Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/200/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012896934 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012896934.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľky: N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom G., P. XXX, právne zastúpená JUDr. Oľgou Líškovou, advokátkou, so sídlom v I., G. XXX/XX, proti odporcovi: Z. F., nar. X.XX.XXXX, bytom I., B. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Máriou Strakovou, advokátkou, so sídlom v I., J. F. XX, o určenie nehnuteľnosti do dedičstva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. apríla 2012 sp. zn. 6C/19/2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorá žiadala určiť, že nehnuteľnosť - hospodárska budova bez súpisného čísla, postavená na parcele č. 45/3 vo Važci, zameraná geometrickým plánom č. 36735299-10/2010, patrí do dedičstva po neb. N. F., nar. X.XX.XXXX, zomrelom 22.9.2004. Vykonaným dokazovaním zistil, že hospodárska budova postavená na parcele č. 45/3 bola nadobudnutá právnymi predchodcami účastníkov - starými rodičmi, N. F. st. a manželkou A. F., rod. E. na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 27.5.1940, od predávajúceho I. F.. Z listinných dôkazov vyplýva, že hospodárska budova bola postavená v roku 1932. Na základe dedičského rozhodnutia po A. F., rod. E. č. D 288/72, ktorá zomrela dňa 14.2.1972, celý majetok, t.j. aj hospodársku budovu postavenú na parcele č. 45/2, nadobudol N. F. ml., nar. X.XX.XXXX (otec účastníkov). Z dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č. D 1562/85 po neb. matke účastníkov N. F., rod. X. vyplýva, že uvedená hospodárska budova, vtedy označená ako stodola, bola predmetom tohto dedenia. Účastníkom tohto dedičského konania bol aj jej manžel N. F. (otec účastníkov), ktorý sa rozhodol vyporiadať v rámci dedičského konania po svojej manželke celý svoj nehnuteľný majetok tým spôsobom, že do dedičstva boli v celosti zahrnuté nehnuteľnosti - rodinný dom č. XXX, vedený na LV XXX, parcela č. 45/1, stodola, plot oceľový i drevený, vodovodná a kanalizačná prípojka, chodník, obrubníky a žumpa. Z obsahu dedičského spisu jednoznačne vyplýva záver, že prejavom vôle otca účastníkov bolo prejednať dedičstvo k celému nehnuteľnému majetku, okrem iného aj k stodole, ktorá je predmetom tohto konania. Dedičia v tomto dedičskom konaní uzavreli dedičskú dohodu, podľa ktorej predmet dedičstva nadobudla navrhovateľka v podiele 1 a odporca v podiele 3. Z uvedeného dôvodu predmetné nehnuteľnosti, okrem iného aj hospodárska budova, ktorá je predmetom tohto sporu, už nemohla byť predmetom dedičského konania po otcovi účastníkov N. F. ml.. Navrhovateľka v tejto súvislosti uviedla, že v čase prejednania dedičstva po neb. matke N. F., rod. X. nevenovala pozornosť označeniu nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedenia. Nemožno potom ani predpokladať, že by odporca mal vedomosť o tom, že hospodárska budova - stodola bola výlučným vlastníctvom otca a ako taká nepatrila do dedičstva. Účastníci konania po nadobudnutí majetku v dedičstve po neb. matke N. F., rod. X. boli si vedomí nadobudnutia vlastníckeho práva k hospodárskej budove v podieloch, ako ich na základe dedičskej dohody nadobudli. Počas plynutia užívania nehnuteľnosti, nikto nenamietol dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníctva na základe dedenia. Po smrti N. F. práve navrhovateľka označila v zápisnici o predbežnom vyšetrení vykonanom notárkou JUDr. Vierou Hamorskou dňa 3.12.2004 predmet dedenia tak, že žiadne nehnuteľnosti po poručiteľovi - otcovi do dedičstva neuviedla. Taktiež v liste zo dňa 23.9.2008, ktorý navrhovateľka zaslala odporcovi, žiadala vyporiadať spoluvlastníctvo ku všetkým nehnuteľnostiam, okrem iných aj k hospodárskej budove, ktorá je predmetom tohto konania. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že účastníci dedičského konania po neb. N. F., rod. X. boli dobromyseľní tak k nadobudnutiu vlastníckeho práva, ako aj v jeho užívaní, na základe čoho nastali podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka v podieloch, ako ich nadobudli na základe dedičského konania. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 2 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. V odvolaní uviedla, že nikdy svojimi úkonmi nepotvrdila, že je vlastníčkou len 1-iny stodoly, ako je uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Vždy sa domnievala, že stodola nie je usporiadaná, prípadne na základe úkonov sa domnievala, že je spoluvlastníčkou stodoly v podiele 1 a takto znel aj návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Bola to ona, ktorá vždy prejavovala záujem o uvedenú nehnuteľnosť, využívala ju najprv so svojím neb. otcom, neskôr sama na uskladnenie sena, spravovala ju, vykonávala na nej nutnú údržbu a rovnako sa starala o svojho otca N. v čase, keď si jeho zdravotný stav vyžadoval nepretržitú opateru. Po smrti otca nebola nehnuteľnosť nikým trvale užívaná, pretože ju užívala sama a taktiež nie je pravdou, že by ju otec užíval do svojej smrti, t.j. do 22.9.2004. Odporca nemohol nadobudnúť vlastnícke práva vydržaním k predmetnej nehnuteľnosti, keďže ju neužíval a taktiež sa nezaujímal o svojho otca, ktorého nenavštevoval. Skutočnosť, že nemohli byť dobromyseľní pri nadobudnutí vlastníckeho práva svedčí list ich otca zasielaný štátnej notárke (zo dňa 10.1.1995), ktorý bol spísaný pred uplynutím zákonnej vydržacej 10-ročnej lehoty (dňom 25.6.1996) a teda v žiadnom prípade odporca nemohol byť dobromyseľným vlastníkom. Okresný súd si vzájomne rozporuje, keď na jednej strane tvrdí, že v rámci vyporiadania BSM zahrnul manžel poručiteľky (ich otec N.) túto nehnuteľnosť do predmetu dedenia po neb. N. F., rod. X., vo vzťahu k obsahu listu zo dňa 10.1.1995, ktorý sa týka aj tejto hospodárskej budovy. Právny úkon otca, ktorý pri dedičskom konaní po ich matke sa vzdal jemu výlučne patriaceho majetku, ktorý nepatril do BSM, je absolútny neplatný od počiatku. Takémuto prejavu vôle nemožno priznať žiadny právny účinok. Na základe uvedených skutočností absentuje tu podmienka dobromyseľnosti, ako jedna zo zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobnému návrhu na určenie vlastníckeho práva (určenie, že predmetná vec patrí do dedičstva po neb. N. F., zomr. 22.9.2004) v plnom rozsahu vyhovieť. Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správny potvrdil. Okresný súd riadne vo veci zistil skutkový stav, na základe ktorého správne dospel k záveru, keď v zmysle podmienok uvedených v § 134 Občianskeho zákonníka posúdil podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním účastníkom konania k nehnuteľnosti - hospodárskej budove postavenej na parcele č. 45/3 k. ú. G. a na základe čoho návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti ako nedôvodný zamietol. Krajský súd sa plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, na ktoré vo svojom rozhodnutí odkazuje a s ktorými sa plne stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd odvolanie navrhovateľky nepovažuje za dôvodné. Nestotožňuje sa s názorom navrhovateľky v odvolaní proti rozsudku okresného súdu, že podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním - uplynutie 10-ročnej vydržacej doby nebola splnená, poukazujúc na list N. F. (otca účastníkov) datovaného zo dňa 10.1.1995, ktorý bol adresovaný Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši v dedičskej veci po neb. N. F., rod. X. č. D 1562/85. Obsahom tohto listu bola námietka N. F., že vzhľadom na správanie sa odporcu nesúhlasí s pôvodne jeho prejavenou vôľou, aby jeho zákonný dedičský podiel po svojej manželke pripadol synovi Z. (odporcovi) a nie, ako tvrdí navrhovateľka v odvolaní, že by jej otec namietal, že by stodola, príp. ďalšie nehnuteľnosti, nepatrili do dedičstva po neb. N. F., rod. X.. Správne okresný súd vychádzajúc z hodnotenia zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že účastníci dedičského konania po neb. N. F., rod. X. po dedičskom konaní, sa správali ako vlastníci nehnuteľností podľa nadobudnutých dedičských podielov, pričom opak zo správania účastníkov nevyplýva. Ak navrhovateľka sa v súčasnej dobe domáha usporiadania vlastníckych vzťahov iným spôsobom, keď už v minulosti nastali podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, správne okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nemôže byť dôvodný. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako správny potvrdil. Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. okresný súd rozhodne o trovách doterajšieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.