Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/61/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012896923 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012896923.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcov: v 1/ rade V. H., bytom O. D., ul. X. D. XXXX/XXX, v 2/ rade JUDr. M. H., bytom O. D., U. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom O. D., C. XXX, v 3/ rade Ing. X. H., bytom O. D., O. XXX/X, v 4/ rade MVDr. G. H., bytom O. D. L. XXX/X, žalobcovia v 1/, 3/ a 4/ rade zastúpení splnomocneným zástupcom - žalobcom v 2/ rade JUDr. M. H., bytom O. D. U. XXX/X, proti žalovanému: G. C., bytom E. XXX, v konaní o určenie hranice, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7C/79/1990-635, zo dňa 12. mája 2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd určil, že hranicu nehnuteľností, a to pozemkov KN-C parc. č. 125/0/1 o výmere 130 m2, záhrady a KN-C parc. č. 125/0/2 o výmere 122 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie E., okres O.. D. a nehnuteľnosti - pozemku KN-C parc. č. 100/2 o výmere 604 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanou na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie E., okres O.. D., tvorí spojnica bodov č. 5 a 3 označená v geometrickom pláne č. 40003337-4/2010 zo dňa 29. 1. 2010 geodeta a kartografa Ing. G. Y., autorizačne overeného 29. 1. 2010 Ing. G. Y. a úradne overeného Správou katastra Lipt. Mikuláš 1. 2. 2010, ktorý je neoddeliteľnou prílohou tohto rozsudku a ktorá je v prírode takto vytýčená. O náhrade trov konania účastníkov, ako aj o náhrade trov konania štátu, súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie prvostupňového súdu sa opiera o ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcov a neskôr žalobcovia ako jeho právny nástupcovia sa domáhali žalobou ochrany svojho vlastníckeho práva spočívajúcej v určení hranice medzi nehnuteľnosťami - pozemkami. Táto žaloba je svojou podstatou žalobou vindikačnou, pretože určením hranice sporných nehnuteľností v prospech žalobcov fakticky dochádza k vydaniu nehnuteľností. Základ žalovaného nároku bol ustálený právoplatne medzitýmnym rozsudkom okresného súdu z 3. 11. 1995, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom dňa 8. 5. 1996. V tomto súdnom konaní došlo k situácii, keď na jednej strane odvolací súd medzitýmny rozsudok ako správny potvrdil a stal sa právoplatným, na druhej strane neskôr odvolací súd zrušil konečný rozsudok, poukážuc na to, že súd prvého stupňa nemohol byť viazaný medzitýmnym rozsudkom, aj keď právoplatným. V ďalšom konaní okresný súd vychádzal z toho, že základ nároku žalobcu o určenie hranice medzi parcelami KN parc. č. 125 a KN parc. č. 100/2 katastrálneho územia E. o zdržanie sa zásahu do výkonu vlastníckeho práva žalobcu ku KN parcele č. 125 katastrálne územie E. je opodstatnený v rozsahu znaleckého posudku č. 9/91 z 15. 9. 1991 Ing. E. H.. Keďže tento znalec ukončil znaleckú činnosť, za znalca bol ustanovený znalec Ing. O. Y., ktorý podal znalecký posudok č. 10270-12/96 vo forme geometrického plánu. Vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Žiline vysloveného v rozsudku č. k. 7Co/87/00-370 z 24. 10. 2000, súd prvého stupňa znalecky aktualizoval súčasný stav hranice znaleckým posudkom č. 4/2005 znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Z tohto znaleckého posudku je preukázané, že v operáte katastra nehnuteľností evidovaná hranica parciel je totožná so skutočnou hranicou existujúcou v prírode. Avšak vo vyvlastňovacom rozhodnutí UP 2830/336/85 zo 7. 5. 1986 bývalého ONV Lipt. Mikuláš, je rozpor medzi jeho výrokovou časťou a grafickou prílohou tohto rozhodnutia - geometrickým plánom, pri vyhotovovaní ktorého došlo k nepresnému výpočtu výmer dielov parcely č. 125, takýto geometrický plán obsahujúci chybu sa stal súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení a tým bol nepresný výpočet výmer legitimizovaný. Inak povedané, podľa výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo žalobcovi vykúpených na KN parcelu č. 99, 276 m2 a na parc. č. 100/2 neskôr danú žalovanému do osobného užívania 291 m2. Žalobcovi malo zostať 252 m2, ktoré evidenčne podľa výpisu z katastra nehnuteľností vlastní, ale v skutočnosti mu zostalo 235 m2, ktoré boli aj v prírode reálne vyčlenené. Toto meranie bolo podkladom aj pre ďalšie geometrické plány. Súd rešpektoval právoplatné rozhodnutie správnych orgánov o vyvlastnení, ktorého výrokovou časťou je viazaný. V rámci tohto rozhodnutia správneho orgánu bolo reálne zabratých o 17 m2 viac, ktoré vo výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia uvedené nie sú. Existujúca hranica medzi spornými hranicami účastníkov je iná, ako mala byť určená hranica vo vyvlastňovacom konaní. V prípade správnosti geometrického plánu, na základe ktorého boli parcely delené, došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov a žalobcov samotných žalovaným. Žalovaný získal vlastnícke právo ku KN parcele č. 100/2 v obci E. po premene práva osobného užívania na vlastnícke právo v zmysle novelizácie Občianskeho zákonníka. Jeho dobromyseľnosť však nezakladá jeho vlastnícke právo aj k časti parcely č. 125 o výmere 17 m2, ktorá mu nemohla byť odovzdaná do osobného užívania a nemohol k nej nadobudnúť ani vlastnícke právo. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva je dôležitý aj nadobúdací titul, ktorým na plochu 17 m2 nedisponuje. Žalobcovia sú na podanie tejto žaloby aktívne legitimovaný v dôsledku univerzálnej sukcesie, ku ktorej došlo počas tohto súdneho konania, ako právny nástupcovia vlastníka pozemku KN parcely č. 125. Nakoľko znalecký plán Ing. Y. bol vyhotovený v roku 1997 a nie je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, súd bol nútený požiadať o vyhotovenie znaleckého posudku iného znalca z odboru geodézia. Zároveň týmto geometrickým plánom došlo k zabezpečeniu toho, aby v katastri neboli zapísané dva diely CKN parcely č. 125, ale každý diel je označený novým parcelným číslom. Nakoľko je v aktuálnom výpise z listu vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Lipt. Mikuláš pre obec a katastrálne územie E. parc. registra C, pôvodného č. 125 v súčasnosti evidovaná ako parcela č. 125/0/1 o výmere 130 m2 záhrady a parcela č. 125/0/2 o výmere 122 m2 zastavané plochy a nádvoria, súd ju z dôvodu presnosti označoval v súlade s údajmi katastra tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. K určeniu hranice v zmysle geometrického plánu medzi spornými nehnuteľnosťami, súd dospel po zistení, že terajšia hranica nehnuteľnosti je iná, aká bola určená vo vyvlastňovacom rozhodnutí v dôsledku rozporu medzi jeho výrokovou časťou a jeho grafickou prílohou. Súd si rozhodnutie o náhrade trov konania vyhradil až po právoplatnom rozhodnutí veci v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.. Voči citovanému rozsudku podal odvolanie žalovaný. Žiada, aby hranica nehnuteľností, a to pozemkov KN-C parc. č. 125/0/1 o výmere 130 m2 - záhrady a KN-C parc. č. 125/0/2 o výmere 122 m2 - zastavané plochy a nádvoria a nehnuteľnosti pozemku KN-C parc. č. 100/2 o výmere 604 m2 zastavané plochy a nádvoria zostala zachovaná tak, ako je vedená v operáte katastra nehnuteľností a ktorá je totožná so skutočnou hranicou existujúcou v prírode. Ak vo vyvlastňovacom rozhodnutí je rozpor medzi jeho výrokovou časťou a grafickou prílohou mal sa žalobca obrátiť na tento orgán. Žalovaný neporušil žiaden zákon ani svojvoľne neužíval sporných 17 m2. Pozemok doteraz užíval v takom stave, ako mu bol štátom odovzdaný a ako mu bolo pôvodne zriadené právo osobného užívania. Ak je konštatovaný rozpor medzi výrokovou časťou a grafickou prílohou vo vyvlastňovacom konaní, mala žaloba od začiatku smerovať voči štátu a nie voči žalovanému, ktorému bol pozemok pridelený. Zo znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyplýva, že výsledok nepresného výpočtu výmer dielov, bol zahrnutý do geometrického plánu a tým, že sa stal jeho súčasťou a nepresný výpočet bol legalizovaný. Bolo odporučené riešiť vec alternatívne, a to buď ponechaním súčasného právneho stavu evidovania s finančnou kompenzáciou za 17 m2, alebo spracovaním geometrického plánu na presun časti 17 m2. Má za to, že podanie žaloby v roku 1991 malo smerovať proti tomu, kto chybu zapríčinil a nie voči nemu. Keďže od začiatku nedošlo z jeho strany k pochybeniu, navrhuje zmeniť rozsudok a ponechať súčasný právny stav, s ponechaním jestvujúceho oplotenia a finančnou kompenzáciou za 17 m2 doteraz nevyvlastnenej časti pozemku parc. č. 125. Žalobca v 2/ rade vo vyjadrení udáva, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, vydaný na základe objektívneho skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Žiada ho ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný v podstatnej časti svojho odvolania sa zaoberá a zdôvodňuje základ nároku, ktorý však bol už medzitýmnym rozsudkom žalobcom priznaný a len okrajovo uvádza dôvody, ak vôbec ich uvádza, týkajúce sa spôsobu určenia hranice sporných pozemkov. Žalovaný vzniknutú situáciu zapríčinil svojvoľným postupom, keď nerešpektoval jednak existujúce konania, súčasne aj doterajšie rozhodnutia týkajúce sa predmetných pozemkov a určenia ich hraníc, ktorých sa malo týkať predmetné konanie. Rovnako je zarážajúce, že napriek realizácii stavby plota bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia, v stavbe oplotenia pokračoval a aj ho zrealizoval. Žalovaný prevzal v zápisnici miestneho Národného výboru v Pribyline zo dňa 28. 4. 1998 stavebný pozemok EN 100/2 kat. územie E., kde boli uvedené rozmery tohto pozemku, pričom dôkazom, že žalovaný akceptoval rozmery tohto pozemku je aj fakt, že ich prevzal do projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu na stavbu jeho rodinného domu, kde sú vyznačené situácie resp. kvóty osadenia. Stavbu tiež svojvoľne posunul. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. mája 2011 sp. zn. 7 Co 272/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z nesprávnej aplikácie ustanovenia § 126 ods. 1 Obč. zák. Uviedol, že medzitýmnym rozsudkom nebolo rozhodnuté o základe žaloby, lebo ním neboli zodpovedané všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatneného nároku. Okrem výšky nároku; bolo potrebné rozhodnúť vo vzťahu k celej vyvlastnenej ploche, k čomu v predmetnej veci nedošlo a preto medzitýmnym rozsudkom nemohol byť základ žaloby právoplatne ustálený. Prejudiciálnou otázkou v predmetnej veci je vyriešenie vlastníctva k určitej spornej ploche. Podstatným je určenie obsahu, rozsahu a správnosti vyvlastňovacieho konania. Ide o rozhodnutie bývalého MNV v Liptovskom Mikuláši č. - k. ÚP 247/83 z 8.8.1983 a č. k. ÚP 1830/336/85 zo 7.5.1986 v súvislosti s geometrickým plánom č. 243/252/0165 - 81. Týmito rozhodnutiami je súd viazaný (§ 135 ods. 2 O. s. p.), nielen čo do prechodu vlastníctva, ale aj čo do vytvorenia pozemkov, teda aj medzi hranicami medzi pôvodnými a novovzniknutými parcelami (parc. č. 125 a parc. č. 100/2). Vyvlastňovacím konaním bol právnemu predchodcovi žalobcov vyvlastnený pozemok na parc. č. 125 KN, ktorá sa stala vlastníctvom štátu a stala sa súčasťou parc. č. 100/2. Tá bola daná najskôr do osobného užívania žalovaného, neskôr sa stala jeho vlastníctvom. Z viacerých znaleckých posudkov je nepochybné, že výmera podľa grafického odčlenenia parcely 125 KN mala mať 291 m2, v skutočnosti mala o 17 m2 viac. Tento rozpor však mal byť namietaný vo vyvlastňovacom konaní, lebo na samotnej nepresnosti výmery nemôže byť vyriešená otázka predmetu vyvlastnenia. Výmera teda nemôže byť rozhodujúca pre určenie predmetu vyvlastnenia, rozhodujúce je rozhodnutie ONV Liptovský Mikuláš č. UP 2830/336/85 zo 7.5.1984, podľa ktorého bolo vyvlastnených 291 m2 tak, ako je uvedené v GP a výkaze výmer Strediskom geodézie v Liptovskom Mikuláši č. 244-252-0165-81 zo 7.4.1982. Potom pre určenie oddelenej plochy (základu nároku) je podstatné geometrické a polohové určenie nehnuteľnosti v GP, nie samotná výmera. Z vykonaného dokazovania je zjavné, že evidenčná hranica v KN je totožná s geometrickým a polohovým vymedzením hranice v GP č. 244-252-0165-81 z 7.4.1982, ktorý bol podkladom pre vyvlastnenie. Žalovaný teda užíva hranicu, ktorá mu skutočne patrí a neexistuje tvrdený zásah do vlastníckych práv žalovaných. Právny predchodca žalobcov stratil vlastnícke právo k ploche, ktorú žiada vydať na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, preto neboli žalobcovia v spore aktívne legitimovaní. Žaloba o určenie hranice je preto nedôvodná, lebo právny predchodca žalobcov vlastnícke právo stratil; zásah do jeho vlastníctva spočíval v nedostatočnej finančnej kompenzácii v dôsledku vyvlastnenia pre nesprávnu výmeru, čo je však predmetom opravných prostriedkov vyvlastňovacieho konania resp. iného zodpovednostného nároku. Voči tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca 2/ dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodil z ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši potvrdí a žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalobcom 1/ až 4/ trovy dovolacieho konania. Dôvodil tým, že postupom odvolacieho súdu bola žalobcom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď doteraz súdy nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalovaných nezistili, G. H. sa nápravy nemohol domáhať vo vyvlastňovacom konaní, nakoľko tento orgán nevzal jeho námietku do úvahy a ani sa s ňou nevysporiadal. Nápravy sa preto musel domáhať pred súdom. Uviedol že v konaní došlo k vade konania, ktorá mala za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Súd totiž nezohľadnil právoplatnosť a záväznosť medzitýmneho rozhodnutia, chybou bolo aj nariadenie pojednávania z 25.5.2011, kedy dokazovanie už nebolo potrebné opakovať. Napokon namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); keď súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že reálnym vyčlením hranice vyvlastňovaných pozemkov mu bolo v skutočnosti zabratých o 17 m2 viac, ako bolo vykúpené (vyvlastnené), pričom nepresný výpočet zahrnutý do GP sa stal súčasťou rozhodnutia a bol legalizovaný zápisom do KN. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcu v 2/ rade uznesením č.k. 7Cdo 130/2011-705 zo dňa 31. januára 2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25. mája 2011 sp.zn. 7Co 272/2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou konania. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 § 213 ods. 1 O.s.p. Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Citované ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu, aby na základe opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môže byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania riadneho dokazovania. Obligátnou požiadavkou spravodlivého procesu a samozrejmým dôsledkom zásady priamosti a ústnosti, v ktorej spočíva základ správneho hodnotenia dôkazov, je, aby odvolací súd, ak má pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa, vyvodil svoje iné závery spravidla z rovnocenných podkladov. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je zásada priamosti oproti súdu prvého stupňa ešte sprísnená. Postup odvolacieho súdu pri prejednaní odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedal uvedeným požiadavkám riadneho procesu. Dokazovanie vo veci nedoplnil, keď len oboznámil rozhodnutie ONV č. ÚP 2830/336/85 zo 7.5.1986. Hoci zo všetkých znaleckých posudkov vypracovaných v predmetnej veci vyplýva, že žalobcovia užívajú svoju parcelu, ktorá im zostala po dvoch vyvlastňovacích konaniach v menšom rozsahu o 17 m2, konštatoval, že žaloba o určení hranice nie je dôvodná pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov. Pokiaľ odvolací súd chcel zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa, mal dokazovanie doplniť, prinajmenšom doplnením ostatného znaleckého posudku, v ktorom by znalec farebne vyznačil časť vyvlastnenú prvýkrát, časť vyvlastnenú druhýkrát, skutočný stav, vizuálnym porovnaním zistil spornú plochu a napokon vyznačil hranicu medzi pozemkami, pričom by zohľadnil aj vytýčenie hranice uskutočnené 10.4.1990 Ing. M. cestou Geodézie Liptovský Mikuláš. To všetko bez toho, aby sa dotkol rozhodnutí vydaných vo vyvlastňovacom konaní. V spore o určenie hranice ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová “určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci ako aj súd majú namysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkom susedných pozemkov patrí. Svojou povahou takýto spor je sporom vlastníckym v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. I keď vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva, avšak z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Odvolaciemu súdu nemožno vyčítať, že v rámci rozhodovania nevzal do úvahy medzitýmny rozsudok. So zreteľom na predmet konania, povaha tohto sporu neumožňuje vydanie medzitýmneho rozsudku. Medzitýmny rozsudok v spore o určenie hranice nemá žiadne opodstatnenie, keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 ods. 2 O.s.p. bez vykonania riadneho dokazovania, pričom vychádzal z iného skutkového stavu, než súd prvého stupňa a jeho skutkové závery boli urobené v rozpore s ust. § 120, 132, 211 a 213 O.s.p., je jeho konanie postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Z týchto dôvodov dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd, ako súd odvolací, po zrušení veci dovolacím súdom opätovne prejednal vec na základe podaného odvolania žalovaného, pričom napadnutý rozsudok preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Po opätovnom prejednaní veci krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné. Krajský súd, ako už uviedol vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a ktorý právny záver odobril aj Najvyšší súd, poukazuje na to, že hoc aj bol v predmetnej veci vydaný právoplatný medzitýmny rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 3.11.1995, v danom prípade vydaným medzitýmnym rozsudkom súd nerozhodol o základe žaloby. Keďže nerozhodol o všetkých sporných otázkach uplatneného právneho vzťahu (s výnimkou výšky nároku), týmto rozsudkom nemôžu byť súdy pri prejednávaní tejto veci viazané. Žalovaní v 1/ a 4/ rade sa podanou žalobou domáhajú určenia hranice medzi pozemkami právneho predchodcu žalobcov v 1/ až 4/ rade a žalovaného, medzi parcelou KN 125 a 100/2 v kat. území E., pričom ide o žalobu o ochranu vlastníckeho práva v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to o určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí. Ako to krajský súd konštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, podstatným pre vyriešenie hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, ako aj pre vyriešenie otázky základu žaloby je určenie obsahu, rozsahu a správnosti vyvlastňovacieho konania na základe rozhodnutia bývalého MNV v Liptovskom Mikuláši č.k. ÚP 247/83 zo dňa 8.8.1983 a č.k. ÚP 1830/336-85 zo dňa 7.5.1986 v súvislosti s geometrickým plánom č. 243/252/0165-81. Týmito rozhodnutiami, ich obsahom je súd viazaný, pokiaľ ide o prechod vlastníctva. Viazanosť súdu predmetnými vyvlastňovacími rozhodnutiami vyplýva z ust. § 135 ods. 2 O.s.p., pričom mimo rámec správneho súdnictva nemá súd oprávnenie skúmať vecnú správnosť vydaného správneho rozhodnutia. Citované vyvlastňovacie rozhodnutia spôsobili prechod vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov k časti parcely, v tom čase EN 125 kat. územie E. vymedzenej vo vyvlastňovacom rozhodnutí, na štát v zmysle ust. § 132 Občianskeho zákonníka platného v čase vyvlastnenia. Vyvlastnená časť parcely EN 125 sa stala súčasťou novovytvorenej parcely EN 100/2 kat. územie E., ktorá bola na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 17. júla 1987 odovzdaná žalovanému. K vyvlastnenej časti pozemku EN 125 v rozsahu, v akom získal na základe vyvlastnenia vlastníctvo štát, nadobudol vlastnícke právo žalovaný na základe transformácie inštitútu osobného užívania do vlastníckeho práva, počnúc od 1. januára 1992 (§ 872 Občianskeho zákonníka). Je preto potrebné zodpovedať otázku, v akom rozsahu na základe predmetného vyvlastnenia nadobudol vlastnícke právo štát a následne žalovaný, pričom v rovnakom rozsahu došlo k strate vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov. Je nepochybné, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí ÚP 2830/336/85 zo dňa 7.5.1986 bývalého OMV Liptovský Mikuláš, je rozpor medzi jeho výrokovou časťou a grafickou prílohou, ktorý geometrický plán sa stal súčasťou rozhodnutia o vyvlastnení. Vychádzajúc však z výroku citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia, právnemu predchodcovi žalobcov v 1/ a 4/ rade bolo vyvlastnené z parcely EN 125, ktorá bola v tom čase zapísaná na LV č. XXX, v prospech EN parc. 100/2 291 m2 tak, ako je to uvedené v geometrickom pláne a výkaze výmer vyhotovenom strediskom Geodézie v Liptovskom Mikuláši pod č. 244-252-0165-81 zo dňa 7.4.1982. Vychádzajúc zo skutkového stavu veci, správne zisteného prvostupňovým súdom, právny predchodca žalobcov v 1/ až 4/ rade v minulosti vlastnil pozemok - parcelu EN 125 kat. územie E. o výmere 922 m2. K prvému vyvlastneniu došlo na základe rozhodnutia č. ÚP 247/83 z 8.8.1983 pre škôlku a cestu, pričom táto plocha predstavovala 379 m2, hranica nehnuteľnosti po tomto prvom vyvlastnení nebola sporná. Po tomto prvom vyvlastnení teda ostala vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcov 1/ až 4/ parcela č. 125 zapísaná na LV č. XXX o výmere 543 m2. K druhému vyvlastneniu pod rodinnú zástavbu došlo na základe rozhodnutia o vyvlastnení bývalého ONV v Liptovskom Mikuláši sp. zn. ÚP 2830/336/85 zo dňa 7.5.1986 tak, že sa právnemu predchodcovi žalobcov vyvlastnil diel parcely EN č. 125 o výmere 291 m2 v prospech parcely 100/2, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného o výmere 604 m2, pričom táto parcela pozostávala z viacerých vyvlastňovaných dielov. Právny stav po vyvlastnení vychádzajúc z výroku vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktorému zodpovedá aj zápis na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností, je taký, že právnemu predchodcovi žalobcov 1/, 4/( do ktorého právneho postavenia vstúpili žalobcovia 1/ až 4/) podľa stavu zapísaného v katastri evidovaní na liste vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správy katastra Liptovský Mikuláš, pre kat. územie E. patrila parc. č. 125/0/1 o výmere 130 m2 - záhrady a parc. č. 125/0/2 o výmere 122 m2 - zastavané plochy a nádvoria, čo však nezodpovedá užívaciemu stavu ani zakreslenej katastrálnej hranici. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš pre obec a kat. územie E. vyplýva, že vlastníkom CKN parc. č. 100/2 o výmere 604 m2 je žalovaný. V skutočnosti, ako to zodpovedá užívaciemu stavu, vychádzajúc z podaných znaleckých posudkov, odporca však užíva o 17 m2 viac, zodpovedá to však zakreslenej katastrálnej hranici. Súčasná užívacia, ako aj katastrálna hranica, ktorá bola zapísaná na základe zrejmej nesprávnosti v geometrickom pláne vyhotovenom vo vyvlastňovacom konaní, nezodpovedá právnemu stavu, vychádzajúc zo zápisov na liste vlastníctva v prospech právneho predchodcu žalobcov G. H. a žalovaného, ktoré sa opierajú o právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie ÚP 2830/336/85 zo dňa 7.5.1986. Predmetom konania je sporná plocha o výmere 17 m2, za ktorej vlastníkov sa považujú žalobcovia, užíva ju však žalovaný. Žalovaný však vlastnícke právo k tejto spornej ploche nikdy nezískal. Vlastníctvo odvodzuje iba od štátu na základe vyvlastnenia. Táto sporná plocha sa však predmetom vyvlastnenia nestala. Naopak, vychádzajúc z výsledkov vyvlastňovacieho konania, právny predchodca žalobcov v 1/ až 4/ rade nikdy nestratil vlastnícke právo k tejto spornej ploche. Predmetná sporná plocha je súčasťou parcely KNC č. 125/0/1 a 125/0/2, ktorých súhrnná výmera je 252 m2, ako je to správne evidované na liste vlastníctva. Je preto potrebné, aby hranica medzi parcelami KNC 125/0/1 125/0/2 a na druhej strane parcelou 100/2 bola daná do súladu s výsledkami vyvlastňovacieho konania a v súlade so zápisom na listoch vlastníctva, ktorý je stavom právnym a opiera sa o výsledky vyvlastňovacieho konania. Neexistuje právny titul, na základe ktorého by právny predchodca žalobcov v 1/ až 4/ rade stratil vlastníctvo k spornej ploche o výmere 17 m2, ktorá je súčasťou pôvodnej parcely EN 125 kat. územie E., v súčasnosti vedenej v katastri nehnuteľností ako parcely KNC 125/0/1 a KNC 100/0/2. Rozsudok okresného súdu je tak vecne správny a krajský súd ho z uvedených dôvodov potvrdil. O trovách odvolacieho a prvostupňového konania rozhodne v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. okresný súd. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný n i e j e .