Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7CoP/41/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012897005 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012897005.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: Ing. E. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J., C. č. XXXX/X, právne zastúpená Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou so sídlom v M., ul. A. č. XX a otca: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/277/2009-162, zo dňa 26. januára 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné otca na maloletého M. I. zo sumy 2.500,- Sk (83 eur) na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2010 s tým, že je povinný ho poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2010 do vyhlásenia rozsudku vo výške 289 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10 eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Konštatoval, že týmto rozhodnutím sa mení predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 4C 153/2005 zo dňa 22.9.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2006 v časti o výživnom otca na maloletého. Vychádzal zo záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane maloletého. Tento začal navštevovať základnú školu (aktuálne 2. ročník), čím sa nepochybne zvýšili náklady na uspokojovanie jeho potrieb. Zmenil sa aj jeho zdravotný stav, je liečený na astmu a v súvislosti s tým sú zvýšené výdavky na zabezpečenie liekov. Na strane otca k výške príjmu od posledného rozhodnutia nedošlo. Prihliadol na skutočnosť, že sa snaží nájsť si lepšie platené zamestnanie, avšak svoj predchádzajúci pracovný pomer, ktorý bol dojednaný na dobu neurčitú, ukončil dobrovoľne z dôvodu nezhôd na pracovisku. Ďalej zobral do úvahy skutočnosť, že matka navrhovala rodičovskú dohodu o výživnom vo výške 100 eur mesačne, následne však naďalej zotrvala na podanom návrhu, ktorým sa domáhala určenia výživného vo výške 166 eur mesačne, a to z dôvodu, že otec sa k navrhovanej dohode postavil odmietavo. Prihliadajúc na súčasný príjem oboch rodičov a zistené oprávnené potreby mal. dieťaťa, rozhodol okresný súd o zmene vyživovacej povinnosti otca. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ZoR) výživné priznal spätne od 1.9.2010, konštatujúc, že od tohto obdobia došlo k zvýšeniu výdavkov u maloletého v súvislosti s nástupom na základnú školu. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu mal. M. sumou 166 eur mesačne od 1.9.2009. Namietala, že okresný súd pri rozhodovaní dôsledne nezohľadnil jeho zhoršený zdravotný stav a s tým súvisiace zvýšené výdavky na lieky, kúpeľnú liečbu a podobne, napriek tomu, že ich výšku preukázala. Za nepreukázané považovala závery okresného súdu o snahe otca nájsť si výhodnejšie zamestnanie. Naopak tvrdila, že v hľadaní nie je aktívny. Okresný súd napriek tomu, že odvolací súd mu vo svojom zrušujúcom rozhodnutí jeho predchádzajúceho rozsudku vydaného v tejto veci uložil dôsledne sa týmito okolnosťami zaoberať, nevykonal žiadne dokazovanie, aby tieto skutočnosti zistil. Poukazovala na to, že otec zotrváva u zamestnávateľa, u ktorého poberá nízku mzdu, napriek tomu, že štandard, ktorý dosahujú zamestnanci v rovnakom pracovnom zaradení (vodič - zásobovač), je vyšší. Nepovažovala za dostatočné, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s tvrdením otca, že si u svojho zamestnávateľa neuplatňuje stravné vo výške, ktorá mu prináleží podľa zákona, ale uspokojí sa „s bežným“ stravným. Za nepreskúmateľný označila záver súdu, že príjem otca sa podstatne znížil oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu ako aj o priznaní zvýšeného výživného s účinnosťou od 1.9.2010, napriek tomu, že v podanom návrhu sa zvýšenia domáhala od 1.9.2009. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že zdravotný stav maloletého síce nevie posúdiť, ale tento sa správa ako každé iné dieťa a nie je na ňom badať, že je chorý. K hľadaniu vhodného zamestnania uviedol, že pre svoje neúplné vzdelanie, keď má učňovskú školu bez maturity, má problém nájsť si výhodnejšie zamestnanie. Zamestnania, ktoré vykonával, boli na úkor jeho zdravia a „dobrého spánku“. Jeho aktuálne pracovné zaradenie neprináša síce veľa peňazí, ale je „bez driny“ na úkor jeho zdravia. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za súčasnej aplikácie ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Právnym základom pre rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti je ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine - ďalej „ZoR“ (citované v napadnutom rozhodnutí). Z tohto právneho ustanovenia vyplýva základný predpoklad zmeny rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti, a to (podstatná) zmena pomerov. V súdenej veci od predošlého rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého. Okresný súd túto zmenu ustálil ku dňu jeho nástupu do 1. ročníka základnej školy. S týmto záverom sa krajský súd stotožnil. Matka sa domáhala zvýšenia výživného od 1.9.2009 poukazujúc na zmenu pomerov na strane maloletého v súvislosti s uplynutím času od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca. Od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (vydaného dňa 22.9.2006) k času, odkedy matka žiadala zvýšiť výživné (k 1.9.2009) nepochybne uplynulo dlhšie časové obdobie. Napriek tomu nemožno dosiahnuť novú úpravu v súvislosti s každou zmenou, ktorá sa neprejaví výraznejším (závažnejším) spôsobom v pomeroch oprávneného, v prejednávanej veci u maloletého M.. V čase predchádzajúceho rozhodnutia mal maloletý dva roky, navštevoval predškolské zariadenie. Okresný súd správne ustálil, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu vyživovacej povinnosti otca, došlo okamihom jeho nástupu na základnú školu a krajský súd sa s týmto záverom stotožňuje. Nepovažuje za dôvodnú námietku matky, že sa okresný súd nevysporiadal s jej návrhom na zmenu vyživovacej povinnosti už od 1.9.2010. Tento dostatočne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol všetky skutočnosti, ktoré ho viedli k zvýšeniu vyživovacej povinnosti práve od momentu 1.9.2010. Odvolateľka ďalej namietala správnosť záverov okresného súdu týkajúcich sa schopností otca ako povinnej osoby platiť ňou žiadané zvýšené výživné 166 eur. Aj v prípade rozhodovania o zmene výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza zo zásad pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti upravených v ust. § 75 ods. 1 ZoR. Okrem schopností, možností a majetkových pomerov povinného prihliada aj na oprávnené potreby maloletého dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu, ktorá je daná zásadne spotrebným charakterom výživného. Vychádzajúc z takéhoto charakteru výživného, vzhľadom na vek maloletého ako aj rozsah jeho potrieb, tak ako boli zistené okresným súdom, správne rozhodol prvostupňový súd o zvýšení výživného na sumu 100 eur. Nezodpovedá stavu veci tvrdenie matky, že neprihliadal na zdravotný stav maloletého. Naopak, tento zobral do úvahy, rovnako aj výšku nákladov, ktoré je potrebné v súvislosti s ním vynakladať. Je teda možné konštatovať, že čiastka 200 eur (čo zahrňuje zvýšené výživné otca 100 eur a rovnakú čiastku „poskytovanú“ zo strany matky; čiastočne síce plnenú i osobnou starostlivosťou) je dostatočná na uspokojovanie potrieb mal. M. v rozsahu zodpovedajúcom primeranému zdravému vývinu dieťaťa. Súd prvého stupňa síce nerozhodol o tom, že do zvyšnej časti návrh matky, ktorá sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 1.9.2009 vo výške 166 eur, zamieta, avšak vzhľadom na charakter konania, pri ktorom súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, nespôsobuje táto skutočnosť nesprávnosť( neúplnosť) rozhodnutia okresného súdu. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Prebiehajúce konanie je konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) a účastníkom nevzniká právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaní v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.