Na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v jednom ,,balíku“ s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky konania bez možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca - účastník konania - zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi konania pri uzatváraní úverovej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa. Tiež obsahové rozvrhnutie plnomocenstva v časti, kde sa vpisuje predmet záložnej zmluvy, navodzovalo možnosť následného dopisovania ďalších nehnuteľností. Rovnako neprijateľnou podmienkou je fakt, že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral veriteľ, keďže zmluvu aj splnomocnenie koncipoval výlučne veriteľ, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka. Z týchto dôvodov súd považuje dohodu o splnomocnení za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej zmluvy zamietnuť. Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral úver za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti. V úverovej zmluve bol síce označený nielen jeho rodným číslom, ale aj identifikačným číslom a číslom živnostenského registra, ale práve skutočnosť jeho dvojakého identifikovania nepreukazuje špecifický účel využitia týchto prostriedkov práve na účely podnikania. Skutočnosť, že úver bol poskytnutý na podnikateľské účely, navrhovateľ v odvolaní ani neuvádza, naopak, uviedol v ňom, že záložná zmluva bola uzavretá s fyzickou osobou. Preto ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo teda o uzatvorenie spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tzn. že v danom prípade je potrebné skúmať, či aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Krajský súd v Žiline sa však nestotožnil s časťou odôvodnenia rozhodnutia odporcu, že plná moc musí presne kopírovať samotný predmet zmluvy. Právny názor, že splnomocnenie na právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve, by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľností ako pre zmluvu v zmysle ust. § 42 zák. č. 162/1995 Z.z., nevyplýva ani z rozsudku NS SR sp. zn. 8 Sžo/ 17/2007.Náležitosti uvedené v § 42 sa týkajú zmlúv, verejných a iných listín, ktoré sa zapisujú do katastra, t.j. ide o listiny, ktoré sú obligačným titulom na vznik, zmenu alebo zánik vecných práv k nehnuteľnostiam. Plná moc takouto listinou nie je. Avšak aj tento právny úkon (dohoda o plnej moci ako dvojstranný právny úkon) musí spĺňať zákonné kritériá každého právneho úkonu stanovené v § 37 Občianskeho zákonníka - prejav vôle urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Nakoľko z dohodyo splnomocnení je zrejmé, k akým konkrétnym nehnuteľnostiam by sa záložné právo malo zriadiť, pričom výmeru a druh pozemkov (v plnej moci konkrétne určených) je možné zistiť z označeného LV, nie je možné hovoriť o nezrozumiteľnosti alebo neurčitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Preto sa s týmto záverom správneho orgánu súd nestotožnil. Dôvodnosť tejto odvolacej námietky však nič nemení na zákonnosti výroku napadnutého rozhodnutia, keďže návrh na vklad bol zamietnutý z iného (právne relevantného) dôvodu. Odvolacia námietka ohľadne nedostatku dôvodov pre konštatovanie rozporu zmluvy o úvere a záložnej zmluvy s dobrými mravmi je v celom rozsahu nedôvodná. Odporca mal z listinných dôkazov preukázanú výšku úveru 700,- eur s príslušenstvom a predmet zálohu - rodinný dom s.č. 708 a dva pozemky (záhrada a zastavaná plocha a nádvorie) v spoluvlastníckom podiele 1/3záložcu, kat. úz.Východná. Je potrebné súhlasiť s názorom odporcu, pretože v tomto prípade je prostým porovnaním týchto hodnôt zistiteľný evidentný nepomer medzi výškou dlhu a zálohom v neprospech záložcu. Právny názor odporcu, že sa tým výrazne zasahuje do práv záložcu, čím sa ohrozujú dobré mravy, je podľa názoru súdu správny a skutkovo podložený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. a contrarioza použitia §250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.